Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_34C-478-2015.pdf
PDF · 115.83 KB
Case nature
Area
Subarea
34C/478/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Lýdiou Lučivjanskou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: M. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XX, XXX XX Y., v konaní o zaplatenie 424,72 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 175,77 Eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 36,58 Eur odo dňa 26.2.2013 do zaplatenia, s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 44,33 Eur odo dňa 26.3.2013 do zaplatenia, s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 55,74 Eur odo dňa 26.4.2013 do zaplatenia, s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 39,12 Eur odo dňa 26.5.2013 do zaplatenia, a to všetko v splátkach po 20,- Eur mesačne splatných vždy k 20-temu dňu v mesiaci počínajúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť a to až do úplného zaplatenia dlžnej sumy pod stratou výhody splátok.
V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 23.10.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť mu sumu 424,72 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 36,58 Eur odo dňa 26.2.2013 do zaplatenia, s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 44,33 Eur odo dňa 26.3.2013 do zaplatenia, s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 55,74 Eur odo dňa 26.4.2013 do zaplatenia, s 8,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 39,12 Eur odo dňa 26.5.2013 do zaplatenia, s 8,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 248,95 Eur odo dňa 26.2.2014 do zaplatenia a zaviazal žalovanú k náhrade trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 25,- Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 91,86 Eur.
Žalobca odôvodnil žalobu najmä tými skutočnosťami, že jeho právny predchodca Slovak Telekom, a.s. so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469 uzavrel so žalovanou dňa 11.11.2011 Zmluvu č. XXXXXXX. Predmetom zmluvy bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách v platnom a účinnom znení. Na základe zmluvy postupca Slovak Telekom, a.s. poskytol žalovanej telekomunikačné služby, špecifikované v zmluve za podmienok stanovených v zmluve a vo všeobecných podmienkach. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v zmluve a cenníku. Postupca vyúčtoval žalovanej cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s platnými cenovými podmienkami postupcu. Postupca vystavil žalovanej vyúčtovacie faktúry, pričom mu postúpil nasledovné pohľadávky z faktúr č. 7301118245 na sumu 36,58 Eur so splatnosťou 25.2.2013, č. 7302243276 na sumu 44,33 Eur so
splatnosťou 25.3.2013, č. 7303378328 na sumu 55,74 Eur so splatnosťou 25.4.2013, č. 7304512897 na sumu 39,12 Eur so splatnosťou 25.5.2013, č. 7401310573 na sumu 248,95 Eur so splatnosťou 25.2.2014.
Podľa ust. § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd pokračuje v konaní, aj keď súd účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostavil na pojednávanie a nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Na pojednávanie konané dňa 18.3.2016 boli žalobca a právny zástupca žalobcu riadne predvolaní, na pojednávanie sa neustanovili a svoju neúčasť na ňom ospravedlnili písomným podaním zo dňa 8.3.2016 z dôvodu hospodárnosti konania.
Súd preto v súlade s ust. § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vec rozhodol dňa 18.3.2016 v neprítomnosti žalobcu a právneho zástupcu žalobcu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej a oboznámením sa so Zmluvou o pripojení zo dňa 11.11.2011, Dodatkom k zmluve o pripojení zo dňa 11.11.2011, Všeobecnými obchodnými podmienkami spoločnosti Slovak Telekom, a.s., Cenníkom spoločnosti Slovak Telekom, a.s., faktúrou č. 7401310573, č. 7304512897, č. 7302243276, č. 7303378328, č. 7301118245, zmluvou o postúpení pohľadávok medzi postupcom Slovak Telekom, a.s., a spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o. zo dňa 20.11.2014, oznámením o postúpení pohľadávky a pokusom o zmier zo dňa 19.8.2015 a výškou úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky a zistil nasledovný skutkový stav.
Žalovaná uzavrela so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35763 469 podľa ust. § 44 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších zmien a doplnkov zmluvu o poskytovaní verejných služieb dňa 1.11.2011. Na základe zmluvy o pripojení sa spoločnosť Slovak Telekom, a.s. zaviazala poskytovať žalovanej telekomunikačné služby v dohodnutom rozsahu, a žalovaná ako užívateľka sa zaviazala za poskytované služby platiť cenu podľa platného cenníka právneho predchodcu žalobcu. Neoddeliteľnou súčasťou uvedenej zmluvy bol Dodatok k Zmluve o pripojení zo dňa 11.11.2011, Všeobecné podmienky poskytovania verejnej telefónnej služby a Cenník. Právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanej poskytnuté služby faktúrami v celkovej výške 424,72 Eur, a to faktúrou č. 7301118245 zo dňa 8.2.2013 na sumu 36,58 Eur, so splatnosťou dňa 25.2.2013, faktúrou č. 7302243276 zo dňa 8.3.2013 na sumu 44,33 Eur so splatnosťou dňa 25.3.2013, faktúrou č. 7303378328 zo dňa 8.4.2013 na sumu 55,74 Eur so splatnosťou dňa 25.4.2013, faktúrou č. 7304512897 zo dňa 8.5.2013 na sumu 39,12 Eur so splatnosťou dňa 25.5.2013, faktúrou č. 7401310573 zo dňa 8.2.2014 na sumu 248,95 Eur so splatnosťou dňa 25.2.2014. Dňa 20.11.2013 Slovak Telekom, a.s. postúpil svoju pohľadávku voči žalovanej na žalobcu. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 19.8.2015 právny nástupca EOS KSI Slovensko, s.r.o. oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky spolu s výzvou na jej úhradu do 22.8.2015. Žalovaná na výzvu na dodatočné splnenie svojej povinnosti nereagovala žiadnou, ani čiastočnou úhradou.
Žalovaná na pojednávaní dňa 18.3.2016 uviedla, že uzavrela so žalobcom zmluvu o pripojení, a keďže bola s dieťaťom na materskej dovolenke, a aj z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov neuhradila žalobcovi v tomto čase cenu poskytnutých služieb. Má jednu vyživovaciu povinnosť k D. N., nar. XX.X.XXXX. Nežije s otcom dieťaťa, je príjemca štátnej sociálnej dávky vo výške 226,72 Eur mesačne a iný príjem nemá.
V danom prípade ide o zmluvu o pripojení, pričom zmluva o pripojení nie je upravená ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, ale je upravená v osobitných zákonoch. Svojim charakterom ide o zmluvu spotrebiteľskú.
Podľa ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa ust. § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného od 1. 11. 2011, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného od 1.11. 2011, zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať:
a.) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2, b.) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi, 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46, 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c.) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d.) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e.) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f.) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g.) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h.) spôsob urovnávania sporov podľa § 75, i.) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.
Podľa ust. § 43 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného od 1.11. 2011, účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, má súd za dostatočne preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu platnej zmluvy o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej právny predchodca Slovak Telekom, a.s. poskytol žalovanej SIM kartu č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX a poskytoval telekomunikačné služby.
Na základe uzatvorenej zmluvy právny predchodca žalobcu dodal žalovanej služby a s poukazom na Dodatok k zmluve a Všeobecné obchodné podmienky, bola táto povinná platiť cenu za poskytnuté
služby. Súd nepodrobil súdnej kontrole cenu služieb, pretože cena bola jasne a zrozumiteľne dohodnutá a z úradnej moci (ex offo) súd nezistil ani iné okolnosti, ktoré by indikovali vadnosť právneho úkonu v časti ceny služieb. Preto súd žalobe v časti zaplatenia ceny za dodané služby vo výške 175,77 Eur vyhovel, nakoľko žalovaná ako dlžník má povinnosť z platného záväzku zaplatiť cenu služby ( ust. § 494 Občianskeho zákonníka).
Podľa ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Výšku úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch určuje Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to v ustanovení § 3 nariadenia.
Podľa ust. § 10c Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. februára 2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Do 31. 1. 2013 bola výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (t. j. deň po dni splatnosti dlžnej sumy).
Je nepochybné, že sa žalovaná dostala do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 175,77 Eur, a preto má žalobca nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd priznal žalobcovi podľa ustanovenia § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. tak, ako si ho žalobca uplatňoval.
Po vykonanom dokazovaní však súd žalobu zamietol v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 248,95 Eur, ktorú žalovanej právny predchodca žalobcu vyfakturoval faktúrou č. 7401310573 zo dňa 8.2.2014 na sumu 248,85 Eur s dátumom splatnosti dňa 25.2.2014.
Podľa ust. § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 53 ods. 1,2,4 písm. k) a ods. 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Je nepochybné, že v danom prípade má Zmluva o pripojení v spojení s Dodatkom a Všeobecnými zmluvnými podmienkami charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ust. § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že právny predchodca žalobcu ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných ( typových, resp. formulárových zmlúv), ktoré sú uzatvárané vo viacerých prípadoch, tieto má vopred pripravené, a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. Právny predchodca poskytol žalovanej služby v rámci jeho podnikateľskej činnosti a žalovaná pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej, či inej podnikateľskej činnosti. Žalovaná pritom obsah zmluvy, Dodatku, obchodných podmienok a teda aj dojednanie (Dodatok o zmluvnej pokute), pred ich podpisom potrebným spôsobom nemohol ovplyvniť. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenia ( ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú zmluvnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Súd ako orgán členského štátu Európskej únie je pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj v takej, ktorej súd už skôr judikoval ( ust. § 53a Občianskeho zákonníka).
Ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka je dôsledkom transpozície Smernice rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach spotrebiteľských zmluvách, ktorá v článku 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: „Členské štátny zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov ?.
S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov; „ Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok?. článok 6 ods. 1 Smernice). Ustanovenie článku 6 ods. 1 Smernice sa má považovať za kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného poriadku ( bod 50 uznesenia súdneho dvora č. C-76/10 vo veci Pohotovosť / Korčkovská), teda pravidiel, na ktorých rešpektovanie musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých okolností vyžadovať.
Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná ( podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pričom ide o absolútnu neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav, navyše zákonom explicitne zakázaný, a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu Európskej únie a práva Európskej únie na ochranu práv spotrebiteľa. Zákaz používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu predmetnej zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku, a preto nemôže ísť len o čiastočnú neplatnosť zmluvnej pokuty. Súd ako orgán členského štátu Európskej únie je pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatnené plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval ( ust. § 53 Občianskeho zákonníka). Plnenie z takejto podmienky navyše vždy zakladá bezdôvodné obohatenie ( ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka z neplatného právneho úkonu). Navyše zmluvnú pokutu uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného dojednania nemožno moderovať, pretože tomu bráni jej neplatnosť.
Zníženie zmluvnej pokuty podľa všeobecného ust. § 545a Občianskeho zákonníka sa môže týkať iba platne uzatvorenej zmluvnej pokuty.
Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej podmienky v demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý a rešpektovaný subjektami práva ipso facto. Ak existuje zákonná povinnosť zdržať sa protiprávneho konania ( používania neprijateľnej zmluvnej podmienky) je oprávnené očakávať, že dodávateľ bude právnu povinnosť rešpektovať a od spotrebiteľov nebude požadovať plnenie s dobrými mravmi, majúce svoje základ neprijateľnej zmluvnej podmienke. Takéto prirodzene anticipované konanie je nielen prejavom rešpektu práva, k hodnotám právneho poriadku a zásadám súkromného práva, ale osobitne prejavom konania v súlade s dobrými mravmi ( ust. § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa) a v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti ( ust. § 2 písm. u) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení, a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom ( porovnaj rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod 25, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).
Na tomto mieste je potrebné ešte uviesť, že zmluvné podmienky uvedené v Dodatku k zmluve o pripojení sú neprijateľnými podmienkami a sú pre rozpor s ust. § 53 Občianskeho zákonníka neplatné, pretože spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. Zmluvné podmienky ohľadom zmluvnej pokuty, ktoré boli vyhlásené za neprijateľné, neboli individuálne dojednané, čo vyplýva aj z rozhodovacej činnosti súdu, ktorý rieši stovky sporov, kde vystupuje žalobca alebo jeho právny predchodca a uplatňuje si právo na zaplatenej zmluvnej pokuty. Dodatky k zmluvám o pripojenie sa líšia svojim obsahom len v úvodovo spotrebiteľovi, v aktivovaných službách, type mobilného telefónu, v kúpnej cene mobilného telefónu, dobe viazanosti a zmluvnej pokute. Tieto zmluvy sú formulovanými zmluvami, do ktorej sa údaje dopisujú.
Žalobca v konaní nepreukázal, že by boli zmluvné podmienky individuálne dojednané. Žalovaná ako spotrebiteľ sa Dodatkom k Zmluve o pripojení zaviazala zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 248,95 Eur za akékoľvek porušenie povinnosti zo strany žalovanej, pričom nebola dohodnutá zmluvná pokuta pre právneho predchodcu žalobcu v prípade, že by on porušil ustanovenia zmluvy. Táto okolnosť spôsobuje nerovnováhu v zmluvných vzťahoch a je neprijateľnou, čo spôsobuje jej neplatnosť. Dohodnutá zmluvná podmienka navyše zaväzuje žalovanú zaplatiť zmluvnú pokutu počas celej doby viazanosti, aj v tom prípade, ak by žalovaná porušila zmluvu posledný deň viazanosti. Zmluvná pokuta teda nebola odstupňovaná, ale mala sa uplatniť v plnej výške pri hocijakom porušení povinnosti a v hociktorom čase od uzatvorenia zmluvy do uplynutia 24 mesiacov viazanosti. Takéto dojednanie je v rozpore s ustanoveniami § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Žalobca teda nemal právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 248,95 Eur, keďže si ju uplatňoval na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Súd nepopiera význam zmluvnej pokuty, avšak v konkrétnom prípade sa jednalo o formulovanú zmluvu, kde zmluvná pokuta bola zapracovaná v texte zmluvy a žalovaná nemohla ovplyvniť zmluvný vzťah v prípade, že sa rozhodla zmluvu uzavrieť. Zmluvná podmienka a to zmluvná pokuta nebola individuálne dojednaná. Vzhľadom na to, že zmluvná pokuta postihovala žalovanú vždy pri porušení zmluvnej povinnosti bez ohľadu na časové hľadisko, takáto zmluvná pokuta bola neprijateľná a preto nemohla byť poskytnutá ochrana žalobcovi v podobe priznania zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu paušalizovanej náhrady škody, je aj sankciou. Spôsoby jej dojednania a jej výška však musí plne rešpektovať zásadu rovnosti právneho vzťahu, ako aj princíp proporcionality.
Právny predchodca žalobcu ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré mal vopred pripravené a ktorí spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú dodávateľ žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Teda reálne môže nastať situácia, že spotrebiteľ zaplatí 23 paušálnych mesačných poplatkov, zostáva mu už iba jeden poplatok a pre jeho
nezaplatenie uplatní žalobca rovnakú zmluvnú pokutu, ako v prípade omeškania sa spotrebiteľa už hneď na úvod dvojročného zmluvného vzťahu. Podmienky, za akých dodávateľ dohaduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, poškodzujú spotrebiteľa. V štandardných formulárových zmluvách totiž dodávateľ pre spotrebiteľa v neprehľadnej, zložito formulovanej a miniatúrnymi písmenami písanej forme zapracuje také zmluvné dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých dodávateľ predpokladá, že uniknú pozornosti spotrebiteľa. Okrem toho súdu dojednanie o zmluvnej pokute považoval za neprijateľné aj preto, že dodávateľ na základe takto formulovaného dojednania zmluvnej pokuty môže od spotrebiteľa požadovať zmluvnú pokutu v dohodnutej výške za každé porušenie zmluvnej povinnosti, teda môže od spotrebiteľa žiadať niekoľkonásobok dohodnutej zmluvnej pokuty. Je nepochybné, že takéto zmluvné dojednanie vnáša do tohto právneho vzťahu neprimeranú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov tohto právneho vzťahu, a to na úkor spotrebiteľa. Zmluvná podmienka spotrebiteľskej zmluvy je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa, a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán.
Súd pri zohľadnení všetkých týchto skutočností dospel k záveru, že dohoda účastníkov o zmluvnej pokute v Dodatku k Zmluve o pripojení je neprijateľná zmluvná podmienka, a preto je podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka aj podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatná.
Súd v tomto smere tiež poukazuje na viaceré súdne rozhodnutia, v ktorých už bolo vyslovené, že takáto zmluvná podmienka uvedená v Dodatku k Zmluve o pripojení je neprijateľná a teda neplatná.
Na základe uvedených skutočnosti súd žalobu žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty uplatnenej na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky aj s požadovanými úrokmi z omeškania zamietol ako nedôvodnú.
Podľa ust. § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Vzhľadom na sociálnu, materiálnu situáciu žalovanej súd neuložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi jeho pohľadávku do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, ale s prihliadnutím na platobnú schopnosť žalovanej a v konaní prejavenú snahu o plnenie záväzku z jej strany, súd žalovanej povolil vykonať peňažné plnenie tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a zároveň žalovanej určil aj podmienky zročnosti splátok. Pri nedodržaní týchto podmienok zo strany žalovanej, je žalobca chránený vo výroku rozsudku určenou stratou výhody splátok.
Podľa ust. § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa ust. § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Výrok o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou sa opiera o ustanovenie § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
V danom prípade mal žalobca v konaní úspech len čiastočný, pretože súd žalobe vyhovel len v časti o zaplatenia 175,77 Eur ( 41,38 % ), čo je neúspechom žalovanej. V časti o zaplatenie 248,95 Eur ( 58,62 %) však súd žalobu zamietol, čo je úspechom žalovanej. Z uvedeného vyplýva, že v konečnom dôsledku bol v konaní úspešnejšia žalovaná, ktorej by patrila náhrada trov konania po odpočítaní jej neúspechu od úspechu, vo výške 17,24 % z celkových trov konania. Žalovaná si však náhradu trov
konania neuplatnila, ani jej žiadne trovy konania nevznikli. Preto jej súd náhradu trov konania nepriznal. V prevažnej miere neúspešnému žalobcovi náhrada trov konania nepatrí.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.
V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
V zmysle § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ust. § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.