Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-332-2015.pdf
PDF · 87.53 KB
No categories available
14C/332/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcom: 1/ A. K., nar. XX.XX.XXXX, 2/ N. K., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom X. na X. č. XX, obaja v konaní zastúpení A.. F. E., advokátkou so sídlom Nám. M. R. Štefánika 6, Komárno, o zaplatenie 5.742,45 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
O trovách konania rozhodne súd osobitným uznesením do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Dňa 26.11.2014 navrhovateľ súdu doručil návrh, ktorým sa domáhal, aby súd zaviazal odporov v rade 1/ a 2/ zaplatiť mu sumu 5.742,45 € spolu s príslušenstvom a náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že odporca v rade 1/ s jeho právnym predchodcom (spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s.) uzatvoril dňa 6.3.2006 zmluvu č. XXXXXXXXX, na základe ktorej mu boli poskytnuté finančné prostriedky, ktoré sa zaviazal riadne splatiť. Odporkyňa v rade 2/ vystupovala ako ručiteľ splnenia záväzku a to na základe dohody o ručení uzavretej s právnym predchodcom navrhovateľa dňa 6.3.2006. Celková dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 9.175,88 € (z toho dlžná istina 8.401,65 €, riadny úrok vo výške 249,81 €, úrok z omeškania vo výške 512,46 € a ostatné príslušenstvo vo výške 11,96 €). Podaným návrhom na začatie konania si uplatnil na zaplatenie dlžné splátky splatné v období od 20.12.2010 do 20.2.2016 v počte 63 a celkovej výške 5.742,45 €. Zároveň si uplatnil na zaplatenie úrok z omeškania vyčíslený za obdobie od 21.12.2010 do 12.2.2012 vo výške 69,35 € a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5.742,45 € od 13.2.2012 do zaplatenia. Titulom náhrady trov konania si uplatnil zaplatenie súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.
Odporcovia v rade 1/ a 2/ s podaným návrhom nesúhlasili.
Súd vo veci nariadil pojednávanie, vo veci si vypočul prednes právnych zástupcov účastníkov konania, vykonal dokazovanie oboznámením obsahu zmluvy o splátkovom úvere, dohody o ručení, oznámenia o postúpení pohľadávky, oznámenia o postúpení pohľadávky, výzvy k úhrade a oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, zmluvy o postúpení pohľadávok s prílohou, pokusu o zmier, špecifikácie pohľadávky, prehľadu finančných transakcií, vyjadrenia odporcov v rade 1/ a 2/, vyjadrenia navrhovateľa, výzvy, oznámenia o postúpení pohľadávky, oznámenia o postúpení pohľadávky, vyjadrenia navrhovateľa a ostatných ku spisu pripojených listín, prečítaním, a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Odporca v rade 1/ so spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. uzatvoril dňa 6.3.2006 zmluvu o splátkovom úvere č. 0212170385. Odporkyňa v rade 2/ v rovnaký deň, t.j. dňa 6.3.2006 uzavrela so spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. dohodu o ručení ktorej predmetom bol záväzok odporkyne v rade 2/ ako ručiteľa splniť záväzok odporcu v rade 1/ ako dlžníka zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0212170385 zo dňa 6.3.2006 v prípade, ak tento záväzok nesplní odporca v rade 1/ ako dlžník. Na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 0212170385 zo dňa 6.3.2006 bol odporcovi v rade 1/ poskytnutý úver vo výške 6.638,78 € (200.000,- Sk), ktorý sa zaviazal vrátiť veriteľovi v mesačných splátkach po 91,15 € (2.746,- Sk) v období od 20.4.2006 do 20.2.2016. Úroková sadzba bola ustálená vo výške 10,10 % ročne, RPMN vo výške 5,15 % ročne. Súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky. Odporca v rade 1/ čerpal úver v sume 6.638,78 € dňa 6.3.2006. Tento riadne a včas nesplácal, keď splátky úveru realizoval pravidelne mesačne v období od marca 2006 do novembra 2007, následne uhradil splátky v mesiacoch január 2008 až máj 2008, júl 2008, apríl 2009, máj 2009 a júl 2011. Splátky neboli uhrádzané ani pravidelne ani v dohodnutej výške. Konečná splatnosť úveru bola dojednaná ku dňu 20.2.2016. Navrhovateľ sa v tomto konaní domáha zaplatenia sumy titulom dlžných splátok za obdobie od 20.12.2010 do 20.2.2016 ako právny nástupca spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s.. Svoju aktívnu legitimáciu v konaní odvodzoval od uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1599/2011/CE zo dňa 15.12.2011 uzavretej so spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., na základe ktorej bola na neho postúpená pohľadávka voči odporcom v rade 1/ a 2/ v celkovej výške 9.175,88 €, keď po postúpení pohľadávky (dňa 15.12.2011) vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky voči odporcom v rade 1/ a 2/. Túto skutočnosť navrhovateľ oznámil odporcovi v rade 1/ písomným podaním zo dňa 24.1.2012, z ktorého vyplynulo, že mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená ku dňu 24.1.2012 (a nie ku dňu 12.2.2012 ako uvádzal navrhovateľ v podanom návrhu na začatie konania). Odporcovia v rade 1/ a 2/ v priebehu konania namietali nedostatok aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa v konaní, keď poukázali na to, že v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok medzi navrhovateľom a spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., pohľadávka titulom zmluvy o splátkovom úvere č. 0212170385 zo dňa 6.3.2006 ešte nebola splatná, nakoľko mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásil až navrhovateľ po uzavretí zmluvy o postúpení pohľadávok ku dňu 24.1.2012. Mali za to, že nakoľko k vyhláseniu splatnosti úveru došlo až po uzavretí zmluvy o postúpení pohľadávok, postúpenie pohľadávky nebolo platným právnym úkonom poukazujúc na ustanovenie § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tiež poukázali na to, že právo vyhlásiť predčasnú/ mimoriadnu splatnosť úveru prislúchalo len veriteľovi - spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. ani nie navrhovateľovi ako postupníkovi. Preto žiadali návrh v celom rozsahu zamietnuť. Navrhovateľ v priebehu konania na vznesenú námietku nedostatku jeho aktívnej vecnej legitimácie v konaní doplnil, že svoju legitimáciu v konaní odvodzuje od oznámenia o postúpení pohľadávky spolu s podacími hárkami, ktoré oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 27.12.2011 adresované odporcom v rade 1/ a 2/ predložil spolu so svojim vyjadrením zo dňa 21.9.2015. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 4 písm. b) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy o splátkovom úvere, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Podľa § 2 písm. a) a b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 3 ods. 1, 2 citovaného zákona, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom k 15.12.2011, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. V zmysle citovaného ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách môže byť spôsobilým predmetom postúpenia len pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatné a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy potom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené je zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Tieto predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Podľa § 2 ods. 1 citovaného zákona, banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá a) prijíma vklady a b) poskytuje úvery a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Aktívnou vecnou legitimáciou v konaní sa rozumie hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva navrhovateľovi (žalobcovi) ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Súd vecnú legitimáciu v konaní skúma vždy aj bez návrhu, a to aj v prípade, ak ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. V prejednávanej veci súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť. V danej veci navrhovateľa zaťažovala povinnosť preukázať dodržanie postupu v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, t.j. že spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ pohľadávky písomne vyzval odporcov v rade 1/ a 2/ na úhradu dlhu potom, čo boli v omeškaní s jeho splácaním nepretržite 90 kalendárnych dní. Navrhovateľ tiež v priebehu konania nepreukázal, že na neho boli zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1599/2011/CE zo dňa 15.12.2011 postúpené splatné splátky úveru, keď navrhovateľ v priebehu konania ani netvrdil, že k vyhláseniu mimoriadnej (resp. predčasnej) splatnosti úveru došlo zo strany spoločnosti Slovenská
sporiteľňa, a.s. pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávok. Keďže k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo až zo strany navrhovateľa po postúpení pohľadávky, pričom navrhovateľ nebol oprávneným subjektom na takýto právny úkon (zákon č. 483/2001 Z.z.), súd dospel k záveru, že tento právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatný. Preto, keďže navrhovateľ nemohol platne nadobudnúť pohľadávku, ktorá vznikla zo záväzkovoprávneho vzťahu spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. a odporcami v rade 1/a 2/, súd rozhodol tak, že návrh z dôvodu nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa v tomto konaní v celom rozsahu zamietol. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru na neho prešlo spolu s postúpenou pohľadávkou, súd poukazuje na zákon č. 483/2001 Z.z., v zmysle ktorého takéto právo patrí výlučne banke (§ 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z.). Rozhodnutie o trovách konania súd v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. ponechal na osobitné uznesenie po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.