Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21C-63-2016.pdf
PDF · 102.32 KB
No categories available
21C/63/2016
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: X. A., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, G., proti odporcovi : F.. M.. F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom W.. XX. M. X, G., o nariadenie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamieta.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom na nariadenie predbežného opatrenia doručeným súdu dňa 16.03.2016 domáhal, aby súd zakázal odporcovi vstupovať do 3-izbovéo bytu č. 1 na prízemí bytového domu na G.Q. Č.. XX I. G. až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej, ktorým návrhom sa domáhala úplného vylúčenia odporcu z užívania tohto bytu zapísaného na LV č. XXXX a pozemku zapísaného na LV č. XXXX kat. úz. J. S. patriacich do výlučného vlastníctva navrhovateľky.
Návrh na nariadenie predbežného opatrenia / súčasne totožne i návrh vo veci samej/ odôvodnila navrhovateľka tým, že zo strany odporcu je ohrozené jej zdravie a život, čo je silnejšie ako užívacie právo odporcu k predmetnému bytu patriacemu do výlučného vlastníctva navrhovateľky. Aj s poukazom na skutočnosť, že odporca je výlučným vlastníkom iného bytu a podielovým spoluvlastníkom s jeho otcom a navrhovateľkou k ďalšiemu bytu, môže riešiť svoju bytovú situáciu využívaním tohto majetku aj s poukazom na to, že finančne sa nepodieľa na nákladoch spojených s užívaním predmetného bytu. Takéto vylúčenie bude mať pre odporcu minimálny negatívny dosah na jeho životné potreby a životný štandard. Ako ďalej v návrhu vo veci samej navrhovateľka uviedla, s odporcom uzavrela manželstvo dňa XX.XX.XXXX, z ktorého sa narodili dve deti A. : K. M., nar. XX.XX.XXXX a J. I., nar. XX.XX.XXXX. Prvé trhliny v manželstve účastníkov sa začali objavovať v máji 2009 po narodení druhej dcéry z dôvodu nezhôd vo financovaní potrieb rodiny a domácnosti, na čom sa odporca len minimálne podieľal finančne. Po nástupe navrhovateľky po materskej dovolenke v roku 2012 do práce, odporca očakával fungujúcu domácnosť ako dovtedy a dával navrhovateľke najavo, že jej zamestnanie je nepodstatné a nežiadúce, na domácnosť neprispieval, navrhovateľku o výške jeho príjmov neinformoval. Je výlučným vlastníkom bytu č. 6 na ul. XX. M. X I. G., zapísanom na LV č. XXXX kat. úz. N. S. a podielovým spoluvlastníkom s jeho otcom a navrhovateľkou bytu č. 53 na E. I. G., ktoré nehnuteľnosti odporca dlhodobo prenajíma a nájomné si ponecháva pre seba, príp. sa delí s rodičmi. Vzájomná komunikácia vzhľadom na cholerickú povahu odporcu postupne vyúsťovala do výčitiek, hádok, urážok, ponižovania, ekonomického zastrašovania a nezriedkavých fyzických útokov zo strany odporcu, často pred zrakmi detí. Tieto nedorozumenia kulminovali v rokoch 2013-2014, odkedy navrhovateľka pociťuje absolútne vyhasnutie citov voči odporcovi a nárast jeho agresivity. Pravidelné ponižovanie navrhovateľky a verbálne útoky končili vždy vulgárnymi nadávkami a prechádzali do fyzických útokov voči navrhovateľke. V roku 2013 ju odporca 1. krát udrel tak, že jej dal facku a zatriasol ňou.
Od roku 2014 začali komunikovať o rozvode, od ktorej doby sa hádky a násilie končilo i vyhrážkami, že ju odporca zabije. Jeho nespokojnosť s finančnou situáciou v rodine, so starostlivosťou o domácnosť, odmietanie sexuálneho styku navrhovateľkou sprevádzalo ponižovanie navrhovateľky, jej vyhrážaním sa ublížením na zdraví alebo ekonomickými obmedzeniami, príp. poukazovaním na jej nedostatky pred priateľmi, rodinou, obmedzovanie v spánku, kedy si všimla, že aj keď v afekte stráca kontrolu, dokáže formu násilia kontrolovať v tom zmysle, že jej spôsoboval bolesť tak, aby na jej tele nezostávali viditeľné známky násilia, napr. stláčanie tváre, kedy mala ústnu dutinu dorezanú od zubov, ťahanie za vlasy, kedy mala vo vlasovej časti hlavy hrče, vykrúcanie prstov tak, že týždeň nemohla v ruke nič udržať alebo bezbolestne písať na klávesnici. Dňa 19.05.2015 došlo medzi účastníkmi k incidentu, po ktorom nemala navrhovateľka strach len z bitky, ale aj obavu o svoj život z dôvodu, že odporca sa jej vyhrážal zabitím. K incidentu došlo z dôvodu, že ráno nechtiac drgla navrhovateľka dverami od chladničky, pričom tento ju chytil pod krk, stláčal jej tvár, udieral ju do brucha a vyhrážal sa, že ju zabije. Na základe tohto podala prvé trestné oznámenie na neho pre podozrenie zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania, ktoré konanie odporcu bolo posúdené ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Odporca sa následne obmedzil vo fyzickom týraní navrhovateľky, zintenzívnil však psychické násilie tým, že jej bránil v spánku ako doposiaľ, budil ju, aby jej za niečo vynadal či skritizoval. Taktiež často narúša jej pracovný harmonogram tým, že ráno začne a vyostrí hádku vedúcu k fackám alebo slzám navrhovateľky, v dôsledku čoho sa do práce často dostavovala neskoro s varovaním možnej výpovede. Odporca obviňuje navrhovateľku z rozpadu rodiny, pričom ona roky znášala jeho ekonomický i emocionálny despotizmus v snahe uchovať manželstvo pre blaho detí. Navrhovateľka poukázala na to, že odporca nerešpektuje jej súkromie, prezerá si jej mailovú komunikáciu, sms... Už dlhšiu dobu mienila navrhovateľka podať návrh na rozvod s odporcom, avšak má strach z jeho reakcie, ak to zrealizuje, hoci ich manželstvo nie je dobré, odporca to berie ako útok na jeho majetok, preto sa snaží navrhovateľku zastrašovať, čím odďaľujú jej krok podať návrh na rozvod. Dňa 10.03.2016 večer našla navrhovateľka v obývačke nainštalované odpočúvacie zariadenie, ktoré následne pred odporcom ukryla a odmietla mu ho vydať napriek jeho vyhrážkam, v dôsledku čoho na ňu tento fyzicky zaútočil tak, že ju zvalil na pohovku, pritlačil kolenami, vykrúcal ruky a zakrýval ústa i nos, aby nemohla kričať. Následne ju pustil, avšak z dôvodu, že mu stále zariadenie odmietla vydať, odporca jej dal facku a vzal okuliare. Vtedy, ako vedela zo skúseností, že násilie sa bude stupňovať, v strachu utiekla na OO PZ, kde na odporcu podala trestné oznámenie, na základe ktorého bol odporca vykázaný na 10 dní z bytu. Telefonáty odporcu voči navrhovateľke sú vulgárne, vzal jej auto, v dôsledku čoho je odkázaná i s deťmi chodiť pešo alebo MHD, hoci predtým sa mohli pohodlne voziť autom. Odporca nepriznáva svoj podiel viny na tejto udalosti, podanie trestného oznámenia vníma ako neoprávnené, preto sa navrhovateľka obáva jeho návratu. Dlhodobo konfliktná atmosféra, stresové situácie, hádky, psychické i fyzické násilie odporcu voči navrhovateľke neprospievajú ani deťom účastníkov, odporcova zlosť sa obracia i proti nim, keď sa snažia navrhovateľku brániť. Navrhovateľka žije s deťmi v neustálom napätí, kedy odporca znova zaútočí. I keď odporca navonok pôsobí kultivovane a slušne, v záchvate zlosti nedokáže kontrolovať svoje správanie. Keďže takéto správanie je dlhodobí problém, ktorý robí spolužitie navrhovateľky a odporcu neznesiteľným, navyše keď odporca ani po prvom trestnom oznámení v roku 2015 nezmenil svoje správanie, existuje tu reálna hrozba, že po návrate do bytu bude navrhovateľka vystavená naďalej fyzickému i psychickému násiliu. Právo na ochranu života a zdravia, ktoré je zo strany odporcu ohrozované je silnejšie ako užívacie právo odporcu k bytu vo vlastníctve navrhovateľky. Aj s poukazom na skutočnosť, že odporca je výlučným vlastníkom ďalšieho bytu, môže si svoju bytovú situácie riešiť využívaním tohto majetku a vzhľadom na to, že ani neprispieva na úhradu nákladov spojených s užívaním predmetného bytu na G. X1, bude mať vylúčenie odporcu z užívania bytu minimálny negatívny dosah na jeho životné potreby a životný štandard.
Z Uznesenia ORPZ Bratislava III ČVS: ORP-719/NMZ-B3-2015 zo dňa 10.06.2015 súd zistil, že na základe trestného oznámenia navrhovateľky voči odporcovi vo veci podozrenia zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania bola vec odovzdaná na OOPZ Bratislava Nové mesto -západ k objasneniu priestupku proti občianskemu spolunažívaniu z dôvodu, že nedošlo k naplneniu znakov trestného činu nebezpečného vyhrážania vzhľadom na to, že na základe vyjadrenia navrhovateľky, že odporca jej nikdy nespôsobil fyzické zranenia, ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie a na skutočnosť, že odporca si nepamätal, žeby sa navrhovateľke vyhrážal zabitím, ale ak náhodou niečo také v minulosti povedal,
nemyslel to tak. Uvedený prejav ustálil ORPZ Bratislava III ako použitie silných slov a nie ako dôvodnú obavu, ktorú navrhovateľka odôvodňovala iba svojim pocitom. K uvedenému skutku malo dôjsť tak, že dňa 19.05.2015 okolo 8,00 hod v G. na G. XX v kuchyni fyzicky napadol odporca navrhovateľku potom, čo ho nechtiac drgla dverami od chladničky, sotil ju do kúta, chytil pod krk, zatlačil ku stene a rukou jej stláčal tvár a nadával. Nakoľko sa navrhovateľka bránila, udrel ju dvakrát päsťou do brucha, pričom sa navrhovateľka zamkla v kúpeľni, ktorej dvere neskôr otvorila z dôvodu, že odporca sa chcel umyť, nakoľko mu krvácal škrabanec na tvári spôsobený mu navrhovateľkou. Keď jej povedal : „Pozri, ako teraz vypadám“, mu navrhovateľka povedala : „Vypadáš tak, ako to, čo si“, načo ju odporca začal škrtiť, počas čoho povedal, že ju zabije.
Zo Zápisnice o trestnom oznámení ORPZ Bratislava III ČVS: ROP-204/1-VYS-B3-2016 zo dňa 10.03.2016 súd zistil, navrhovateľka o 1,00 hod podala trestné oznámenie na odporcu z dôvodu, že ju psychicky týra od roku 2013 najmä tým, že ju ponižuje, vulgárne jej nadáva aj pred deťmi, pričom toto ponižovanie v tento deň vyústilo do fyzického útoku na jej osobu. Odporca má vedomosť, že navrhovateľka sa chce s ním rozviesť, ale z dôvodu úpravy starostlivosti o deti si ju nahráva, aby mal dôkaz pred súdom, že nie je schopná sa o deti postarať. Dňa 09.3.2016 o 23,00 hod našla odpočúvacie zariadenie, pričom ako sa odporca dozvedel, že mu ho navrhovateľka schovala a odmietla vydať, zvalil ju na pohovku, vykrúcal jej ruky, ona začala kričať, pričom odporca sa jej snažil zakryť ústa a nos, aby nemohla kričať a dýchať. Stále sa dožadoval vrátenia zariadenia, potom ju pustil. Navrhovateľka následne sa snažila ísť do izby k deťom, ktoré spali. Odporca hľadal zariadenie, načo mu navrhovateľka tvrdila, nech ho nehľadá, že navrhovateľka ho nemá. Obaja išli do kuchyne, kde sa odporca naďalej dožadoval vrátenia zariadenia, ktoré mu navrhovateľka odmietala vrátiť, v dôsledku čoho jej dal facku. Vtedy sa zľakla, žeby násilie mohlo zo strany odporcu pokračovať, schmatla kľúče a dostavila sa na políciu, kde podala toto trestné oznámenie. Ako navrhovateľka uviedla pri výsluchu, odporca sa pred deťmi snaží ovládať, konflikty sa riešia, keď deti zaspia. Deti odporca nikdy fyzicky nenapadol ani ich neponižuje, má ich rád. Navonok pôsobí ako slušný človek, ale nevie kontrolovať svoje správanie, býva agresívny. V deň 9.3.2016 sama navrhovateľka priznala, že odporcu zrejme poriadne nahnevala, lebo po podaní trestného oznámenia v roku 2016 sa takéto útoky nevyskytovali.
Z Potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia ORPZ Bratislava III č. D.U. 105/2016, ORP-204/1- VYS-B3-2016 zo dňa 10.03.2016 súd zistil, že dňa 10.03.2016 o 3:34 hod bol odporca vykázaný zo spoločného obydlia ohrozenej osoby - navrhovateľky z bytu č. 1 na 1. poschodí na G.Š. XX I. G. na 10 dní s tým, že odporca odovzdal navrhovateľke kľúče od bytu, ktoré prevzala.
Podľa § 74 ods. 1 O.s.p., pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa § 102 ods. 1 O. s. p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
Podľa § 75 ods. 5 O.s.p., ak súd rozhoduje o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. b), rozhodne najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2. Ak súd rozhoduje o návrhu na vydanie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g), rozhodne najneskôr do 48 hodín od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2; do plynutia lehoty sa nezapočítava sobota, nedeľa alebo sviatok. Ak súd rozhoduje o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 75a, rozhodne najneskôr do 24 hodín od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2. Uznesenie o predbežnom opatrení uvedenom v tomto odseku je vykonateľné dňom jeho nariadenia.
Podľa § 76 ods. 1 písm. g/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia.
Predbežné opatrenia sú predbežnými predovšetkým v tom zmysle, že ich možno nariadiť aj pred začatím konania vo veci samej, sú prípustné aj počas konania o veci podľa § 102 O.s.p., avšak aj vtedy majú len
predbežnú povahu, pretože ich možno nariadiť len pokiaľ nie sú podmienky pre konečné rozhodnutie. Predbežné opatrenia sú predbežnými aj v tom zmysle, že sa neprejudikujú práva účastníkov ani tretích osôb a svoje opodstatnenie strácajú, keď súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam definitívnu ochranu, preto nie sú opatreniami konečnými a ich účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov alebo zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia. Nariadenie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Účelom predbežného opatrenia je zabezpečenie spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov občianskeho súdneho konania. Ide o opatrenie predstavujúce dočasnú úpravu pomerov účastníkov alebo zabezpečujúce výkon súdneho rozhodnutia. Pri úprave pomerov nemôže ísť o úpravu iba faktických pomerov účastníkov, ale najmä o úpravu právnych pomerov, i keď len predbežnú. Dočasná úprava pomerov predbežným opatrením musí byť naliehavá a potrebná a musí byť odôvodnená individuálnymi okolnosťami konkrétneho prípadu. Pri nariadení predbežného opatrenia súd vždy skúma otázku jeho prípustnosti a dôvodnosti. Z povahy predbežného opatrenia vyplýva, že nebudú zisťované všetky skutočnosti, ktoré by súd musel mať zistené pri rozhodovaní o veci samej. Spravidla preto postačuje osvedčenie potreby dočasnej úpravy, teda osvedčenie nároku a jeho prípadného ohrozenia. Navrhovateľ predbežného opatrenia teda musí (pokiaľ chce byť v konaní o predbežnom opatrení úspešný) osvedčiť tak svoj nárok voči odporcovi alebo porušenie práva odporcom, ako aj potrebu dočasnej úpravy pomerov, t.j. naliehavosť situácie alebo obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia t.j. pravdepodobnosť jeho ohrozenia. Súd pri nariaďovaní predbežného opatrenia musí vždy vziať do úvahy, že tieto opatrenia upravujú pomery len predbežne alebo zabezpečujú nároky doposiaľ právoplatne nepriznané. Súd preto môže nariadiť len také predbežné opatrenie, ktoré postačuje na dosiahnutie tohto účelu, nesmie voliť predbežné opatrenie, ktorým by sa zbytočne, nevhodne a dokonca nezvratne zasahovalo do práv odporcu, resp. tretej osoby. Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti), pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení predbežného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Aplikácia predbežného opatrenia v zmysle § 76 ods. 1 písm. g/ O.s.p. je veľmi aktuálnym a účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia. V jeho prospech svedčí najmä to, že v dôsledku jeho uplatnenia - zákazu vstupovania násilnej osoby - sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi násilnej osoby; nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život a zdravie, a ani sa nemusí zaťažovať hľadaním náhradného ubytovania. Násilie je možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe, alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škodu a pod. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek aktoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie si obete.
V prejednávanej veci sa navrhovateľka návrhom na vydanie predbežného opatrenia domáhala zákazu vstupu odporcu do bytu č. 1 na prízemí bytového domu na G. XX I. G. do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej o úplné vylúčenie odporcu z užívania tohto bytu, a to z dôvodu § 76 os. 1 písm. g/ O.s.p. Na preukázanie svojich tvrdení predložila súdu uznesenie ORPZ- Bratislava III ČVS: ORP-719/NMZ- B3-20415 zo dňa 10.06.2015 a Zápisnicu o trestnom oznámení ORPZ Bratislava III ČVS: ORP-204/1- VYS-B3-2016 zo dňa 0.03.2016.
Predpokladom na nariadenie predbežného opatrenia v zmysle § 76 ods. 1 písm. g/ O.s.p., je to, že povinná osoba je dôvodne podozrivá z násilia, predovšetkým fyzického násilia, psychického týrania, pričom osvedčenie takého podozrenia musí vyplývať napríklad z obsahu trestného oznámenia alebo oznámenia o priestupku alebo z vedomostí spolubývajúcich osôb alebo susedov. Z ustanovenia § 76 ods. 1 písm. g/ O.s.p. vyplýva možnosť súdnym rozhodnutím zamedziť osobám dopúšťajúcim sa násilia na blízkej osobe, ich vylúčenie z užívania bytu alebo obmedzenie ich užívacieho práva, je nevyhnutné, aby situácia násilia nebola zamieňaná so situáciou konfliktu, nakoľko násilie nie je hádka ani konflikt, ale býva dlhotrvajúce a má stupňujúcu tendenciu. Navrhovateľka svoj návrh na vydanie predbežného opatrenia odôvodňovala tým, že medzi účastníkmi konania, manželmi od roku 2004 existuje dlhodobo konfliktná atmosféra, stresové situácie, hádky, psychické i fyzické násilie odporcu voči navrhovateľke, ktoré neprospieva ani ich dvom maloletým deťom, voči ktorým sa odporcova zlosť taktiež obracia, keď sa snažia brániť navrhovateľku, ako i to, že odporca v záchvate zlosti nedokáže kontrolovať svoje správanie. Hlavným dôvodom podania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zákazu vstupu odporcu do bytu bol incident dňa 09.03.2016, ktorý sa udial v predmetnom byte v dôsledku toho, že navrhovateľka odmietla odporcovi vydať odpočúvacie zariadenie, ktoré on nainštaloval, v dôsledku čoho ju tento fyzicky napadol tak, že ju zvalil na pohovku, pritlačil kolenami, vykrúcal ruky, zakrýval nos i ústa, aby nemohla kričať a dýchať. Následne ju na chvíľu pustil, avšak z dôvodu, že mu neustále odmietala vydať odpočúvacie zariadenie, dal jej facku, vzal okuliare, pričom z dôvodu, že z dovtedajších skúseností vedela, že násilie odporcu sa bude stupňovať, vzala kľúče od bytu a odišla na OO PZ Bratislava III podať trestné oznámenie na odporcu, na základe čoho bol odporca orgánmi polície vykázaný dňa 10.03.2016 z predmetného bytu na 10 dní a v súčasnej dobe sa navrhovateľka obáva jeho návratu, keďže tento si nepriznáva svoj podiel viny na vykázaní. Ako však vyplýva z uznesenia OR PZ Bratislava III zo dňa 10.06.2015 a Zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 10.03.2016, sama navrhovateľka pri výsluchu uvádzala niektoré skutočnosti odlišne od tvrdení v samotnom návrhu. Sama uvádzala, že fyzické útoky spočívali v tom, že jej dal odporca v rámci ich hádky facku v afekte. Od roku 2015, keď podala na neho trestné oznámenie ju fyzicky nenapadol, ovládal sa. Slovné ponižovania a vyhrážky „nabrali na obrátkach“, avšak navrhovateľka až do incidentu 09.03.2016, kedy našla nainštalované odpočúvacie zariadenie odporcom, ktoré mu odmietala vydať, v dôsledku čoho ju na pohovke pritlačil kolenami, a v snahe zabrániť jej kriku jej ústa zakrýval rukou, pričom ani potom, čo ju opätovne odporca žiadal o vrátenie zariadenia, ona toto odmietla jej dal facku, vzal okuliare, čo navrhovateľka riešila odchodom na políciu za účelom podania trestného oznámenia na odporcu. Navrhovateľka ale sama pri výsluchu potvrdila, že ho „musela v ten deň poriadne nahnevať“, pretože od júna 2015 sa takéto útoky odporcu voči navrhovateľke nevyskytovali. Ďalším rozporom v tvrdeniach navrhovateľky v návrhu došlom súdu dňa 16.03.2016 a v jej výpovedi pred ORPZ Bratislava III dňa 10.03.2016 bola skutočnosť, že odporca hádky rieši pred deťmi a jeho neovládateľná zlosť sa obracia niekedy i proti nim, keď sa navrhovateľku snažia chrániť. Pri výsluchu na ORPZ však uviedla, že odporca spravidla rieši konflikty s navrhovateľkou, až keď deti zaspia, nikdy ich fyzicky nenapadol, neponižoval, neublížil, má ich rád. Navrhovateľka dôvod nariadenia navrhovaného predbežného opatrenia opiera o skutočnosť, že má obavu z návratu odporcu, ktorý bol na základe jej trestného oznámenia zo dňa 10.03.2016 vykázaný na 10 dní z predmetného bytu. Z listinných dokladov a tvrdení navrhovateľky v návrhu je zrejmé, že celý incident v neskorých nočných hodinách 23,00 hod dňa 09.03.2016 bol vyvolaný z dôvodu, že navrhovateľka odmietla odporcovi vydať údajné odpočúvacie zariadenie, ktoré zrejme on nainštaloval do obývačky v byte na G. XX I. G.. K fyzickému napadnutiu - zvaleniu navrhovateľky na posteľ, vykrúcanie rúk, zakrývanie úst a nosa v snahe znemožniť navrhovateľke kričať a následne po nejakom čase i danie jej facky bolo spôsobené odporcom z dôvodu vzniku konfliktu medzi účastníkmi konania, k čomu prispela i samotná navrhovateľka. Násilie musí mať stúpajúcu tendenciu, ktorú však navrhovateľka nepreukázala. Sama potvrdila, že odporca od roku 2015 ju fyzicky nenapadol, ani ku konfliktu intenzity ako 9.03.2016 nedošlo medzi nimi. Čo sa týka psychického násilia, navrhovateľka toto jednak žiadnym spôsobom nepreukázala, navyše keď v tvrdenom dlhotrvajúcom psychickom týraní odporcu od roku 2013, či už od podania prvého trestného oznámenia od roku 2015 do dnešného dňa neučinila žiadne faktické či právne kroky, napr. podaním návrhov na súd o úpravu starostlivosti o deti, o rozvod manželstva a pod., ktorými by z dôvodu dlhotrvajúceho deklarovaného týrania chránila seba i deti. Po incidente v neskorých nočných hodinách dňa 09.03.2016 v súvislosti s odmietaním navrhovateľky vydať odporcovi odpočúvacie zariadenie, navrhovateľka sa rozhodla podať na OOPZ trestné oznámenie z trestného činu týrania blízkej osoby z dôvodu, že „z predchádzajúcich skúseností vedela, že násilie odporcu sa bude stupňovať“, hoci pri výsluchu uviedla, že k násiliu odporcu intenzity ako 9.3.2016 od roku 2015, kedy na odporcu podávala prvé trestné oznámenie, nedošlo.
Preto po vyhodnotení dokazovania dospel k záveru, že navrhovateľka nepreukázala že by sa odporca sa na nej dopúšťal násilia dlhodobo, navyše navrhovateľka v zmysle § 74 ods. 1; § 102 ods. 1 O.s.p. neosvedčila naliehavosť potreby navrhovanej predbežnej úpravy zakázať odporcovi vstupu do predmetného bytu na základe predbežného opatrenia, ktoré predpokladá, že táto úprava právnych pomerov musí byť naliehavá a potrebná. Navrhovateľka návrh na vydanie predbežného opatrenia odôvodňuje tým, že tu existuje po vykázaní odporcu orgánmi ORPZ Bratislava III z bytu na 10 dní a po prípadnom návrate odporcu reálna hrozba, že v dôsledku správania sa odporcu bude vystavená možnému fyzickému i psychickému nátlaku. Odporca však ani po podaní prvého trestného oznámenia v roku 2015 do incidentu 09.03.2016 fyzicky navrhovateľku nenapadol /sama uviedla pri výsluchu na ORPZ/ a voči údajne tvrdenému psychickému nátlaku do dnešného dňa nič nepodnikla. Pri vyhodnotení všetkých predložených dokladov a tvrdení navrhovateľky je súd názoru, že vzhľadom na dlhodobé prebiehajúce konflikty a hádky medzi účastníkmi ako manželmi, keď právanie doterajšie správanie odporcu nebolo preukázané ako násilné takej intenzity, v dôsledku čoho by bolo potrebné okamžite formou predbežného opatrenia tomuto zakázať vstup do predmetného bytu. Keďže neboli splnené predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia v zmysle § 76 ods. 1 písm. g/ O.s.p., súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Súd dáva do pozornosti, že dočasnou úpravou urobenou vo forme predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.
O práve na náhradu trov konania spojených s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia súd rozhodne v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej v zmysle § 145 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III, na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.