Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/124/2015

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Patrika Príbelského, PhD. v trestnej veci proti obžalovanému Z. V., nar. XX.XX.XXXX v H. T., trvale bytom P. č. XX, pre obzvlášť závažný zločin podvodu spolupáchateľstvom v časti dokonaný, v časti spáchaný v štádiu prípravy podľa § 20 a § 13 ods.1 Tr.zák. k § 221 ods.1, ods.4 písm.a) Tr.zák., o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 19.6.2015, sp. zn. , na verejnom zasadnutí konanom dňa 17.3.2016 v Trenčíne, takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom zo dňa 19.6.2015, sp. zn. Okresný súd Trenčín v bode I. rozsudku obžalovaných Z. V. a S. E. podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodil spod skutku obžaloby Okresnej prokuratúry Trenčín sp. zn. právne posúdeného ako obzvlášť závažný zločin podvodu spolupáchateľstvom v časti dokonaný, v časti spáchaný v štádiu prípravy podľa § 20 a § 13 odsek 1 Trestného zákona k § 221 odsek 1, odsek 4 písmeno a) Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť tak, že obžalovaný Z. V. na základe svojich odborných znalostí a za pomoci odbornej literatúry, v presne nezistenom období, niekedy v roku 2009, v mieste svojho bydliska v P., vyrobil najmenej 2.304 ks napodobenín keltských mincí za účelom, aby boli ponúknuté na predaj potenciálnym záujemcom ako pravé mince, ktorých hodnota, keby boli predané ako pravé, by dosiahla hodnotu minimálne 2.615.400,- Eur, pričom z tohto počtu bolo najmenej 1.365 ks mincí patinovaných, ktorých hodnota, keby boli predané ako pravé, by dosiahla hodnotu minimálne 1.762.500,- Eur, pričom výrobu týchto mincí finančne zabezpečil obžalovaný S. E. a za pomoci obžalovaného M. C. časť z takto vyrobených mincí, v presne nezistenom období od roku 2009 do 23.02.2010, predali ako pravé doposiaľ nestotožnenému počtu kupujúcich takým spôsobom, že obžalovaný M. C. prevzal v presne nezistenom období jesene roku 2009 od obžalovaného S. E. nezistený počet takto vyrobených napodobenín keltských mincí, z ktorých 24 ks v presne nezistenom období jesene roku 2009 v Novej Dubnici predal ako pravé Ing. S. X., nar. XX.XX.XXXX v M. Z., trvale bytom S., D. E., A. č. XXXX/X za sumu 2.400,- Eur, hoci vedel o tom, že nie sú pravé, čím spôsobili P.. S. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S., D. E., A. č. XXXX/X škodu vo výške 2.400,- Eur, 4 ks v presne nezistenom období augusta 2009 v Trenčianskej Turnej predal ako pravé Z. C., nar. XX.XX.XXXX v R. R., trvale bytom R. R. č. XX za sumu 320,- Eur, hoci vedel o tom, že nie sú pravé, čím mu spôsobil škodu vo výške 320,- Eur, obžalovaní M. C. a Z. V. v období od 08.01.2010 do 24.01.2010 v predajni starožitníctva vo K. č. XXX ponúkli postupne na predaj vyššie uvedené napodobeniny keltských mincí v celkovom počte 54 ks, ktoré deklarovali ako pravé, a za tieto požadovali sumu v celkovej výške 15.000,- Eur, pričom zamestnanec predajne Z. M. mince prevzal a postupne vyplatil obžalovanému M. C. zálohu v celkovej výške 5.000,- Eur, následne poškodený na základe posudku zo spoločnosti Aurea Numismatika s.r.o. Praha zistil, že uvedené mince nie sú originály, ale falzifikáty, čo bolo obžalovaným M. C. a Z. V. oznámené a poškodený preto požadoval vrátenie zálohy, čo obžalovaní odmietli a ďalej požadovali doplatenie sumy 10.000,- Eur, pričom týmto konaním

uviedli poškodenú spoločnosť ROZMARÍN, a.s., IČO: 36004111, so sídlom v Žiline, Bánovská cesta č. 5, do omylu a spôsobili jej celkovú škodu vo výške 5.000,- Eur.

Súd obžalovaných oslobodil, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.

V bode II. rozsudku uznal obžalovaného M. C. vinným v bodoch 1. až 4. rozsudku pre pokračovací prečin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

1. 24 ks napodobenín keltských mincí v presne nezistenom období jesene roku 2009 v Novej Dubnici predal ako pravé P.. S. X., nar. XX.XX.XXXX v M. Z., trvale bytom S., D. E., A. č. XXXX/X za sumu 2.400,- Eur, hoci vedel o tom, že nie sú pravé, čím spôsobil P.. S. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S., D. E., A. č. 14XX/X škodu vo výške 2.400,- Eur,

2. 4 ks napodobenín keltských mincí v presne nezistenom období augusta 2009 v Trenčianskej Turnej predal ako pravé Z. C., nar. XX.XX.XXXX v R. R., trvale bytom R. R. č. XX za sumu 320,- Eur, hoci vedel o tom, že nie sú pravé, čím mu spôsobil škodu vo výške 320,- Eur,

3. v období od 08.01.2010 do 24.01.2010 v predajni starožitníctva vo K. č. XXX ponúkol postupne na predaj napodobeniny keltských mincí v celkovom počte 54 ks, ktoré deklaroval ako pravé, a za tieto požadoval sumu v celkovej výške 15.000,- Eur, pričom zamestnanec predajne Z. M. mince prevzal a postupne vyplatil obžalovanému M. C. zálohu v celkovej výške 5.000,- Eur, následne poškodený na základe posudku zo spoločnosti Aurea Numismatika s.r.o. Praha zistil, že uvedené mince nie sú originály, ale falzifikáty, čo bolo obžalovanému M. C. oznámené a poškodený preto požadoval vrátenie zálohy, čo obžalovaný odmietol a ďalej požadoval doplatenie sumy 10.000,- Eur, pričom týmto konaním uviedol poškodenú spoločnosť ROZMARÍN, a.s., IČO: 36004111, so sídlom v Žiline, Bánovská cesta č. 5, do omylu a spôsobil jej celkovú škodu vo výške 5.000,- Eur.

4. v presne nezistenom období začiatkom roku 2010 obžalovaný M. C. v Trenčianskych Bohuslaviciach uviedol do omylu R. Z., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom R. K., K. č. XXX, tým, že mu ako pravé predal 26 kusov keltských mincí za sumu 970,- Eur, hoci vedel o tom, že sa nejedná o pravé mince ale ide o repliky, čím spôsobil poškodenému R. Z., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom R. K., K. č. XXX škodu v celkovej výške 970,- Eur,

a podľa § 222 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 44 Trestného zákona upustil od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Trestného zákona podľa zásady uvedenej v ustanovení § 41 odsek 2 Trestného zákona, pretože pokladá úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 (piatich) rokov a 4 (štyroch) mesiacov so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, uložený rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. zo dňa 23.01.2014, právoplatný 29.01.2015, na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného za dostatočný. Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku zaviazal obžalovaného M. C. uhradiť poškodenej spoločnosti ROZMARÍN, a.s., IČO: 36004111, so sídlom v Žiline, Bánovská cesta č. 5, škodu vo výške 5.000,- Eur a poškodenému P.. S. X., nar. XX.XX.XXXX v M. Z., trvale bytom S., D. E., A. č. XXXX/X škodu vo výške 2.360,- Eur. Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku súd poškodenú spoločnosť ROZMARÍN, a.s., IČO: 36004111, so sídlom v Žiline, Bánovská cesta č. 5, so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

V bode III. napadnutého rozsudku uznal obžalovaného S. E. vinným pre prečin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 odsek 1 Trestného zákona vo viacčinnom súbehu so zločinom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 odsek 2 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že napriek tomu, že nie je držiteľom zbrojného preukazu, od presne nezistenej doby do dňa 23.02.2010, na adrese svojho trvalého bydliska - v rodinnom dome č. XX v obci N., držal 1 ks samonabíjacej pištole nemeckej výroby, zn. Walther Mod 4 1910, kal 7,65 Browning, výr. č. 152391, označená nemeckými skúšobnými značkami, so zásobníkom, v ktorom sa nachádzalo 7 ks nábojov kalibru 7,65 Browning, slovenskej výroby, zn. CgT, teda v zmysle zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive v platnom znení, zbraň kategórie B, 55 ks nábojov kal. 7,65 Browning (50 ks českej výroby, zn. S&B, 5 ks slovenskej výroby zn. CgT), teda v zmysle zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive v platnom znení, strelivo, 1 ks náboj kalibru 7,62x25, slovenskej výroby, s dnovým značením aym, laborovaný celoplášťovou priebojnou strelou,

teda v zmysle zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive v platnom znení, zakázané strelivo, 16 ks nábojov kal. 9 mm Makarov, nemeckej výroby, s dnovým značením 04, ktoré sú laborované celoplášťovými priebojnými strelami, teda v zmysle zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive v platnom znení, zakázané strelivo, 9 ks nábojov kalibru 22 Short, českej výroby, zn. BS, teda v zmysle zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive v platnom znení, strelivo, 1 ks podomácky vyrobenej jednovýstrelovej krátkej zbrane, kal. 22 Long Rifle, bez výrobného čísla a označenia skúšobnými značkami, teda v zmysle zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive v platnom znení, zbraň kategórie A,

Za to mu uložil podľa § 294 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona, s prihliadnutím k § 36 písmeno j) Trestného zákona, k § 37 písmeno h) Trestného zákona a v spojení s § 41 odsek 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky, výkon ktorého mu podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona podmienečne odložil a podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona mu ustanovil skúšobnú dobu probačného dohľadu 2 (dva) roky. Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 51 odsek 4 písmeno j) Trestného zákona mu bola uložená tiež povinnosť spočívajúca v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona mu bol uložený aj trest prepadnutia veci a to: 1 ks samonabíjacej pištole nemeckej výroby, zn. Walther Mod 4 1910, kal 7,65 Browning, výr. č. 152391, označená nemeckými skúšobnými značkami, so zásobníkom, 7 ks nábojov kalibru 7,65 Browning, slovenskej výroby, zn. CgT, 55 ks nábojov kal. 7,65 Browning (50 ks českej výroby, zn. S&B, 5 ks slovenskej výroby zn. CgT), 1 ks náboj kalibru 7,62x25, slovenskej výroby, s dnovým značením aym, laborovaný celoplášťovou priebojnou strelou, 16 ks nábojov kal. 9 mm Makarov, nemeckej výroby, s dnovým značením 04, ktoré sú laborované celoplášťovými priebojnými strelami, 9 ks nábojov kalibru 22 Short, českej výroby, zn. BS a 1 ks podomácky vyrobenej jednovýstrelovej krátkej zbrane, kal. 22 Long Rifle, bez výrobného čísla a označenia skúšobnými značkami.

Citovaný rozsudok vo vzťahu k obžalovanému Z. V. nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote napadol odvolaním okresný prokurátor a to v neprospech obžalovaného Z. V.. V písomnom odôvodnení odvolania uviedol, že nepovažuje za správny postup súdu prvého stupňa, ktorý riadiac sa názorom vysloveným v uznesení Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. , neprihliadol na výpoveď obžalovaného M. C. z prípravného konania odvolávajúc sa na znenie ustanovenia § 264 ods.1 Tr.por. (správne má byť na ustanovenie § 258 ods.4 Tr.por. - pozn. odvolacieho súdu). V tej súvislosti poukázal na to, že na výsluchu obvineného C. sa zúčastnili obhajcovia všetkých obvinených, ktorí mu mohli klásť otázky, čo však nevyužili. Už v prípravnom konaní bola teda zabezpečená rovnosť zbraní. Napokon prečítanie zápisnice o výsluchu obvineného C. z prípravného konania obhajoba na hlavnom pojednávaní nenamietala. Za uvedeného stavu prokurátor nevidí dôvod, aby bol tento dôkaz vyhodnotený súdom ako nezákonný. Poukázal tiež i na ustanovenie § 2 ods.11 Tr.por., podľa ktorého môže súd vykonať i dôkazy, ktoré strany nenavrhli. V súvislosti s oslobodzujúcim výrokom u obžalovaného V. prokurátor poukázal na výpovede svedkov A. E. a Z. M., z obsahu ktorých vyplýva, že obžalovaný V. sa aktívne podieľal pri predaji predmetných mincí ako pravých a za tým účelom sa aj stretol spoločne s C. so svedkom Z. M. na čerpacej stanici v Trenčianskej Turnej a aj telefonicky týchto svedkov kontaktoval v súvislosti s riešením situácie po tom, čo svedok E. zistil, že zakúpené mince nie sú pravé. Aj keď vo výpovediach oboch týchto svedkov

- A. E. a Z. M. sú isté rozpory, porovnaním týchto výpovedí možno ustáliť záver, že i obžalovaný V. sa aktívne spolupodieľal s C. na čiastkovom útoku prečinu podvodu v súvislosti s poškodenou spoločnosťou Rozmarín, a.s., keďže z oboch výpovedí je zrejmé, že obžalovaný V. uisťoval zástupcov tejto spoločnosti o pravosti ponúknutých falzifikátov keltských mincí. Po predaji časti týchto mincí sa aktívne zaujímal podporujúc C. o ďalší vývoj situácie, odmietol vrátenie 40 ks keltských mincí a požadoval doplatiť sumu 10.000 €, čo svedok E. a M. potvrdili. V kontexte výpovede A. E., ktorý účasť V. na predmetnom skutku popísal a s prihliadnutím na výpoveď Z. M. je zrejmé, že tieto svedecké výpovede vzájomne vo svojej súvislosti dotvárajú ucelenú mozaiku trestnej činnosti aj u obžalovaného Z. V. vo vzťahu k prečinu podvodu podľa § 221 ods.1, ods.2 Tr.zák., u poškodenej spoločnosti Rozmarín, a.s. Nemožno súhlasiť s argumentáciou prvostupňového súdu, že výpovede svedkov E. a M. sú z dôvodu vzájomných rozporov nevierohodné, vrátane argumentácie, že videozáznam z predajne poškodeného podporuje dôvodnosť oslobodenia obžalovaného V., čo súd prvého stupňa riadne neodôvodnil. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je podľa názoru prokurátora výrok napadnutého rozsudku, ktorým bol Z. V. oslobodený spod

obžaloby nezákonný, preto navrhol, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 321 ods.1 písm.a), písm.b), písm.c) Tr.por. zrušil rozsudok v tejto časti a podľa § 322 ods.1 Tr.por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol.

K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný Z. V., ktorý vyjadril nesúhlas s odvolacími dôvodmi prokurátora, napadnutý rozsudok považuje za vecne správny, riadne odôvodnený, pričom okresný súd vyhodnotil dôkazy zákonným spôsobom a svoje právne závery logicky a vecne zdôvodnil. Nie je pravdou tvrdenie prokurátora, že predmetná výpoveď z prípravného konania bola vykonaná za prítomnosti obhajcov, pričom jej prečítanie na hlavnom pojednávaní bolo namietané obhajcom JUDr. Kanabom, čo je preukázané zvukovým záznamom. Správne súd teda skonštatoval, že tento dôkaz bol vykonaný v rozpore so zákonom, čomu korešponduje povinnosť prokurátora preukazovať dôkazmi tvrdenie uvedené v obžalobe. V ďalšom poukázal na rozpory vo výpovediach svedkov E. a M., pričom vyslovil názor, že tieto boli upravované podľa potreby vyšetrovateľa. Pritom nemožno nechať bez povšimnutia ani vyjadrenie svedka M., že vedeli, že mince sú falošné, ale kupovali ich, lebo ich chceli mať viac. Obrazový záznam údajne preukazujúci jeho účasť na skutku svedok E. doteraz nepredložil, pričom obrazové záznamy, ktoré boli predložené, nepreukazovali účasť na údajnom trestnom čine. V ďalšom poukazuje na konkrétne rozhodnutia Ústavného súdu SR, Ústavného súdu ČR, medzinárodné dokumenty, ako aj uznesenia Najvyššieho súdu SR v súvislosti so zákonnosťou získavania dôkazov a dôkazných prostriedkov. Preto navrhol, aby odvolací súd odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, zástupkyňa krajskej prokurátorky navrhla vyhovieť odvolaniu okresného prokurátora s tým, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obhajca navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť s poukazom na správnosť a zákonnosť rozsudku súdu prvého stupňa.

Obžalovaný Z. V. navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Krajský súd uvádza, že súd prvého stupňa po tom čo vykonal na hlavnom pojednávaní všetky navrhnuté dôkazy, dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, keď obžalovaného Z. V. podľa § 285 písm. a) Tr.por. oslobodil spod skutku obžaloby okresného prokurátora.

Krajský súd preskúmajúc napadnutý rozsudok na podklade podaného odvolania zistil, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.

V prvom rade odvolací súd uvádza, že nemožno súhlasiť s námietkami prokurátora vo vzťahu k postupu súdu, ktorý riadiac sa názorom vysloveným v predchádzajúcom konaní uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. , neprihliadol na výpoveď obžalovaného M. C. z prípravného konania odvolávajúc sa na znenie ustanovenia § 258 ods.4 Tr.por. Už vo svojom predchádzajúcom konaní odvolací súd uviedol, že zápisnicu o skoršej výpovedi obžalovaného, alebo jej časť možno prečítať len za podmienok uvedených v ustanovení § 258 ods.4 Tr.por., ktorými okrem iného je návrh prokurátora, alebo obhajcu. Výpoveď obžalovaného z prípravného konania možno na hlavnom pojednávaní čítať jedine na základe návrhu prokurátora alebo obhajcu. Zo zvukového záznamu hlavného pojednávania dňa 8.1.2013 vyplýva len skutočnosť, že prokurátor zisťoval u obžalovaného dôvod zmeny výpovede tohto obžalovaného oproti pôvodnému konaniu, avšak z tohto zvukového záznamu ako aj zápisnice o tomto úkone je zrejmé, že nežiadal prečítať jeho skoršiu výpoveď na odstránenie rozporov v zmysle citovaného ustanovenia § 258 ods.4 Tr.por. Ak potom súd prvého stupňa sám z vlastnej iniciatívy na hlavnom pojednávaní dňa 20.2.2013 čítal zápisnicu o výpovedi obžalovaného C. z prípravného konania, urobil tak v rozpore s ustanovením § 258 ods.4 Tr.por. a takto vykonaný dôkaz nie je dôkazom vykonaným zákonným spôsobom a nemožno naň prihliadať pri rozhodnutí o vine. Neobstojí pritom ani poukaz na ustanovenie § 2 ods. 11 Tr.por. prvá veta, podľa ktorého súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany

nenavrhli. Takéto všeobecné oprávnenie súd síce má, ale len do tej miery, pokiaľ ďalším ustanovením Trestného poriadku v konkrétnej procesnej situácii nie je obmedzené a podmienené návrhom strán, ako to mu je v prípade ustanovenia § 258 ods.4 Tr.por. To, že takýto návrh prokurátora v konaní pred súdom prvého stupňa absentoval, vyplýva napokon aj z jeho vyjadrenia v rámci záverečnej reči na hlavnom pojednávaní dňa 20.02.2013, kde uviedol, že nepotreboval oboznamovať skoršiu výpoveď obžalovaného C., pretože „tá prvá bola nedôveryhodná.“ Pri takomto konštatovaní ak sám prokurátor skôr uviedol, že prvotná výpoveď obžalovaného C. bola nedôveryhodná, sa potom tiež javí ako nelogické, ak za súčasného stavu poukazuje na to, že malo byť súdom prihliadnuté na prvotnú výpoveď obžalovaného C. z prípravného konania. Odhliadnuc od uvedeného, ani tvrdenie prokurátora o tom, že pri tomto výsluchu boli prítomní obhajcovia nemá oporu v predmetnej zápisnici o úkone.

Napokon odvolací súd sa nestotožnil ani s názorom prokurátora vysloveným v odvolaní, že výpovede A. E., ktorý účasť V. na predmetnom skutku popísal a tiež s prihliadnutím na výpoveď Z. M., vzájomne vo svojej súvislosti dotvárajú ucelenú mozaiku umožňujúcu urobiť záver o spáchaní trestného činu podvodu podľa § 221 ods.1, ods.2 Tr.zák. obžalovaným Z. V. vo vzťahu k poškodenej spoločnosti Rozmarín, a.s.

Obžalovaný Z. V. sa bránil tým, že obžalovaný M. C. konal na vlastnú päsť, bez jeho vedomia, pričom vyrazené mince obžalovaný Z. V. chcel predávať ako repliky. Táto obrana obžalovaného Z. V. je podporená výpoveďou obžalovaného M. C., ktorý uvádzal, že videl Z. V., ako vyrába nejaké mince. Nejakú dobu mu aj pomáhal, mince aj sám razil, pričom nejaké si zobral, a to tie, ktoré boli buď navyše alebo boli poškodené, a potom ich sám predal. Z. V. sa dozvedel o tom, že vzal nejaké mince až vtedy, keď sa mu E. vyhrážal. Vo vzťahu k predaju mincí M. obžalovaný C. vypovedal, že za ním bol z dôvodu ponuky mincí viackrát, pričom mu nosil aj iné veci. Predával mu aj strieborné tácky. Raz sa ho opýtal len tak, či nechce mince, potom mu ich doniesol a on si ich zobral. Do Svinnej, do predajne starožitností, ktorej majiteľom je E. za ním chodil tak, že ho zviezol Z. V., keď išiel brať nejaké diely napr. do Bánoviec nad Bebravou. Potom ho bral aj nazad a takto cestovali autom. Mince mal počas cestovania vtedy vo vrecku. Peniaze, ktoré utŕžil za predaj mincí, si nechal pre seba. Z. V. bol s ním vo Svinnej len raz, keď predával tie strieborné tácky či príbory, mohol to byť január 2010. Vo vnútri predajne bol vtedy sám a jednal s M. a E. pri tom nebol. Z. V. sa dozvedel o tom, že vzal nejaké mince až vtedy, keď sa mu E. vyhrážal.

Napokon ani výpovede svedkov E. a M. priamo neusvedčujú z trestnej činnosti. Práve naopak z nich vyplýva v súlade s tvrdením C., že mince na odpredaj ponúkal práve C. a nie obžalovaný V., čo napokon korešponduje aj s tým, že vyhlásenie o pravosti mincí podpísal C.. Pritom V. mal byť len pri prvej návšteve v predajni a pri ďalších návštevách sa už jednaní nezúčastňoval. Obrazový záznam preukazujúci jeho účasť na skutku ako pôvodne uvádzal svedok E. nepredložil, pričom je nutné súhlasiť s námietkou obhajoby, že obrazový záznam, ktorý predložený bol, nepreukazoval účasť V. na skutku a naviac je v rozpore s tým ako návštevu v predajni popísal svedok M. a E.. Pokiaľ ide o stretnutie na benzínovej pumpe za prítomnosti obžalovaných C. a V., ako aj svedka C. so svedkom M., ani toto jednoznačne nepodporuje záver o účasti na trestnej činnosti V.. Z výpovede C. vyplýva, že V. zavolal v podstate len z dôvodu, že mal obavu z vyhrážok svedka E.. Pritom z výpovede svedka C. vyplynulo, že on sa na mieste vyskytol náhodne a na dosvedčenie o pravosti mincí bol na pumpe vyzývaný obžalovaným C., teda nie V.. K telefonickým kontaktom svedka M. za účelom jednania došlo taktiež obžalovaným C.. Pokiaľ pri tom došlo aj k nejakým vyhrážkam hlasom tretej osoby počas telefonovania, sám svedok E. uviedol, že si nemyslí, že to bol obžalovaný V.. Naviac na hlavnom pojednávaní svedok E. pripustil, že sa mohol len domnievať, že s predajom mincí má spoločné niečo aj V., lebo mu to tak tvrdil obžalovaný C..

S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, na ktoré považoval odvolací súd vzhľadom k odvolacím dôvodom prokurátora za nutné poukázať, dospel k záveru, že síce určité podozrenie z účasti obžalovaného V. na skutku vo vzťahu k predaju predmetných mincí poškodenej spoločnosti Rozmarín, a.s. existovalo a existuje, avšak na podklade zadovážených dôkazov a značne rozporných výpovedí svedkov M. a E. (čo napokon sčasti pripustil aj prokurátor) nemožno bez akýchkoľvek pochybností vysloviť záver o vine obžalovaného V. na spáchaní trestného činu podvodu podľa § 221 ods.1, ods.2 Tr.zák., tak ako sa toho domáhal prokurátor. Odvolací súd podotýka, že pre uznanie viny musí mať súd istotu, že obžalovaný skutok spáchal a svojim konaním naplnil znaky trestného činu. V prejednávanom prípade však takýto jednoznačný záver z vykonaných dôkazov nebolo možné urobiť a okresný súd v súlade so zákonom postupujúc v zmysle zásady v pochybnostiach v prospech obžalovaného, tohto podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodil.

Z týchto dôvodov odvolanie prokurátora odvolací súd nepovažoval za dôvodné, a preto ho podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.