Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-4C/22/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci navrhovateľa: K. F., nar.XX.XX.XXXX, bytom Z. B. Č..XXX, zastúpený JUDr.Petrom Harakálym, advokátom so sídlom v Košiciach, Mlynská 28 proti odporcovi: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad č.4, 815 74 Bratislava 1, IČO 00 151 700 , pobočka Nitra, Coboriho 9 o náhradu škody z ublíženia na zdraví takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu za bolesť v sume 5.259,76 eura, náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 2.586,28 eura a zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 2.220,10 eura, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V časti o zaplatenie náhrady za bolesť v sume 16.603,75 eura súd konanie zastavuje.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Odporca je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok v sume 603,50 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal náhrady škody z titulu ublíženia na zdraví, ku ktorému došlo dňa 1.1.2009 pri dopravnej nehode medzi obcami Piešťany - Radošina, keď ako spolujazdec v motorovom vozidle utrpel ťažké ublíženie na zdraví a podľa lekárskeho posudku o bolestnom bola stanovená výška bolestného na 1.995 bodov, čo činí 28.847,70 eura a keďže akceptuje svoju spoluvinu do výšky 10% , tak z toho dôvodu si uplatnil náhradu za bolesť vo výške 25.962,93 eura. V priebehu konania navrhovateľ viackrát zmenil a rozšíril svoj návrh a posledná zmena návrhu a jeho rozšírenie bola pripustená na pojednávaní dňa 26.2.2016 podľa podania právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 12.2.2016 s tým, že navrhovateľ požadoval náhradu za bolesť v sume 9.359,18 eura s 9% úrokom z omeškania ročne od 16.12.2009 do zaplatenia, náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 76.646,65 eura s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 29.678,65 eura od 9.6.2010 do zaplatenia a s 5,15 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 46.968 eur od 18.12.2014 do zaplatenia, zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 42.580,43 eura a úrok z omeškania v sume 7.152,96 eura. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 1.1.2009 pri dopravnej nehode utrpel zranenia a vodič motorového vozidla P. B. bol za svoje konanie trestne stíhaný a teda je zodpovedný za spôsobenú škodu na zdraví, pričom v dôsledku uzavretého povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla mu vzniká ako poškodenému priamy nárok na náhradu škody proti odporcovi a náhrada za bolesť ako aj náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia boli obodované lekárskymi posudkami, pričom je pravdou, že v čase dopravnej nehody nebol pripútaný bezpečnostným pásom a u vodiča bolo zistené požitie alkoholu, ale v dôsledku toho nie je možné súhlasiť so stanoviskom odporcu o rozsahu spoluviny do výšky 40%. Pred nehodou pracoval ako živnostník a v dôsledku dopravnej nehody bola zistená u neho miera poklesu schopnosti vykonávať prácu na 75%, pričom poberá invalidný dôchodok. Nemôže vykonávať žiadne manuálne práce a pri chôdzi používa barly a na dlhšie trate potrebuje invalidný vozík. Dva roky po nehode sa rozišiel s priateľkou, avšak v súčasnej dobe má novú známosť. V dôsledku zdravotných problémov po nehode žiadal, aby mu bolo priznané zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50%.

Odporca s podaným návrhom nesúhlasil, pričom najskôr namietal predčasné podanie návrhu, keďže v trestnom konaní sa riešila otázka, kto bol vodičom motorového vozidla v čase dopravnej nehody a pokiaľ by sa preukázalo, že vozidlo riadil Juraj Bartošek, tak požadoval prihliadať na spoluvinu navrhovateľa v rozsahu 40% z dôvodu nezapnutého bezpečnostného pásu ako aj skutočnosti, že navrhovateľ nastúpil do vozidla s vodičom, o ktorom vedel, že je pod vplyvom alkoholu. V priebehu konania namietal výšku jednotlivých nárokov navrhovateľa a spochybnil lekárske posudky predložené navrhovateľom, v dôsledku čoho žiadal vykonať znalecké dokazovanie na stanovenie výšky bolestného ako aj náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a odmietol navrhovateľovi poskytnúť plnenie za SSU na základe lekárskeho posudku MUDr.Danice Caisovej, ktorý označil iba za účelový, keďže navrhovateľ po dopravnej nehode nemal žiadne psychické problémy a neliečil sa u psychológa ani u psychiatra a až v priebehu súdneho konania navštívil uvedenú lekárku na opačnom konci republiky. Akceptoval mimoriadne zvýšenie nároku navrhovateľa za SSU v rozsahu 15%, keďže tento pred úrazom nevykonával žiadne mimoriadne aktivity a miera schopnosti vykonávať prácu nie je u neho v rozsahu 100%. Poukazoval na to, že navrhovateľ ako aj vodič pred nehodou spoločne požívali alkohol a teda navrhovateľ vedel, že vodič je pod vplyvom alkoholu a napriek tomu s ním absolvoval jazdu motorovým vozidlom, počas ktorej nemal zapnutý bezpečnostný pás. V priebehu konania likvidoval časť nárokov navrhovateľa a na náhrade za bolesť mu celkovo vyplatil sumu 12.276,60 eura a na náhrade za SSU sumu 8.514,21 eura.

Svedok P. B. uviedol, že z toho večera, keď došlo k dopravnej nehode si nič nepamätá a iba jeho priateľka A. F. mu potom hovorila, že aj s navrhovateľom prišli k nim na oslavu, z ktorej potom ona odišla domov. Motorové vozidlo, na ktorom došlo k dopravnej nehode bolo jeho a nevie sa vyjadriť, ako sa s navrhovateľom dostali do auta, pretože sa prebral až na druhý deň, keď bolo po všetkom. Zo samotnej jazdy vozidlom si nič nepamätá a taktiež ani z nehody. Nevie, kto šoféroval vozidlo a z toho dôvodu aj podával dovolanie v trestnom konaní.

Svedok F. X. vypovedal, že je priateľom navrhovateľa a pred nehodou spolu hrávali rekreačne futbal a hokejbal a taktiež chodievali na diskotéku, pričom spolu aj pracovali v kovovýrobe. Po dopravnej nehode trávil s navrhovateľom pomerne dosť času a tento má hlavne v zime obmedzený pohyb, keďže sa bojí pošmyknutia. Taktiež navrhovateľ nemôže prevádzkovať šport a aj jeho spoločenský život je obmedzený iba na to, že si občas ide niekde posedieť. Pred dopravnou nehodou mal navrhovateľ známosť, s ktorou aj býval a po nehode sa táto známosť skončila. Podľa neho by pre navrhovateľa bolo problémom mať dieťa, nakoľko by sa o ne nemohol dostatočne postarať vzhľadom na jeho zdravotný stav. Keďže u navrhovateľa sa v čase dopravnej nehody jednalo o mladého a zdravého človeka, tak uvedené skutočnosti, ktoré nastali po nehode sú záťažou na jeho psychiku. Navrhovateľ sa však snaží prispôsobiť tejto novej situácii i keď s tým nie je úplne vysporiadaný.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, svedkov P. B. a F. X., oboznámením sa so spisom tunajšieho súdu sp.zn.1T/155/2009, so znaleckým posudkom č.81/2015 znalca MUDr.Šimona Kónyu ako aj s predloženými dokladmi a správami, pričom zistil, že rozsudkom tunajšieho súdu č.k.1T/155/2009-535 zo dňa 13.2.2013 bol obžalovaný P. B. uznaný vinným, že potom, čo požil alkoholické nápoje v množstve minimálne 1,53 promile alkoholu v krvi dňa 1.1.2009 o 03.34 hod. viedol ako vodič osobné motorové vozidlo zn.Renault Megane Scienic ev.číslo TO XXXBJ nedovolenou rýchlosťou najmenej 105 km/hod. v úseku cesty medzi obcou Piešťany - Radošina , pričom pri prechádzaní ľavotočivou zákrutou nezvládol vedenie vozidla, na vlhkej a čiastočne podmrznutej vozovke dostal šmyk a s vozidlom prešiel mimo cestu, kde narazil do stromu. V dôsledku nárazu vozidla do stromu utrpel spolucestujúci v tomto vozidle K. F. zlomeninu lebky a zmliaždenie mozgu v čelovej oblasti, zlomeninu hrudnej chrbtice s porušením miechy v tejto oblasti a následným ochrnutím dolných končatín, zlomeniu I.rebra, roztrhnutie pľúc so zakrvácaním do dutiny hrudnej, ktoré zranenia si vyžadovali práceneschopnosť v trvaní viac ako 6 mesiacov, čím spáchal prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.1 písm.c/ Trestného zákona a prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1,2 písm.a/ Trestného zákona. Súd upustil od uloženia súhrnného trestu obžalovanému, pretože pokladal trest, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp.zn.2T/67/2009 zo dňa 6.11.2009 na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného za dostatočný a zároveň poškodeného K.T. F. s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. Uvedený rozsudok sa stal právoplatným dňa 3.7.2013.

Navrhovateľ v priebehu súdneho konania predložil lekársky posudok o bolestnom vypracovaný primárom MUDr.Jozefom Hudecom, podľa ktorého bolo bolestné stanovené na 1.995 bodov a taktiež od toho istého lekára lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia, ktoré bolo stanovené na 1.710 bodov a po zvýšení na dvojnásobok na 3.420 bodov.

Taktiež navrhovateľ v priebehu konania absolvoval dňa 18.2.2014 psychiatrické vyšetrenie u MUDr.Danice Caisovej, ktorá vo svojom lekárskom posudku ohodnotila SSU na 3.800 bodov.

Podľa znaleckého posudku č.81/2015 vypracovaného znalcom MUDr.Šimonom Kónyom predstavuje bodové ohodnotenie bolestného u navrhovateľa spolu po zvýšení 1.732,50 bodov a bodové ohodnotenie SSU spolu 1.065 bodov a zároveň znalec poukázal na skutočnosť, že MUDr.Jozef Hudec vo svojom lekárskom posudku ohodnotil aj položku 253- organický psychosyndróm ľahkého stupňa a MUDr.Danica Caisová vo svojom lekárskom posudku ohodnotila položku 255 - vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácii a položku 321 - strata penisu alebo ťažká deformácia penisu do 45 rokov, pričom klinická prax v takýchto prípadoch vyžaduje určitú kontinuitu a periodicitu vyšetrení hneď od úrazu a často krát už počas hospitalizácie poškodeného a v tomto prípade mal poškodený k dispozícii jednorazové vyšetrenie z opačného konca republiky a teda je na zvážení súdu, či bude prihliadať na také bodové ohodnotenie SSU, ktoré sa zdá ako vysoko účelové a nepravdepodobné a s týmto sa opakovane vo svojej praxi stretol.

Podľa lekárskej správy Sociálnej poisťovne pobočka Topoľčany zo dňa 23.2.2016 je navrhovateľ od 1.1.2009 invalidný s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 % a táto zotrváva aj naďalej, pričom je navrhovateľ mobilný na mechanickom vozíku na dlhšie vzdialenosti a na kratšie vzdialenosti o dvoch francúzskych barliach a chôdza je spasticko-paraparetická stredne ťažká až ťažká akcentovaná vpravo na dolnú končatinu. Kontrolná lekárska prehliadka bola navrhovateľovi stanovená na február 2021.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa ods. 2, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú, ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa ods.3 zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu, zodpovedajú za škodu, vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa ods. 2 rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa § 428 O. z. svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Podľa § 429 O. z., prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a veciach, tak za škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení možnosť ich opatrovať.

Podľa § 441 OZ, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného , znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa § 442 ods.1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa § 443 pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

Podľa § 444 OZ, pri škode na zdraví sa jednorázovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa § 3 ods.1 Zákona č.437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.

Podľa § 4 ods.1 cit.zákona, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

Podľa § 5 ods.5 cit.zák. zákona, v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50%.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa na náhradu škody z titulu ublíženia na zdraví je dôvodný i keď nie v celom rozsahu. Je nesporné, že navrhovateľ utrpel úraz pri dopravnej nehode dňa 1.1.2009 spôsobenej vodičom P. B., ktorý bol v trestnom konaní za uvedený skutok uznaný vinným a teda zodpovedá za náhradu škody spôsobenej navrhovateľovi, pričom v dôsledku uzavretia povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je s poukazom na ust.§ 15 ods.1 Zákona č.381/2001 Z.z. odporca ako poisťovateľ pasívne legitimovaný na náhradu škody navrhovateľovi a teda navrhovateľ si náhradu škody oprávnene uplatnil priamo proti odporcovi. Navrhovateľ svoj nárok dokladoval lekárskymi posudkami, ktorých správnosť však odporca namietal a z toho dôvodu bol vypracovaný znalecký posudok znalcom MUDr.Šimonom Kónyom, ktorý stanovil výšku bodového ohodnotenia náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia a na pojednávaní dňa 26.1.2016 sa podľa názoru súdu dostatočne vysporiadal s námietkami účastníkov proti jeho znaleckému posudku a okrem toho spochybnil predchádzajúci lekársky posudok MUDr.Danice Caisovej, týkajúci sa bodového ohodnotenia za SSU pre údajné psychické problémy navrhovateľa s poukazom na skutočnosť, že navrhovateľ navštívil psychiatra až 5 rokov po úraze a dovtedy neboli v jeho zdravotnej dokumentácii žiadne záznamy ohľadom návštevy psychiatra alebo psychológa a teda posudok bol vypracovaný so značným časovým odstupom. Navrhovateľ vo svojom návrhu ani v priebehu súdneho konania prakticky neavizoval žiadne psychické problémy v súvislosti s dopravnou nehodou a až na pojednávaní dňa 4.3.2014 uviedol, že navštívil MUDr.Caisovú v Košiciach, avšak z jeho konania nie je jasné, z akého dôvodu nevyhľadal pomoc psychiatra v mieste bydliska a taktiež z obsahu samotného lekárskeho posudku MUDr.Caisovej vyplýva, že až do vyšetrenia navrhovateľa dňa 18.2.2014 tento dovtedy nebol u psychiatra a napriek obsahu tohto vyšetrenia lekárka diagnostikovala u navrhovateľa vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov ako priamy následok úrazu a bodové ohodnotenie ešte zvýšila o 100% i keď v odôvodnení posudku uviedla, že ho zvyšuje o 50% vzhľadom na obmedzenie a stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Taktiež konštatovala, že u navrhovateľa je nutnosť dlhodobej liečby s neistým výsledkom a pri bodovom ohodnotení použila analogicky aj položku 321, pretože zákon ohodnotenie porúch sexuálnych funkcii explicitne nestanovuje a u navrhovateľa sa po úraze objavili poruchy libida, poruchy erekcie a poruchy erotického prežívania. Napriek konštatovaniu lekárky o nutnosti dlhodobej liečby navrhovateľa tento v priebehu súdneho konania žiadnym spôsobom nedokladoval, že by sa podroboval psychiatrickej liečbe a návšteva psychiatričky MUDr.Caisovej bola iba jednorazová a jej výsledkom bolo spracovanie predloženého lekárskeho posudku. Z uvedených dôvodov súd pri hodnotení nárokov navrhovateľa vychádzal zo znaleckého posudku znalca MUDr.Šimona Kónyu, ktorý dostatočne odôvodnil jednotlivé bodové ohodnotenia či už bolestného alebo SSU a na pojednávaní sa podľa názoru súdu vysporiadal s pripomienkami účastníkov k jeho znaleckému posudku a preto súd nevidel žiaden dôvod na ustanovenie znaleckej organizácie na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku ako požadoval navrhovateľ a v tomto smere zamietol dokazovanie nielen s poukazom na zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania ale aj s poukazom na skutočnosť, že vypracovaný znalecký posudok považoval za dostatočne odborný a objektívny na posúdenie nárokov navrhovateľa. Pri svojom rozhodovaní súd nebral do úvahy lekársky posudok MUDr.Caisovej predložený navrhovateľom, keďže tento považoval iba za účelovo vypracovaný bez konkrétnych skutkových podkladov, keďže navrhovateľ od začiatku konania (dňa 22.1.2010) až do roku 2014 neuvádzal žiadne psychické problémy súvisiace s dopravnou nehodou a tieto neboli uvádzané ani v jednej lekárskej správe a ani sa na takéto problémy neliečil a jeho jediná návšteva u psychiatra skončila vypracovaním lekárskeho posudku na bodové ohodnotenie SSU, ktorý súd nepovažuje za dostatočne erudovaný a objektívny a z toho dôvodu aj zamietol doplnenie dokazovania výsluchom MUDr.Caisovej, keďže táto lekárka iba jedenkrát vyšetrila navrhovateľa a to zrejme bez toho, aby sa podrobne oboznámila s jeho predchádzajúcou zdravotnou dokumentáciou a spôsobom liečenia, pretože výsluch lekárky by evidentne nepriniesol žiadne nové skutočnosti pre rozhodovanie súdu. Spôsob vypracovania lekárskeho posudku MUDr.Caisovej spochybnil aj znalec MUDr.Kónya, ktorý poukázal na skutočnosť, že u navrhovateľa žiadne psychické problémy od nehody neboli diagnostikované a tieto sa nevyskytli ani počas hospitalizácie a preto takýto lekársky posudok považoval iba za vysoko účelový. Na základe uvedeného súd preto do rozhodovania o nárokoch navrhovateľa nezahrnul bodové ohodnotenie SSU stanovené lekárskym posudkom MUDr.Caisovej a vychádzal iba zo znaleckého posudku MUDr.Kónyu, podľa ktorého bolo bolestné stanovené na 1.732,50 bodov, čo pri hodnote bodu 14,46 eura predstavuje náhradu za bolesť v sume 25.051,95 eura a náhrada za SSU bola stanovená na 1.065 bodov , čo pri hodnote bodu 14,89 eura činí 15.857,85 eura.

Navrhovateľ by mal teda v zásade nárok na vyplatenie vyššie uvedených náhrad za bolesť a za SSU, avšak súd pri svojom rozhodovaní musel s poukazom na ust.§ 441 prihliadať aj na spolu zavinenie navrhovateľa ako poškodeného, keďže v prípade jeho preukázania poškodený znáša škodu pomerne. Uvedené ustanovenie berie do úvahy účasť poškodeného na spôsobenej škode a predpokladá, že poškodený znáša celú škodu buď sám alebo znáša pomernú časť škody, ak svojim pričinením prispel k jej vzniku. V takomto prípade sa posudzujú všetky príčiny, ktoré viedli ku vzniku škody a aj pri poškodenom rovnako ako pri škodcovi je treba prihliadať len na také jeho konanie, ktoré bolo aspoň jednou z príčin vzniku škody. Konečná úvaha o tom, nakoľko sa na škode podieľal sám poškodený a teda v akom rozsahu znáša škodu sám, závisí vždy od okolností konkrétneho prípadu po porovnaní všetkých príčin vzniku škody ako na strane škodcu tak aj na strane poškodeného. V prípade navrhovateľa odporca namietal jeho spoluzavinenie a teda spoluúčasť na škode z dôvodu, že navrhovateľ nastúpil do motorového vozidla s vodičom, o ktorom vedel, že je pod vplyvom alkoholu a zároveň porušil zákonnú povinnosť , keď nebol pripútaný bezpečnostným pásom s poukazom na ust.§ 8 ods.1 Zákona č.8/2009 Z.z. o cestnej premávke. Z uvedených dôvodov odporca pri vyporiadavaní nárokov navrhovateľa pristúpil k ich kráteniu o 40% . Podľa názoru súdu námietky odporcu o spoluzavinení navrhovateľa sú dôvodné i keď nie v takom rozsahu a súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil spoluzavinenie navrhovateľa do výšky 30% majúc za to, že navrhovateľ ako poškodený tým, že nastúpil do vozidla ako spolujazdec spolu s vodičom, ktorý bol pod vplyvom alkoholu porušil generálnu prevenciu podľa § 415 keďže každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, čo navrhovateľ zjavne opomenul a ospravedlnením pre neho nemôže byť ani skutočnosť, že bol taktiež pod vplyvom alkoholu a to s poukazom na ust. § 423 , nakoľko do takéhoto stavu sa uviedol vlastnou vinou. Porušenie generálnej prevencie zo strany navrhovateľa bolo teda jednou z príčin vzniku škody, pričom ďalšími príčinami bola opitosť vodiča a nezvládnutie riadenia motorového vozidla v dôsledku neprimeranej rýchlosti a z toho dôvodu konanie navrhovateľa podľa názoru súdu umožňuje znížiť rozsah náhrad, na ktoré má nárok do výšky 20% a okrem toho navrhovateľ porušil aj zákonnú povinnosť, aby sa pripútal ako spolujazdec v motorovom vozidle bezpečnostným pásom, čo podľa názoru súdu umožňuje znížiť rozsah náhrad vyplácaných navrhovateľovi o ďalších 10% a preto súd uvedené plnenia krátil spolu o 30% resp. uvažoval o ich krátení do uvedenej výšky. Tvrdenie navrhovateľa, že nepripútanie sa bezpečnostným pásom v jeho prípade zabránilo ešte horším následkom pri dopravnej nehode, preto súd považuje za úplne irelevantné vzhľadom na porušenie zákonnej povinnosti navrhovateľa ako aj skutočnosť, že jeho tvrdenie nebolo žiadnym spôsobom preukázané a každé takéto tvrdenie je možné považovať iba za teoretickú úvahu bez možnosti praktického overenia. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že nezapnutie pásu bolo na jeho prospech, tak mal dokazovať, že aj keby bol pripútaný, tak by utrpel rovnaké zranenia alebo ešte horšie zranenia ako bez zapnutého pásu, ale to nič nemení na skutočnosti, že navrhovateľ si nesplnil svoju zákonnú povinnosť bez ohľadu na následky takéhoto konania.

Navrhovateľovi teda z titulu náhrady za bolesť vznikol nárok na zaplatenie sumy 25.051,95 eura, avšak pri zvažovaní jeho spoluzavinenia do rozsahu 30% sa uvedené plnenie kráti o sumu 7.515,59 eura, a teda rozdiel predstavuje 17.536,36 eura , ktorý mal byť odporcom vyplatený navrhovateľovi, pričom do rozhodovania súdu odporca na náhrade za bolesť už navrhovateľovi vyplatil celkovo sumu 12.276,60 eura a preto rozdiel oproti nároku navrhovateľa predstavuje sumu 5.259,76 eura (17.536,36 eura - 12.276,60 eura) a z toho dôvodu súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi náhradu za bolesť v uvedenej výške.

Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia u navrhovateľa predstavovala podľa znaleckého posudku 1.065 bodov, t.j. 15.857,85 eura a pri zohľadnení spoluzavinenia navrhovateľa v rozsahu 30% (4.757,36 eura ) je rozdiel 11.100,49 eura, ktorý mal odporca vyplatiť navrhovateľovi, pričom do rozhodnutia súdu už celkovo zaplatil na tejto náhrade 8.514,21 eura, a teda rozdiel činí 2.586,28 eura a z toho dôvodu súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi náhradu za SSU v tejto výške.

Keďže navrhovateľ sa podaným návrhom najskôr domáhal zaplatenia náhrady za bolesť v sume 25.962,93 eura a v priebehu konania vzhľadom na čiastočné plnenie odporcu ustálil výšku tejto náhrady na sumu 9.359,18 eura, tak svojim procesným postupom zobral návrh späť v časti náhrady za bolesť do sumy 16.603,75 eura a preto súd podľa § 96 ods.1,2 OSP v tejto časti konanie zastavil.

Navrhovateľ si zároveň uplatnil aj zvýšenie náhrady za SSU v sume 42.580,43 eura, čo by malo predstavovať zvýšenie tejto náhrady o 50% s poukazom na predchádzajúce lekárske posudky, avšak súd pri svojom rozhodovaní o nárokoch navrhovateľa vychádzal zo znaleckého posudku znalca MUDr.Šimona Kónyu, ktorým bola náhrada za SSU stanovená na 1.065 bodov , t.j. 15.857,85 eura a po krátení o 30% v dôsledku spoluzavinenia navrhovateľa výška tohto nároku činila 11.100,49 eura a preto súd pri rozhodovaní o možnom zvýšení náhrady za SSU vychádzal z tejto sumy. Je nesporné, že ust.§ 5 ods.5 Zákona č.437/2004 Z.z. umožňuje súdu v prípadoch hodných osobitného zreteľa zvýšiť náhradu za SSU najviac o 50% , pričom zákon za takýto dôvod hodný osobitného zreteľa považuje predovšetkým uznanie invalidity a preto ho aj výslovne uvádza. Navrhovateľ v dôsledku úrazu sa stal invalidným, pričom od úrazu až doposiaľ je jeho miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 75%. Navrhovateľ je mobilný na kratšie vzdialenosti za pomoci barlí a na dlhšie vzdialenosti na mechanickom vozíku a taktiež je schopný premiestňovať sa motorovým vozidlom, ktoré si sám riadi a je sebestačný pri základných životných úkonoch a dokonca v období od 16.12.2011 do 8.9.2013 pracoval v chránenej dielni pri počítači a z jeho výpovede vyplýva, že pred nehodou žil bežným spôsobom života bez akýchkoľvek mimoriadnych aktivít či už v oblasti športovej alebo spoločenskej prípadne kultúrnej. Samotné uznanie invalidity je dôvodom na zvýšenie náhrady za SSU zo strany súdu, pričom súd bral do úvahy aj skutočnosť, že úraz , ktorý podstatným spôsobom ovplyvnil ďalší život navrhovateľa sa mu stal vo veku 24 rokov teda na prahu osobnostne, pracovne ako aj spoločensky najaktívnejšej časti života i keď je pravdou, že už samotné priznanie náhrady za SSU zohľadňuje trvalé následky úrazu poškodeného a pamätá na ne pri bodovom ohodnotení, pričom je na zvážení súdu, či je potrebné tieto následky určitým spôsobom korigovať ďalším zvýšením náhrady. Keďže u navrhovateľa neboli zistené resp. preukázané žiadne mimoriadne spoločenské, športové prípadne kultúrne aktivity pred úrazom, ktoré by sa rapídnym spôsobom v dôsledku úrazu obmedzili, tak súd pri zvýšení náhrady za SSU vychádzal hlavne z uznania invalidity ako aj veku navrhovateľa , v ktorom utrpel úraz a mal za to, že zvýšenie náhrady za SSU o 20% dostatočným spôsobom zohľadňuje tieto skutočnosti. Z uvedeného dôvodu náhradu za SSU , ktorá navrhovateľovi prináležala vo výške 11.100,49 eura zvýšil o 20%, t.j. o sumu 2.220,10 eura a z toho dôvodu navrhovateľovi na základe uplatneného nároku na zvýšenie SSU priznal uvedenú sumu a zaviazal odporcu na jej zaplatenie.

Navrhovateľ si uplatnil voči odporcovi aj zaplatenie úroku z omeškania v sume 7.152,96 eura vychádzajúc z toho, že jeho nároky boli odporcom oneskorene likvidované a uspokojené a odporca nereagoval na jeho výzvy na zaplatenie náhrady za bolesť a za SSU, avšak súd s poukazom na obsah spisu považoval tento nárok za neopodstatnený, nakoľko nárok na náhradu za bolesť si navrhovateľ síce uplatnil listom zo dňa 16.9.2009 (č.l.19) , avšak na základe tejto výzvy odporca nemohol navrhovateľovi poskytnúť plnenie, pretože v trestnom konaní sa v tom čase riešila otázka, kto vlastne riadil motorové vozidlo a z toho dôvodu bolo aj prerušené konanie o návrhu navrhovateľa na náhradu škody až do právoplatného skončenia trestného konania a teda až potom bolo možné zo strany odporcu poskytnúť navrhovateľovi náhradu za bolesť, čo odporca aj učinil a to dňa 6.9.2012 (č.l.72) po odpočte spoluviny navrhovateľa a teda navrhovateľovi plnil ešte skôr ako právoplatne skončilo trestné konanie a preto sa nemohol dostať do omeškania. Rovnako je to aj v prípade nároku na náhradu za SSU, keď list navrhovateľa, ktorým si uplatnil tento nárok, bol doručený odporcovi dňa 11.3.2010, avšak trestné konanie sa právoplatne skončilo až dňa 3.7.2013 a následne odporca z titulu náhrady za SSU navrhovateľovi vyplatil dňa 22.10.2013 (č.l.79) sumu 6.343,20 eura a ďalšie nároky navrhovateľa priebežne likvidoval podľa toho, ako boli uplatnené, pričom odporca postupoval v súlade s ust.§ 11 ods.6 Zákona č.381/2001 Z.z. a k poskytnutiu plnenia mohol pristúpiť až keď bolo právoplatne rozhodnuté o vine obžalovaného P. B. v trestnom konaní. Z uvedených dôvodov navrhovateľovi nevznikol nárok na priznanie úrokov z omeškania tak ako si uplatnil a to do výšky 7.152,96 eura ako aj úrokov z omeškania pri jednotlivých priznaných náhradách v tomto rozsudku, keďže ich výška závisela od rozhodnutia súdu s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu a ich právne posúdenie a preto súd aj v tejto časti zamietol nárok navrhovateľa rovnako ako aj v časti náhrady za bolesť, náhrady za SSU a zvýšenia náhrady za SSU nad sumy, ktoré navrhovateľovi boli priznané v tomto súdnom konaní, pretože vo zvyšku uvedené nároky považoval za nedôvodné.

Navrhovateľ je oslobodený od súdnych poplatkov podľa § 4 ods.2 písm.i/ Zákona č.71/1992 Zb. a keďže jeho návrhu bolo čiastočne vyhovené a to celkovo do sumy 10.066,14 eura, tak súd podľa § 2 ods.2 cit.zákona zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku v sume 603,50 eura odporcu vychádzajúc z výšky nárokov, na ktoré bol odporca zaviazaný, t.j. 6% zo sumy 10.066,14 eura.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods.2 OSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania, nakoľko obaja mali vo veci iba čiastočný úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Topoľčany. Podľa §-u 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje , v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha .