Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/120/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Moniky Školníkovej v právnej veci žalobcu: PYRONOVA s. r. o., so sídlom Landererova 8, 811 09 Bratislava, IČO: 31 422 802, zastúpeného advokátskou kanceláriou BAJO LEGAL, s.r.o., so sídlom Landererova 8, 811 09 Bratislava, IČO: 36 860 581 proti žalovanému: ENIPRO, a. s., so sídlom Hradská 7, 821 07 Bratislava, IČO: 35 865 067, zastúpenému advokátom JUDr. Mariánom Dobišom, Sládkovičova 3, 949 01 Nitra, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č. k. -41 zo dňa 03.06.2022 takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. -41 zo dňa 03.06.2022 p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava II ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému a nárok na náhradu trov prvoinštačného konania žalovanému nepriznal.

2. Predmetné rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca sa návrhom domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému zakázal zabezpečovať výkon ročných kontrol stabilných hasiacich zariadení podľa a vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. o konkrétnych vlastnostiach stabilného hasiaceho zariadenia a polostabilného hasiaceho zariadenia a o podmienkach ich prevádzkovania a zabezpečenia ich pravidelnej kontroly, ktorých zhotoviteľom je žalobca, prostredníctvom fyzických osôb bez platných osobitných oprávnení vydaných žalobcom ako zhotoviteľom stabilného hasiaceho zariadenia podľa o ochrane pred požiarmi. Dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia bolo, že hlavným predmetom činnosti žalobcu je zabezpečovanie protipožiarnej ochrany stavieb a technologických zariadení, a to najmä vypracovanie projektovej dokumentácie, dodávka, realizácia, údržba a následný záručný a pozáručný servis zariadení protipožiarnej ochrany, pričom žalovaný podniká v rovnakej oblasti a jeho predmet činnosti je v zásade rovnaký ako predmet činnosti žalobcu. Pri výkone činnosti v oblasti protipožiarnej ochrany, najmä pri realizácii, údržbe, kontrolách a servise stabilných a polostabilných hasiacich zariadení sú obe spoločnosti viazané ustanoveniami o ochrane pred požiarmi (ďalej aj „“) a vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. o konkrétnych vlastnostiach stabilného hasiaceho zariadenia a polostabilného hasiaceho zariadenia a o podmienkach ich prevádzkovania a zabezpečenia ich pravidelnej kontroly (ďalej aj „“). Každé stabilné hasiace zariadenie podlieha pravidelným kontrolám a skúškam, pričom v zmysle vyhlášky MV SR sa kontroly stabilného hasiaceho zariadenia vykonávajú denne, týždenne, mesačne, štvrťročne, polročne

a ročne. Účelom týchto kontrol a skúšok je zabezpečenie akcieschopnosti a riadnej funkčnosti stabilného hasiaceho zariadenia pre prípad jeho spustenia pri vzniku požiaru. Podľa § 13 ods. 8 vyhlášky MV SR, ročnú kontrolu stabilného hasiaceho zariadenia vykonáva fyzická osoba s osobitným oprávnením o odbornej spôsobilosti na inštalovanie a opravy stabilného hasiaceho zariadenia, o čom vydá písomný doklad. V zmysle o ochrane pred požiarmi, opravovať požiarnotechnické zariadenia a vykonávať ich kontrolu môže len fyzická osoba, ktorá absolvovala odbornú prípravu, podrobila sa overeniu vedomostí a má vydané osobitné oprávnenie od výrobcu požiarnotechnického zariadenia alebo zhotoviteľa požiarnotechnického zariadenia. Osobitné oprávnenie vydáva výrobca požiarnotechnického zariadenia, zhotoviteľ požiarnotechnického zariadenia príp. ich splnomocnený zástupca na obdobie 5 rokov. Zhotoviteľ SHZ vydáva teda osobitné oprávnenia najmä svojím zamestnancom, pričom inej osobe vždy iba za predpokladu absolvovania odbornej prípravy a podrobeniu sa overeniu vedomostí v požadovanom rozsahu. Ak fyzická osoba nemá vydané osobitné oprávnenie zhotoviteľom SHZ, táto v zmysle a vyhlášky MV SR nemôže vykonávať ročné kontroly SHZ. Žalobca vo svojom návrhu uvádza, že má vedomosť minimálne o dvoch prípadoch, kedy bola ročná kontrola stabilného hasiaceho zariadenia, ktorého zhotoviteľom je navrhovateľ vykonaná osobou bez osobitného oprávnenia, a to práve spoločnosťou žalovaného. V prvom prípade sa jedná o sprinklerové stabilné hasiace zariadenie v prevádzke Küster Industry Park strojovňa SHZ a hala SO-10 časť B, spoločnosti ECS Slovensko s.r.o., kde spoločnosť žalovaného zabezpečuje výkon kontrol tohto stabilného hasiaceho zariadenia, a to aj napriek skutočnosti, že fyzické osoby, ktoré tieto kontroly vykonávajú nemajú vydané osobitné oprávnenie od žalobcu. Žalobca upozornil na túto skutočnosť žalovaného výzvou zo dňa 12.04.2021, žalovaný napriek výzve pokračoval v protiprávnom konaní, keď následne zabezpečil výkon ročnej kontroly stabilného hasiaceho zariadenia, ktorého zhotoviteľom je žalobca, v objekte Vector Parks Svätý Jur, hala D, SO 101, ktorú uskutočnil p. M., pričom takejto osobe žalobca nikdy nevydal osobitné oprávnenie na výkon kontroly predmetného SHZ. Podľa žalobcu žalovaný svojím konaním spôsobuje žalobcovi škodu, ktorej výška sa zvyšuje každým ďalším výkonom kontroly SHZ osobou bez osobitného oprávnenia. Vydaniu osobitného oprávnenia predchádza odborná príprava uchádzača na získanie teoretických vedomostí, praktických skúseností a aplikačných postupov v rozsahu 1 200 hodín a následné overenie jeho vedomostí. Cena takejto odbornej prípravy v rámci konania o vydanie osobitného oprávnenia je u žalobcu ako zhotoviteľa 120.000,- EUR s DPH. Pokiaľ sú kontroly SHZ, ktorých je žalobca zhotoviteľom vykonávané osobami bez osobitných oprávnení, žalobca prichádza o tento príjem, čím mu vzniká škoda. Škoda vzniká žalobcovi aj v dôsledku toho, že výkon kontrol SHZ zabezpečuje pre vlastníkov objektov iná spoločnosť, ktorá však túto činnosť vykonáva prostredníctvom osôb bez osobitných oprávnení. Zabezpečenie výkonu kontroly stabilného hasiaceho zariadenia totiž predstavuje odplatnú činnosť a jedná sa o jednu zo zložiek príjmov žalobcu z jeho podnikateľskej činnosti. Potrebu neodkladnej úpravy pomerov žalobca odôvodnil jednak potrebou zabrániť vzniku ďalšej škody na strane žalobcu v dôsledku protiprávneho konania žalovaného ako aj tým, že výkon kontroly stabilného hasiaceho zariadenia v rozpore s vyhlášky MV SR má za následok, že takéto stabilné hasiace zariadenie sa nepovažuje za akcieschopné v zmysle vyhlášky MV SR. 8. Podľa .

3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danej veci nie sú splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko žalobca neosvedčil potrebnosť a naliehavosť situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu do pomerov strán sporu. Žalobca dôvodnosť svojho návrhu opieral o osvedčenie nároku spočívajúci v škode, ktorú odporca navrhovateľovi spôsobuje, pričom argumentuje, že výška tejto škody sa zvyšuje každým ďalším výkonom kontroly SHZ osobou bez osobitného oprávnenia. Žalobcovi vzniká škoda nie len v rámci konania o vydanie osobitného oprávnenia, nakoľko cena odbornej prípravy je u žalobcu ako zhotoviteľa 120.000,- Eur s DPH, ale aj pri zabezpečení výkonu kontroly stabilného hasiaceho zariadenia inou spoločnosťou. Pokiaľ sú kontroly stabilného hasiaceho zariadenia, ktorých je navrhovateľ zhotoviteľom vykonávané osobami bez osobitných oprávnení, žalobca prichádza o tento príjem, čím mu vzniká škoda. Z dokladov predložených žalobcom ako aj z jeho tvrdení vyplýva, že žalobca o zabezpečovaní výkonu kontrol stabilných hasiacich zariadení spoločnosťou, ktorá túto činnosť vykonávala prostredníctvom osôb bez osobitných oprávnení vedel už od augusta 2020. Z uvedeného nesporne vyplýva, že žalobca má teda už takmer dva roky vedomosť o tom, že žalovaný vykonáva kontroly na stabilnom hasiacom zariadení, ktorých zhotoviteľom je žalobca, bez osobitných oprávnení. Žalobca však neuviedol žiadne dôvody preukazujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov práve v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď tento stav trvá už takmer dva roky. Z tohto dôvodu má súd za to, že za danej situácie absentuje naliehavosť situácie vyžadujúcej neodkladné riešenie veci v záujme predchádzania vzniku možnej poruchy v právnom vzťahu. Prvostupňový súd teda

dospel k záveru, že nie je naplnený inštitút naliehavosti neodkladného opatrenia a preto nepovažoval za potrebné ďalej skúmať, či zo strany odporcu prichádza k nerešpektovaniu, prípadne porušovaniu akýchkoľvek zákonných alebo zmluvných ustanovení. Prvoinštančný súd ďalej podotkol, že vychádzajúc z ustanovení o ochrane pred požiarmi v zmysle d ods. 1, 2, ak mal žalobca vedomosť, že zo strany žalovaného dochádza k nerešpektovaniu, prípadne porušovaniu zákonných ustanovení, mal možnosť obrátiť sa na orgán vykonávajúci štátny požiarny dozor v zmysle o ochrane pred požiarmi.

4. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa a , žalovaný mal v konaní plný úspech, preto by bol žalobca povinný žalovanému zaplatiť náhradu trov konania. Nakoľko však žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

5. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, dôvodiac podľa a , t.j. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

6. Žalobca v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutkové okolnosti „vedomosti“ žalobcu o protiprávnom konaní žalovaného, ale najmä nesprávne interpretoval a aplikoval podmienku potreby bezodkladnej úpravy pomerov ako jednu z podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca po tom, ako sa dozvedel a ako mal za preukázané, že žalovaný zabezpečil výkon ročnej kontroly SHZ v objekte Küster Industry Park strojovňa SHZ a hala SO-10 časť B spoločnosti ECS Slovensko s.r.o., na ulici Opletalova 75, 841 07 Bratislava, na túto skutočnosť žalovaného listom zo dňa 12.04.2021 upozornil a vyzval ho na zdržanie sa ďalšieho protiprávneho konania. Žalobca sa teda snažil v prvom rade vec vyriešiť mimosúdne, keďže protiprávne konanie žalovaného mohlo vychádzať iba z jeho nevedomosti alebo omylu. Žalobca od tohto času nemal vedomosť o ďalšom protiprávnom konaní žalovaného, a teda sa domnieval, že vec bola vyriešená výzvou a žalovaný dobrovoľne upustil od svojho ďalšieho protiprávneho konania. Ako sa však ukázalo neskôr, žalovaný od tohto svojho konania neupustil a vo februári 2022 zabezpečil vykonanie ďalšej ročnej kontroly SHZ, ktorého zhotoviteľom je žalobca, a to osobou bez osobitného oprávnenia. Z týchto skutočností mal žalobca za zrejmé, že sa na strane žalovaného nejedná o nejaký omyl alebo nedorozumenie, ale že sa jedná o úmyselné, plánované a účelové konanie žalovaného s cieľom dosiahnutia zisku na úkor žalobcu ako aj na úkor zabezpečenia požiarnej bezpečnosti v dotknutých objektoch. Žalobca z tohto dôvodu bezodkladne pristúpil k podaniu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V zmysle uvedeného tak súd podľa názoru žalovaného vyhodnotil v neprospech žalobcu to, že sa vec spočiatku snažil vyriešiť mimosúdne, a že k podaniu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pristúpil až potom, čo získal vedomosť o viacnásobnom protiprávnom konaní žalovaného. Prvostupňový súd podľa žalobcu obmedzil význam potreby bezodkladnej úpravy pomerov iba na časové hľadisko, avšak vôbec sa nezaoberal potrebou bezodkladnej úpravy pomerov z hľadiska predchádzania vzniku ďalších následkov resp. z hľadiska zamedzenia trvania protiprávneho stavu a v rozpore s vlastnými konštatovaniami prijíma záver o absencii naliehavosti opatrenia, a to výlučne z dôvodu, že žalobca nepristúpil k podaniu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia skôr. Súd opomenul význam neodkladného opatrenia spočívajúci v tom, že sa ním zamedzuje vzniku ďalších následkov resp. ďalšiemu trvaniu protiprávneho stavu a opomenul, že v prípade, ak kontrolu SHZ vykonáva osoba bez potrebných odborných vedomostí, existuje veľké riziko nesprávne vykonanej kontroly SHZ, pri ktorej nemusí byť zistená prípadná vada SHZ. Akákoľvek nezistená vada na stabilnom hasiacom zariadení môže mať pri vzniku požiaru fatálne následky na zdraví, životoch a majetku. Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že potreba bezodkladnej úpravy pomerov spočíva aj v zamedzení vzniku ďalšej škody na strane žalobcu, ktoré nepochybne bude vznikať, ak sa žalovanému nezamedzí v jeho protiprávnom konaní. Neodkladné opatrenie v tom prípade predstavuje účinný právny prostriedok úpravy pomerov sporových strán. Ak by sa mal žalobca domáhať ochrany prostredníctvom žaloby vo veci samej, jednalo by sa o neefektívny spôsob, keďže do právoplatného rozhodnutia vo veci by dochádzalo k vzniku ďalších škôd. Žalobca žiadal odvolací súd, aby v zmysle zmenil napadnuté uznesenie, a to tak, že žalovanému zakáže zabezpečovať výkon ročných kontrol stabilných hasiacich zariadení podľa a vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. o konkrétnych vlastnostiach stabilného hasiaceho zariadenia a polostabilného hasiaceho zariadenia a o podmienkach ich prevádzkovania a zabezpečenia ich pravidelnej kontroly, ktorých zhotoviteľom je žalobca, prostredníctvom fyzických

osôb bez platných osobitných oprávnení vydaných žalobcom ako zhotoviteľom stabilného hasiaceho zariadenia podľa o ochrane pred požiarmi.“

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu okrem iného poukázal na to, že žalobca a žalovaný podnikajú v rovnakej oblasti a ich predmet podnikania je v zásade rovnaký, t. j. obe strany sporu sa zaoberajú protipožiarnou ochranou stavieb a technologických zariadení. Z informatívnych výpisov z obchodného registra, ktoré predložil žalobca spolu s návrhom vyplýva, že predmetnú činnosť strany sporu vykonávajú dostatočnú dobu na to, aby nadobudli dostatočné vedomosti a odborné skúsenosti pre riadny výkon tejto činnosti, konkrétne žalovaný vykonáva túto činnosť 19 rokov. Stabilné a polostabilné hasiace zariadenia zhotovujú/vyrábajú spájaním viacerých komponentov vyrábaných obmedzeným počtom výrobcov, medzi ktoré ale nepatrí žiadna zo strán sporu, od ktorých na druhej strane ale strany sporu tieto komponenty nakupujú. Pri projektovaní a následnom zhotovovaní stabilných a polostabilných hasiacich zariadení musia byť striktne dodržiavané technologické postupy a normy, ktoré opäť nestanovila žiadna zo strán sporu, ale musia ich obe strany sporu dodržiavať. Obe strany sporu používajú pri zhotovovaní/výrobe svojich zariadení komponenty od rovnakých výrobcov a používajú rovnaký technologický postup. Z uvedeného vyplýva, že obe strany sporu musia byť dostatočne technicky a odborne zdatné, aby vedeli riadne vykonať kontrolu stabilného a/alebo polostabilného hasiaceho zariadenia zhotoveného/vyrobeného druhou stranou sporu. Žalovaný resp. fyzické osoby s osobitným oprávnením vydaným žalovaným sú nie len schopné v rovnakom rozsahu, odbornosti a v rovnakej kvalitne vykonať kontrolu stabilných hasiacich zariadení, ktoré zhotovil žalobca, ale aj oprávnené vykonať takúto kontrolu, pričom žalovaný má za to, že tomu je tak aj opačne, teda že aj žalobca je schopný dostatočne vykonať kontrolu stabilných hasiacich zariadení zhotovených žalobcom. Žalovaný má dokonca vedomosť, že tak tomu v skutočnosti zo strany žalovaného dochádza, konkrétne žalobca vykonáva pravidelnú kontrolu stabilného hasiaceho zariadenia, ktoré žalovaný zhotovil v druhej polovicu roku 2017 v závode na výrobu automobilov továrenskej značky Peugeot v Trnave. Žalovaný má za to, že výkon kontroly zariadení zhotovených žalobcom nemôže mať teda za následok, že by sa predmetné zariadenie nepovažovalo za akcieschopné v zmysle § 2 písm. g) Vyhlášky. Tento záver možno rovnako vyvodiť zo skutočností prezentovaných samotným žalobcom v návrhu spolu s jeho prílohami a odvolaní, že žalovaný vykonal ročnú kontrolu stabilného zariadenia zhotoveného žalobcom ešte v roku 2020, pričom do dnešného dňa nebola daná kontrola vytknutá zo strany kontrolných orgánov štátnej správy. Ďalej žalovaný poukazuje na skutočnosť, že inštitút neodkladného opatrenia vychádza z určitých princípov, medzi ktoré patrí aj princíp proporcionality, a to najmä z dôvodu, že v konaní o nariadení neodkladného opatrenia je veľmi obmedzené dokazovanie. Návrh žalobcu je v absolútnom rozpore s princípom proporcionality. Žalobca v návrhu uvádza, že žalovaný resp. jeho zamestnanci vykonávajú kontroly bez riadneho oprávnenia, čo však je v rozpore s názorom žalovaného, teda žalovaný je nielenže oprávnený vykonávať danú činnosť, ale navyše vykonáva rovnakú podnikateľskú činnosť a teda jeho zamestnanci majú minimálne rovnaké znalosti v odbore kontroly stabilných hasiacich zariadení. Skutočnosť, že žalovaný je schopný vykonávať rovnakú kontrolu stabilných hasiacich zariadení, ktorých zhotoviteľom nie je dokonca ani jedna zo strán sporu, vyplýva tiež z určenia osôb žalobcu a žalovaného a ďalších zo strany Ministerstva vnútra SR ako osôb na vykonávanie odbornej prípravy a vydávanie osobitných oprávnení pre fyzické osoby na činnosti súvisiace so stabilnými hasiacimi zariadeniami výrobcu, ktorý zanikol alebo prestal pôsobiť v oblasti výroby stabilných hasiacich zariadení. Z uvedeného vyplýva, že, ak aj žalovaný resp. jeho zamestnanci vykonávajú kontroly zariadení, ktoré inštaloval žalobca, nedochádza tu k nekvalitnému alebo neodbornému vykonávaniu kontroly. Žalobca sa snaží nariadením neodkladného opatrenia docieliť výlučne to, aby len on mohol generovať zisk z vykonávania kontrol ním zhotovených zariadení. Takýto nárok žalobcovi však neplynie zo žiadneho predpisu a navyše zákazník resp. vlastník zariadenia sám z vlastnej iniciatívy oslovil žalovaného, aby v jeho nehnuteľnostiach vykonával kontroly stabilných hasiacich zariadení, a to všetko až po uplynutí záručnej doby, ktorú mu poskytol žalobca. Nariadenie neodkladného opatrenia by bolo v danom prípade z vyššie uvedených dôvodov v rozpore so zásadou proporcionality, keďže žalovaný žiadnym spôsobom nezasahuje do subjektívnych práv žalobcu a už vôbec nie z vlastnej iniciatívy. Navyše nariadením neodkladného opatrenia by došlo k zásahu do hospodárskej súťaže a voľného obehu služieb, pričom žalovaný by bol obmedzovaný v podnikaní a zákazník resp. vlastník stabilného hasiaceho zariadenia by musel strpieť vykonávanie kontrol od žalobcu, s ktorého prácou a prístupom nie je spokojný. Nariadenie neodkladného opatrenia by bolo v tomto prípade v rozpore s princípom proporcionality, pretože žalobcovi by priznalo právo, na ktoré nemá žiadny zákonný ani zmluvný nárok, výrazne by zasiahlo do práva žalovaného slobodne podnikať, obmedzovalo by hospodársku súťaž a v neposlednom rade by neodkladné opatrenie zasiahlo do práv tretej osoby, t. j. do práv zákazníka

resp. vlastníka stabilného hasiaceho zariadenia zhotoveného žalobcom, ktorý nie je stranou sporu, a to v tom zmysle, že by nemal možnosť si slobodne vybrať zmluvného partnera na vykonávanie kontrol predmetného zariadenia.

8. Krajský súd v Bratislave prejednal vec v zmysle a bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní spisu súdu prvej inštancie a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalobcu dospel k záveru, že predmetnému odvolaniu nie je možné vyhovieť.

9. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20181212> uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

12. Podľa , ak súd nepostupoval podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/160/20181212>, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20181212>, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

13. Podľa veta prvá súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

14. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

15. Neodkladne´ opatrenie je insˇtitu´t su´dneho konania, ktory´ je na mieste pouzˇitˇ tam, kde sa vyzˇaduje okamzˇity´ za´sah su´du z do^vodu, zˇe jeho navrhovatelˇovi rea´lne a bezprostredne hrozi´ ujma, alebo zˇe by vy´kon v budu´cnosti ocˇaka´vane´ho su´dneho rozhodnutia bol ohrozeny ´. Navrhovatelˇ musi´ po osvedcˇeni´ svojho hmotne´ho na´roku, ktore´ho ochrany sa doma´ha, presvedcˇivo osvedcˇitˇ skutocˇnosti odo^vodnˇuju´ce bezodkladnu´ potrebu u´pravy pomerov, alebo obavu, zˇe exeku´cia bude ohrozena´. Navrhovatelˇ neodkladne´ho opatrenia tak musi´ osvedcˇitˇ take´ konkre´tne spra´vanie, ktore´ spo^sobuje navrhovatelˇovu nenahraditelˇnu´ ujmu. Na´rok pritom nemusi´ bytˇ nepochybne preuka´zany´, ale musi´ bytˇ asponˇ osvedcˇeny´. Miera osvedcˇenia sa riadi situa´ciou, najma¨ naliehavostˇou riesˇenia. Osvedcˇovanie znamena´ zistˇovanie najvy´znamnejsˇi´ch skutocˇnosti ´ potrebny´ch pre rozhodnutie o na´vrhu na nariadenie neodkladne´ho opatrenia prostredni´ctvom oznacˇeny´ch do^kazov. Osvedcˇenie skutocˇnosti´, ktore´ by odo^vodnˇovali nariadenie neodkladne´ho opatrenia, sa posudzuje len podlˇa na´vrhu a k nemu prilozˇeny´ch listi´n. Uvedeny´ postup predpoklada ´ platna´ pra´vna u´prava ( ) sleduju´ca ty´m dosiahnutie u´cˇelu insˇtitu´tu neodkladne ´ho opatrenia, ktory´m je flexibilne´ a ry´chle riesˇenie situa´cie vyzˇaduju´cej si okamzˇity´ za´sah su´du v pri´pade potreby. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu).

16. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie osvedčený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti rozhodné pre posúdenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a zdieľa aj jeho právny záver vo veci, stotožňuje sa s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť jeho dôvodov. V danom prípade preto nie je potrebné, aby v odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd opakoval tie isté skutkové a právne závery obsiahnuté v napadnutom uznesení súdu prvej inštancie. Zároveň

odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty žalobcu nenašiel dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie odkloniť, nakoľko ani tvrdenia žalobcu uvádzané v odvolaní neodôvodňujú záver o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia.

17. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že neodkladné opatrenie nie je bežným nástrojom zabezpečenia práva, jedná sa o výnimočný prostriedok zasahujúci vtedy, ak je zo strany žalobcu osvedčená naliehavosť bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, prípadne skutočnosť, že by bola ohrozená exekúcia rozhodnutia. Odvolací súd mal zhodne s prvostupňovým súdom za preukázané, že žalobca neosvedčil existenciu požiadaviek nevyhnutných pre nariadenie ním požadovaného neodkladného opatrenia, a tým zároveň ani skutočnosť, že by bolo potrebné upraviť pomery medzi sporovými stranami práve uvedenou formou rozhodnutia. Naliehavosť situácie vyžadujúcej neodkladné riešenie veci v záujme predchádzania vzniku možnej poruchy v právnom vzťahu absentuje, z dokladov predložených žalobcom ako aj z jeho tvrdení vyplýva, že žalobca o zabezpečovaní výkonu kontrol stabilných hasiacich zariadení spoločnosťou, ktorá túto činnosť vykonávala prostredníctvom osôb bez osobitných oprávnení vedel už od augusta 2020. Žalobca má teda už takmer dva roky vedomosť o tom, že žalovaný vykonáva kontroly na stabilnom hasiacom zariadení, ktorých zhotoviteľom je žalobca, bez osobitných oprávnení. Následne, ako sám uvádza v odvolaní, až dňa 12.4.2021 žalovaného upozornil a vyzval ho na zdržanie sa ďalšieho konania a 13.5.2022 podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca neuviedol žiadne dôvody preukazujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov práve v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď tento stav trvá už takmer dva roky. Poskytnutie ochrany žalobcovi prostredníctvom ním navrhovaného neodkladného opatrenia by nevytvorilo spravodlivú rovnováhu medzi zásahom do práv žalovanej strany sporu a žalobcom, nakoľko by zasahovalo do výkonu podnikateľskej činnosti žalovaného.

18. Pre účely neodkladného opatrenia nič nenasvedčuje tomu, že ide o svojvoľné správanie sa žalovaného, ktoré by nemalo oporu v zmluvných a zákonných ustanoveniach. Prípadné nedodržanie zákona a zmluvného vzťahu môže byť až predmetom konania a dokazovania vo veci samej. Odvolací súd preto dospel k záveru, že zo strany žalobcu nebola osvedčená potreba upraviť bezodkladne pomery medzi ním a žalovaným, žalobca neosvedčil opodstatnenosť nariadenia predbežného opatrenia, ktorá nie je daná ani tvrdeným rizikom vzniku škody v dôsledku konania žalovaného, pretože žalobcovi nič nebráni, aby si svoje prípadné nároky, ak by mu vznikli, uplatňoval v samostatnom konaní. Inštitút neodkladného opatrenia nemôže nahrádzať konanie vo veci samej, v rámci ktorého súd vykoná riadne dokazovanie k porušovaniu zákona a zmluvných povinností. Navyše, nariadením neodkladného opatrenia by v danom prípade došlo k nevyváženému zásahu do vzťahov strán konania, keď by sa žalovanému znemožnilo vykonávať rovnakú podnikateľskú činnosť, na ktorú má rovnaké odborné znalosti.

19. Na doplnenie je potrebné zdôrazniť, že z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že jeho nariadenie je podľa zákonných predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami a tieto právne vzťahy vyžadujú neodkladnú úpravu. Zároveň sa však v právnych vzťahoch medzi stranami nesmie vytvoriť nenávratný stav a nesmie sa neprimeraným spôsobom zasahovať do existujúcich právnych pomerov. Právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie ( ). Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti.

20. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti, ako aj na viazanosť súdu návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a tiež s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení, odvolací súd za daného skutkového stavu a za situácie, kedy nevykonáva rozsiahlejšie dokazovanie, dospel k záveru, že žalobca neosvedčil splnenie zákonných náležitostí na nariadenie neodkladného opatrenia. Z uvedeného dôvodu odvolací súd, súc viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle , napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle , ako vecne správne potvrdil.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom.

22. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).