Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18Er-34-2003.pdf
PDF · 69.89 KB
Case nature
Subarea
18Er/34/2003
Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. S. E. Z., so sídlom G.. C.. F. X, Z., vo veci oprávnenej spoločnosti CM COMFORTA, s.r.o., a.s., IČO: 36 397 237, naposledy so sídlom Kollárova 90, Martin, proti povinnej spoločnosti LAURIS, a.s., IČO: 36 398 985, naposledy so sídlom Dolné Rudiny 3, Žilina, o vymoženie sumy 1.872,06 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e .
II. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávnenej zo dňa 12.12.2002, exekučného titulu a žiadosti súdneho exekútora, súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5511 026064* dňa 05.02.2003.
Podaním doručeným súdu dňa 10.01.2013 súdny exekútor navrhol zastavenie exekúcie, a to s poukazom na výmaz povinnej z obchodného registra. Súdny exekútor si uplatnil náhradu trov exekúcie v sume 101,39 eur.
Súd mal následne z Obchodného registra Okresného súdu Žilina preukázané, že na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č.k. 26CbR 172/2010-117 zo dňa 18.08.2011, ktorým bola obchodná spoločnosť LAURIS, a.s. zrušená bez likvidácie, sa obchodná spoločnosť s obchodným menom LAURIS, a.s., IČO: 36 398 985 v zmysle § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka z obchodného registra Okresného súdu Žilina dňom 13.01.2012 vymazáva.
Súd mal tiež z Obchodného registra Okresného súdu Žilina preukázané, že na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č.k. 26CbR 198/2012-61 zo dňa 28.09.2015, ktorým bola obchodná spoločnosť CM COMFORTA, s. r.o. zrušená bez likvidácie, sa obchodná spoločnosť s obchodným menom CM COMFORTA, s. r.o. , IČO: 36 397 237 v zmysle § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka z obchodného registra Okresného súdu Žilina dňom 24.11.2015 vymazáva.
Podľa ustanovenia § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“): Na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa ustanovenia § 19 OSP: Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa ustanovenia § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“): Právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmaz u z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
Z výpisu z obchodného registra je zrejmé, že oprávnená i povinná stratili spôsobilosť mať práva a povinnosti, t.j. odo dní 24.11.2015 oprávnená a 13.01.2012 povinná neexistujú, a teda nemôže byť vedená exekúcia o nároku uplatnenom oprávnenou voči povinnej.
Podľa ustanovenia § 103 OSP: Kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa ustanovenia § 107 ods. 4 OSP: Ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov (ďalej v texte ako „EP“): Exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa ustanovenia § 58 ods. l EP: Exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
V danom prípade súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. l písm. h) EP. Súd bol povinný v danom prípade postupovať podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h), nakoľko ako prvotná príčina výmazu povinnej bola jej nemajetnosť, ktorá trvala už v čase prebiehajúceho exekučného konania, nie je preto možné zastaviť exekúciu s odkazom na iné ustanovenia EP. Nemajetnosť povinnej vyplýva zo zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu, ktorý krok predchádza samotnému výmazu z obchodného registra, nakoľko k takémuto kroku, teda ku zamietnutiu návrhu na vyhlásenie konkurzu pristupuje súd v zmysle príslušných právnych predpisov, ak obchodná spoločnosť nemá žiaden majetok, ktorý by bolo možné zlikvidovať. Z daného teda vyplýva, že ako prvotná musí byť braná do úvahy príčina výmazu, a to nemajetnosť spoločnosti a následne z nej vyvodiť dôvod zastavenia exekúcie, teda taký dôvod, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie a je teda potrebné postupovať v zmysle ustanovení § 57 ods. 1 písm. h) EP. Rovnako súd poukazuje, že v konaní nemožno pokračovať ani podľa § 107 ods. 4 OSP, keďže tak oprávnená, ako aj povinná zanikli bez právneho nástupcu.
Podobný názor vyslovil i Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 4MCdo 14/2006 zo dňa 29.03.2007, v ktorom okrem iného konštatoval aj, že „... Súd zistil, že povinný bol 12.4.2005 vymazaný z obchodného registra ex offo na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4K 180/01 z 21.2.2005 z dôvodu zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok povinného pre nedostatok majetku dlžníka. V takom prípade dôvodom na zastavenie exekúcie bola skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) EP) a nie existencia iného dôvodu, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g) EP), ako to nesprávne ustálil okresný súd...“
Súd teda podľa vyššie citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) EP exekúciu zastavil.
Podľa ustanovenia § 200 ods. 5 EP: Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa ustanovenia § 203 ods. 2 EP: Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Pokiaľ súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie, tu poukazuje, že ak dôjde k zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinnej, súdny exekútor by podľa § 203 ods. 3 EP mal právo na náhradu trov exekúcie voči oprávnenej. Nakoľko však oprávnená nemá spôsobilosť mať práva a povinnosti a teda ani spôsobilosť byť účastníkom konania, nemožno ju ani zaviazať nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Preto súdnemu exekútorovi náhrada trov exekúcie nebola priznaná.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 OSP), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom razítka a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.