Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-3C/1/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudkyňou Mgr. Renátou Krajčiovou v právnej veci navrhovateľa: STAVZAP, s.r.o., so sídlom Do Uhliska 7577/31, 034 01 Ružomberok, IČO: 46278125, zast. JUDr. Milan Ficek, advokát s.r.o., Žilinská 14, 811 05 Bratislava, proti odporcovi v 1.rade: V. V., nar. X.X.XXXX, bytom S. XXXX/X, T., zast. JUDr. Miroslavom Koníčkom, advokátom, AK A. Bernoláka 6, 034 01 Ružomberok, IČO: 37807439, odporkyni v 2.rade: Q. W., rod. V., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXXX/XX, T. - A. W., zast. JUDr. Milanom Klobušiakom, advokátom, AK Š. Moyzesa 7, 034 01 Ružomberok, v konaní o zaplatenie 9.425,00 eur s príslušenstvom a o zaplatenie sumy 5.900,00 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a v celom rozsahu.

Odporcovi v 1.rade s a p r i z n á v a náhrada trov konania titulom hotových výdavkov vo výške 60,00 eur a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 1.565,96 eur, ktoré mu je navrhovateľ p o v i n n ý zaplatiť k rukám jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.

Odporkyni v 2.rade s a p r i z n á v a náhrada trov konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 1.448,85, ktoré jej je navrhovateľ p o v i n n ý zaplatiť k rukám jej právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.1.2016 domáhal, aby súd uložil odporcovi v 1.rade povinnosť zaplatiť mu istinu 9.425,00 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 9.425,00 eur od 22.12.2015, t.j. odo dňa vypracovania tohto návrhu, do zaplatenia a voči odporkyni v 2.rade uloženia povinnosti zaplatiť mu istinu 5.900,00 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 5.900,00 eur od 22.12.2015, t.j. odo dňa vypracovania tohto návrhu, do zaplatenia. Navrhovateľ uviedol, že medzi ním ako kupujúcim a odporcom v 1.rade ako predávajúcim vznikol záväzkovo-právny vzťah, na základe ktorého odporca v 1.rade mu predal pozemky parcely reg. E špecifikované v článku I. kúpnej zmluvy. Kúpna cena nehnuteľnosti bola určená sumou 25,00 eur za 1 m2. V kúpnej zmluve bolo uvedené, že navrhovateľ nadobúda od odporcu v 1.rade pozemky o výmere 719 m2 spolu, čiže kúpna cena bola stanovená na 17.975,00 eur. Kúpnu cenu odporcovi v 1.rade riadne a včas zaplatil. Okresný úrad Ružomberok, katastrálny odbor, na základe návrhu na vklad zo dňa 16.4.2014 rozhodol o povolení vkladu do KN v jeho prospech. Ďalej navrhovateľ uviedol, že medzi ním ako kupujúcim a odporkyňou v 2.rade ako predávajúcou vznikol záväzkovo-právny vzťah, na základe ktorého odporkyňa v 2.rade mu predala pozemky parcely reg. E špecifikované v článku I. kúpnej zmluvy. Kúpna cena nehnuteľnosti bola určená sumou 20,00 eur za 1 m2, teda kúpna cena pri celkovej výmere pozemkov 720 m2 predstavovala sumu 14.400,00 eur. Kúpnu cenu odporkyni v 2.rade riadne a včas uhradil. Na základe návrhu na vklad zo dňa 16.4.2014 Okresný úrad Ružomberok, katastrálny odbor, rozhodol o povolení vkladu do KN v jeho prospech. Navrhovateľ následne zistil, že nadobudnuté pozemky sú v skutočnosti výmerou

menšie, než bolo uvedené v kúpnych zmluvách. Vo vzťahu k odporcovi v 1.rade výmera pozemkov je namiesto 719 m2 iba 342 m2 a vo vzťahu k odporkyni v 2.rade výmera pozemkov je namiesto 720 m2 iba 425 m2. Kúpna cena pozemkov bola určená za 1 m2, došlo teda k bezdôvodnému obohateniu odporcov na jeho úkor. Po tomto zistení kontaktoval odporcov, snažil sa o mimosúdne vyriešenie situácie. Dňa 27.10.2014 na Notárskom úrade JUDr. Vladimíra Baluna sa uskutočnilo v tejto veci stretnutie, k dohode medzi účastníkmi nedošlo, nakoľko obaja odporcovia tvrdili, že nevedeli, že ich pozemky majú v skutočnosti inú výmeru a postupovali dobromyseľne. Začiatkom februára 2015 opäť vyzval odporcov na vydanie bezdôvodného obohatenia, čo však odporcovia odmietli. Z dôvodu neplnenia svojich povinností sa odporcovia dostali do omeškania s plnením peňažného dlhu, v dôsledku čoho mu vznikol zákonný nárok na úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy odo dňa vypracovania návrhu, t.j. odo dňa 22.12.2015 až do zaplatenia. Navrhovateľ poukázal na ust. § 112 ods.1 OSP a navrhol, aby podanie proti odporcom bolo prejednané a rozhodnuté v spoločnom konaní.

Stanovisko právneho zástupcu odporkyne v 2.rade v konaní (písomné vyjadrenie doručené tunajšiemu súdu dňa 22.2.2016) - vzniesol námietku spojenia jej veci s vecou odporcu v 1.rade, nakoľko ide o dve veci, ktoré nemajú spoločných účastníkov ani spolu nesúvisia, jedná sa v prípade uzavretých kúpnych zmlúv navrhovateľa s odporcom v 1.rade a navrhovateľa s ňou o dva skutky. Ak navrhovateľ uplatní viac samostatných skutkovo nesúvisiacich nárokov proti rôznym osobám, nestačí na spojenie veci, že ich napíše na jednu listinu. Ďalej uviedol, že LV č. XXXX k.ú. T. je výmera predmetných parciel rovnaká ako v kúpnej zmluve. Navrhovateľ svoje tvrdenie, že výmera pozemkov je menšia, ako je v LV uvedené, preukazuje geometrickým plánom zo dňa 23.4.2012. V tomto pláne je u parcely č. PK XXXX a XXXX uvedená iná výmera ako v LV č. XXXX. Tento geometrický plán však neriešil výmeru týchto parciel, ale obnovu hraníc pôvodných PKN pozemkov. Údaj o výmere týchto PKN parciel čerpal vyhotoviteľ plánu z iných zdrojov ako z LV č. XXXX, neuvádza však z akých, ani v návrhu to nie je uvedené. V návrhu navrhovateľ účelovo nesprávne interpretuje dohodu o cene v kúpnej zmluve, keď tvrdí, že kúpna cena bola určená sumou 20,00 eur za 1 m2, nie je tomu tak. V kúpnej zmluve je uvedené, že kupujúci kupuje pozemky za dohodnutú kúpnu cenu 14.400,00 eur, t.j. 20,00 eur a m2. Dohoda o sume 14.400,00 eur je vyjadrenie prejavu vôle účastníkov o esenciále náležitostí kúpnej zmluvy. Údaj o 20,00 eurách /m2 má význam informačný. Pokiaľ by bola výmera prevádzaného pozemku iná, cena by bola rovnaká a informačný údaj, koľko to vychádza za m2, by bol iný. Odporkyňa v 2.rade by pozemky za cenu nižšiu ako 14.400,00 eur nepredala. Ďalej namietal, že v návrhu je uvedené, že nárok je uplatnený titulom bezdôvodného obohatenia, konkrétnu skutkovú podstatu však nijako nešpecifikuje. Má za to, že nebola naplnená žiadna skutková podstata v zmysle ust. § 451 Občianskeho zákonníka. Ďalšie skutkové podstaty neprichádzajú do úvahy, o bezdôvodné obohatenia sa nejedná. Ďalej doplnil skutkový stav, ako je popísaný v návrhu, o nasledovné: predmetom kúpnej zmluvy boli parcely LV č. XXXX k.ú. T. zapísané ako parcely reg. E, teda parcely pôvodného operátu. V tomto LV je výslovne uvedené, že údaje o týchto parcelách boli prevzaté z pozemkovej knihy, a to z PKN vložky č. XXX a XXXX pôvodného k.ú. A. W.. Poukázal na knihový poriadok upravený Nariadením č. 222/1855, to znamená výmera sa uvádzala v siahovej miere a pretože bola prevažne odvodená z daňového provizória v zmysle ust. § 59 knihového poriadku nie je záväzná. Nezáväznosť výmery parcely uvedenej v PK, EN, KN bola súčasťou predpisov upravujúcich evidenciu nehnuteľnosti doposiaľ. Ani nasledujúce zákony týkajúce sa evidencie nehnuteľností neuvádzajú výmeru parcely medzi záväznými údajmi evidencie nehnuteľnosti. Čo je uvedené v zákone, pozná každý. Potom obaja účastníci kúpnej zmluvy vedeli, že výmera uvádzaných parciel uvedená v LV nie je záväzným údajom a pretože táto výmera bola prevzatá z PK, existuje veľmi vysoká pravdepodobnosť, že sa nezhoduje so skutočnou výmerou, ktorá môže byť nižšia alebo vyššia. Účastníci zmluvy pre takýto prípad nedohodli žiadne vedľajšie ujednanie. Ďalej poukázal, že konateľ navrhovateľa v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy vedel, že v geometrickom pláne zo dňa 23.4.2012 sú vedené iné výmery PK parciel XXXX a XXXX, ako v LV. Ďalej poukázal na normatívne vymedzenie podľa ust. § 118 ods.1, 119 ods.1,2 Občianskeho zákonníka, ďalej § 3 ods.1, § 3 ods.3, § 67a ods.7 Katastrálneho zákona, z čoho plynie, že každá parcela je pozemkom, ale nie každý pozemok je parcelou. Pozemok môže obsahovať aj viac parciel alebo aj časti iných parciel alebo byť len časťou inej parcely. Predmetom kúpnej zmluvy nebola povinnosť odporkyne v 2.rade previesť do vlastníctva navrhovateľa určitý počet m2 pozemku, ale povinnosť previesť konkrétnu parcelu, teda časť zemského povrchu geometricky a polohovo zobrazenú v katastrálnej mape a označenú parcelným číslom, čo sa aj stalo, táto kúpna zmluva je platným právnym úkonom. Podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy je dohoda o cene a nie je možné ju oddeliť od ostatných zmluvných dojednaní, teda od ostatného obsahu kúpnej zmluvy. Preto čiastočná neplatnosť kúpnej zmluvy neprichádza do úvahy s poukazom na ust. § 41 Občianskeho zákonníka. Ďalej poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 30Cdo

2552/2006 z 8.8.2007, v ktorom prípade obvodný súd určil, že navrhovateľ je vlastníkom pozemkov - parciel, ktoré boli v zmluve o prevode označené parcelnými číslami a ktorých výmera evidovaná v KN bola nižšia ako ich skutočná výmera zistená ich neskorších zameraním, ktorá bola výrazne vyššia, keď nepovažoval za dôvodnú námietku odporcov, že vôľou predávajúcich bolo previesť na navrhovateľa len časť pozemkov zodpovedajúcich výmere uvedenej v zmluve podľa údajov v KN. Ďalej poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. z 2.7.2009. Krajský súd v predmetnej veci zmenil rozsudok okresného súdu tak, že návrh zamietol. Uviedol, že medzi účastníkmi bola uzatvorená kúpna zmluva, ktorej predmetom bol predaj pozemku v tzv. zjednodušenej evidencii. Na základe tejto kúpnej zmluvy bol povolený vklad vlastníckeho práva do KN v prospech navrhovateľa. Dôvodom plnenia navrhovateľa bola platne uzatvorená kúpna zmluva, od ktorej žiadna strana neodstúpila a preto na strane odporcu nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu z plnenia bez právneho dôvodu. Navrhol návrh zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodný. Poukázal na geometrický plán z r.2012, ktorý riešil obnovu hraníc pozemkov. Z jeho grafickej časti je evidentné, ktoré pozemky boli predmetom kúpy a že ďalšie žiadne lomené pozemky tam neexistujú, čiže tvrdenie navrhovateľa, že by sa nejako mýlil vzhľadom na údaje v popisnej časti, je nedôvodné. Navrhovateľ v konaní nedoložil základný dôkaz, že pozemky, ktoré boli predmetom kúpy, majú menšiu výmeru. Geometrický plán z r.2012, ktorý predložil, riešil obnovu pôvodných pozemkov a vecné bremeno. Čo sa týka údajov z popisnej časti doterajšieho stavu parciel XXXX a XXXX, táto je uvedená výmera vyššia, ale znalec ju nemeral, prevzal ju z nejakého operátu. Z pozemkovej knihy to nebolo, lebo tam sú iné výmery. Tento plán nepreukazuje, že pozemky majú takú výmeru, ale preukazuje len to, že na katastrálnom úrade je operát, ktorý udáva inú výmeru. Navrhovateľ na výzvu súdu predložil len vyhlásenie súkromnej osoby, zhotovovateľa ROEP, že výmera uvedená v ROEP je správna, čo nie je dôkazom o skutočnej výmere pozemku. Takým dôkazom by mohol byť len geometrický plán vyhotovený za účelom zamerania toho pozemku. Pokiaľ zástupcu odporcu v 1.rade predložil LV, je tam uvedená aktuálne rovnaká výmera, aká je uvedená v kúpnej zmluve. Poukázal na ustanovenia katastrálneho zákona o hodnovernosti údajov katastra, § 7, medziiným aj výmera je hodnoverným údajom, pokiaľ sa nepreukáže opak. Opak výmery môže preukázať geometrický plán, ktorý bude riešiť výmeru pozemku, taký predložený nebol. Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno k tvrdeniu, že skutočná výmera pozemku je iná ako uvedená v kúpnych zmluvách. Pokiaľ by aj výmera pozemku bola iná, o bezdôvodné obohatenie sa nemôže jednať. Bezdôvodné obohatenie môže vychádzať len zo skutkových podstát uvedených v zákone. Plnenie bez právneho dôvodu sa nejednalo, keďže zmluvné strany si to tak dojednali a na základe toho plnili. Možno vylúčiť aj dodatočné odpadnutie právneho dôvodu, lebo kúpna zmluva stále tu je a nebola zrušená žiadnym právnym úkonom. Zostáva tu neplatný právny úkon, resp. čiastočný neplatný právny úkon v nejakých m2. Kúpna zmluva je synalagmatický záväzok, nie je možné, aby v časti kúpnej ceny bola celá neplatná alebo čiastočne neplatná a v predmete plnenia celá platná. Uviedol, že navrhovateľ nemohol konať v omyle, nakoľko mal geometrický plán a vedel o tom, že existujú aj iné výmery, ale predovšetkým druhá strana by ho k tomu omylu musela doviesť alebo by musela o tom omyle vedieť. Je evidentné, že všetci účastníci zmluvy vedeli, že sa jedná o nezáväzné údaje a minimálne navrhovateľ vedel, že údaje sú v inej evidencii iné. Ďalej uviedol, že môže to vyzerať ako množstevná vada, že navrhovateľ očakával, že dostane pozemok vo výmere väčšej ako v skutočnosti bol alebo že odporcovia mu plnili pozemok o výmere menšej. O množstevnú vadu sa nejedná, lebo pozemok je stále rovnaký, je daný geometrickým určením a polohovým určením, ale nie výmerou, to nie je vlastnosť pozemku. S poukazom na ust. § 500 Občianskeho zákonníka, že u množstevných vád alebo iných vád môže sa niekto domáhať práva na zníženie ceny, len ak sa nejedná o vadu zjavnú, vzhľadom na geometrický plán to bola vada zjavná bez pochybností a naviac pokiaľ túto vadu nie je možné zistiť z príslušnej evidencie nehnuteľností. Od 2012 výsledky ROEP sú zapísané v súbore geodetických informácií na katastri. Navrhovateľ mal možnosť v evidencii nehnuteľností zistiť, že výmery ROEP sú iné. Ďalej poukázal na výklad dojednania o kúpnej cene v kúpnej zmluve, a to podľa ustaní zákona o výklade právnych úkonov. Vykladať treba právny úkon podľa jeho vyjadrenia a tiež podľa vôle konajúcej strany, ak nie je v rozpore s týmto jazykovým prejavom. Kupujúci vedel, že v pláne sú uvedené iné výmery a napriek tomu povedal, že to aj tak kúpim podľa LV, kde sú uvedené pozemno-knižné výmery a sú uvedené väčšie ako v pláne, čo sa nedá vyložiť inakšie, iba tak, že kupoval tento pozemok aj za cenu, že táto kúpna zmluva bude platná vo všetkých náležitostiach, aj keď pri budúcom premeraní dôjde k zníženiu, prípadne k zvýšeniu výmery pozemku s poukazom na ust. § 35 Občianskeho zákonníka.

Stanovisko právneho zástupcu odporcu v 1.rade v konaní (vyjadrenie doručené tunajšiemu súdu dňa 24.2.2016) - poukázal, že navrhovateľ v návrhu bližšie nezdôvodňuje, podľa akého právneho dôvodu by sa mal odporca v 1.rade na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohatiť. Kúpna zmluva uzavretá

medzi navrhovateľom a odporcom v 1.rade nebola vyhlásená za neplatný právny úkon, od tejto zmluvy účastníci doteraz neodstúpili. Bezdôvodné obohatenie má subsidiárny charakter, predstavuje len podporný titul pre ochranu osoby postihnutej v majetkovej sfére, keď primárnym bude vždy inštitút náhrady škody, ak osobe dlžníka možno pričítať zodpovednosť za protiprávne konanie. Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne len za splnenia určitých zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia u obohateného, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú osobu - postihnutého a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Nemôže ísť o prípad, keď Občiansky zákonník napriek majetkovému prospechu bezdôvodné obohatenie výslovne vylučuje. Splnenie týchto predpokladov preukazuje ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo získané bezdôvodné obohatenie. Uviedol, že odporcu v 1.rade oslovil navrhovateľ so žiadosťou kúpy pozemkov podľa stavu zápisov na LV č. XXXX k.ú. T.. Navrhovateľ vedome kupoval pozemky podľa stavu reg. EKN, pri ktorom sa vychádza z výmery zrejme z pozemkovej knihy (pozemková kniha nezodpovedá za výmeru z dôvodov nepresnej metodiky zamerania v minulosti). Navrhovateľ zabezpečil spísanie návrhu zmluvy, ktorú predložil na podpis odporcovi v 1.rade. Podľa článku III. kúpnej zmluvy navrhovateľ vyhlásil, že pozná stav kupovaných pozemkov. Navrhovateľ až po vklade do KN mal údajne zistiť, že kúpil menšiu výmeru. Uviedol, že navrhovateľ nepreukazuje zákonom požadované atribúty pre priznanie nároku z bezdôvodného obohatenia. Podľa LV č. XXXX k.ú. T. je zjavné, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy s navrhovateľom mal v KN zapísané aj tie pozemky, ktoré predával a v tých výmerách, ako sú uvedené v kúpnej zmluve, o diferenciách vo výmerách pozemkov nemal vedomosť, predával ich v dobrej viere navrhovateľovi v stave zápisov registra EKN. Taktiež poukázal na neúčelnosť výberu advokáta navrhovateľa zo vzdialeného mesta a preto nech náklady na presun advokáta na súd znáša navrhovateľ zo svojho. Navrhol návrh zamietnuť v celom rozsahu, nakoľko je podaný bez právneho dôvodu. Prednes na pojednávaní dňa 18.3.2016 - výmera pozemkov 719 m2 korešponduje s LV. Odporca v 1.rade nemal od pána V. predložené žiadne geometrické plány, ich jednania boli všeobecné. Nedošlo ku žiadnemu záväzku, že odporca v 1.rade musí mu predať pozemky. Kúpna cena dojednaná nebola, nebola dojednaná zmluva o budúcej kúpe. Spochybnil geometrický plán predložený svedkom V. z r.2008, konkrétne že rieši predmetnú parcelu ohľadom odporcu v 1.rade. Nie je známe, z akých databáz vychádzal geodet pri spracovaní výkazu výmer.

Reakcia právneho zástupcu navrhovateľa na námietky odporcov (prednes na pojednávaní dňa 26.2.2016) - cena za pozemky bola stanovená na základe m2. Nie je pravdou, že by sa jednalo o nejaký informačný údaj 20,00 eur/m2. V kúpnych zmluvách sú rozdielne dojednania ohľadom výšky ceny za m2. Odporca v 1.rade vedel o skutočnej výmere parcely, čo môže potvrdiť W. V., ktorý vo svojom mene jednal s odporcom v 1.rade, keď chcel od neho kúpiť predmetnú parcelu, a to ešte v období predtým, ako s navrhovateľom a dal si vypracovať aj geometrický plán, kde bolo zistená skutočná výmera pozemku, s čím oboznámil odporcu v 1.rade. Najskôr chcel pán V. odkúpiť predmetné parcely od odporcu v 1.rade, potom tieto parcely odkúpil navrhovateľ a časť parciel odpredal pánovi V.. Parcela ako taká predaná bola, to nespochybňujú, kúpna zmluva v časti kúpených m2 je platná. Podľa jeho názoru došlo u navrhovateľa k omylu, tým pádom ten právny úkon je čiastočne neplatný. Poukázal na znenie § 42 ods.2 písm. c) Katastrálneho zákona, kde vyplýva, že výmera pozemku je obligatórnou náležitosťou zmluvy, nedá sa predať to, čo neexistuje, inak je to bezdôvodné obohatenie, t.j. plnenie bez právneho dôvodu. Predalo sa, zmluva je v podstate platná. Ako sa mohli predať tie metre, keď skutočná výmera je 330 m2 a predaná výmera 707 m2. Pokiaľ odporcovia uvádzali, že navrhovateľ poznal stav pozemku, že to vyhlásil v kúpnej zmluve, predmetom pozemku sú parcely EKN, kde ich hranice v teréne nie sú zjavné. Má za to, že údaj o výmere pozemku je záväzný, pokiaľ sa nepreukáže opak, opak však bol preukázaný listinnými dôkazmi tu predloženými. Keďže parcela o takejto výmere neexistovala, nejde o neplatný právny úkon, ale o nulitný právny úkon. V SR údaj o výmere pozemku je záväzný, pokiaľ by tam výmera v zmluve uvedená nebola, zmluva odkladovaná nebude, na rozdiel od úprava v ČR. Zákon rozlišuje, ktoré údaje katastra sú záväzné, ktoré hodnoverné a ktoré sú obligatórne náležitosti kúpnej zmluvy. Výmera je záväzným údajom katastra s poukazom na § 70 katastrálneho zákona.

Konateľ navrhovateľa vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že vždy s odporcami dojednávali cenu za m2. Odporca v 1.rade vedel o tom, že skutočná výmera pozemku je nižšia ako je uvedené v KN. On sám o tomto vedomosť nemal. Skutočnosť ohľadom rozdielu výmer zistil až po kúpe pozemkov. V čase kúpy síce disponoval geometrickým plánom vyhotoveným dňa 23.4.2012, oboznámil sa s ním, avšak predmetom zmluvy, ktorú uzatváral s pani Pacekovou, boli pozemky EKN parcela č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX, pričom na predmetnom pláne je len parcela č. XXXX bez /. Bol v tom, že ešte existuje parcela č.

XXXX/X, ktorá tú výmeru dopĺňa podľa LV. Pokiaľ od pána V. odkupoval parcely EKN č. XXXX/X a XXXX/ X, na geometrickom pláne je uvedená parcela č. XXXX a XXXX/X, chýba tam parcela XXXX/X. Myslel, že tá dorovnáva ten rozdiel výmer oproti LV. Už si nepamätá, či odporcovi v 1.rade tento geometrický plán ukazoval. V čase uzatvárania zmluvy s odporcom v 1.rade nepochyboval o výmere, na základe čoho mu zaplatil kúpnu cenu za tie m2. Vedel len orientačne, kde sa pozemok nachádza, presne to ale nevedel, predmetné pozemky ani vedľajšie neboli ohraničené. Informácie o rozdielnych výmerách od pracovníka KN zistil až po kúpe. Odporca v 1.rade ho neuvádzal do omylu, dohodli sa na cene podľa m2. On sám kontaktoval odporcu v 1.rade ohľadom kúpy pozemkov. Návrh kúpnej zmluvy vyhotovil JUDr. Balun. JUDr. Balun vo svojom vyjadrení uviedol, že kúpna cena sa dohodla za m2, dal to do kalkulačky.

Odporca v 1.rade vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že pán B. prišiel za ním, že to chce od neho kúpiť, bola dohoda medzi ním a pánom B., čomu predchádzal záujem o kúpu pozemku od pána V. cca. 1,5 roka pred tým, ako sa ozval pán B.. Pánovi V. nič nepredával, stretol sa s ním len jeden krát. Pánovi B. pozemok predával ako celok, tak bola koncipovaná zmluva. Ako sa dohodli o kúpnej cene, tak bola cena v zmluve uvedená. Je pravdou, že požadoval zvýšenie cenu pozemku z 20,00 eur za m2 na 25,00 eur za m2. On nevedel o tom, že výmera pozemku je v realite nižšia, ako je uvedená na liste vlastníctva.

Svedok Ing. M. E. uviedol, že odporkyňa v 2.rade je jeho svokrou , bývajú v spoločnom dome. Konateľ navrhovateľa prišiel ku nim, že by mal záujem o kúpu pozemku svokry. Svokra má už 86 rokov, pri sedení bol prítomný aj on. Dohodli sa na odpredaji pozemku, dohodli sa na kúpnej cene 14.400,00 eur, túto cenu navrhol pán B. ako cenu, za ktorú je ochotný parcely kúpiť, svokra s tým súhlasila. Cca. po 3-4 mesiacoch bola vyzvaná pánom B., aby sa dostavila k notárovi JUDr. Balunovi k podpisu kúpnej zmluvy. Išiel tam s ňou, notár im predložil kúpnu zmluvu, po prečítaní všetci s ňou súhlasili, došlo k podpisu zmluvy, cca. 3-4 dni po podpise boli prevedené peňažné prostriedky. Následne pán B. podal návrh na vklad do KN. Pánovi B. predložili list vlastníctva, on nenamietal nič proti výmere pozemkov. On nemá vedomosť, ako dospel k sume 14.400,00 eur. Keď prišiel za nimi na jednanie, mal so sebou materiály, ceruzou im ukazoval v nejakej mapke, čo má záujem kúpiť.

Svedok W. V. vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že pozná účastníkov konania aj právnych zástupcov v súvislosti so záležitosťou kúpy pozemkov v danej lokalite. V r.2001 sa rozhodol stavať rodinný dom. V r.2002 dal si urobiť geometrický plán. Následne oslovil majiteľov pozemkov. Jedným z vlastníkov bol odporca v 1.rade. Mali dohodu o kúpnej cene ústnou formou 600,-Sk/m2 cca. Keď mu doniesol geometrický plán, uviedol mu skutočnú výmeru pozemkov, s čím nesúhlasil, povedal, že má viacej štvorcov a že mu musí zaplatiť viac. Z geometrického plánu vyplýva skutočná výmera pozemkov vo vlastníctve odporcu v 1.rade, to je 342 m2. V r.2008 ho opätovne oslovil, znova to dal zamerať, zase vyplynuli štvorce, aké majú byť a znovu nesúhlasil. Nebol ochotný dať mu za pozemok 40,00 eur/m2, neboli tam inžinierske siete a na pozemku sú ťarchy.

Súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil aj s obsahom listín založených v spise, a to najmä s kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi odporkyňou v 2.rade ako predávajúcou a navrhovateľom ako kupujúcim, ktorej predmetom bol odplatný prevod pozemkov parcela č. EKN XXXX/X orná pôda o výmere 15 m2, parcela č. EKN XXXX/X orná pôda o výmere 345 m2 a parcela č. EKN XXXX orná pôda o výmere 360 m2 za dojednanú kúpnu cenu 14.400,00 eur, t.j. 20,00 eur a 1 m2 vrátane návrhu na vklad prevodu nehnuteľnosti podľa kúpnej zmluvy doručený dňa 30.4.2014 a rozhodnutia Okresného úradu Ružomberok, katastrálny odbor o povolení vkladu vlastníckeho práva do KN na základe tejto kúpnej zmluvy zo dňa 13.5.2014 č. V XXX/XX. Súd sa ďalej oboznámil s kúpnou zmluvou uzavretou medzi odporcom v 1.rade ako predávajúcim a navrhovateľom ako kupujúcim, predmetom ktorej bol odplatný prevod pozemkov parcela č. EKN XXXX/X orná pôda o výmere 707 m2 a parcela č. EKN XXXX/X orná pôda o výmere 12 m2 za dojednanú kúpnu cenu 17.975,00 eur, t.j. 25,00 eur a 1 m2 vrátane návrhu na vklad prevodu nehnuteľnosti podľa kúpnej zmluvy do KN doručený Okresnému úradu Ružomberok, katastrálny odbor dňa 17.4.2014 a rozhodnutia Okresného úradu Ružomberok, katastrálny odbor o povolení vkladu vlastníckeho práva do KN na základe tejto kúpnej zmluvy zo dňa 13.5.2014 č. V XXX/XX. Súd sa tiež oboznámil s geometrickým plánom vyhotoveným dňa 23.4.2012 Ing. Dagmar Smrekovskou na obnovu hraníc pôvodných PKN pozemkov, kde predmetom boli aj EKN parcely č. XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX k.ú. T.. Zo zápisnice napísanej na Notárskom úrade JUDr. Vladimíra Baluna dňa 27.10.2014 vyplynulo stretnutie navrhovateľa s odporcom v 1.rade v predmetnej veci zisteného markantného rozdielu vo výmere pozemkov. Účastníci sa zhodli na tom, aby skutkový stav bol spracovateľom ROEP vysvetlený a porovnaný s identifikáciou predloženou odporcom v 1.rade.

Zo zápisnice napísanej na Notárskom úrade JUDr. Vladimíra Baluna, Ružomberok dňa 27.10.2014 vyplynulo, že došlo k stretnutiu navrhovateľa a zaťa odporkyne v 2.rade ohľadom zisteného rozdielu vo výmere parciel. Účastníci sa zhodli na tom, aby skutkový stav bol spracovateľom ROEP vysvetlený. Súd sa oboznámil s výpisom z LV č. XXXX pre k.ú. T. zo dňa 16.10.2013, kde vyplynulo výlučné vlastníctvo odporcu v 1.rade k pozemkom okrem iných parcela č. EKN XXXX/X orná pôda o výmere 707 m2 a parcela č. EKN XXXX/X orná pôda o výmere 12 m2. Z výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. T. zo dňa 16.10.2013 vyplynulo výlučné vlastníctvo odporkyne v 2.rade k pozemkom parcela č. Z. XXXX/X orná pôda o výmere 15 m2, parcela č. EKN XXXX/X orná pôda o výmere 345 m2 a parcela č. EKN XXXX orná pôda o výmere 360 m2. Z vyjadrenia Ing. Q. R., Geodetické a kartografické práce pre Okresný úrad Ružomberok, pozemkový a lesný odbor zo dňa 26.11.2014 vyplynulo, že reklamované výmere parciel EKN XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX z pôvodného k.ú. A. W. sú v operáte ROEP správne, identifikácia je správna, hranice prebiehajú po hranici rastrovej mapy určeného operátu. V súbore popisných informácií vedenom na katastri výmery sú pravdepodobne prepísané z pôvodných LV, kde boli výmery prepočítané zo siahových údajov evidovaných v pozemkovej knihe. Súd sa oboznámil s listom vlastníctva č. XXXX pre k.ú. T., kde vyplynulo vlastníctvo odporcu v 1.rade k predmetným pozemkom parcela č. EKN XXXX/ X o výmere 707 m2 a parcela č. EKN XXXX/X o výmere 12 m2. Súd sa oboznámil tiež s notárskou zápisnicou vyhotovenou dňa 19.3.2015 na Notárskom úrade JUDr. Vladimíra Baluna č. N 42/2015, NZ 9261/2015, ktorá obsahuje právny úkon kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľnosti uzavretú medzi predávajúcim spoločnosťou STAVZAP s.r.o. a kupujúcim W. V., kde predmetom sú pozemky v k.ú. T. parcela č. CKN XXXX/X trvalý trávny porast o výmere 47 m2 a parcela č. CKN XXXX/XX trvalý trávny porast o výmere 152 m2, zamerané geometrickým plánom č. RP-007/2015 z pôvodných EKN parciel č. XXXX/X orná pôda o výmere 330 m2 a parcela č. EKN XXXX/X orná pôda o výmere 12 m2, za dohodnutú kúpnu cenu 7.000,00 eur, t.j. 35,18 eur a 1 m2. JUDr. Vladimír Balun, notár so sídlom Ružomberok, písomným vyjadrením zo dňa 16.3.2016 pre navrhovateľa uviedol, že vo veci odkúpenia pozemkov v k.ú. T. - A. W. spracovával právne úkony týkajúce sa vysporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom, ktoré spoločnosť nadobúdala, t.j. aj kúpnej zmluvy medzi spoločnosťou ako kupujúcim a odporcom v 1.rade ako predávajúcim a odporkyňou v 2.rade ako predávajúcou. Obe zmluvy boli spracované a odsúhlasené, oboma stranami podpísané. Takto bolo odsúhlasené dohodnuté kúpne zmluvy za pozemky. Z obsahu zmluvy vyplýva, že sa takto aj dohodnuté kúpne ceny stanovili podľa dohody uvedené v zmluvách v celkových výškach a uvedená suma, resp. cena za 1 m2, z ktorej bola stanovená celková dohodnutá cena. Následne boli vyhotovené návrhy na vklad vlastníckeho práva týchto kúpnych zmlúv a podané spolu so zmluvami na Okresný úrad Ružomberok, katastrálny odbor. Po zistení spoločnosťou, že došlo k zmene výmery pozemkov, vypracoval žiadosť na Okresný úrad Ružomberok, katastrálny odbor o vysvetlenie a výzvu predchádzajúcim vlastníkom o zistení nesúladu výmery pozemkov. Z protokolu o oprave chyby v katastrálnom operáte vystavenom Okresným úradom Ružomberok, katastrálny odbor dňa 13.3.2015 vyplynulo, že u parcely č. EKN X-XXXX/X došlo k oprave výmery z pôvodného údaja 707 m2 na opravený údaj 330 m2. Z protokolu o oprave chyby v katastrálnom operáte vystaveného Okresným úradom Ružomberok, katastrálny odbor dňa 11.3.2016 vyplynulo, že bola vykonaná oprava výmery u pozemku parcela č. EKN X-XXXX/X z pôvodného údaja 345 m2 na nový údaj 193 m2 a tiež u pozemku parcela č. EKN X-XXXX z pôvodného údaja 360 m2 na nový údaj 195 m2, v oboch prípadoch dôvodom opravy bolo zistenie Ing. Q. W. pri vyhotovovaní geometrického plánu o nesúlade výmery pozemkov v súbore geodetických informácií a STI. Z výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. T. vyplynulo u pozemku parcela č. XXXX/X údaj o výmere 193 m2 a u pozemku parcela č. EKN XXXX údaj o výmere pozemku 195 m2. Výpis z LV bol vyhotovený dňa 17.3.2016. Ďalej súd sa oboznámil s geometrickým plánom na určenie vlastníckeho práva k pozemkom vyhotoveným A. V. dňa 8.12.2008 pre W. V., kde vyplynulo, že z PKN parcely č. XXXX zapísanej v PKN vložke č. XXXX bola vytvorená parcela č. CKN XXXX/X o výmere 231 m2 a parcela č. CKN o výmere XXXX/X o výmere 99 m2, celková výmera pozemku parcela č. XXXX 330 m2. Súd sa oboznámil s kúpnou zmluvou uzavretou medzi predávajúcou Z. Q. a kupujúcim W. V., predmetom ktorej bol odplatný prevod pozemkov vo vlastníctve Z. Q. W. V., pričom bola dojednaná v zmysle článku III. kúpna cena 22,00 eur/m2. Napokon súd sa oboznámil s výpisom z pozemkovej knihy pozemno-knižná zápisnica č. XXXX k.ú. A. W., parcela PKN č. XXXX, roľa C., kde bola uvedená výmera 719 m2. Z identifikácie parciel vyhotovenej Krajskou správou geodézie a kartografie v Banskej Bystrici, stredisko geodézie v Lipt. Mikuláši dňa 18.3.1992 vyplynulo, že pozemno-knižná parcela č. XXXX roľa o výmere 719 m2 zapísaná v PKN zápisnici č. XXXX k.ú. A. W. je identifikovaná v evidencii nehnuteľností s parcelou č. XXXX/X orná pôda.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav.

Podľa § 451 ods.1,2 Občianskeho zákonníka: (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

Podľa § 49a Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

V ust. § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka je vyjadrená všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného, na základe čoho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil a ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil a ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Ust. § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka vymedzuje pojem bezdôvodného obohatenia a uvádza štyri formy bezdôvodného obohatenia, keď piata je obsiahnutá v ust. § 454. V tomto konaní uplatňuje navrhovateľ voči odporcovi v 1.rade nárok na zaplatenie sumy vo výške 9.425,00 eur titulom bezdôvodného obohatenia v nadväznosti na zistenie nesúladu výmery prevedených pozemkov parcely reg. „E“ v súbore popisných informácií KN so skutočným stavom, a to následne po uzavretí kúpnej zmluvy na predmetné pozemky, kde podľa jeho tvrdenia bola dojednaná kúpna cena v závislosti od výmery pozemkov. V tomto konaní sa navrhovateľ voči odporkyni v 2.rade domáhal zaplatenia sumy vo výške 5.900,00 eur titulom bezdôvodného obohatenia v nadväznosti na zistenie nesúladu výmery prevedených pozemkov parcely reg. „E“ v súbore popisných informácií KN so skutočným stavom, a to následne po uzavretí kúpnej zmluvy na predmetné pozemky, kde bola podľa tvrdenia navrhovateľa dojednaná kúpna cena v závislosti od výmery pozemkov.

Súd konštatuje, že v zmysle § 112 ods.1 OSP ide o spoločné konanie, ktoré začalo na tunajšom súde v nadväznosti na návrh na začatie konania doručený tunajšiemu súdu dňa 11.1.2016 navrhovateľom voči odporcom v 1. a 2. rade. Z obsahu návrhu na začatie konania vyplýva, že právna vec navrhovateľa voči odporcovi v 1.rade skutkovo súvisí s právnou vecou navrhovateľa voči odporkyni v 2.rade, čo sa previlo totožnosťou charakteru právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a totožným charakterom uplatneného právneho nároku. Podľa názoru súdu spoločné prejednanie veci v tomto prípade nepochybne je v súlade so zásadou hospodárnosti konania a preto takto vec prejednal a rozhodol, keď nezohľadnil procesnú námietku odporkyne v 2.rade.

Súd mal v konaní preukázanú existenciu právneho vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom v 1.rade a rovnako tiež právneho vzťahu medzi navrhovateľom a odporkyňou v 2.rade, a to na základe uzavretých kúpnych zmlúv, predmetom ktorých bol odplatný prevod pozemkov vo výlučnom vlastníctve odporcu v 1.rade (parcela č. EKN XXXX/X orná pôda o výmere 707 m2 a parcela č. EKN XXXX/X orná pôda o výmere 12 m2 v k.ú. T., LV č. XXXX) a vo výlučnom vlastníctve odporkyne v 2.rade (parcela č. Z. XXXX/ X orná pôda o výmere 15 m2, parcela č. EKN XXXX/X orná pôda o výmere 345 m2 a parcela č. EKN XXXX orná pôda o výmere 360 m2) na navrhovateľa za dojednanú kúpnu cenu vo výške 17.975,00 eur, t.j. 25 eur a 1 m2 v prípade prevodu pozemkov odporcu v 1.rade na navrhovateľa a za dojednanú kúpnu cenu vo výške 14.400,00 eur, t.j. 20,00 eur a 1 m2 v prípade prevodu pozemkov odporkyne v 2.rade na navrhovateľa. Súd mal preukázané, že Okresný úrad Ružomberok, katastrálny odbor, povolil vklad vlastníckeho práva do KN k označeným nehnuteľnostiam v prospech navrhovateľa. Súd má za to, že tieto právne úkony - kúpne zmluvy sú platnými právnymi úkonmi. Predovšetkým súd konštatuje, že spĺňajú zákonné požiadavky vzťahujúce sa na právne úkony všeobecne v zmysle ust. § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka, tiež konkrétne vzťahujúce sa na daný typ záväzku - kúpnu zmluvu s poukazom na ust. § 588

a nasl. Občianskeho zákonníka. Predovšetkým súd poukazuje, že tieto kúpne zmluvy obsahujú zhodný prejav vôle zmluvných strán o podstatných náležitostiach zmluvy, ktorými sú predmet kúpy a kúpna cena. Predmet kúpy - pozemky parcely reg. „E“ bol vymedzený jasne a zrozumiteľne v súlade so stavom zápisu na liste vlastníctva u toho ktorého pozemku v čase robenia týchto právnych úkonov a tiež v súlade s požiadavkami ust. § 31 ods.1 zákona č. 162/1995 Z.z. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že predmetom prevodu boli u oboch kúpnych zmlúv pozemky parcely reg. „E“, zároveň bol uvedený druh pozemku a výmera pozemku. Taktiež zmluvné strany dojednali druhú podstatnú náležitosť kúpnych zmlúv, a to je to dohoda o cene. V tomto konkrétnom prípade kúpna cena za pozemky bola ustálená konkrétnou peňažnou sumou v oboch prípadoch. Súd nezistil žiadnu odchýlku dojednaných kúpnych cien od ceny určenej všeobecne záväznými právnymi predpismi. Je zrejmé, že výška kúpnej ceny v oboch prípadoch sa odvíjala od výmery pozemku, čo vyplýva z formulácie dojednania o kúpnej cene (17.975,00 eur, t.j. 25,00 eur a 1 m2 v prípade kúpnej zmluvy medzi navrhovateľom a odporcom v 1.rade a vo výške 14.400,00 eur, t.j. 20,00 eur a 1 m2 v prípade kúpnej zmluvy medzi navrhovateľom a odporkyňou v 2.rade), pričom východiskom bola výmera pozemkov uvedená v bode I. kúpnych zmlúv, t.j. podľa stavu zápisu na LV. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že kúpne zmluvy boli uzavreté platne. Zároveň žiaden z účastníkov zmluvy od zmluvy neodstúpil, následkom čoho by sa zmluva od začiatku zrušila, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak s poukazom na ust. § 48 ods.2 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k tomu súd konštatuje, že neprichádza do úvahy aplikácia ust. § 457 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého každý z účastníkov zmluvy je povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

V nadväznosti na tvrdenie navrhovateľa o zistenom nesúlade výmer prevádzaných pozemkov uvedených v súbore popisných informácií KN a skutočným stavom súd konštatuje, že tento nesúlad v konaní bol preukázaný, a to na základe protokolov o oprave chyby v katastrálnom operáte vydaných Okresným úradom Ružomberok, katastrálny odbor, a to jednak k pozemku parcela č. EKN X-XXXX/X, kde pôvodný údaj o výmere bol 707 m2 a opravený údaj o výmere bol 330 m2 (protokol zo dňa 13.3.2015) a u pozemku parcela č. EKN X-XXXX/X, kde pôvodný údaj o výmere bol 345 m2 a nový údaj o výmere bol 193 m2 (protokol o oprave chyby zo dňa 11.3.2016) a u pozemku parcela č. EKN X-XXXX, kde pôvodný údaj o výmere bol 360 m2 a nový údaj o výmere bol 195 m2 (protokol o oprave chyby zo dňa 11.3.2016), t.j. vo všetkých troch prípadoch k oprave chyby došlo po uzavretí kúpnych zmlúv a zároveň po povolení vkladu vlastníckeho práva na základe týchto kúpnych zmlúv v prospech navrhovateľa. Navrhovateľ práve od tejto skutočnosti zisteného nesúladu výmer pozemkov odvíjal uplatnený nárok voči odporcom na zaplatenie rozdielu kúpnych cien. Opätovne súd poukazuje na predmet prevodu, ide o pozemky parcely reg. „E“, pričom v týchto konkrétnych prípadoch výmera pozemkov podľa stavu v súbore popisných informácií KN ku dňu uzavretia zmluvy vychádzala z prepočtu siahovej výmery z PKN zápisníc (PKN zápisnica č. XXXX pre k.ú. A. W. u pozemku parcela č. EKN XXXX/X a PKN zápisnica č. XXXX a XXX pre k.ú. A. W. u pozemkov parcela č. EKN XXXX/X a parcela č. EKN XXXX). Pozemková kniha však za výmeru pozemkov neručí v nadväznosti na priebeh tvorby PKN zápisníc, resp. PKN vložiek, keď pozemkovoknižné zápisnice boli spisované na základe miestnej ohliadky, pri ktorej sa vyhotovoval „pozemkovoknižný náčrtok“ (tzv. krokárska mapa) a v zápisniciach sa preto výmera pozemkov ani neuvádzala. Až následne zakladali sa po vykonaní tzv. vložkárskych prác v katastrálnom území vložky, pri ktorých sa vychádzalo z už existujúcich pozemkovoknižných zápisníc, „katastrálnych operátov“, teda aj „z pozemkovoknižnej mapy“, či neskôr „katastrálnej mapy“ a „skutočnej držby“, kde už bolo možné uviesť aj výmeru evidovaných pozemkov. Takto bola zapísaná výmera na listy vlastníctva u citovaných pozemkov, ktorá zároveň bola aj podkladom pre vypracovanie kúpnych zmlúv v tomto prípade a tiež pre dojednania zmluvných strán o kúpnej cene. Pokiaľ teda zmluvné strany zvolili si ako kritérium pre výpočet kúpnej ceny výmeru pozemku, ktorá vychádzala z údajov pozemkovej knihy, museli si byť vedomé rizika, že skutočná výmera pozemkov môže byť iná. V tomto prípade tomu skutočne tak aj bolo, konkrétne výmera pozemkov v skutočnosti bola zistená nižšia. Súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 70 ods.2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností v znení neskorších predpisov, ktoré ustanovenie stanovuje, ktoré údaje katastra sú hodnoverné a záväzné za predpokladu, ak sa nepreukáže opak. Medzi tieto údaje nepatrí údaj o výmere pozemku, patrí tam len údaj o druhu pozemku, avšak pri pozemku, ktorý je evidovaný ako parcela reg. „E“, ani druh pozemku nie je záväzným údajom. Navrhovateľ teda nemôže odôvodňovať svoj nárok s poukazom na tvrdenie, že pri výpočte kúpnej ceny vychádzal zo záväzného údaju KN. Na tom nič nemení ani zistenie súdu v konaní, že konateľ navrhovateľa v čase uzavretia predmetných kúpnych zmlúv disponoval geometrickým plánom vyhotoveným dňa 23.4.2012 Ing. Dagmar Smrekovskou č. 6402600-003/2012, z ktorého popisnej časti aj grafickej časti vyplýva nepochybne nesúlad výmer oproti stavu zápisu v KN. Napriek tomu v kúpnych zmluvách navrhovateľ

s odporcom v 1.rade a odporkyňou v 2.rade zakotvil dojednanie o kúpnych cenách za pozemky v nadväznosti na výmeru podľa stavu KN, keď súd zdôrazňuje, že kúpne zmluvy boli vyhotovené notárom JUDr. Vladimírom Balunom, Notársky úrad Ružomberok, na objednávku navrhovateľa, ktorý tento geometrický plán odporcovi v 1.rade ani odporkyni v 2.rade (resp. jej zaťovi Ing. M. E.) nepredložil k nahliadnutiu ani ich neupovedomil, že takýmto geometrickým plán disponuje. Z tohto dôvodu nie je možné stotožniť sa s právnym názorom navrhovateľa o čiastočnej neplatnosti právnych úkonov, nakoľko boli urobené navrhovateľom v omyle v zmysle § 49a Občianskeho zákonníka, keďže nie je splnená podmienka u odporcu v 1.rade a odporkyne v 2.rade, že by tento omyl u navrhovateľa vyvolali alebo o ňom museli vedieť, resp. že by omyl vyvolali úmyselne. Naviac je potrebné skonštatovať, že v prípade zistenia omylu v otázke nevyhnutnej náležitosti kúpnej zmluvy, a to kúpnej ceny nemožno hovoriť o čiastočnej neplatnosti právneho úkonu s poukazom na ust. § 41 Občianskeho zákonníka, nakoľko z povahy tohto právneho úkonu - kúpna zmluva vyplýva, že ide o nevyhnutnú náležitosť kúpnej zmluvy, ktorú nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Vzhľadom na uvedené súd nezistil naplnenie žiadnej skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka, prípadne § 454 Občianskeho zákonníka. Osobitne súd zdôrazňuje, že účastníci kúpnych zmlúv si v rámci vedľajšieho dojednania nedojednali, že v prípade zistenia nesúladu výmery prevádzaných pozemkov by boli kupujúci povinní vrátiť navrhovateľovi peňažnú sumu podľa číselného vzorca, ktorý platil pre dojednanie o kúpnej cene (rozdiel súm). V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že predmetom kúpnej zmluvy bol pozemok, t.j. nehnuteľná vec, ktorá je spôsobilá byť samostatným predmetom občiansko- právnych vzťahov s poukazom na ust. § 118 ods.1, 119 ods.1 Občianskeho zákonníka, to znamená navrhovateľ nadobudol do svojho vlastníctva pozemky označené v kúpnych zmluvách a následná oprava výmery týchto pozemkov - parcely reg. „E“ nemá žiaden vplyv na existenciu týchto pozemkov, ktoré navrhovateľ nadobudol do svojho vlastníctva. Z tohto dôvodu nemôže sa navrhovateľ voči odporcom dovolávať v konaní rozdielu kúpnej ceny medzi výmerou uvedenou v KN v čase uzavretia kúpnej zmluvy a následne zistenou skutočnou výmerou, a to ani titulom bezdôvodného obohatenia ani iným právnym titulom, napr. titulom vady veci s poukazom na ust. § 500 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak ide o zjavné vady alebo o vady, ktoré možno zistiť z príslušnej evidencie nehnuteľností, nemožno uplatňovať nárok zo zodpovednosti za vady, ibaže scudziteľ výslovne ubezpečil, že vec je bez akýchkoľvek vád. V tomto prípade je nepochybné, že skutočná výmera pozemkov z podkladov evidencie nehnuteľností zistiteľná bola a odporcovia navrhovateľa o bezvadnosti predmetu kúpy neubezpečovali. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľa voči odporcovi v 1.rade a odporkyni v 2.rade je nedôvodný v celom rozsahu čo do základu aj výšky a preto súd návrh navrhovateľa voči odporcovi v 1.rade a odporkyni v 2.rade zamietol v celom rozsahu.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods.1 OSP a priznal odporcovi v 1.rade a tiež odporkyni v 2.rade právo na náhradu trov účelne vynaložených na bránenie svojho práva voči navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporca v 1.rade vyčíslil trovy konania v celkovej výške 1.888,48 eur, ktorá suma pozostáva z trov právneho zastúpenia vo výške 1.828,48 eur a z hotových výdavkov vo výške 60,00 eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny advokáta za 5 úkonov právnej služby, 1 úkon právnej služby po 253,94 eur (prevzatie právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, spísanie vyjadrenie k žalobnému návrhu, účasť na pojednávaní na tunajšom súde dňa 26.2.2016 v rozsahu nad 2 hodiny, ďalšia porada s odporcom v 1.rade pred pojednávaním dňa 17.3.2016 a napokon účasť na pojednávaní na tunajšom súde dňa 18.3.2016 v rozsahu nad 2 hodiny) + 5x režijný paušál po 8,58 eur + hotový výdavok právneho zástupcu odporcu v 1.rade vynaložený na zabezpečenie LV č.XXXX k.ú. T. (dôkaz vykonaný v konaní) vo výške 8,00 eur. Pokiaľ bol uplatňovaný hotový výdavok vo výške 60,00 eur, ide o úhradu odmeny JUDr. Márii Macháčkovej, notárky so sídlom v Ružomberku dňa 18.2.2015 a spísanie podania adresovaného JUDr. Vladimírovi Balunovi, notárovi, so sídlom Notárskeho úradu Ružomberok ako odpoveď na jeho výzvu zo dňa 2.2.2015, hoci tento výdavok nesúvisí priamo s týmto súdnym konaním, nakoľko bol vynaložený ešte pred jeho začatím, súd má za to, že je tu daná priama súvislosť s predmetnou právnou vecou, podanie obsahuje stanovisko odporcu v 1.rade v predmetnej veci pre navrhovateľa, vynaloženie tohto výdavku bolo v konaní preukázané. Preto súd tento výdavok zohľadnil. Súd zistil nedostatok vo vyčíslení trov právneho zastúpenia odporcu v 1.rade, a to v časti uplatnenej odmeny advokáta za úkon právnej služby ďalšia porada s odporcom v 1.rade pred pojednávaním dňa 17.3.2016, nakoľko vykonanie tohto úkonu právnej služby súd nemal preukázané. Vzhľadom k tomu súd priznal odporcovi v 1.rade trovy konania titulom hotových výdavkov vo výške 60,00 eur a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 1.565,96 eur, ktorá suma pozostáva z odmeny advokáta za 4 úkony právnej služby, 1 úkon právnej služby po 253,94 eur (prevzatie právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, spísanie vyjadrenie k žalobnému návrhu, účasť na pojednávaní na tunajšom

súde dňa 26.2.2016 v rozsahu nad 2 hodiny a napokon účasť na pojednávaní na tunajšom súde dňa 18.3.2016 v rozsahu nad 2 hodiny), spolu vo výške 1.523,64 eur + 4x režijný paušál po 8,58 eur, spolu vo výške 34,32 eur + hotový výdavok právneho zástupcu odporcu v 1.rade vynaložený na zabezpečenie LV č.XXXX k.ú. T. (dôkaz vykonaný v konaní) vo výške 8,00 eur. Odporkyňa v 2.rade vyčíslila trovy konania vo výške 1.448,85 eur titulom trov právneho zastúpenia, ktorá suma pozostáva z odmeny advokáta za 5 úkonov právnej služby po 200,85 eur (prevzatie právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie vo veci samej, pojednávanie na tunajšom súde dňa 26.2.2016 v trvaní viac ako 2 hodiny, písomné podanie vo veci samej zo dňa 17.3.2016, pojednávanie na tunajšom súde dňa 18.3.2016 v trvaní viac ako 2 hodiny) + 5x režijný paušál po 8,58 eur. Súd nezistil vo vyčíslení trov právneho zastúpenia odporkyne v 2.rade žiadne nedostatky a preto mu ich priznal v uplatnenej výške 1.448,85 eur. Súd vychádzal z príslušných ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, a to najmä z ust. § 10 ods.1, 13a ods.1 písm. a), c), d), 16 ods.3.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tohto súdu na Krajský súd v Žiline v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.