Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-355-2015.pdf
PDF · 82.53 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-23P/355/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého E. M., G.. XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh matky Q. M., G.. X.X.XXXX, trvale bývajúcej Z. C. G. F. I. Č.. XX, zastúpenej JUDr. Katarínou Habiňákovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom na ulici Štúrovej č. 20 v Košiciach, za účasti otca V. I., G.. X.X.XXXX, trvale bývajúceho Z. C. G. F. C. Č.. XX, v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností takto
rozhodol:
Schvaľuje rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej zveruje maloletého E. M., G.. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná sa o maloletého osobne starať, zastupovať ho a spravovať jeho majetok.
Zaväzuje otca prispievať na výživu maloletého E. výživným vo výške po 150 € mesačne od 1.4.2016 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred, k rukám matky maloletého.
V prevyšujúcej časti konanie zastavuje.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka doručila tunajšiemu súdu dňa 18.9.2015 návrh, ktorým žiadala súd o zverenie maloletého E. do jej osobnej starostlivosti s právom maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, o zaviazanie otca prispievať na výživu maloletého sumou 150 € mesačne od podania návrhu do budúcna, o úpravu styku otca s maloletým, ktorý návrh odôvodňovala tým, že rodičia dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, otec na výživu dieťaťa prispieval sporadicky, rôznymi čiastkami a menšími nákupmi.
Otec vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 27.10.2015 sa k návrhu matky jednoznačne nevyjadril.
Zo správy kolízneho opatrovníka doručenej súdu dňa 10.12.2015, na základe šetrení pomerov kolíznym opatrovníkom, vyplýva, že otec pri pohovore u kolízneho opatrovníka súhlasil s návrhom matky v celom rozsahu a uviedol, že nie je potrebné upravovať jeho styk s maloletým, keďže na tomto sa rodičia vedia dohodnúť.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím matky, otca, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Rodičia dieťaťa nežijú a počas sporného obdobia ani nežili v spoločnej domácnosti. Matka spolu s dieťaťom býva v rodinnom dome u svojej matky, ktorý dom je vo vlastníctve jej matky, ktorá je starobnou dôchodkyňou, s ktorým bývaním súvisia mesačné náklady okolo 170 €, na ktoré matka maloletého svojej matke prispieva podľa svojich možností, sumou okolo 50 € mesačne. Matka okrem tohto dieťaťa ďalšie vyživovacie povinnosti nemá a nevlastní žiaden majetok. Matka ukončila rodičovskú dovolenku dňa 29.3.2015, odkedy je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, zo správy ktorého vyplýva, že sú jej vyplácané dávky v hmotnej núdzi vo výške cca 100 € mesačne a sú jej vyplácané rodinné prídavky na maloletého.
Na základe dohôd o vykonaní práce matka pracuje pre zamestnávateľa N. A. O. E., pri maximálnom rozsahu výkonu prác 10 hodín mesačne, s príjmom okolo 21 € mesačne v čistom.
Maloletý E. má potreby primerané veku dieťaťa, z dôvodu, že sa matke nepodarilo umiestniť ho do kolektívneho zariadenia, je naďalej v celodennej domácej opatere.
Otec maloletého býva v 3-izbovom byte vo vlastníctve svojich rodičov, s ktorými spolu býva v spoločnej domácnosti, z ktorých otec je starobným dôchodcom a mama je zamestnanou, výšku nákladov súvisiacich s týmto bývaním otec nepozná, rodičom sporadicky prispieva, aj keď v ostatnom období im neprispieva žiadnou formou. Otec vykonáva brigádnické práce pre spoločnosť M. A..P..U.. A., u ktorého zamestnávateľa, ako uviedol na pojednávaní, dosahuje čistý týždenný príjem 120 €, s touto spoločnosťou má uzavretú len dohodu o realizácii zákazky, ako to potvrdil vo svojej výpovedi na pojednávaní a ako to vyplýva zo správy tejto spoločnosti, ktorá oznámila súdu, že u nich otec len „pracoval“ ako jednorázova výpomoc v rámci pomocných prác na jednu zákazku. Ani otec okrem maloletého E. ďalšie vyživovacie povinnosti nemá a nevlastní žiaden majetok.
V priebehu konania vo veci rodičia uzavreli rodičovskú dohodu v znení, aké je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a žiadali súd o jej schválenie, zhodne žiadali styk otca s maloletým rozhodnutím súdu neupravovať a výživné zo strany otca voči maloletému žiadali určiť od 1.4.2016, dôvodiac tým, že za predchádzajúce obdobie otec výživné uhradil.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13) (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 63 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších
skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 14) (2) U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. (3) Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. (3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné. (3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva. (4) Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.
Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. (2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. (2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. (3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 96 Zákona o rodine, navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. (2) Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. (3) Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
Podľa ust. § 157 ods. 3 O.s.p. ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky s právom matky maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok a zaviazal otca prispievať na výživu maloletého od 1.4.2016 do budúcna výživným vo výške po 150 € mesačne, keďže dospel k názoru, že táto dohoda je v záujme maloletého a neprieči sa zákonu.
V prevyšujúcej časti súd konanie vzhľadom na prednesy rodičov zastavil.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Odvolanie voči tomuto rozsudku nie je možné podať, pretože všetci účastníci sa tohto práva účinne vzdali.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).