Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_27P-13-2016.pdf
PDF · 74.77 KB
Case nature
Area
Subarea
27P/13/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave vo veci starostlivosti o maloletú G., priezvisko neurčené, nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova7/A, Bratislava, dieťa rodičov Z. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, Bratislava a L.. M. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. D. XXXX/X, Bratislava, zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Romana Bdžochová, s.r.o., so sídlom Rudnayovo nám. 1, Bratislava o určenie priezviska maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
Súd určuje maloletej G., priezvisko neurčené, narodenej XX.XX.XXXX dieťaťu rodičov Z. M., nar. XX.XX.XXXX a L.. M. S., nar. XX.XX.XXXX priezvisko " S. " Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Dňa 28.01.2016 doručila Mestská časť Bratislava - Ružinov tunajšiemu súdu oznámenie o narodení, z obsahu ktorého súd zistil, že dňa XX.XX.XXXX sa narodilo rodičom Z. M., nar. XX.XX.XXXX a L.. M. S., nar. XX.XX.XXXX dieťa ženského pohlavia s menom G., pričom rodičia dieťaťu neurčili priezvisko. Súd z úradnej povinnosti uznesením zo dňa 15.02.2016 začal ex offo podľa § 81 ods. 1 O. s. p. konanie o určenie priezviska maloletému dieťaťu. 2 27P/13/2016 Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletého dieťaťa, kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, oboznámil sa s jeho rodným listom ako i ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav: Matričný úrad mestskej časti Bratislava - Ružinov eviduje v knihe narodení vo zväzku XX, ročník XXXX, na stane XXX pod poradovým číslom XX dňa XX.XX.XXXX narodenie maloletého dieťaťa ženského pohlavia s menom G. bez určenia priezviska rodičov Z. M., nar. XX.XX.XXXX a L.. M. S., nar. XX.XX.XXXX. Rodičia maloletej G. na pojednávaní súdu uviedli, že sa nevedia dohodnúť na priezvisku pre ich dcéru z dôvodu, že každý by chcel aby dieťa nieslo jeho priezvisko. Matka vo svojej výpovedi uviedla, že s otcom maloletej G. spoločnú domácnosť nikdy neviedli, hodlali však uzavrieť manželstvo, z čoho napokon zišlo. Matka žije s dcérou u svojich rodičov, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi H. H. Y.O., nar. XX.XX.XXXX, ktorý sa narodil zo vzťahu matky s občanom Francúzska. Matka žila rok a pol vo Francúzsku, následne odišla aj s dieťaťom na Slovensko. Vo Francúzsku aj na Slovensku prebieha návratové konanie. Matka sa rozhodla, že mal. G. bude mať priezvisko po nej pretože s dcérou žije v spoločnej domácnosti, s dcérou navštevuje pediatra, z ktorého dôvodu bola toho názoru, že pre dcéru bude vhodnejšie ak bude niesť jej priezvisko. Práva a povinnosti k mal. G. upravené neboli. Prvý mesiac po narodení dcéry otec prispel na jej výživu sumou 400 €, druhý
mesiac 300 €, kúpil jej kočík a na prvý mesiac aj oblečenie, plienky, prášok na pranie, Nutrilon. Každý víkend sa rodičia stretnú a dcéru spolu kočíkujú. Otec vo svojej výpovedi uviedol, že skutočne mal záujem uzavrieť s matkou dieťaťa manželstvo, avšak nevedeli sa dohodnúť kde budú viesť spoločnú domácnosť po uzavretí manželstva. Matka si predstavovala, že všetci budú žiť v spoločnej domácnosti u rodičov matky, otec si predstavoval, že budú viesť spoločnú domácnosť samostatne v byte otca. Otec sa nemienil prispôsobovať starým rodičom svojej dcéry a žiť s nimi v jednej domácnosti, keď má vlastný byt, ktorý je vhodný pre život rodiny s deťmi. Otec je rozvedený, inú vyživovaciu povinnosť okrem mal. Karolíny nemá, nemá ani plnoleté dieťa, Karolína je jeho prvé dieťa, veľmi sa na ňu tešil, má záujem sa o dieťa starať, túži aby sa jeho starostlivosť o dcéru zintenzívnila, aj keď si je vedomý, že v súčasnosti, keď je dcéra malá, je možnosť starostlivosti z jeho strany obmedzená. Hodlá sa o dieťa starať podľa svojich možností a s jej pribúdajúcim vekom chce starostlivosť zintenzívniť. Nevidí dôvod, prečo by sa dieťa nemohlo volať po ňom, keďže ani syn matky z predchádzajúceho vzťahu nemá priezvisko po matke. Otec situáciu vníma tak, že matke vyhovuje, že na dieťa platí výživné, ale pokiaľ chce s dieťaťom tráviť viac času alebo chce aby Karolína niesla priezvisko po ňom, vtedy jej už otec dieťaťa nevyhovuje. Podľa § 40 ods. 1 Zákona o rodine, deti majú spoločné priezvisko rodičov alebo priezvisko jedného z nich určené vyhlásením pri uzavieraní manželstva podľa § 6 ods. 3 a 4. Podľa § 40 ods. 2 Zákona o rodine, ak priezvisko maloletého dieťaťa nebolo určené podľa odseku 1 a rodičia majú rôzne priezviská, dohodnú sa o priezvisku dieťaťa a oznámia to matričnému úradu najneskôr do troch dní od narodenia maloletého dieťaťa. Podľa § 40 ods. 3 Zákona rodine, ak sa rodičia nedohodnú o mene alebo priezvisku maloletého dieťaťa lebo ak žiadny z rodičov nie je známy, určí meno alebo priezvisko súd.
3
Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku, každý musí mať priezvisko. Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku , štátny občan Slovenskej republiky po narodení nadobúda spoločné priezvisko rodičov, alebo ak majú priezviská rôzne, nadobúda priezvisko jedného z nich určené dohodu pri uzavretí manželstva, prípadne, ak rodičia nie sú spolu zosobášení a majú rôzne priezviská, nadobúda priezvisko podľa dohody rodičov. Dohodou možno určiť iba priezvisko, ktoré v čase, keď k dohode došlo, má jeden z rodičov. Vzhľadom na skutočnosť, že rodičia maloletej G. nie sú manželmi a teda rodičia majú rôzne priezviská, bolo na nich aby sa na priezvisku pre svoje dieťa dohodli. V danom prípade je z obsahu rodného listu mal. G.D. ako aj z výpovede rodičov zrejmé, že v tomto smere k dohode nedošlo, preto podľa § 40 ods. 3 Zákona o rodine musel o priezvisku dieťaťa rozhodnúť súd. Zákon o rodine nestanovuje žiadne kritériá, ktorými by sa mal súd riadiť pri určení priezviska dieťaťu, ide o voľnú úvahu súdu, skúma sa každý konkrétny prípad individuálne, zohľadňuje sa vzťah rodičov k dieťaťu ako i ďalšie súvisiace okolnosti. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že matka má okrem mal. G.D. ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi H.P. H. Y., nar. XX.XX.XXXX, ktorý má priezvisko po svojom otcovi. Otec mal. G. má o svoju dcéru záujem, o dieťa sa stará, s dcérou sa stretáva, platí výživné. Ide o jeho jediného potomka, na ktorého sa tešil a má záujem svoju starostlivosť zintenzívniť a dcéru včleniť do svojej rodiny. Ak dieťa vyrastá v spoločnej domácnosti so svojou matkou považuje súd za určitú mieru vyváženia vzťahov, ak dieťa bude niesť priezvisko po svojom otcovi, s ktorým v spoločnej domácnosti nežije. Na okraj súd poznamenáva, že ani syn H. nemá priezvisko po svojej matke, preto nie je možné ani v tomto smere uvažovať, že by priezvisko po matke bolo vhodnejšie pre maloletú G., t.j. aby obaja súrodenci žijúci v spoločnej domácnosti so svojou matkou mali rovnaké priezvisko. Rovnako aj kolízny opatrovník navrhol určiť mal. G. priezvisko ".. Poukazujúc na citované zákonné ustanovenia a zistené skutočnosti, súd mal. G. určil priezvisko S.. O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, 4 27P/13/2016 c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.