Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-4Er/214/2014

Uznesenie

Okresný súd Topoľčany v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, Pribinova 25, 824 96 Bratislava, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti povinnému: P. B., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXXX/X, XXX XX K., o vymoženie sumy 1764,92 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora Mgr. Júliusa Rosinu, Stummerova 1553, 955 01 Topoľčany pod sp. zn. EX 262/14, takto

rozhodol:

I. Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú a exekúciu z a s t a v u j e .

II. Exekučné konanie sa z a s t a v u j e v časti vymáhania a) sumy 1359,41 eur, b) zmluvnej pokuty vo výške 0,065% denne a úroku z omeškania vo výške 1,775% ročne, a to zo sumy 56,24 eur od 11.1.2013 do 7.2.2013, zo sumy 50,96 eur od 11.2.2013 do 3.3.2013, zo sumy 49,26 eur od 11.3.2013 do 5.5.2013, zo sumy 64,72 eur od 11.4.2013 do 5.5.2013, zo sumy 47,48 eur od 6.5.2013 do zaplatenia, zo sumy 64,72 eur od 11.5.2013 do zaplatenia, zo sumy 64,72 eur od 11.6.2013 do zaplatenia, zo sumy 64,72 eur od 11.7.2013 do zaplatenia, zo sumy 1553,28 eur od 2.8.2013 do 18.11.2013, zo sumy 1533,28 eur od 19.11.2013 do 26.1.2014, zo sumy 1523,28 eur od 27.1.2014 do zaplatenia, a to až do dňa, kedy zmluvná pokuta spolu s úrokom z omeškania dosiahnu celkovo sumu 1140,- eur, pričom odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto sumy už iba úroku z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 1764,92 eur do zaplatenia, c) trov rozhodcovského konania vo výške 352,71 eur.

odôvodnenie:

Oprávnený podal u súdneho exekútora proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline, Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina sp. zn. RK-PC-2387/13-EK zo dňa 8.10.2013 (ďalej len rozhodcovský rozsudok). Vymáhať oprávnený žiadal istinu vo výške 1764,92 eur; zmluvnú pokutu vo výške 0,065% denne a úrok z omeškania vo výške 1,775% ročne, a to zo sumy 56,24 eur od 11.1.2013 do 7.2.2013, zo sumy 50,96 eur od 11.2.2013 do 3.3.2013, zo sumy 49,26 eur od 11.3.2013 do 5.5.2013, zo sumy 64,72 eur od 11.4.2013 do 5.5.2013, zo sumy 47,48 eur od 6.5.2013 do zaplatenia, zo sumy 64,72 eur od 11.5.2013 do zaplatenia, zo sumy 64,72 eur od 11.6.2013 do zaplatenia, zo sumy 64,72 eur od 11.7.2013 do zaplatenia, zo sumy 1553,28 eur od 2.8.2013 do 18.11.2013, zo sumy 1533,28 eur od 19.11.2013 do 26.1.2014, zo sumy 1523,28 eur od 27.1.2014 do zaplatenia, a to až do dňa, kedy zmluvná pokuta spolu s úrokom z omeškania dosiahnu celkovo sumu 1140,- eur, pričom odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto sumy už iba úroku z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 1764,92 eur do zaplatenia; trovy predchádzajúceho konania v sume 31,80 eur; trovy právneho zastúpenia v predchádzajúcom konaní v sume 320,91 eur a všetky účelne vynaložené trovy exekúcie.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku (ďalej len EP) exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účinného do 31.12.2014 (ďalej aj len ZoRK) súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, 17) b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 ZoRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Ak je exekučným titulom vo veci rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci pred 1.1.2015 a exekučné konanie sa začalo do 31.3.2015 (§ 243d ods. 1, 2 EP), je exekučný súd povinný skúmať rozhodcovský rozsudok aj podľa hľadísk vyplývajúcich z ustanovenia § 45 ods. 1 ZoRK v znení účinnom do 31.12.2014, t. j. má povinnosť (okrem iného) skúmať aj to, či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. V ustanovení § 45 ods. 1, 2 ZoRK v znení účinnom do 31.12.2014 tak zákon upravuje právo a súčasne povinnosť exekučnému súdu preskúmať rozhodcovský rozsudok aj z hmotnoprávnych hľadísk. Exekučný súd je pri aplikácii ustanovenia § 45 ods. 1, 2 ZoRK oprávnený posúdiť rozhodcovský rozsudok tak, akoby nebol materiálne právoplatný a odmietnuť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, ktorý vykazuje niektorú z vád v tomto ustanovení uvedenú.

V prípade, že oprávnený za exekučný titul označí rozhodcovský rozsudok (resp. iné rozhodnutie, schválený zmier) vydaný v spotrebiteľskej veci rozhodcovským súdom, ktorého právomoc sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy (či už bola uzavretá vo forme samostatnej rozhodcovskej zmluvy alebo vo forme rozhodcovskej doložky), musí súd pri skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom posúdiť jednak to, či rozhodcovská zmluva bola uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti, rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku v zmysle jeho nezáväznosti. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -18 zo dňa 13.9.2011, v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že: „všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať“.

Súdny exekútor požiadal na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Okresný súd Topoľčany podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1, 2 ZoRK účinných do 31.12.2014 preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a uznesením č. k. -67 zo dňa 1.12.2014 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol v časti vymáhania sumy 1359,41 eur, zmluvnej pokuty vo výške 0,065% denne a úroku z omeškania vo výške 1,775% ročne, a to zo sumy 56,24 eur od 11.1.2013 do 7.2.2013, zo sumy 50,96 eur od 11.2.2013 do 3.3.2013, zo sumy 49,26 eur od 11.3.2013 do 5.5.2013, zo sumy 64,72 eur od 11.4.2013 do 5.5.2013, zo sumy 47,48 eur od 6.5.2013 do zaplatenia, zo sumy 64,72 eur od 11.5.2013 do zaplatenia, zo sumy 64,72 eur od 11.6.2013 do zaplatenia, zo sumy 64,72 eur od 11.7.2013 do zaplatenia, zo sumy 1553,28 eur od 2.8.2013 do 18.11.2013, zo sumy 1533,28 eur od 19.11.2013 do 26.1.2014, zo sumy 1523,28 eur od 27.1.2014 do zaplatenia, a to až do dňa, kedy zmluvná pokuta spolu s úrokom z omeškania dosiahnu celkovo sumu 1140,- eur, pričom odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto sumy už iba úroku z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 1764,92 eur do zaplatenia, trov rozhodcovského konania vo výške 352,71 eur. Exekučný súd posúdil rozhodcovskú zmluvu za platnú a preskúmal jednotlivé plnenia, ktoré bol povinný zaviazaný rozhodcovským rozsudkom zaplatiť a v časti plnení, ktoré boli právom nedovolané a v rozpore s dobrými mravmi, žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. Vo zvyšnej časti udelil Okresný súd Topoľčany dňa 27.2.2015 súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie - pre vymáhanie sumy 405,51 eur a všetkých účelne vynaložených trov exekúcie.

Proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k. -67 zo dňa 1.12.2014 podal oprávnený odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením č. k. -90 zo dňa 28.10.2015 (ďalej aj len uznesenie odvolacieho súdu) tak, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu vyplýva, že odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru č. 8500012813 uzavretú medzi oprávneným a povinným dňa 19.6.2012, ktorá je základom právneho vzťahu účastníkov, je potrebné posúdiť ako spotrebiteľskú. Súčasne však odvolací súd konštatoval, že súd prvého stupňa zo správne zisteného skutkového stavu veci vyvodil nesprávny právny záver, že rozhodcovská zmluva, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol spor účastníkov, bola uzatvorená platne a že rozhodcovský súd mal právomoc rozhodnúť spor účastníkov. Odvolací súd posúdil rozhodcovskú zmluvu za absolútne neplatnú.

Súd prvého stupňa s poukazom na uznesenie odvolacieho súdu opätovne preskúmal rozhodcovskú zmluvu uzavretú medzi oprávneným a povinným dňa 19.6.2012 k zmluve o revolvingovom úvere č. 8500012813 zo dňa 19.6.2012. Pri rozhodovaní súd vychádzal zo skutočnosti, že zmluva o revolvingovom úvere, je spotrebiteľskou zmluvou a medzi účastníkmi tak ide o spotrebiteľský právny vzťah (pri uzatvorení zmluvy konal oprávnený, ktorý je právnickou osobou, ako dodávateľ, povinný, ktorý je fyzickou osobou, ako spotrebiteľ, predmetom zmluvy bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru - § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka). Tento záver vyplýva aj z rozhodnutia odvolacieho súdu.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj len spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa 53 ods. 1, 2, 3, 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť

sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2014 za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 11 Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 3 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Smernica Rady (Európskej únie) č. 93/13/EHS z 5.4.1993 považuje riešenie sporov zo spotrebiteľských zmlúv v rozhodcovskom konaní za ustanovenie neprimerané, pričom zákaz neprimeranosti je tu treba chápať tak, že podnikateľ ako druhá zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy nesmie zneužívať svoje silnejšie postavenie - dané logicky tým, že spotrebiteľ nie je fakticky schopný presadiť akékoľvek zmeny formulárových zmluvných podmienok a že u úverových zmlúv, spotrebiteľ koná pod tlakom finančnej tiesne - k získaniu nefair výhody. Súd pritom nepochybuje o tom, že takouto výhodou je prenesenie sporu zo sústavy nezávislých súdov k rozhodcovi, s ktorým podnikateľ dlhodobo spolupracuje, poskytuje mu zdroj príjmu, v konaní nie je nutné nariaďovať pojednávanie, sú vylúčené opravné prostriedky atď. Súd preto dospel k záveru, že v spotrebiteľských zmluvách sú rozhodcovské doložky zakázané, čo vyplýva aj z toho, že je neprípustné, aby sa spotrebiteľ vzdával v spotrebiteľskej zmluve svojich práv, čo v prípade rozhodcovskej doložky znamená dokonca práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom.

Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov z rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 19.6.2012. Podľa tejto rozhodcovskej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy, s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy (ďalej len spory) budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní pred niektorým z dvoch stálych rozhodcovských súdov vymenovaných v rozhodcovskej zmluve s tým, že výber rozhodcovského súdu oprávneného vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh (bod 5 rozhodcovskej zmluvy). V rozhodcovskej zmluve dlžník vyhlásil, že s jej uzatvorením súhlasí, že jej uzatvorenie nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere, že nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, o čom bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný (body 1, 2 rozhodcovskej zmluvy). Podľa bodu 3 rozhodcovskej zmluvy veriteľ pred jej uzatvorením poučil dlžníka, že dôsledkom uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov zo zmluvy o revolvingovom úvere, ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria, v rozhodcovskom konaní, že spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní, pričom výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. Rozhodcovská zmluva (v bode 7) upravuje aj možnosť odstúpenia od tejto zmluvy bez uvedenia dôvodu do štrnástich dní od uzavretia zmluvy s tým, že oznámenie o odstúpení od zmluvy je dlžník povinný vykonať v písomnej forme.

Podľa rozhodcovskej zmluvy (čl. bod 5) môžu byť spory medzi zmluvnými stranami riešené v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní, z čoho by vyplývalo, že rozhodcovská zmluva nevyžaduje od

spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní (§ 53 ods. 4 písm. r/ v znení účinnom do 31.12.2014 - § 879s . V skutočnosti však rozhodcovská zmluva možnosť riešenia sporov na všeobecnom (štátnom) súde spotrebiteľovi prakticky neposkytuje, pretože o forme konania (pred rozhodcovským alebo všeobecným súdom) rozhoduje žalobca, čo vzhľadom na charakter sporov zo zmlúv o úvere znamená, že o forme konania rozhodne veriteľ (dodávateľ). Súdu je totiž z jeho činnosti známe, že práve dodávateľ je ten, kto si uplatňuje nároky zo zmlúv o úvere podaním žaloby na rozhodcovskom súde. To sa potvrdilo aj v tomto prípade, keď výber medzi rozhodcovským a súdnym konaním určil oprávnený, ktorý podal žalobu na rozhodcovskom súde, pričom po podaní žaloby sa už povinný musel podrobiť rozhodcovskému konaniu. Tým došlo k porušeniu Ústavou SR garantovaného práva každého na spravodlivý súdny proces pred nezávislým a nestranným súdom (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR). Podpisom rozhodcovskej zmluvy sa spotrebiteľ vopred vzdal práva, aby bol jeho spor s dodávateľom zo zmluvy o úvere riešený pred nezávislým a nestranným súdom (§ 54 ods. 1 , ak žalobu podá dodávateľ. Súd pritom nemá pochybnosti o tom, že uzavretie rozhodcovskej zmluvy bolo práve v záujme dodávateľa, ktorý si tak zabezpečil, že prípadný spor zo zmluvy o úvere, ku ktorému dôjde medzi zmluvnými stranami, bude riešiť subjekt, ktorý dodávateľ sám vybral a s ktorým dlhodobo spolupracuje. Vzhľadom na uvedené, aj keď rozhodcovská zmluva pripúšťa rozhodovanie sporu pred všeobecným súdom, táto možnosť je pre spotrebiteľa iba teoretická, pretože ak žalobu na rozhodcovskom súde podá dodávateľ, pričom práve on má záujem získať exekučný titul, spotrebiteľ sa už nemôže domáhať svojich práv na všeobecnom súde, pretože to priamo rozhodcovská zmluva vylučuje. Rozhodcovská zmluva tak núti spotrebiteľa, ak podá žalobu dodávateľ, neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Vzhľadom na rozsah nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy je pritom viac ako pravdepodobné, že žalobu podá práve dodávateľ, pretože rozhodcovské žaloby vzhľadom na rozsah nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy podávajú práve veritelia. Naopak, ak svoje práva uplatňuje výnimočne spotrebiteľ, tak využíva pre neho transparentný štátny súd.

Oprávnený v rozhodcovskej zmluve priamo určil dva konkrétne rozhodcovské súdy, ktoré sú oprávnené rozhodnúť spory vyplývajúce zo zmluvy o úvere. Povinnému tým bolo odňaté nielen právo výberu medzi súdnym a rozhodcovským konaním, ale aj právo výberu konkrétneho rozhodcovského súdu, ktorý by spor podľa voľby spotrebiteľa rozhodol. Rozhodcovská zmluva dojednaná za týchto podmienok môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa (§ 39 . Dodávateľ, ktorý fakticky určuje, ktorý rozhodcovský súd bude rozhodovať o prípadných sporoch zo zmluvy, nakoľko spotrebiteľ nemá možnosť tento výber ovplyvniť, je pre vybraný rozhodcovský súd zdrojom príjmov, preto je namieste obava, do akej miery je potom takéto rozhodcovské konanie objektívne.

Exekučný súd s poukazom na uvedené zastáva názor, že dojednanie, podľa ktorého má spotrebiteľ možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym všeobecným súdom, ale ak by sa podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, je nekalou zmluvou podmienkou. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojim konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma (možnosť alternatívne si vybrať rozhodcovské alebo súdne konanie, nemá byť len napísaná - v čase zníženej bdelosti spotrebiteľa, ale musí sa javiť byť naplnená vo vzťahu k priemernému spotrebiteľovi aj fakticky). Rozhodcovská zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinným tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 .

Rozhodcovská zmluva môže mať podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2001 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK) formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Predmetná rozhodcovská zmluva bola uzavretá ako samostatná zmluva (na samostatnej listine) a bola podpísaná obidvoma zmluvnými stranami. Napriek tomu, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá na samostatnej listine, podľa názoru súdu nebola dojednaná individuálne.

Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa a jeho slobodnú voľbu o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to po poučení o dôsledkoch jeho rozhodnutia (so zameraním sa na zhoršenie procesných práv a povinnosti spotrebiteľa v porovnaní so súdnym konaním), pričom dodávateľ musí postupovať spôsobom preukázateľným. Z predložených listín však nevyplýva, že by si uzavretie rozhodcovskej zmluvy vymienil povinný a vzhľadom na charakter zmluvy nemožno dospieť k

záveru, že by povinný napríklad mohol ovplyvniť výber rozhodcovského súdu, miesto rozhodcovského konania, spôsob konania (s pojednávaní, bez pojednávania) a pod. Naopak z rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že rozhodcovskú zmluvu vopred pripravil oprávnený (do pripraveného tlačiva boli doplnené iba údaje o povinnom a číslo zmluvy o úvere) a predložil ju povinnému na podpis spolu so zmluvou o úvere, bez toho aby povinný mal reálnu možnosť obsah rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť (niektoré jej dojednania zmeniť, prípadne vylúčiť).

Z predložených listín tiež nevyplýva, že by bol povinný poučený o vážnych dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva síce obsahuje preformulované vyhlásenie veriteľa, že dlžníka poučil o tom, že dôsledkom uzavretia rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov v rozhodcovskom konaní alebo aj v súdnom konaní, pričom výber jednej z týchto alternatív spočíva na žalobcovi (bod 3), takéto predtlačené vyhlásenie, ktoré ani neobsahuje jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní, ak žalobu podá veriteľ, za situácie, keď je rozhodcovská zmluva predložená dlžníkovi na podpis v rovnaký deň spolu so zmluvou o úvere, súd však za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania nepovažuje. Dlžník totiž v takejto situácii môže ľahko nadobudnúť dojem, že ide o tú istú zmluvu pozostávajúcu z viacerých listín a že pokiaľ úver chce získať, je povinný podpísať všetky listiny predložené veriteľom. Okrem toho možno len ťažko predpokladať, že si dlžník, ktorého cieľom je uzavretím zmluvy získať peniaze, je vedomý všetkých dôsledkov, ktoré dojednanie rozhodcovskej zmluvy pre neho má. Súd poukazuje na to, že spotrebiteľ ako slabšia zmluvná strana, neprofesionál, ktorý sa snaží získať finančné prostriedky, nie je často schopný v danom momente pochopiť a zvážiť všetky dôsledky predložených dokumentov obsahujúcich terminologicky náročný a rozsiahly text (písaný drobným písmom) a v časovej a finančnej tiesni, v ktorej sa nachádza, pristúpi aj na také podmienky zmluvy, na ktoré by za iných okolností nepristúpil. Pokiaľ je rozhodcovská zmluva predložená spotrebiteľovi v čase zníženej bdelosti, keď sa snaží získať finančné prostriedky, často pod vplyvom finančnej núdze opomenie zachovať náležitú obozretnosť. Podľa názoru súdu preto rozhodcovskú zmluvu nerobí individuálne dojednanou ani predformulované vyhlásenie povinného v rozhodcovskej zmluve, že súhlasí s jej uzatvorením.

Rovnako za individuálne dojednanú nerobí rozhodcovskú zmluvu ani to, že spotrebiteľ od zmluvy z vlastného rozhodnutia v krátkej dobe od jej uzavretia neodstúpi. Existuje totiž nebezpečenstvo, že spotrebiteľ pristúpi v rámci formulárovej zmluvy na arbitráž alebo od nej z dôvodu neinformovanosti neodstúpi. Podľa rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 29.11.2012 nevyužitie odstúpenia od neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy nerobí doložku individuálne vyjednanou. Taktiež v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci odstúpenie od zmluvy prichádza do úvahy za predpokladu, že je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy sa odstúpiť nedá.

Exekučný súd zároveň dodáva, že kto mlčí tam, kde nie je povinný sa vyjadriť, nie je možné toto jeho mlčanie považovať ani za súhlas ani za nesúhlas. Oprávnený ako dodávateľ núti povinného ako spotrebiteľa spotrebiteľskou zmluvou ku konaniu, ktoré nie je povinný vykonať s cieľom dosiahnutia prejednania veci pred rozhodcovským súdom a obchádzania ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa. Znenie rozhodcovskej zmluvy nemusí odporovať doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza. O obchádzanie zákona ide vtedy, ak je právnym úkonom dohodnuté niečo, čo síce nie je so zákonom v priamom rozpore, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon nebol dodržaný (nález Ústavného súdu SR zo dňa 24.5.1995 v konaní pod sp. zn. ).

S poukazom na závery vyplývajúce z uznesenia odvolacieho súd a po opätovnom posúdení rozhodcovskej zmluvy, exekučný súd túto posúdil vzhľadom na uvedené dôvody za neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy, pretože nebola so spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, ak žalobu podá dodávateľ (§ 53 ods. 4 písm. r/ v znení účinnom do 31.12.2014). Neprijateľná rozhodcovská zmluva ako neprijateľná zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto zmluvy potom odporuje dobrým mravom (§ 3 . Plnenie z neprijateľnej podmienky je plnením právom nedovoleným a štát musí bezvýhradne odmietnuť ochranu takýmto plneniam. S poukazom na uvedené je potom potrebné konštatovať, že exekučný titul označený oprávneným je materiálne nevykonateľný, nakoľko rozhodcovská zmluva vyplývajúca zo všeobecných obchodných podmienok je neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatná v zmysle § 53 ods. 5 OZ, pričom absencia tejto vlastnosti spôsobuje v predmetnej

veci neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonávaní exekúcie. Súd pri rozhodovaní prihliadal aj na to, že v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 2 . V tomto smere súd poukazuje na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu, ktorý v rozhodnutí z 21.6.2006 č. k. konštatoval, že „Pri skúmaní neprijateľnej povahy zmluvných podmienok súd v slade s rozhodovacou líniou Spolkového súdneho dvora (BGH) potvrdil, že je potrebné vychádzať z nejneprijateľnejšieho výkladu, aký pri posudzovaných zmluvných podmienkach vôbec prichádza do úvahy.“

Ako už bolo uvedené vo veci bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti zamietnutá a v časti mu bolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie - pre vymáhanie sumy 405,51 eur a všetkých účelne vynaložených trov exekúcie.

Keďže bol zistený rozpor exekučného titulu so zákonom, pretože rozhodcovský rozsudok, na základe ktorého bolo exekútorovi udelené poverenie na vykonanie exekúcie, bol vydaný orgánom bez právomoci na jeho vydanie a je preto v rozpore so zákonom, súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a § 58 ods. 1 EP aj bez návrhu vyhlásil za neprípustnú a zastavil (I. výrok tohto uznesenia). Právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnej rozhodcovskej doložke (§ 53 ods. 5 OZ, § 39 OZ, § 40 ods. 1 , preto rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať spor účastníkov a vydať rozhodcovský rozsudok, ktorý tak nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

Podľa § 44 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov, ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Uznesenie Okresného súdu Topoľčany č. k. -67 zo dňa 1.12.2014, ktorým bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá v časti vymáhania sumy 1359,41 eur, zmluvnej pokuty vo výške 0,065% denne a úroku z omeškania vo výške 1,775% ročne, a to zo sumy 56,24 eur od 11.1.2013 do 7.2.2013, zo sumy 50,96 eur od 11.2.2013 do 3.3.2013, zo sumy 49,26 eur od 11.3.2013 do 5.5.2013, zo sumy 64,72 eur od 11.4.2013 do 5.5.2013, zo sumy 47,48 eur od 6.5.2013 do zaplatenia, zo sumy 64,72 eur od 11.5.2013 do zaplatenia, zo sumy 64,72 eur od 11.6.2013 do zaplatenia, zo sumy 64,72 eur od 11.7.2013 do zaplatenia, zo sumy 1553,28 eur od 2.8.2013 do 18.11.2013, zo sumy 1533,28 eur od 19.11.2013 do 26.1.2014, zo sumy 1523,28 eur od 27.1.2014 do zaplatenia, a to až do dňa, kedy zmluvná pokuta spolu s úrokom z omeškania dosiahnu celkovo sumu 1140,- eur, pričom odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto sumy už iba úroku z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 1764,92 eur do zaplatenia, trov rozhodcovského konania vo výške 352,71 eur, nadobudlo právoplatnosť dňa 4.12.2015. Súd preto aj bez návrhu exekučné konanie v časti, v ktorej bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie právoplatne zamietnutá, zastavil (II. výrok tohto uznesenia).

O trovách exekúcie súd podľa §-ov 251 ods. 4, 167 ods. 2 a 151 ods. 7 Občianskeho súdneho poriadku rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Topoľčany, písomne v troch vyhotoveniach. Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha). Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.