Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/13/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudcom JUDr. René Miltákom v právnej veci žalobcu: I. S., T.. XX. XX. XXXX, H. Y. Č.. XXX/X, XXX XX H., štátny občan G., zastúpeného: JUDr. Július Jánošík, advokát, Klincová č. 35, Bratislava, proti žalovanému: mestská časť Bratislava-Staré Mesto, Vajanského nábrežie č. 3, 814 21 Bratislava, IČO: 00 603 147, o nahradenie prejavu vôle, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalobou zo dňa 20. 01. 2012, doručenou tunajšiemu súdu dňa 23. 01. 2012, sa žalobca domáhal, aby súd nahradil prejav vôle žalovaného z titulu uzavretia zmluvy o budúcej zmluve v tomto znení: mestská časť Bratislava-Staré Mesto (ako prenajímateľ) a I. S. (ako nájomca), ktorý si splnil svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 26. 04. 2010 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 26. 11. 2010 a to na vlastné náklady vybudovať byt, ktorého nájom je predmetom zmluvy, uzatvárajú nájomnú zmluvu podľa § 685 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení, uvedenom v petite žalobného návrhu. Žalobca uviedol, že podľa čl. I. bod 1. zmluvy o budúcej zmluve (ďalej aj ,,ZoBZ“), bolo jej predmetom dojednanie nájmu bytu, ktorý sa mal nachádzať na prízemí bytového domu, stavba súp. č. XXXX, postavená na pozemku parc. č. XXXX, kat. územie G. I., na O.. D. X D. H., ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, kat. územie G. I. (ďalej aj ,,byt“). Podľa čl. II. bod 1. ZoBZ, nájomca bol oprávnený užívať byt len na bývanie. Podľa čl. III. bod 1. ZoBZ, nájom bytu bol dojednaný na dobu neurčitú. Podľa čl. IV. bod 1. ZoBZ, výška nájmu bola stanovená v súlade s opatrením Ministerstva financií SR z 23. 04. 2008 č. o regulácii cien nájmu bytov a mala byť uvedená vo výpočtovom liste, ktorý mal prenajímateľ zaslať nájomcovi. Podľa čl. V. bod 1. ZoBZ, sa zmluvné strany zaviazali, že svoje práva a povinnosti vyplývajúce z nájomnej zmluvy, budú vykonávať v súlade s Občianskym zákonníkom. Pokiaľ nájomná zmluva neustanovovala inak, nájom bytu sa mal riadiť podľa ust. § 685-719 Občianskeho zákonníka (čl. VI. bod 1. ZoBZ). 1./ k právomoci mestskej časti Bratislava-G. I. uzatvárať nájomné zmluvy s fyzickými osobami, ktorých predmetom je nájom nehnuteľností (obecných bytov a nebytových priestorov), zverených do správy mestskej časti-Bratislava G. I. hlavným mestom SR Bratislava: Podľa § 1a ods. 1 zák. č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave, Bratislava je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky; združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt (ďalej len "obyvateľ"). Bratislava vykonáva územnú samosprávu patriacu obci (ďalej len "samospráva Bratislavy") a plní úlohy štátnej správy prenesené na obec zákonom (ďalej len "prenesená pôsobnosť"). Podľa § 1a ods. 2 zák. č. 377/1990 Zb., mestská časť je územným samosprávnym a správnym celkom Bratislavy; združuje obyvateľov, ktorí majú na jej území trvalý pobyt. Mestská časť

vykonáva samosprávu Bratislavy a prenesenú pôsobnosť v rozsahu vymedzenom zákonom a štatútom Bratislavy (ďalej len "štatút"); v tomto rozsahu má postavenie obce. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 377/1990 Zb., Bratislava je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom, s vlastnými príjmami a s majetkom, ktorý jej bol zverený. Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 377/1990 Zb., mestské časti sú právnickými osobami, ktoré za podmienok ustanovených zákonom a štatútom samostatne hospodária s vlastným majetkom a s vlastnými finančnými zdrojmi, ako aj s majetkom, ktorý im bol zverený. Podľa § 7b ods. 1 zák. č. 377/1990 Zb., štatút je základným nástrojom na rozdelenie úloh samosprávy Bratislavy a prenesených pôsobností medzi Bratislavu a jej mestské časti a na úpravu postavenia a činnosti mestských orgánov a miestnych orgánov. Podľa § 7b ods. 2 písm. d/ zák. č. 377/1990 Zb., štatút obsahuje najmä zásady hospodárenia s majetkom, najmä pravidlá rozdelenia správy majetku Bratislavy, nadobúdania majetku Bratislavy a jej mestských častí a nakladania s ním, najmä pravidlá 1. vzájomného prevodu, nájmu a výpožičky, 2. správy zvereného majetku, 3. kúpy, predaja a darovania, 4. finančnej spoluúčasti na kúpe a podielu na výnose z predaja. Podľa § 1 zák. č. 119/1990 Zb. nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej aj ,,zák. č. 119/1990 Zb.“), tento zákon sa vzťahuje a) na nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie; nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo bytu ani spoločné priestory domu; b) na byty, pri ktorých bol udelený súhlas na ich užívanie na nebytové účely podľa § 57 ods. 2 zákona č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi v znení zákona ČNR č. 146/1971 Zb. Podľa § 2 zák. č. 119/1990 Zb., s priestormi uvedenými v § 1 (ďalej len "nebytové priestory") nakladajú ich vlastníci, prípadne tí (napr. § 6 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku), ktorí vykonávajú právo hospodárenia (ďalej len "prenajímateľ"). Podľa § 4 zák. č. 119/1990 Zb., v prípadoch ustanovených zákonmi národných rád, možno prikázať prenajímateľovi, aby prenajal nebytový priestor a uzavrel nájomnú zmluvu s určeným nájomcom; v tomto prípade môže prenajímateľ vypovedať zmluvu iba so súhlasom orgánu, ktorý prikázal jej uzavretie. Ustanovenia tohto zákona inak zostávajú nedotknuté. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 500/1991 Zb. o pôsobnosti obcí vo veciach nájmu a podnájmu nebytových priestorov (ďalej aj ,,zák. č. 500/1991 Zb.“), obec môže prikázať právnickej osobe, ktorá vykonáva právo hospodárenia alebo správy majetku obce k nebytovému priestoru vo vlastníctve štátu alebo obce vhodnému na prenajatie, aby prenajal nebytový priestor a uzavrel nájomnú zmluvu s určeným nájomcom v týchto prípadoch: a) ak je potrebné umiestniť zariadenie sociálnej starostlivosti, 6) zdravotnícke zariadenie alebo zariadenie pre pracovnú rehabilitáciu, školu alebo školské zariadenie, b) ak je potrebné umiestniť poštu alebo stanicu poriadkovej alebo dopravnej polície, c) ak je to potrebné na splnenie zákonnej povinnosti uloženej obci, 7) d) ak ide o prinavrátenie nebytového priestoru účelu, na ktorý je stavebne určený, 8) e) ak je potrebné umiestniť zastupiteľský úrad cudzieho štátu, medzinárodnú vládnu organizáciu alebo inštitúciu, ktorým podľa medzinárodného práva patria diplomatické výsady a imunity, kultúrne alebo informačné stredisko cudzieho štátu. Podľa § 43 Občianskeho zákonníka, účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov. Podľa čl. 29 ods. 2 písm. b) štatútu, mestská časť pri plnení úloh samosprávy miestneho významu podľa zák. č. 369/1990 Zb., vykonáva úkony súvisiace s hospodárením s hnuteľným a nehnuteľným majetkom Bratislavy zvereným jej do správy, s nadobudnutým majetkom a s vlastným majetkom, získaným vlastnou činnosťou.

Podľa čl. 75 ods. 1) štatútu, Bratislava je oprávnená podľa § 2 zák. č. 500/1991 Zb. prikázať právnickej osobe, ktorá vykonáva právo hospodárenia alebo správy majetku Bratislavy k nebytovému priestoru vo vlastníctve štátu alebo Bratislavy vhodnému na prenajatie, aby prenajala nebytový priestor a uzavrela nájomnú zmluvu s určeným nájomcom v prípadoch podľa § 2 zák. č. 500/1991 Zb. Podľa čl. 76 ods. 1 štatútu, mestská časť vykonáva všetky pôsobnosti podľa zák. č. 116/1990 Zb., okrem povinnosti prenajať nebytový priestor a uzavrieť nájomnú zmluvu s určeným nájomcom podľa § 4 zák. č. 116/1990 Zb.

Podľa § 1 ods. 1 Všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta SR Bratislavy č. 1/2006 o nájme bytov a obytných miestností v zariadenia určených na trvalé bývanie (ďalej aj „VZN“); (č. l. 194-198), toto VZN upravuje postup pri prenajímaní bytov a/ vo vlastníctve hlavného mesta SR Bratislavy a bytov v bytových domoch vo vlastníctve hlavného mesta, b/ v podielovom spoluvlastníctve hlavného mesta a bytov v bytových domoch v podielovom spoluvlastníctve hlavného mesta, c/ a pri prenajímaní obytných miestností vo vlastníctve hlavného mesta, alebo ku ktorým má hlavné mesto iné právo užívania. Podľa čl. 1 bod 2 Zásad hospodárenia s majetkom žalovaného a s majetkom zvereným do správy žalovaného v znení dodatku č. 1 (ďalej aj ,,Zásady“); (č. l. 155-158) vlastným majetkom sa rozumejú hnuteľné a nehnuteľné veci vo vlastníctve mestskej časti, majetkové práva mestskej časti a majetkové práva rozpočtových organizácií (čl. 1 bod 2 písm. b) Zásad), zvereným majetkom sa rozumejú nehnuteľné veci vo vlastníctve hlavného mesta SR Bratislavy, ktoré boli žalovanému zverené do správy (čl. 1 bod 2 písm. c) Zásad). Podľa čl. 7 bod 2 Zásad, ďalšie podmienky a postup pri prenajímaní nehnuteľného a hnuteľného majetku ustanovuje Smernica o podmienkach prenájmu majetku žalovaného a majetku zvereného do správy žalovaného a postupe pri uzatváraní zmlúv o nájme (ďalej aj ,,Smernica“). Podľa čl. I. bod 1 Smernice (č.l. 152-154), táto Smernica stanovuje záväzný postup a podmienky pri uzatváraní zmlúv o nájme nebytových priestorov, pozemkov a plôch na bytových domoch a iných stavbách vhodných na umiestnenie reklamných pútačov, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného, resp. ktoré boli zverené v zmysle štatútu hl. mesta SR Bratislava do správy žalovaného. Podľa čl. I. bod 2 Smernice, pri prenajímaní bytov postupuje mestská časť v súlade s VZN hlavného mesta SR Bratislavy č. 1/2006 o nájme bytov a obytných miestností v zariadeniach určených na trvalé bývanie. Podľa čl. I. bod 3 prvej vety Smernice, pri uzatváraní zmlúv o nájme nebytových priestorov postupuje mestská časť podľa zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Podľa čl. I. Protokolu č. 51/92 o zverení majetku hlavného mesta SR Bratislavy do správy mestskej časti Bratislava-G. I. (ďalej aj ,,Protokol“); (č. l. 212-213) vyplýva, že hlavné mesto SR Bratislava (ako odovzdávajúca strana) a žalovaný (ako preberajúca strana) spísali protokol, ktorého predmetom bolo zverenie majetku hl. mesta a s ním súvisiacich práv a záväzkov do správy žalovaného, a to nehnuteľností, ktoré sú zapísané v Stredisku geodézie na LV č. XX, ako aj ďalších listoch vlastníctva katastrálneho územia G. I. na bývalý bytový podnik Bratislava V., pričom zoznam týchto nehnuteľností tvorí prílohu č. 1 tohto protokolu Podľa čl. II. Protokolu, majetok sa zveril do správy žalovaného dňom 01. 01. 1992 z dôvodu transformácie bývalého Bytového podniku Bratislava I, ako mestského podniku na organizáciu Správa a údržba domov Staré Mesto, ktorá je subjektom hospodárenia žalovaného. Podľa čl. III. Protokolu, majetok bol zverený do správy žalovaného podľa zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí a podľa čl. 36, čl. 41 Štatútu hlavného mesta SR Bratislavy nasledovne: 1/ majetok sa zveril žalovanému bezodplatne s tým, že so zvereným majetkom sa v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov zverili i súvisiace majetkové práva a záväzky. Podľa čl. IV. Protokolu, na základe tohto protokolu v súlade s § 14 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí malo požiadať hlavné mesto Stredisko geodézie o vykonanie zápisu zmeny v Evidencii nehnuteľnosti tak, že predmetné nehnuteľnosti prechádzajú do vlastníctva hlavného mesta v zverení na žalovaného. Z listu vlastníctva č. 5907, okres Bratislava I, k. ú. G. I. zo dňa 30. 10. 2010 (č. l. 219 - 227) vyplýva, že vlastníkom nebytového priestoru č. XX-T., nachádzajúcom sa na prízemí vo vchode D. X je hlavné mesto SR Bratislava v zast. mestskou časťou Bratislava-G. I.. Z listu vlastníctva č. XXXX, okres Bratislava I, k. ú. G. I. zo dňa 07. 10. 2015 (č. l. 228 - 235) vyplýva, že vlastníkom bytu č. XX, nachádzajúcom sa na prízemí vo vchode D. X je hlavné mesto SR Bratislava v zast. mestskou časťou Bratislava-G. I.. V rámci tejto nehnuteľnosti došlo k zápisu zmeny v spôsobe jej užívania a to na základe rozhodnutia mestskej časti Bratislava-M., č. j. G.-XX (správne malo byť na LV uvedené č.j. G.G.XXXXX/XXXX/X/MML-XX) zo dňa 08. 09. 2010, F.-XXXX/XXXX. Súd pri skúmaní, či mestská časť Bratislava-G. I. mala právomoc vystupovať v právnom vzťahu so žalobcom na strane prenajímateľa (§ 2 zák. č. 119/1990 Zb.), dospel k záveru, že mestská časť nebola vlastníkom nebytového priestoru, ale iba jeho správcom a to na základe Protokolu č. 51/92 o zverení majetku hlavného mesta SR Bratislavy do správy mestskej časti Bratislava-G. I.. Mestská časť ako správca vykonávala všetky pôsobnosti podľa zák. č. 116/1990 Zb., okrem povinnosti prenajať nebytový

priestor a uzavrieť nájomnú zmluvu s určeným nájomcom podľa § 4 zák. č. 116/1990 Zb., nakoľko táto pôsobnosť patrila výhradne vlastníkovi nebytového priestoru a to Bratislave (čl. 75 ods. 1, čl. 76 ods. 1 štatútu). Pokiaľ ide o otázku možného súbehu dvoch subjektov na strane prenajímateľa, súd dospel k záveru, že prenajímateľom bol vždy vlastník nehnuteľnosti a to hl. mesto SR Bratislava. Pokiaľ ide o mestskú časť Bratislava-G. I., táto mohla vykonávať len tie oprávnenia, ktoré jej vyplývali zo zák. č. 116/1990 Zb. (v súlade so štatútom hl. mesta SR Bratislava a Protokolom č. 51/92) a teda mohla vystupovať na strane prenajímateľa, avšak za splnenia formálnej podmienky, že v prípade písomného vyhotovenia nájomnej zmluvy, uvedie na strane prenajímateľa aj vlastníka nehnuteľnosti. Vychádzajúc zo znenia listu vlastníctva č. XXXX, okres Bratislava V., k. ú. G. I. (č. l. 219 - 227), a s poukazom na ust. § 43 OZ, bolo zo strany mestskej časti Bratislava-G. I. ako správcu nebytového priestoru žiadúce, aby v prípade vypracovania návrhu nájomnej zmluvy uviedla na strane prenajímateľa aj vlastníka nehnuteľnosti, napr. v tomto znení: ,,Zmluva o nájme nebytového priestoru, uzatvorená podľa zákona č. 116/1990 Z.z. o nájme a podnájme nebytových priestorov a podľa Smernice mestskej časti Bratislava-Staré Mesto o podmienkach prenájmu majetku mestskej časti a majetku zvereného do správy mestskej časti a postupe pri uzatváraní zmlúv o nájme (ďalej len „zmluva“) Zmluvné strany Vlastník: hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava Sídlo: Primaciálne námestie č. 1, 814 99 Bratislava IČO: 00603481 v zastúpení: (meno a priezvisko primátora) ................... Bankové spojenie: .......................................................... Číslo účtu: ....................................................................... mestská časť Bratislava-Staré Mesto je poverená vlastníkom nehnuteľnosti na základe Štatútu hlavného mesta SR Bratislavy a na základe Protokolu č. 51/92 k uzatvoreniu tejto zmluvy Správca: mestská časť Bratislava-Staré Mesto Sídlo: Vajanského nábrežie č. 3, 814 21 Bratislava IČO: 00 603 147 v zastúpení: (meno a priezvisko starostu) ......................... Bankové spojenie: ................. (ďalej len „ prenajímateľ“ )

Nájomca: ............................................................... Rodné číslo: .......................................... Trvalý pobyt: ......................................... Štátna príslušnosť: ................................. Bankové spojenie: ................................. (ďalej len „ nájomca“ ) mestská časť Bratislava-Staré Mesto bola oprávnená v mene vlastníka nebytového priestoru uzatvárať nájomné zmluvy v zmysle zák. č. 119/1990 Zb. a vystupovať tak na strane prenajímateľa, avšak bolo jej povinnosťou ako správcu majetku, aby v prípade písomného vyhotovenia nájomnej zmluvy uviedla na strane prenajímateľa aj samotného vlastníka nebytového priestoru, aby tak nevznikli pochybnosti o tom, kto je v skutočnosti vlastníkom nebytového priestoru a kto jeho správcom. Neuvedenie vlastníka nehnuteľnosti na strane prenajímateľa však nemá za následok neplatnosť nájomnej zmluvy, ale iba jej neúplnosť (§ 37 ods. 3 - právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný). Ak by však nájomca nemal vedomosť o tom, kto je v skutočnosti vlastníkom nehnuteľnosti a kto správcom, a ak by nájomca v dôsledku absencie informácie o skutočnom vlastníkovi utrpel škodu (napr. z dôvodu, že po uzavretí nájomnej zmluvy by vlastník podľa § 11 zák. č. 119/1990 Zb. prikázal mestskej časti prenajať nebytový priestor a uzavrieť nájomnú zmluvu s iným nájomcom v prípadoch, uvedených v ust. § 2 ods. 1 zákona č. 500/1991 Zb.), mestská časť by niesla zodpovednosť za prípadnú škodu, ktorú by nájomcovi spôsobila z dôvodu neposkytnutia úplných informácií o vlastníkovi nehnuteľnosti a z dôvodu neúplného označenia vlastníka a správcu na strane prenajímateľa v nájomnej zmluve (§ 420, § 43 . Dôvodom exkulpácie by bolo iba to, ak by mestská časť aj napriek neuvedeniu vlastníka v zmluve, nepochybným spôsobom preukázala, že nájomcovi poskytla úplne informácie o vlastníkovi a o správcovi nebytového priestoru. 2./ k platnosti zmluvy č. 130/2010 o nájme nebytového priestoru (ďalej aj ,,nájomná zmluva“, resp. ,,NZ“): Žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil tvrdením, podľa ktorého na základe výsledkov konania verejnej obchodnej súťaže zo dňa 01. 03. 2010 uzatvoril so žalovaným zmluvu o nájme nebytových

priestorov, predmetom ktorej bolo prenajatie nebytového priestoru č. XX-T. s celkovou plochou 56,46 m2, ktorý sa nachádza v stavbe súp. č. XXXX, evidovanej na LV č. XXXX, k. ú. G. I., obec H.-I.. Č.. G. I., okres Bratislava V. (ďalej len „nebytový priestor“). Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 01. 10. 2015 (č. l. 162-165) vyplýva, že rozhodnutím starostu žalovaného zo dňa 01. 03. 2010 bola vyhlásená obchodná verejná súťaž na prenájom nebytových priestorov na D. O.. Č.. X. Priestory mali byť prenajaté na dobu neurčitú s možnosťou zohľadnenia vykonaných stavebných úprav a udržiavacích prác zvýhodneným nájomným po dobu maximálne 9 mesiacov a ochrany investície obmedzením možností vypovedať nájom po dobu 5 rokov. Hodnotiacim kritériom bola cena za m2 podlahovej plochy ročne s váhou 70% a účel prenájmu s váhou 30%. Žalobca vo svojej záväznej ponuke zo dňa 18. 03. 2010 ponúkol nájomné vo výške 60,- Eur za m2 ročne, pričom navrhol účel nájmu ako kancelárske priestory. Žalobcova ponuka bola vyhodnotená ako najvhodnejšia na uzatvorenie nájomnej zmluvy. Z rozhodnutia starostu mestskej časti Bratislava-G. I. zo dňa 01. 03. 2010 o vyhlásení obchodnej verejnej súťaže na prenájom nebytových priestorov na ulici D. Č.. X (č. l. 32-33), vyplýva vyhlásenie obchodnej verejnej súťaže (ďalej aj ,,OVS“) o najvhodnejší návrh na uzavretie zmluvy o nájme nebytových priestorov, a to podľa § 17 ods. 3 zák. č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste SR Bratislave, § 281 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, § 9a zák. č. 138/1991 Zb. a v súlade s pravidlami nakladania s nehnuteľným majetkom žalovaného a s nehnuteľným majetkom zvereným do správy žalovaného. Predmetom súťaže bol nebytový priestor, ktorého prenajímateľom bola mestská časť Bratislava-Staré Mesto. Nájomná zmluva mala obsahovať tieto podmienky: a/ doba nájmu - neurčitá, b/ v prípade nevyhnutnosti investície zo strany nájomcu do nebytových priestorov mohli byť dojednané tieto osobitné podmienky - stavebné úpravy a udržiavacie práce vykoná nájomca na vlastné náklady bez nároku na ich náhradu, - počas vykonávania stavebných úprav a udržiavacích prác, najdlhšie však po dobu 9 mesiacov odo dňa vzniku nájmu mohlo byť dojednané zvýhodnené nájomné, ktorého výška by sa určila tak, aby výnos z tohto získaného nájomného pokrýval náklady, ktoré by mestská časť znášala podľa zmluvy o výkone správy, resp. zmluvy o spoločenstve (platba do fondu opráv, odmena za správu a poistné), minimálne však v sume 3,30 Eur za m2 podlahovej plochy nebytového priestoru ročne. Zo zápisu z konania OVS zo dňa 18. 03. 2010, vyhlásenej na základe rozhodnutia starostu zo dňa 01. 03. 2010 na prenájom nebytových priestorov na ulici D. X (č. l. 34) vyplýva, že pod poradovým číslom 1 bol predložený návrh žalobcu. Z obsahu zmluvy č. 130/2010 o nájme nebytových priestorov, uzatvorenej podľa zákona č. 116/1990 Zb. zo dňa 28. 04. 2010 (č. l. 6-9) vyplýva dohoda medzi mestskou časťou Bratislava-G. I. (ako prenajímateľom) a I. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. XXX/X, XXX XX Bratislava (ako nájomcom) o uzavretí nájomnej zmluvy, a to na základe výsledkov konania OVS zo dňa 01. 03. 2010. Žalovaný ako prenajímateľ mal zverené hlavným mestom SR Bratislavy na základe protokolu č. 51/92 do správy nebytové priestory (čl. I. bod 1. NZ). Nájom vznikol dňom podpisu zmluvy a dojednal sa na dobu neurčitú (čl. II bod 1. NZ). Zmluva nadobudla platnosť a účinnosť podpísaním oboma zmluvnými stranami (čl. VI. bod 7. NZ). Žalobca ju podpísal dňa 07. 04. 2010 a žalovaný dňa 28. 04. 2010. Podľa § 720 Občianskeho zákonníka, nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje zákon č. 119/1990 Zb. Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 119/1990 Zb., ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené. Podľa § 5 ods. 2 zák. č. 119/1990 Zb., nájomca je oprávnený užívať nebytový priestor v rozsahu dohodnutom v zmluve. Podľa § 5 ods. 3 zák. č. 119/1990 Zb., nájomca je povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním. Podľa § 5 ods. 4 zák. č. 119/1990 Zb., nájomca je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť prenajímateľovi potrebu opráv, ktoré má prenajímateľ urobiť, a umožniť vykonanie týchto i iných nevyhnutných opráv; inak nájomca zodpovedá za škodu, ktorá nesplnením povinnosti vznikla. Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. Podľa § 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka, včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím. Podľa čl. II. bod 4 Smernice, žiadateľom sa na účely tejto smernice rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá podala písomnú žiadosť o uzatvorenie zmluvy o nájme nebytových priestorov, pozemku alebo plochy na reklamné účely. Podľa čl. III. bod 1 Smernice, záujemca o prenájom nebytových priestorov, pozemku alebo plochy na reklamné účely podá písomnú žiadosť o uzatvorenie zmluvy o nájme do podateľne miestneho úradu žalovaného. Podľa čl. III. bod 3 prvej vety Smernice, v prípade, že v mene záujemcu koná splnomocnený zástupca, priloží tento ku žiadosti originál plnej moci. Podľa čl. IV. bod 1 Smernice, o uzatvorení zmluvy o nájme so žiadateľom rozhoduje starosta mestskej časti na základe odporúčajúceho stanoviska komisie nakladania s majetkom a finančnej komisie. Podľa čl. IV. bod 2 Smernice, návrh zmluvy o nájme predkladá žiadateľovi mestská časť. Navrhnuté zmluvné podmienky musia byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, pravidlami nakladania s majetkom žalovaného a s majetkom zvereným do správy žalovaného, so zásadami hospodárenia s majetkom žalovaného a s majetkom zvereným do správy žalovaného a v súlade s touto smernicou. Podľa čl. IV. bod 3 Smernice, návrh zmluvy a zmluvné podmienky je možné upraviť na základe pripomienok žiadateľa, avšak len v rozsahu, ktorý je v súlade s touto smernicou, pravidlami nakladania s majetkom, zásadami hospodárenia a nie je v rozpore so záujmami žalovaného. Podľa čl. V. bod 1 Smernice, v prípade, že prenajímané nebytové priestory nie sú užívania schopné, môžu sa mestská časť a žiadateľ dohodnúť na tom, že nájomca vykoná stavebné úpravy nebytových priestorov za účelom ich prispôsobenia svojim obchodným potrebám a účelu, ktorému majú slúžiť. Vzhľadom k tomu, že niektoré so stavebných úprav a udržiavacích prác môžu mať charakter trvalého technického zhodnotenia nebytových priestorov, prenajímateľ a nájomca sú povinní v nájomnej zmluve dojednať nižšie uvedené podmienky ich realizácie. Podľa čl. V. bod 2 Smernice, počas vykonávania stavebných úprav a udržiavacích prác, najdlhšie však po dobu 9 mesiacov odo dňa vzniku nájmu, bude nájomca platiť zvýhodnené nájomné, ktorého výška sa určí tak, aby výnos z takto získaného nájomného pokrýval náklady, ktoré mestská časť znáša podľa zmluvy o výkone správy, resp. zmluvy o spoločenstve (platba do fondu opráv, odmena za správu a poistné). V prípade, že takto určená suma bude menšia ako 100,- Sk za m2 podlahovej plochy nebytového priestoru ročne, bude nájomca platiť nájomné v sadzbe 100,- Sk za m2 podlahovej plochy nebytového priestoru ročne. Táto smernica nadobudla účinnosť 01. 06. 2007 (čl. IX. bod 5 Smernice). Nájomná zmluva predstavuje dvojstranný konsenzuálny právny úkon, na základe ktorého vzniká nájomný vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom. Nájomná zmluva ako právny úkon musí spĺňať všeobecné náležitosti právnych úkonov (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Predmetnou právnou skutočnosťou sa kreuje nájomný vzťah medzi zúčastnenými zmluvnými stranami - prenajímateľom a nájomcom - ktorí si upravujú medzi sebou svoje vzájomné práva a povinnosti. Na báze nájomnej zmluvy jedna strana (prenajímateľ) prenecháva druhej strane (nájomca) určitú vec, za účelom jej dočasného užívania alebo brania úžitkov z predmetu nájomnej zmluvy, pričom je nevyhnutné zdôrazniť odplatnosť nájomného vzťahu. V prípade nájomnej zmluvy ide o nominátny osobitne upravený zmluvný typ, ktorého všeobecná právna úprava ako aj úprava inštitútu nájmu je obsiahnutá v siedmej hlave ôsmej časti zákona č. 40/1964 Zb. OZ. Paragraf 720 upravuje odkazujúcim spôsobom nájom a podnájom nebytových priestorov na úpravu obsiahnutú v osobitnom zákone, ktorým je zákon č. 116/1990 Zb. Súd po preskúmaní obsahu nájomnej zmluvy, uzavretej medzi žalovaným (ako prenajímateľom) a žalobcom (ako nájomcom), ktorej predmetom bol nájom nebytového priestoru na dobu neurčitú, dospel k záveru, že aj keď označenie prenajímateľa v zmluve nebolo úplné (absentovalo uvedenie vlastníka nehnuteľnosti, uvedený bol iba správca nehnuteľnosti), v danom prípade sa jedná o štandardnú nájomnú zmluvu, z obsahu ktorej vyplývajú všetky podstatné náležitosti (označenie prenajímateľa a nájomcu, označenie predmetu nájmu, označenie doby nájmu a výška nájomného). Zmluvné strany podpísali zmluvu v rôznych časových intervaloch (žalobca dňa 07. 04. 2010 a žalovaný dňa 28. 04. 2010). Z ustanovenia § 43c ods. 2 síce vplýva, že včasné prijatie návrhu nájomnej zmluvy, nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi zmluvy (t.j. žalovanému), avšak nájomná zmluva v tomto prípade s poukazom na ust. § 40 ods. 3 OZ, a najmä na gramatické

znenie čl. VI. bod 7. NZ, nadobudla platnosť a účinnosť jej podpísaním oboma zmluvnými stranami, pričom posledná zmluvná strana (t.j. mestská časť) ju podpísala dňa 28. 04. 2010. Zmluvné strany si v čl. II. bod 2. NZ dohodli, že prenajímateľ môže vypovedať zmluvu v termíne do 31. 12. 2012 od podpísania zmluvy oboma zmluvnými stranami a len z dôvodov uvedených v § 9 ods. 2 zák. č. 116/1990 Zb. Takto naformulovaná a dohodnutá zmluvná podmienka nebola v súlade s ust. § 11 zák. č. 119/1990 Zb., nakoľko jedným zo zákonných výpovedných dôvodov je aj prípad, keď hl. mesto SR Bratislava (ako vlastník nebytového priestoru) prikáže mestskej časti Bratislava-Staré Mesto (ako správcovi) vypovedať zmluvu, z dôvodu uloženia povinnosti uzavrieť zmluvu s prikázaným nájomcom. Takto naformulované a dohodnuté zmluvné ustanovenie čl. II bod 2. NZ má za následok jeho absolútnu neplatnosť (§ 39 . Znenie čl. II bod 2. NZ však vzhľadom na jeho obsah možno oddeliť od ostatnej časti zmluvy, preto neplatná je len táto časť bez vplyvu na ostatnú časť nájomnej zmluvy (§ 41 . Z obsahu nájomnej zmluvy ďalej vyplýval záväzok nájomcu užívať nebytový priestor ako kancelársky priestor (čl. I. bod 1. NZ, čl. V. bod 1. NZ). Nájomca sa zaviazal vykonať udržiavacie práce v nebytovom priestore za účelom jeho uvedenia do stavu, ktorý vyhovuje dohodnutému účelu jeho využitia, ako aj stavebné úpravy za účelom prispôsobenia nebytového priestoru obchodným potrebám nájomcu. Nájomca prehlásil, že s technickým stavom nebytového priestoru bol riadne oboznámený. Prenajímateľ a nájomca prehlásili, že nebytový priestor je užívania schopný, ale môže slúžiť dohodnutému účelu nájmu až po vykonaní nevyhnutných rekonštrukčných udržiavacích prác. Nájomca prejavil záujem vykonať v nebytovom priestore stavebné úpravy, ktorými prispôsobí nebytový priestor svojim obchodným potrebám a účelu, ktorému má slúžiť (čl. III. bod 1. NZ). Nájomca a prenajímateľ sa dohodli, že na postup a právne vzťahy vyplývajúce z investície nájomcu do nebytového priestoru sa vzťahuje článok V. Smernice s výnimkou ustanovení o zľave z nájomného (čl. III. bod 4. NZ). Prenajímateľ týmto splnomocnil nájomcu, aby v plnom rozsahu konal vo veci vykonania udržiavacích prác a stavebných úprav predmetných nebytových priestorov pred príslušným stavebným úradom, ako aj inými právnickými osobami, ktoré sú oprávnené konať a rozhodovať vo veciach súvisiacich s vykonávaním udržiavacích prác a stavebných úprav (čl. III. bod 7. prvej vety NZ). Stavebné úpravy nebytového priestoru nebol nájomca oprávnený vykonať bez písomného súhlasu prenajímateľa a rozhodnutia príslušného stavebného úradu a bez prenajímateľom vopred schválenej a odsúhlasenej projektovej dokumentácie (čl. V. bod 5. NZ). Po preskúmaní tejto časti zmluvy, neboli zo strany súdu zistené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok absolútnu neplatnosť nájomnej zmluvy. Rozhodnutie žalovaného o vyhlásení OVS obsahovalo informáciu pre záujemcu, že v prípade nevyhnutnosti investície zo strany nájomcu do nebytových priestorov môžu byť dojednané osobitné podmienky - stavebné úpravy a udržiavacie práce, ktoré vykoná nájomca na vlastné náklady bez nároku na ich náhradu s možnosťou zľavy na nájomnom maximálne po dobu 9 mesiacov. Dohoda o vykonaní udržiavacích a stavebných prác za účelom rekonštrukcie nebytového priestoru na kancelárske priestory a o zastupovaní žalovaného žalobcom v správnom konaní bola v súlade s ust. § 5 ods. 1, 4 zák. č. 119/1990 Zb., v súlade s ust. § 31 OZ, v súlade s čl. III. bod 3 prvej vety Smernice, a v súlade s čl. V bod 1., 2. Smernice. 3./ k platnosti zmluvy o budúcej nájomnej zmluve (,,ZoBZ“): Žalobca uviedol, že dňa 26. 04. 2010 uzatvoril so žalovaným ZoBZ, v rámci ktorej si žalobca (ako oprávnená strana) a žalovaný (ako povinná strana) dojednali, že oprávnená strana sa zaväzuje vykonať v termíne do 31. 12. 2010 v nebytovom priestore stavebné úpravy za účelom zmeny jeho účelu užívania na byt (čl. II. bod 1. ZoBZ). Oprávnená strana sa zaviazala bez zbytočného odkladu požiadať príslušný stavebný úrad o zmenu účelu využitia z nebytového priestoru na byt s tým, že stavebné úpravy vykoná a zmenu účelu využitia zabezpečí oprávnená strana na vlastné náklady, bez nároku na ich náhradu od strany zaviazanej s výnimkou čl. III. bod 3 (čl. II. bod 2. ZoBZ). Oprávnená strana sa zaviazala predložiť rozhodnutie stavebnému úradu, ktorý tento povolí zmenu účelu využitia nebytového priestoru na byt (ďalej len „kolaudačné rozhodnutie“). Zmluvné strany sa dohodli, že po tom ako nadobudne právoplatnosť kolaudačné rozhodnutie, uzatvorí zaviazaná strana v lehote do 30 dní odo dňa jej predloženia zo stranou oprávnenou zmluvu o nájme bytu. Podstatnými náležitosťami ZoBZ boli: a/ predmet nájmu, t. j. byt nachádzajúci sa na prízemí domovej nehnuteľnosti súp. č. XXXX, postavenej na pozemku par. č. XXXX na O.. D. Č.. X D. H., b/ doba nájmu, t. j. 3 roky s podmienkami zmeny na dobu určitú, c/ výška nájomného určená v zmysle Výnosu MF SR č. zo dňa 28. 04. 2008, d/ výška úhrady za plnenia poskytované v súvislosti s nájmom bytu, ktorá mala byť určená podľa druhov dodávaných služieb (čl. III. bod 2. ZoBZ). Žalobca uzatvoril dňa 26. 11. 2010 so žalovaným Dodatok č. 1 k ZoBZ, ktorým sa zmenil termín vykonania stavebných úprav uvedený v čl. II. bod 1. z 31. 12. 2010 na 31. 12. 2011. Žalobca vykonal stavebné úpravy v zmysle čl. II. bod 1. ZoBZ v znení dodatku a požiadal o vydanie kolaudačného rozhodnutia. Mestská časť Bratislava-Ružinov ako príslušný stavebný úrad určený Krajským stavebným úradom v Bratislave

vydala kolaudačné rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08. 11. 2010. Žalobca predložil kolaudačné rozhodnutie žalovanému dňa 16. 11. 2011 a vyzval ho na uzatvorenie ZoBZ. Žalovaný aj napriek písomnej výzve žalobcu si svoju povinnosť vyplývajúcu zo ZoBZ uzatvoriť nájomnú zmluvu nesplnil. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 01. 10. 2015 (č. l. 162-165) vyplýva, že aj napriek tomu, že žalobca dňa 07. 04. 2010 svojim podpisom v rámci návrhu nájomnej zmluvy potvrdil, že si zmluvu pozorne prečítal, jej obsahu porozumel a svojím podpisom potvrdil, že bol s technickým stavom nebytového priestoru riadne oboznámený (t.j. že nebytový priestor je užívania schopný, pričom účelom zmluvy bolo využívanie nehnuteľnosti ako kancelárskych priestorov), žalobca dňa 13. 04. 2010 podpísal aj návrh ZoBZ, ktorý bol v rozpore so záväzkami prijatými v rámci nájomnej zmluvy č. 130/2010. Hoci stavebný úrad rozhodnutím zo dňa 08. 09. 2010 povolil zmenu v spôsobe užívania nebytového priestoru na bývanie a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 08. 11. 2010, bol zmluvnými stranami dňa 26. 11. 2010 uzavretý Dodatok č. 1 k ZoBZ, ktorým sa termín vykonania stavebných úprav za účelom zmeny využitia nebytového priestoru na byt predĺžil do 31. 12. 2011. Žalovaný nevyhlásil žiadnu OVS za účelom uzavretia ZoBZ, ktorej predmetom mala byť dohoda o zmene využitia účelu nebytového priestoru na byt. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 17. 05. 2012 (č. l. 28-30) vyplýva, že ZoBZ bola paradoxne uzatvorená dňa 26. 04. 2010, t.j. pred platnosťou a účinnosťou nájomnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená dňa 28. 04. 2010. Napriek uvedenej skutočnosti sa v ZoBZ konštatuje, že žalobca ako oprávnený je nájomcom nebytového priestoru na základe nájomnej zmluvy č. 130/2010. Z uvedeného vyplýva, že v čase uzatvorenia ZoBZ žalobca nebol nájomcom nebytového priestoru, teda nebol oprávnený nebytový priestor užívať a v ZoBZ sa zaviazať, že ako nájomca vykoná v nebytovom priestore stavebné úpravy za účelom zmeny jeho využitia na byt. Táto počiatočná nemožnosť plnenia má za následok absolútnu neplatnosť ZoBZ (§ 37 ods. 2 . ZoBZ a nájomná zmluva sú podľa názoru žalovaného a/ v rozpore s podmienkami OVS zo dňa 01. 03. 2010 (v rámci tejto súťaže nebola zmena účelu využitia nebytového priestoru uvedená, keďže výsledkom OVS malo byť uzatvorenie zmluvy o nájme nebytového priestoru na dobu neurčitú, b/ v rozpore s ustanoveniami zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, a to najmä pokiaľ ide o obchádzanie ustanovení § 7 a § 9a, c/ v rozpore s ustanoveniami VZN č. 1/2006, nakoľko zmluvné strany svojimi právnymi úkonmi sledovali cieľ, aby sa žalobca stal nájomcom obecného bytu, d/ v rozpore s ust. § 50a OZ, nakoľko v ZoBZ nie je špecifikovaný byt, ktorý má byť predmetom budúcej nájomnej zmluvy, e/ a v rozopre s dobrými mravmi. Nakladanie s nebytovým priestorom nebolo hospodárne, nechránil sa ním majetok a ani nebolo v prospech rozvoja mestskej časti a jej obyvateľov, čím došlo k neoprávnenému jednostrannému zvýhodneniu žalobcu so znakmi klientelizmu v prospech žalobcu (§ 7 zák. č. 138/1991 Zb.). Žalovaný taktiež namietol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ako aj nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 19. 06. 2012 (č. l. 47-51) vyplýva, že dňa 07. 04. 2010 podpísal nájomnú zmluvu a dňa 13. 4. 2010 ZoBZ. Žalovaný podpísal ZoBZ dňa 26. 04. 2010 a nájomnú zmluvu dňa 28. 04. 2010. Bol to práve žalovaný, kto spôsobil, že ZoBZ bola podpísaná skôr ako nájomná zmluva. Žalovaný vypracoval a predložil žalobcovi návrh na uzatvorenie dvoch zmlúv s tým, že žalobca prijal každý návrh podpisom zmluvy. Podpisom zmlúv žalobcu a prijatím návrhov predložených žalovaným došlo k platnému uzatvoreniu zmlúv (§ 43a . Predmetom ZoBZ bola povinnosť žalobcu vykonať stavebné úpravy v nebytovom priestore, požiadať stavebný úrad o zmenu užívania a zabezpečiť zápis zmeny v katastri nehnuteľnosti a povinnosť žalovaného podpísať po predložení kolaudačného rozhodnutia nájomnú zmluvu na byt, ktorý vznikne z nebytového priestoru. Žalobca reálne vykonal stavebné úpravy, čo potvrdzuje kolaudačné rozhodnutie. Nájomná zmluva a ZoBZ boli uzatvorené platne v momente, keď žalobca prijal písomný návrh žalovaného podpisom uvedených zmlúv. Nájomná zmluva bola uzatvorená skôr ako ZoBZ. V podmienkach OVS nebolo uvedené, ani zakázané zmeniť účel užívania nebytového priestoru. Žalovaný mal sám po ukončení OVS záujem na zmene účelu užívania, čo vyplýva zo splnomocnenia na zastupovanie v správnom konaní. O celom priebehu OVS rozhodoval žalovaný, a keďže žalobca ponúkol najvyššiu výšku nájomného, je evidentné a logické, že bola dodržaná aj zásada hospodárnosti, keďže žalovaný mal mať z nájmu zisk. VZN ustanovuje pre byty vybudované za financie nájomcu osobitný režim. Pred vyhlásením OVS mal žalovaný nebytový priestor, do ktorého následne žalobca investoval 5 899,79 Eur a vybudoval z neho byt stavebnými úpravami. ZoBZ v čl. I. dostatočným spôsobom špecifikovala byt, ktorý má byť predmetom budúcej nájomnej zmluvy. Žalobca svojimi investíciami do stavebných úprav zhodnotil nehnuteľnosť žalovaného, preto neobstojí tvrdenie žalovaného, že nájomná zmluva a ZoBZ boli uzatvorené v rozpore s dobrými mravmi.

Z obsahu zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 26. 04. 2010 (č. l. 10-11) vyplýva dohoda medzi mestskou časťou Bratislava-Staré Mesto (ako zaviazanou stranou) a I. S. (ako oprávnenou stranou) o tom, že po tom, ako nadobudne právoplatnosť kolaudačné rozhodnutie, uzatvorí zaviazaná strana v lehote 30 dní odo dňa predloženia kolaudačného rozhodnutia s oprávnenou stranou zmluvu o nájme bytu (čl. III. bod 1. ZoBZ). Návrh zmluvy o nájme bytu sa zaväzuje predložiť zaviazaná strana v lehote 15 dní odo dňa predloženia rozhodnutia. Budúca zmluva o nájme bytu, ktorú zaviazaná strana a oprávnená strana medzi sebou uzavrú ako prenajímateľ a nájomca, bude obsahovať tieto podstatné náležitosti: a/ predmet nájmu t. j. byt nachádzajúci sa na prízemí domovej nehnuteľnosti súp. č. XXXX, postavenej na pozemku par. č. XXXX na O.. D. Č.. X D. H., b/ doba nájmu, t. j. 3 roky s podmienkami zmeny na dobu určitú, c/ výška nájomného určená v zmysle Výnosu MFSR č. zo dňa 28. 04. 2008, d/ výška úhrady za plnenia poskytované v súvislosti s nájmom bytu, ktorá mala byť určená podľa druhov dodávaných služieb (čl. III. bod 2 ZoBZ). Zaviazaná strana mala ,,v nájme“ (podľa názoru súdu, správne malo byť v tejto časti zmluvy uvedené slovné spojenie ,,v správe“) nebytový priestor o výmere 56,46 m2, nachádzajúci sa v domovej nehnuteľnosti súp. č. XXXX, na ulici D. Č.. X D. H. (čl. I. bod 1. ZoBZ). Na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 130/2010 bola oprávnená strana nájomcom predmetného nebytového priestoru (čl. I. bod 2. ZoBZ). Oprávnená strana sa zaviazala vykonať v termíne do 31. 12. 2010 v nebytovom priestore stavebné úpravy za účelom zmeny jeho účelu využitia na byt (čl. II. bod 1. ZoBZ). Oprávnená strana sa zaviazala bez zbytočného odkladu požiadať príslušný stavebný úrad o zmenu účelu využitia z nebytového priestoru na byt (čl. II. bod 2. prvej vety ZoBZ). Oprávnená strana sa rovnako zaviazala na vlastné náklady zabezpečiť aj zmenu právnej kvalifikácie nebytového priestoru na byt v katastri nehnuteľnosti (čl. II. bod 3. ZoBZ). Z plnomocenstva zo dňa 26. 04. 2010 (č. l. 52) vyplýva, že žalovaný splnomocnil žalobcu ako nájomcu nebytového priestoru, aby v plnom rozsahu vykonával všetky právne úkony, ktoré sú nevyhnutné k získaniu rozhodnutia o zmene účelu využitia predmetného nebytového priestoru na byt, najmä, aby zastupoval žalovaného v konaní pred príslušným stavebným úradom a v konaní pred príslušnou správou katastra vo veci zápisu zmeny účelu využitia nebytového priestoru na byt. Z Dodatku č. 1 k zmluve o budúcej zmluve zo dňa 25. 11. 2010 (č. l. 12) vyplýva okrem iného dohoda medzi žalobcom a žalovaným o tom, že oprávnená strana sa zaväzuje vykonať v termíne do 31. 12. 2011 v nebytovom priestore stavebné úpravy za účelom zmeny jeho účelu využitia na byt. Z rozhodnutia stavebného úradu - mestskej časti Bratislava-Ružinov, č. SÚ/CS12429/2010/3/MML-16 zo dňa 08. 09. 2010 (č. l. 16) vyplýva povolenie v spôsobe užívania stavby nebytového priestoru na bývanie - 1 bytovú jednotku bez stavebných úprav. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žiadateľ mestská časť Bratislava-Staré Mesto v zastúpení p. I. S., ktorého na základe plnej moci zastupovala Y. U., podal dňa 28. 07. 2010 na stavebný úrad žiadosť o povolenie zmeny v spôsobe užívania nebytového priestoru, ktorá spočíva v zmene účelu užívania na bytový priestor - X V. H.. Krajský stavebný úrad listom zo dňa 17. 06. 2010 určil, že stavebným úradom príslušným na toto konanie bude mestská časť Bratislava-Ružinov. Žiadateľ preukázal vlastnícke právo k nebytovému priestoru, a to výpisom z LV č. XXXX. Po preskúmaní žiadosti stavebný úrad konštatoval, že boli splnené podmienky pre vydanie rozhodnutia o zmene účelu užívania stavby. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 08. 11. 2010. Podľa § 50a ods. 1 Občianskeho zákonníka, účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach. Podľa § 50a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté. Podľa § 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka, tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela. Podľa § 6 ods. 3 zák. č. 138/1991 Zb., správa majetku obce je súhrn oprávnení a povinností správcu alebo mestskej časti k tej časti majetku, ktorú im obec zverila do správy alebo ktorú správca nadobudol vlastnou činnosťou. Správca alebo mestská časť sú oprávnení a povinní majetok obce držať, užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, brať z neho úžitky a nakladať s ním v súlade s týmto zákonom a so zásadami hospodárenia s majetkom obce; mestská časť19) tiež v súlade so štatútom mesta. Podľa § 7 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, orgány obce a organizácie sú povinné hospodáriť s majetkom obce v prospech rozvoja obce a jej občanov a ochrany a tvorby životného prostredia. Podľa § 9a ods. 9 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, ustanovenia odsekov 1 až 3 a 5 až 7 je obec povinná primerane uplatniť aj pri prenechávaní majetku obce do nájmu, a to najmenej za také nájomné,

za aké sa v tom čase a na tom mieste obvykle prenechávajú do nájmu na dohodnutý účel rovnaké alebo porovnateľné nehnuteľnosti, okrem a) hnuteľnej veci vo vlastníctve obce, ktorej zostatková cena je nižšia ako 3 500 eur, b) nájmu majetku obce, ktorého trvanie s tým istým nájomcom neprekročí desať dní v kalendárnom mesiaci, c) prípadov hodných osobitného zreteľa, o ktorých obecné zastupiteľstvo rozhodne trojpätinovou väčšinou prítomných poslancov. Podľa § 9a ods. 1 písm. a) zák. č. 138/1991 Zb., tento zákon neustanovuje inak, prevody vlastníctva majetku obce sa musia vykonať na základe obchodnej verejnej súťaže (§ 281 až 288 Obchodného zákonníka). Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa čl. 80 ods. 1 štatútu, mestské orgány, rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie Bratislavy a mestské časti sú povinné majetok Bratislavy zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať v prospech rozvoja Bratislavy a jej obyvateľov, ako aj ochrany a tvorby životného prostredia. Charakter a náležitosti zmluvy o budúcej zmluve definuje ust. § 50a ods. 1, 2, 3 Obč. zák., podľa ktorých, účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach. Ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté. Záväzok zmluvných strán dojednať budúcu zmluvu (Dohoda pactum de contrahendo) zakladá medzi zmluvnými stranami kontraktačnú povinnosť, a to, spravidla, na obidvoch stranách zmluvných subjektov; nemožno však vylúčiť povinnosť len na strane jedného zmluvného subjektu. Povinnosť uzatvoriť budúcu zmluvu je obmedzená: (a) časovo = ak v predbežnej zmluve je doba uzavretia hlavnej zmluvy určená, oprávnená osoba musí žiadať do jedného roka od tohto termínu uzavretie hlavnej zmluvy, lebo inak jej právo zanikne (pozri § 583 ; a (b) hospodársky = a to klauzulou rebus sic stantibus (podstatná zmena okolností). Podobne ako pri nájomnej zmluve, aj v prípade ZoBZ súd skúmal, či mestská časť mala právomoc uzavrieť so žalobcom zmluvu o budúcej zmluve, v rámci ktorej si zmluvné strany dohodli, že budúci nájomca je oprávnený vykonať stavebnú zmenu nebytového priestoru na byt, pričom predmetom budúcej nájomnej zmluvy bude nehnuteľnosť (v čase uzavretia ZoBZ to bol nebytový priestor), ktorá po vykonaní stavebných prác a úprav mala vykazovať znaky obecného bytu. Uzavretie budúcej nájomnej zmluvy bolo viazané na vydanie príslušného kolaudačného rozhodnutia o zmene účelu využitia nebytového priestoru na byt (tzv. odkladacia podmienka v zmysle § 36 ods. 2 . Právomoc mestskej časti pri nakladaní s nebytovým priestorom bola limitovaná predovšetkým Smernicou, ktorá jednoznačným spôsobom určovala pravidlá pre žalovaného ako správcu, a to pokiaľ ide o uzavieranie nájomných zmlúv, ktorých predmetom bol obecný byt (čl. I. bod 2 Smernice) a ktorých predmetom bol nebytový priestor (čl. I. bod 3). V tomto prípade sa žalovaný ako správca dopustil protichodných konaní, keď na jednej strane starosta mestskej časti Bratislava-Staré Mesto dňa 01. 03. 2010 vyhlásil obchodnú verejnú súťaž na prenájom nebytových priestorov (v ktorej uspel žalobca a ktorému následne predložil návrh nájomnej zmluvy, ktorú žalobca podpísal dňa 07. 04. 2010), no na druhej strane žalovaný v uvedenom období predložil žalobcovi súčasne aj návrh ZoBZ, ktorej predmetom bolo nakladanie s nehnuteľnosťou - nebytovým priestorom, ktorý mal byť zo strany žalobcu zmenený na byt (žalobca ho podpísal dňa 13. 04. 2010). Prípadná nájomná zmluva, ktorej predmetom mal byť nájom obecného bytu, sa vždy musela spravovať VZN č. 1/2006 (čl. I bod 2 Smernice), ktorý upravuje postup pri prenajímaní bytov vo vlastníctve hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a bytov v bytových domoch vo vlastníctve hlavného mesta (§ 1 ods. 1 VZN). Obecný byt zverený do správy mestskej časti a obecný byt, ktorý sa nachádza v dome zverenom do správy mestskej časti prenajíma starosta mestskej časti, pričom sa v takomto prípade primerane použijú ustanovenia VZN č. 1/2006 (§ 9 ods. 1 VZN). Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom (výklad však nemôže dopĺňať právny úkon), alebo použitím dispozitívnych ustanovení zákona namiesto neurčitých častí prejavu vôle (§ 37 ods. 1 . Pre absolútnu neplatnosť právneho úkonu je charakteristické, že: 1. pôsobí ex tunc, t. j. od začiatku, 2. nastáva priamo zo zákona a aj keď sa jej môže dovolať každý, kto má na tom právny záujem, nie je potrebné, aby táto neplatnosť bola deklarovaná súdnym alebo iným rozhodnutím právnej ochrany, 3. sa na ňu prihliada aj bez námietky, t. j. z úradnej povinnosti (ex offo), 4. nemožno ju žiadnym spôsobom napraviť (konvalidácia alebo ratihabícia), čo vyplýva z toho, že nemožno naprávať úkon, ktorý neexistuje a nadväzne na to, z rovnakého dôvodu - nemožno od takéhoto právneho úkonu (zmluvy) odstúpiť, 5. zakladá nároky z bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl. .

Z vykonaného dokazovania v rámci skúmania platnosti ZoBZ ako predbežnej (prejudiciálnej) otázky, bolo zo strany súdu zistené, že zmluvné strany sa pri úprave svojho zmluvného vzťahu dopustili niekoľkých formálnych a obsahových pochybení: 1./ ZoBZ obchádza ust. § 9 ods. 1 VZN č. 1/2006, nakoľko hlavné mesto v tomto prípade nikdy nezverilo do správy žalovaného obecný byt, ale iba nebytový priestor č. XX-T. a to bez toho, aby správcu splnomocnila na zmenu účelu využívania nebytového priestoru č. XX-T. na obecný byt; 2./ dohoda o vykonaní stavebných úprav, v rámci ktorej malo dôjsť k zmene nebytového priestoru č. XX-T. na obecný byt (čl. II ZoBZ) obchádza čl. V. bod 1. Smernice o podmienkach prenájmu majetku mestskej časti a majetku zvereného do správy mestskej časti a postupe pri uzatváraní zmlúv o nájme, keďže mestská časť a žiadateľ sa mohli dohodnúť iba na tom, že nájomca vykoná stavebné úpravy nebytových priestorov za účelom ich prispôsobenia svojim obchodným potrebám a účelu, ktorému majú slúžiť, a teda nie bytovým potrebám; 3./ ak by niektoré so stavebných úprav a udržiavacích prác mali zo strany nájomcu charakter trvalého technického zhodnotenia nebytového priestoru č. 12-NP55, prenajímateľ a nájomca boli povinní dojednať podmienky takejto stavebnej realizácie vždy iba v nájomnej zmluve, nie v ZoBZ (čl. V bod 1. Smernice); 4./ uzavretie ZoBZ dňa 26. 04. 2010 bolo v rozpore s rozhodnutím starostu mestskej časti Bratislava- Staré Mesto zo dňa 01. 03. 2010 o vyhlásení obchodnej verejnej súťaže na prenájom nebytových priestorov č. XX-T. na ulici D. Č.. X a v rozpore s výsledkami OVS, v zmysle ktorých žalovaný mal uzatvoriť so žalobcom nájomnú zmluvu o prenájme nebytového priestoru č. XX-T., a teda nie ZoBZ, v rámci ktorej by došlo k dohode o zmene účelu nebytového priestoru č. XX-T. na obecný byt; 5./ uzavretie ZoBZ dňa 26. 04. 2010 bolo v rozpore s ust. § 9a ods. 9 zák. č. 138/1991 Zb. v spojení s ust. § 9a ods. 1 písm. a) zák. č. 138/1991 Zb., nakoľko prenechanie majetku obce do nájmu žalobcovi malo byť vykonané v tomto prípade na základe obchodnej verejnej súťaže, pričom uzavretie ZoBZ so žalobcom nebolo výsledkom OVS (§ 281 až 288 Obchodného zákonníka); 6./ obsah ZoBZ, ktorej návrh žalobca podpísal dňa 13. 04. 2010, bol v hrubom rozpore s obsahom návrhu nájomnej zmluvy, ktorú žalobca podpísal dňa 07. 04. 2010; v nájomnej zmluve bolo výslovne uvedené, že žalobca bol s technickým stavom nebytového priestoru č. XX-T. riadne oboznámený, pričom žalovaný a žalobca prehlásili, že nebytový priestor je užívania schopný, ale môže slúžiť dohodnutému účelu nájmu až po vykonaní nevyhnutných rekonštrukčných udržiavacích prác; žalobca taktiež prejavil záujem vykonať v nebytovom priestore stavebné úpravy, ktorými prispôsobí nebytový priestor svojim obchodným potrebám a účelu, ktorému má slúžiť (čl. III. bod 1. NZ); v ZoBZ strany uviedli, že žalobca má v nájme nebytový priestor o výmere 56,46 m2, nachádzajúci sa v domovej nehnuteľnosti súp. č. XXXX, na ulici D. Č.. X D. H. (čl. I. bod 1. ZoBZ); na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 130/2010 je oprávnená strana nájomcom predmetného nebytového priestoru (čl. I. bod 2. ZoBZ); oprávnená strana sa zaväzuje vykonať v termíne do 31. 12. 2010 v nebytovom priestore stavebné úpravy za účelom zmeny jeho účelu využitia na byt (čl. II. bod 1. ZoBZ); ak teda žalovaný v návrhu nájomnej zmluvy neuviedol zmenu účelu nebytového priestoru na obecný byt, túto skutočnosť nemohli zmluvné strany obísť uzavretím ZoBZ; taktiež žalobca nemohol v ZoBZ zo dňa 26. 04. 2010 uviesť, že má v nájme nebytový priestor č. XX-T., nakoľko nájomná zmluva nadobudla platnosť a účinnosť dňa 28. 04. 2010 (čl. VI. bod. 7 NZ); 7./ ZoBZ na strane budúceho prenajímateľa vôbec neuvádzala vlastníka nehnuteľnosti a označenie žalovaného ako správcu nehnuteľnosti, čo má za následok neúplnosť zmluvy (§ 37 ods. 3 ; v čl. I bod 1. ZoBZ sa taktiež chybne uvádzalo, že mestská časť (ako ,,zaviazaná strana“) má nebytový priestor ,,v nájme“, namiesto správnej formulácie, že túto nehnuteľnosť má ,,v správe“; Dôsledkom absolútnej neplatnosti právneho úkonu (napr. zmluvy) je, že právny úkon nemá žiadne právne účinky. Ak ide napríklad o zmluvu, absolútne neplatná zmluva nikoho nezaväzuje. Vykonaním dokazovaním bolo zistené, že ZoBZ, bola medzi účastníkmi uzavretá v rozpore s ust. § 6 ods. 3, § 9a ods. 1 písm. a), § 9a ods. 9 zák. č. 138/1991 Zb., platného a účinného v čase uzavretia zmluvy (t.j. dňa 26. 04. 2010), čo bolo dôvodom na to, aby súd ex offo, teda z úradnej moci konštatoval absolútnu neplatnosť takejto zmluvy (§ 39 . Pokiaľ ide Dodatok č. 1 k ZoBZ, vzhľadom na absolútnu neplatnosť celej zmluvy, súd vyhodnotil Dodatok č. 1 taktiež ako absolútne neplatný právny úkon a to bez toho, aby bližšie skúmal, či tento dodatok podpísala za žalovaného oprávnená osoba (MUDr. Peter Tatár, CSc.) Vecná legitimácia je teoretická konštrukcia, ktorá vo vzťahu k účastníkom konania vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného a niekedy aj z procesného práva, ktorý v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo k neúspechu v exekúcii. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu. Vecná legitimácia sa na začiatku exekúcie tvrdí. Preskúmavanie vecnej

legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. ). S poukazom na výsledky dokazovania dospel súd k záveru, že v hmotnoprávnom vzťahu so žalobcom je vlastník nehnuteľnosti (hlavné mesto), v zastúpení správcom (mestská časť). Ak sa teda žalobca domáhal práva, aby súd nahradil prejav vôle žalovaného, bolo potrebné, aby žalobca v žalobnom návrhu označil žalovaného v súlade so zák. č. 377/1990 Zb., zák. č. 116/1990 Zb., zák. č. 138/1991 Zb., štatútom, Protokolom č. 51/92 a LV č. XXXX a to bez ohľadu na neúplné označenie ,,budúceho prenajímateľa“ v ZoBZ. Vzhľadom na to, že v hmotnoprávnom vzťahu so žalobcom je hlavné mesto v zastúpení mestskou časťou, súd námietke žalovaného, spočívajúcej v nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, v plnom rozsahu vyhovel. Súd námietku žalovaného, spočívajúcu v nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu zamietol, nakoľko z obsahu ZoBZ jednoznačne vyplýva, že na strane ,,budúceho nájomcu“ mala vystupovať osoba, ktorá je zhodná so žalobcom. Z ust. § 120 ods. 1 O. s. p. vyplýva, že súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Pritom je viazaný najmä tým, že nevykonanie dôkazov súvisí s tým, že nemajú význam (najmä podstatný) pre vec samú, príp. že už doposiaľ vykonané dôkazy umožňujú náležité zistenie skutkového stavu. Nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom konania nie je postupom, ktorým súd odníma účastníkovi možnosť konať pred súdom (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. marca 1992 sp. zn. , uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Slovenskej republiky, ročník 1993, zošit č. 3 - 4, str. 127, pod por. č. 37/1993). Z hľadiska časovej hospodárnosti, súd v rámci písomného vyhotovenia rozsudku neuviedol ďalšie písomné a ústne vyjadrenia účastníkov, ktoré tvoria obsah súdneho spisu, nakoľko ich uvedenie a právne vyhodnotenie by bolo vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nadbytočné, neefektívne a v rámci odôvodnenia tohto rozsudku aj nepodstatné. Nie je úlohou súdu v odôvodnení uviesť všetky dôkazné prostriedky, ktoré boli v súdnom spore vykonané, ale iba tie, ktoré sú najpodstatnejšie, z ktorých súd vychádzal pri rozhodovaní o opodstatnenosti žaloby a to tak, aby odôvodnenie súdu bolo presvedčivé a preskúmateľné (§ 157 ods. 2 Obč. súd. por.). V zmysle § 142 ods. 1 Obč. súd. por., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Vzhľadom k tomu, že žalovaný mal vo veci plní úspech, vzniklo mu právo na náhradu trov konania. Keďže žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia Krajskému súdu v Bratislave, podaním na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania možno rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.