Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-57-2009.pdf
PDF · 107.9 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-2T/57/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany, samosudcom Mgr. Pavlom Macháčom, v trestnej veci obžalovaného L. D. G., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom 21. marca 2016, takto
rozhodol:
Obžalovaný
L. D. G. nar. XX.X.XXXX v F. - L. V. J., štátny občan J., trvale bytom J., K., R.. R. Č.. XX, toho času na neznámom mieste,
s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e 1/ dňa 31. marca 2008 v čase okolo 23,45 hod. v X., po predchádzajúcom obťažovaní jeho bývalej družky Q. X. a jej mladšieho syna, telefonoval na mobilný telefón bývalej družky Q. X. a keď hovor prijal jej syn X. X. vyhrážal sa mu zabitím, že na druhý deň nebude mať hlavu on, ani jeho mama a mladší brat, čo u nich vzbudilo dôvodnú obavu o svoj život a zdravie, 2/ dňa 1. apríla 2008 v popoludňajších hodinách v X., opakovane telefonoval na mobilný telefón jeho bývalej družke Q. X. a keď odmietla s ním stretnutie vyhrážal sa jej, že nemá čo stratiť a aj tak ju zabije, čo u nej vzbudilo dôvodnú obavu o svoj život a zdravie, t e d a v bode 1/ a 2/ inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe č í m s p á c h a l pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 písmeno c/ Trestného zákona a § 127 odsek 5 Trestného zákona. Z a t o s a o d s u d z u j e : Podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona, § 36 písmeno j), písmeno l) Trestného zákona, § 38 odsek 3 Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa mu výkon trestu podmienečne odkladá a podľa § 50 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona sa mu ukladá skúšobná doba na 1 (jeden) rok.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry X.T. podal 8. apríla 2009 na občana J. J. L. D. G. (ďalej len obžalovaný) obžalobu pre pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 písmeno c/ Trestného zákona, ktorý mal spáchať na skutkovom základe uvedenom v obžalobe. Okresný súd X. rozhodol vo veci trestným rozkazom vydaným 15. apríla 2009, sp. zn. XT/XX/XXXX, ktorým uznal obžalovaného za vinného v zmysle obžaloby a uložil mu trest. Trestný rozkaz sa obžalovanému nedarilo doručiť do vlastných rúk, nakoľko sa súdu vykonaným šetrením nepodarilo zistiť
miesto jeho pobytu. Na obžalovaného bol taktiež vydaný príkaz na zatknutie, ktorý ku dňu konania hlavného pojednávania nebol zrealizovaný, hoci bol urgovaný. Opatrením samosudkyne z 15. mája 2015 bolo rozhodnuté, že sa proti obžalovanému bude konať ako proti ušlému postupom podľa § 360 Trestného poriadku. Obžalovanému bola z tohto dôvodu ustanovená obhajkyňa F.. I. J. (ďalej len obhajkyňa). Súd jej doručil trestný rozkaz, proti ktorému obhajkyňa podala v zákonom stanovenej lehote odpor. Súd následne vo veci vytýčil termín hlavného pojednávania na 21. marca 2016, o ktorom obžalovaného vhodným spôsobom upovedomil na úradnej tabuli súdu a následne v jeho neprítomnosti, ale za účasti súdom ustanovenej obhajkyne obžalovaného, vykonal dokazovanie výsluchom svedkov poškodených X. X. T. Q. X., oboznámil čítaním listinné dôkazy založené v spise a následne vo veci meritórne rozhodol. K dokazovaniu Svedok poškodený X. X. pri svojom výsluchu uviedol, že s obžalovaným bývali spolu v X. v 2-izbovom v byte. Potom bola jeho matka Q. X. spolu s obžalovaným v J. za rodinou, vrátili sa, nastali komplikácie medzi nimi, takže sa rozišli. Jeho matka sa snažila s obžalovaným v ich prítomnosti nehádať, aby s bratom neboli pod stresom, ale potom bol už obžalovaný agresívnejší, tak sa už hádali aj pred nimi. Rozprávali sa po taliansky, boli tam vulgarizmy v rumunčine, nevedel, o čo sa hádali. Obžalovaný opakovane denne tri - štyri krát volal, chodil búchať na dvere, vyhrážať sa, policajná hliadka ho bola dva- tri krát zobrať. Už sa to dostalo do takého štádia, keď bol u nich, že siahol rukou na mamu, on ho chytil a siahol aj na neho, potom volali policajtov. Obžalovaný denne telefonoval, vyhrážal sa jemu aj mladšiemu bratovi L., toto sa opakovalo po dobu dva až tri mesiace, každý deň, verbálne útoky, vyhrážanie. Svedok mal vtedy 15-16 rokov, bál sa vyhrážok obžalovaného, nevedel, čoho je schopný. Obžalovaný bol vyššej atletickej postavy, mal nejakých 90 kg. Niekoľko krát sa vyhrážal, že zavolá aj Srbov, že ich podrežú, teda mamu, tak ju bol strážiť pár krát v práci. Obžalovaný sa ho dotkol aj fyzicky, ale nedošlo k nejakej šarvátke, lebo tomu zabránila matka. Potom obžalovaný odišiel a už ho nikdy nevidel. Nevie, kde by sa mohol zdržiavať. Svedkyňa poškodená Q. X. pri svojom výsluchu uviedla, že obžalovaný bol jej druh, spoznali sa pri práci v K. v roku 2005-2006, následne spolu žili na Slovensku. Bývali v dvojizbovom byte na A. R. V. X. aj s jej dvomi synmi. Obaja pracovali v hoteli Q., ona ako čašníčka, obžalovaný ako kuchár. Uviedla, že obžalovaný bol od začiatku problémový typ, bol žiarlivý, ale zo začiatku nebol agresívny. Problémy v ich vzťahu začali vtedy, keď obžalovaný prišiel k peniazom v hotovosti. Svedkyňa nevedela o akú sumu išlo, ale podľa nej ju získal predajom podielu na zdedenom rodičovskom dome v J.. Následne obžalovaný dal v práci výpoveď, začal utrácať peniaze, často chodil do J., našiel si tam priateľov, vodil si ich sem, chodil s nimi po baroch, po nočných kluboch. Neprespával doma, chodil tak každú tretiu noc, v postate sa prišiel ku nej len najesť a vyspať, to bolo tiež dôvod, prečo s ním chcela vzťah ukončiť. Jeho psychický stav sa zhoršoval, svedkyňa si spomínala na to, ak sa v prítomnosti jej synov snažil v kúpeľni obžalovaný podrezať žiletkou. Žila s ním tri roky dennodenne, takže zmeny v jeho správaní si samozrejme všimla. Mala podozrenie, že užíva nejaké návykové látky iné než alkohol, lebo mal časté halucinácie. Počas vzťahu sa hádali, ale snažila sa tak, aby to deti nevideli. Neskôr to už nešlo, hádali a nadávali si aj pred deťmi. Komunikovala s ním taliansky, naučila sa aj po rumunsky. Uviedla, že celé roky keď obžalovaný robil v hoteli Q., mu tlmočila, lebo sa tváril, že nevie po slovensky. Neskôr bola užasnutá, ako sa za týždeň naučil po slovensky, keď to potreboval. Keď sa rozišli, obžalovaný rozprával už sám po slovensky všade kde chodil. Vyhrážky jej adresoval po taliansky, chlapcom po slovensky, ukazoval jej taktiež gestá ako podrezanie krku. Svedkyňa poškodená Q. X. ďalej uviedla, že obžalovaný vždy prišiel v dobrom, myslel si, že zaklope na dvere, vojde dnu a bude sa tváriť akoby sa nič nestalo, naje sa, ľahne si a pôjde spať. Na tento jeho prístup reagovala negatívne, na čo on vlastne stupňoval svoju agresivitu, vtedy bola nútená volať políciu. Policajti u nich boli viackrát, nevedela presne koľkokrát. Po príchode polície bol obžalovaný pokojný, sľuboval, že sa to nebude opakovať, bolo to riešené zo strany policajtov vždy dohovorom. Vyhrážal sa jej aj v práci a to so zbraňou v prítomnosti svedkov. Oznámenie vtedy nepodala, lebo svedkyňa, ktorá ho videla, sa bála. Vyhrážal sa jej zabitím, zastrelením, podrezaním. Ku skutku, ktorý je predmetom obžaloby, uviedla, že je to už osem rokov, nepamätá si presne, spomína si, že v ten deň išli vo večerných hodinách niekam von, obžalovaný ju vylákal von dohodnúť sa, ako to bude s nimi ďalej. Asi okolo ôsmej večer. Na stretnutie s ňou išiel aj mladší syn L., aby jej bol oporou. S obžalovaným sa rozprávala asi pol hodinu, nemalo to význam, tak išla aj so synom späť a vtedy ich obžalovaný prenasledoval a fyzicky ju napadol, syn sa jej zastal a vtedy obžalovaný zaútočil aj na syna. Toto bol ten prvotný okamih podľa svedkyne a následne nastali tie výhražné telefonáty. Určite tam bol aj zásah policajtov, keď napadol jej syna L., pamätala si, že to bol taký zlomový bod. Potom išla svedkyňa podať na obžalovaného trestné oznámenie. Nepamätala si presne, koľko krát jej obžalovaný
telefonoval. Bolo toho veľa, telefonoval jej aj po podaní trestného oznámenia. Nakoniec bola nútená ísť k mobilnému operátorovi a nechať zablokovať volané čísla z jeho strany. Následne si obžalovaný zadovážil iný telefón a opätovne vyvolával z iných čísiel, až boli nútení celá rodina si zmeniť telefónne čísla, pretože telefonátmi obžalovaný obťažoval všetkých členov rodiny, aj mama a sestru svedkyne. Následne pred obžalovaným svedkynňa utiekla tak, že sa 31. mája 2008 nalodila v K. na trajektovú loď a odvtedy o obžalovanom nepočula. Nemá žiadne vedomosti o tom, kde sa nachádza, chce na neho zabudnúť, aj na všetko čo sa stalo. Čo sa týka výpovedí svedkov poškodených z prípravného konania realizovaných 2. apríla 2008, tieto nebolo možné na hlavnom pojednávaní oboznámiť čítaním, nakoľko boli vykonané skôr, ako bolo 10. apríla 2008 obžalovanému vznesené obvinenie, v dôsledku čoho neboli procesne použiteľné. Z výpovede obžalovaného z prípravného konania (10.4.2008), ktorú súd na návrh prokurátora oboznámil čítaním, vyplynulo, že obžalovaný spoznal Q. X. počas brigády v K. v roku 2005, potom s ňou prišiel na Slovensko do J.. Ku skutku, pre ktorý mu bolo vznesené obvinenie uviedol, že sa k nemu priznáva, to že sa vyhrážal zabitím Q. X. a jej synovi X. mu je úprimne ľúto a priznáva sa. Z listinných dôkaz vyplynulo, že obžalovaný je občanom J., nemá záznam v registri trestov, ani v registri priestupkov a z miesta bydliska bližšie hodnotený nebol. K hodnoteniu dôkazov Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Prihliadol pritom len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne za preukázané, že skutky sa stali a že ich spáchal obžalovaný. Obžalovaného usvedčujú obaja svedkovia poškodení, ktorí napriek veľkému časovému odstupu od spáchania oboch skutkov (8 rokov) vcelku podrobne opísali, ako sa im obžalovaný v kritických dňoch telefonicky vyhrážal. Svedok poškodený X. X., ktorý mal v tom čase 15-16 rokov, si spomínal na obžalovaného ako druha svojej matky, na to ako po návrate obžalovaného z J. nastali komplikácie, dochádzalo k hádkam medzi ním a jeho matkou, až sa stalo, že siahol rukou na mamu a on mu ju chytil, potom siahol aj na neho. Volali na neho policajnú hliadku, niekedy aj viackrát. Tiež uviedol, že obžalovaný denne telefonoval, vyhrážal sa jemu a jeho mladšiemu bratovi, čo sa opakovalo dva až tri mesiace. Z vyhrážok obžalovaného mal obavy, nakoľko obžalovaný bol dospelý muž atletickej postavy a on bol v tom čase iba chlapec. Predovšetkým svedkyňa poškodená Q. X. vo svojej výpovedi podrobne uviedla okolnosti, ktoré skutkom predchádzali, opísala genézu jej vzťahu s obžalovaným, ako sa zoznámili a žili spolu v X. ako druh a družka, ako sa obžalovaný (po zdedení peňazí) v priebehu spolužitia zmenil, opísala spôsob akým utrácal peniaze, potuloval sa po nociach a ako sa ona rozhodla postupne ich vzťah ukončiť. Opísala aj to, ako obžalovaný ich rozchod vzhľadom na svoju temperamentnú povahu zle znášal a ako nevyberane sa v tomto období správal k nej a jej deťom. Poukázala tiež na to, že obžalovaný nemal kde bývať, nakoľko bol bývaním odkázaný na ňu, čo je podporené aj listinnými dôkazmi v spise, kde sa ako adresa na doručenie obžalovanému po podaní trestného oznámenia uvádzal O. V., kde sa obžalovaný prechodne ubytoval. Z jej výsluchu vyplynulo, že verbálnych útokov (vyhrážaní) jej osobe zo strany obžalovaného bolo v tomto období viac, či už slovných pri osobných stretnutiach, alebo telefonických. Trestné oznámenie sa rozhodla podať po tom, ako obžalovaný siahol na jej syna. Telefonické obťažovanie obžalovaného ju nakoniec prinútilo zmeniť telefónne čísla sebe aj svojim deťom. Z výpovedí svedkov poškodených vyplynulo, že v období mesiacov február až apríl roku 2008 dochádzalo okrem skutkov z 31.3. a 1.4.2008, ktoré sú predmetom obžaloby, zo strany obžalovaného aj k ďalším vyhrážkam tak pred, ako aj po 1. apríli 2008. To umožnilo súdu vytvoriť si celkový obraz o vzniknutej situácii a v tomto kontexte následne hodnotiť aj výpovede, pri ktorých sa svedkom poškodeným pre odstup času čiastočne niektoré udalosti prelínali, čo ale vzhľadom na zistené okolnosti prípadu súd považoval za pochopiteľné. Celkovo výpoveď svedkyne poškodenej Q. X. vyhodnotil súd ako pravdivú a vierohodnú rovnako, ako výpoveď jej syna svedka poškodeného X. X.. Spolu s priznaním sa obžalovaného tak súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že sa skutky stali tak, ako je uvedené v skutkovej vete rozsudku a že ich spáchal obžalovaný. K obhajobnej argumentácii obžalovaného Ustanovená obhajkyňa už v podanom odpore namietala kvalifikačný znak a síce, že by Q. X. bola bývalou družkou obžalovaného a teda jemu blízkou osobou. Vo všeobecnej rovine treba uviesť, že legálna definícia druha/družky neexistuje, tobôž neexistuje definícia bývalého druha/bývalej družky. Právna teória považuje za druha a družku muža a ženu, ktorí nie sú zosobášení, avšak vytvárajú
životné spoločenstvo, teda žijú spolu, spoločne sa starajú o uspokojovanie potrieb rodiny, prípadne sa spolu starajú o deti. V posudzovanej veci bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný žil v spoločnej domácnosti so Q. X. a jej deťmi niekoľko rokov. Nakoniec toto priznal aj samotný obžalovaný pri svojej výpovedi v prípravnom konaní, keď uviedol, že sa so Q. X. zoznámil na brigáde niekedy v roku 2005 v K. a potom s ňou prišiel na Slovensko a žili tu. Ich súžitie v spoločnej domácnosti tak bezpochyby napĺňalo parametre druha a družky a to až do momentu, kedy ho svedkyňa poškodená Q. X. zo spoločnej domácnosti vyhodila a rozišla sa s ním. Tým zmenila status na bývalú družku obžalovaného, ktorej sa ale v zmysel ust. § 127 odsek 5 Trestného zákona poskytuje rovnaká trestnoprávna ochrana ako iným blízkym osobám. S poukazom na uvedené možno uzavrieť, že táto obhajobná námietka bola vykonaným dokazovaním v celom rozsahu vyvrátená. K obhajobnej námietke, že či boli vyhrážky obžalovaného vôbec schopné spôsobiť a vzbudiť u adresátov dôvodnú obavu, ktorá je základným znakom trestného činu nebezpečného vyhrážania, súd uvádza, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že obaja svedkovia poškodení tieto vyhrážky zo strany obžalovaného brali vážne. Vyhrážky obžalovaného bolo treba vnímať v kontexte ostatných okolností prípadu, predovšetkým u svedka poškodeného X. X. súd poukazuje na jeho vek v čase skutku (15 rokov), ale tiež na gradáciu konania obžalovaného, stupňovanie verbálnych útokov z jeho strany, ktoré začali sprevádzať i útoky fyzické a v neposlednom rade súd poukazuje na zlý psychický stav obžalovaného v kritickom období, ako ho opísala svedkyňa poškodená Q. X.. Podľa názoru súdu v sumáre uvedených faktov boli vyhrážky obžalovaného bez ďalšieho spôsobilé vzbudiť u adresátov dôvodnú obavu o život a zdravie. Čo sa týka námietky premlčania trestného stíhania, i túto súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Premlčanie trestného stíhania sa prerušuje vznesením obvinenia pre trestný čin, o ktorého premlčanie ide, ako aj po ňom nasledujúcimi úkonmi orgánu činného v trestnom konaní, sudcu pre prípravné konanie alebo súdu smerujúcimi k trestnému stíhaniu páchateľa, pričom prerušením premlčania sa začína nová premlčacia doba (§ 87 odsek 3, odsek 4 Trestného zákona). Za úkony, ktoré spôsobujú prerušenie premlčania trestného stíhania po vznesení obvinenia sa v praxi považujú napríklad obžaloba, trestný rozkaz, ale aj príkaz na zatknutie, ktorý bol vydaný a urgovaný i v tejto veci. Premlčacia doba v prípade prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona je päť ročná (§ 87 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona) a v posudzovanej veci súd nezistil obdobie, v ktorom by sa päť rokov nevykonávali úkony smerujúce k trestnému stíhaniu obžalovaného. S obhajobnou námietkou týkajúcou sa dĺžky trestného konania sa súd vyrovnal v časti odôvodnenia týkajúceho sa výroku o treste. K právnej kvalifikácii konania Podľa § 122 odsek 10 Trestného zákona za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin; to neplatí vo vzťahu k čiastkovým útokom spáchaným mimo územia Slovenskej republiky. Podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona, prečinu nebezpečného vyhrážania sa dopustí ten, kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu. Za to sa potrestá odňatím slobody až na jeden rok. Podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona, odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a/ závažnejším spôsobom konania, b/ na chránenej osobe, c/ preto, aby inému zmaril alebo sťažil uplatnenie jeho základných práv a slobôd, d/ z osobitného motívu, alebo e/ verejne.
Podľa § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona, chránenou osobou sa rozumie blízka osoba. Podľa § 127 odsek 4 Trestného zákona blízkou osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú. Podľa § 127 odsek 5 Trestného zákona blízkou osobou sa na účely trestných činov vydierania podľa § 189 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/20160101>, znásilnenia podľa
§ 199 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/20160101>, sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/20160101>, sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/20160101>, týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2005/300/20160101>, nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/20160101> alebo nebezpečného prenasledovania podľa § 360a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/20160101> rozumie aj bývalý manžel, druh, bývalý druh, rodič spoločného dieťaťa a osoba, ktorá je vo vzťahu k nim blízkou osobou podľa odseku 4, ako aj osoba, ktorá s páchateľom žije alebo žila v spoločnej domácnosti. Objektívna stránka trestného činu nebezpečného vyhrážania spočíva vo vyhrážkach páchateľa inej osobe smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou, a to takým spôsobom, že to u takejto osoby môže vzbudiť dôvodnú obavu z ich uskutočnenia. Vyhrážanie sa inou ťažkou ujmou musí byť svojou povahou a závažnosťou na úrovni vyhrážok smrťou alebo ťažkou ujmou na zdraví. Pritom vždy treba brať do úvahy okolnosti konkrétneho prípadu a prihliadať aj na to, ako subjektívne pociťuje ujmu ten, voči ktorému vyhrážka smeruje. Súd konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako čiastkové útoky (evidentne ich spájala objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer obžalovaného spáchať tento trestný čin - pozn. súdu) pokračovacieho prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 písmeno c/ Trestného zákona a § 127 odsek 5 Trestného zákona. Z hľadiska subjektívnej stránky posúdil súd konanie obžalovaného ako konanie v priamom úmysle. Znaky objektívnej stránky skutkovej podstaty boli naplnené tým, že obžalovaný svojimi vyhrážkami zabitím vzbudil u adresátov vyhrážok dôvodnú obavu, že tieto uskutoční. Existenciu dôvodných obáv u poškodených potvrdzuje i podané trestné oznámenie. Adresátmi jeho vyhrážok boli bývalá družka aj jej maloletý syn, ktoré osoby majú z hľadiska ust. § 127 odsek 5 Trestného zákona pre tento trestný čin status blízkych osôb obžalovaného a teda v zmysle ust. § 138 odsek 1 písmena c) Trestného zákona aj status chránených osôb. Tým bol naplnený kvalifikačný znak uvedenej skutkovej podstaty - spáchanie činu na chránenej osobe - blízkej osobe. K výroku o treste Za tento trestný čin bolo možné obžalovanému uložiť trest odňatia slobody v rozpätí šesť mesiacov až tri roky. Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri ukladaní trestu obžalovanému súd taktiež obligatórne prihliadol podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V prípade obžalovaného nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Ako poľahčujúcu okolnosť súd vyhodnotil, že sa obžalovaný k spáchaniu trestného činu priznal a tento úprimne oľutoval (§ 36 písmeno j/ Trestného zákona) a že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život (§ 36 písmeno j/ Trestného zákona), čo vyplynulo z relácií na obžalovaného (register trestov i priestupkov bez záznamu), ktoré dôkazy súd na hlavnom pojednávaní oboznámil čítaním. V konečnom súčte u obžalovaného prevažoval pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi, čo viedlo k modifikácii pôvodnej trestnej sadzby (6 - 36 mesiacov) postupom podľa § 38 odsek 3 a odsek 8 Trestného zákona, teda k zníženiu hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu. V rámci takto modifikovanej sadzby (6 - 26 mesiacov) potom súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov, teda na samej dolnej hranici, pričom obžalovanému výkon trestu podmienečne odložil a určil mu skúšobnú dobu na 1(jeden) rok, teda opäť na samej dolnej hranici zákonného rozpätia (1 - 5 rokov). Pri určovaní druhu a výmery trestu súd v súlade s ust. § 34 odsek 4 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. V tomto smere poukazuje najmä na temperamentnú povahu obžalovaného a tiež na fakt, že obžalovaný po čase s útokmi sám prestal, odišiel nevedno kam a už nikdy viac poškodených nekontaktoval. To bol aj dôvod, pre ktorý súd v rozpore so záverečným návrhom prokurátora neuložil podľa § 51 odsek 4 písmeno a) Trestného zákona
obžalovanému povinnosť spočítavajúcu v nepribližovaní sa k poškodeným na vzdialenosť kratšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti ich obydlia. Súd pri určovaní druhu a výmery trestu prihliadol aj na dlhý časový odstup od spáchania skutku, ktorý v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe súdov môže byť eventuálne dôvodom na uloženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby postupom podľa § 39 Trestného zákona. V tomto prípade aplikácia ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu neprichádzala do úvahy, nakoľko ani s použitím cit. par. (konkrétne § 39 odsek 3 písmeno e) Trestného zákona) by nebolo možné uložiť trest odňatia slobody kratší ako šesť mesiacov. Takto uložený trest považoval súd vzhľadom na osobu obžalovaného a okolnosti spáchania skutku za dostatočný tak na nápravu obžalovaného, ako aj ochranu spoločnosti. Zároveň podľa názoru súdu uložený trest zodpovedá potrebám generálnej, ako aj individuálnej prevencie a je tak dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu, ako ho má na mysli Trestný zákon.
Poučenie:
Proti tomu rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Piešťany, rozhodovať o ňom bude Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok. V písomne (trojmo) podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.