Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Er-485-2010.pdf
PDF · 71.94 KB
Case nature
Area
Subarea
20Er/485/2010
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, Festivalové námestie 1, 041 84 Košice, proti povinnému: Intergastro, s.r.o., Belanská 6, Košice 040 01, IČO: 36 584 207, o vymoženie 1.853,60 EUR spolu s prísl., v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Jurajom Sabolom, sídlo exekútorského úradu Svätoplukova 6, Košice, pod sp. zn. Ex 192/10, takto :
rozhodol:
I. Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú.
II. Konanie z a s t a v u j e.
III. U k l a d á oprávnenému nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 33,19 Eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
Okresný súd Košice I poverením Č.. XXXX XXXXXX* zo dňa 12.3.2010 poveril, v zmysle ust. § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z., vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Juraja Sabola.
Dňa 23.7.2015 doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu, že povinný bol ex offo vymazaný z obchodného registra. Súdny exekútor si spolu s návrhom na zastavenie exekúcie uplatnil aj trovy exekúcie.
V predmetnom exekučnom konaní bolo zistené nasledovné: povinný bol vymazaný z obchodného registra dňa 17.03.2015 z dôvodu zrušenia obchodnej spoločnosti bez likvidácie na základe uznesenia Okresného súdu Košice I č.k. 27CbR/72/2013-31 zo dňa 21.1.2015.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku , exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú , pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 251 ods. 4 zákona. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok ( ďalej len O.s.p.), na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Jednou z podmienok je i spôsobilosť byť účastníkom konania (procesná spôsobilosť), ktorá musí byť splnená počas celého konania.
Podľa § 19 O.s.p., spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.
Podľa § 20 písm. a) ods. 2 Občianskeho zákonníka, právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
Podľa ustanovenia § 104 ods.1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
K zániku spoločnosti dochádza ku dňu výmazu z obchodného registra (§ 68 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom znení), kedy zároveň dochádza aj k zániku jej právnej subjektivity.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov ( ďalej len EP), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd exekúciu vedenú proti povinnému podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP vyhlásil za neprípustnú a zastavil, pretože povinný výmazom z obchodného registra dňa 17.03.2015 stratil hmotnoprávnu spôsobilosť na práva a povinnosti a zároveň aj spôsobilosť byť účastníkom konania podľa § 19 O.s.p., čo je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania.
Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 EP, účinného v čase začatia exekučného konania, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
O trovách exekúcie súd rozhodol nasledovne: k zastaveniu exekúcie došlo na základe § 57 ods. 1 písm. g) EP, lebo povinný bol počas konania vymazaný z obchodného registra, čím stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti. Povinný, ktorý hradí trovy exekúcie už neexistuje a preto ho súd nemôže zaviazať na náhradu trov exekúcie. Súd nemohol zaviazať ani oprávneného v zmysle § 203 ods. 1 EP, pretože nezavinil zastavenie exekúcie a Exekučný poriadok v citovanom ustanovení § 203 ods. 1 EP presne stanovuje podmienky, za ktorých možno zaviazať oprávneného nahradiť trovy exekúcie a pod tieto podmienky nemožno subsumovať skutočnosť zániku povinného a túto automaticky pripísať nedostatočnej opatrnosti oprávneného pri vedení exekúcie. Súd má za to, že oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie z dôvodu, že v čase jeho podania, t.j. dňa 17.2.2010, nemohol automaticky predpokladať, že jeho podanie nie je dôvodné a povinný dňa 17.03.2015
zanikne, čiže súd mal za to, že oprávnený nemohol ani pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Súd tiež nemohol zaviazať oprávneného na náhradu trov v zmysle § 203 ods. 2 EP, keďže exekúcia nebola zastavená na základe § 57 ods. 1 písm. h) EP, ktorý je jediným dôvodom pre jeho použitie. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že medzera v právnej úprave nemôže mať za následok porušenie základného práva garantovaného v Ústave Slovenskej republiky. V takomto prípade je potrebné použiť taký výklad, ktorý by základné právo nielenže neporušoval, ale naopak garantoval ( Nález Ústavného súdu SR II. ÚS 31/04 ). Súd pri priznaní trov exekúcie súdnemu exekútorovi vychádzal tiež zo skutočnosti, že súdny exekútor je vždy povinný vykonať úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky, nemôže návrh na výkon rozhodnutia odmietnuť a z toho dôvodu by nebolo spravodlivé, aby úkony ktoré je povinný vždy zo zákona vykonať znášal sám. Na základe vyššie citovaného súd zaviazal na úhradu trov exekúcie oprávneného, pretože súdnemu exekútorovi náhrada trov exekúcie zo zákona (§ 196 zákona č. 233/1995 Z. z.) patrí a povinného nemožno na náhradu trov exekúcie zaviazať, nakoľko tento bol dňa 17.03.2015 vymazaný z obchodného registra.
Vzhľadom na citované právne ustanovenia a zistený skutkový stav, súd popri rozhodnutí o zastavení exekúcie, uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.
Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška č. 288/1995 Z. z.), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa § 15 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Vyúčtovaním trov exekúcie zo dňa 21.7.2015 súdny exekútor žiadal priznať na trovách exekúcie sumu 33,19 EUR .
Na základe vyššie uvedených skutočností a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil a oprávnenému uložil uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 33,19 EUR.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach. Odvolanie má obsahovať, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.