Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/430/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Martin v konaní pred samosudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v právnej veci žalobcu: Friendly Finance Slovakia s.r.o., so sídlom Hlavná 104, 040 01 Košice, IČO: 47 243 368, pr. zast.: Mgr. Henrich Schindler, advokát, Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: C. Y., L.. XX.XX.XXXX, J. K.. C. X, XXX XX C., t.č. na neznámom mieste, zast. opatr.: Martina Ursínyová, tajomníčka Okresného súdu Martin, v konaní o zaplatenie 196,11 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 196,11 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 131,11 eur od 12.05.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi iné trovy konania vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 63,96 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu.

odôvodnenie:

Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.10.2015, sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 196,11 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne od 12.05.2013 do zaplatenia zo sumy 131,11 eur, ako aj náhrady trov konania. V odôvodnení žaloby uviedol, že na základe Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb zo dňa 10.04.2013 a na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru z toho istého dňa poskytol žalobca žalovanému krátkodobý, bezúčelový úver vo výške 100,- eur. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver jednorázovo v lehote 11.05.2013, a to v celkovej čiastke 131,11 eur (individuálne dohodnutá odplata za poskytnutie úveru vo výške 31,11 eur). Úver s príslušenstvom sa tak stal splatným dňa 11.05.2013. Žalobca si uplatňuje súčasne nárok na náhradu skutočne vynaložených nákladov vo výške 65,- eur, na úhradu ktorých sa žalovaný zaviazal, pričom celkový nárok žalobcu tak predstavuje spolu uplatnená suma 196,11 eur. Žalobca si zároveň uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy.

Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a rozhodol na základe predložených listinných dôkazov Platobným rozkazom č.k. -20 zo dňa 06.11.2015. Platobný rozkaz sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk, preto ho súd uznesením č.k. -26 zo dňa 23.12.2015 zrušil a žalovanému ustanovil opatrovníčku pre toto konanie.

Podľa § 200ea ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 115a ods. 2 OSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 156 ods. 3 OSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

S poukazom na vyššie uvedené a citované ustanovenia OSP, súd vo veci, keďže išlo o drobný spor, nenariaďoval ústne pojednávanie a rozhodol na základe listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise. Po vykonaní dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkazmi, súd zistil tento skutkový a právny stav:

Z listinného dôkazu Rámcová zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb (ďalej len „zmluva“- č.l. 4) súd zistil, že žalobca poskytol žalovanému úver, za ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť celkové náklady, ktoré sú vyrátané nasledovne: Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky: celkové náklady vo výške 15,- eur. Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania druhej upomienky: celkové náklady vo výške 10,- eur. Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania tretej upomienky: celkové náklady vo výške 10,- eur. Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania štvrtej upomienky: celkové náklady vo výške 30,- eur.

Z listinného dôkazu Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 10.04.2013 (č.l. 8) súd zistil, že žalobca poskytol žalovanému úver v celkovej výške 131,11 eur a pozostáva z bezúčelového, bezúročného úveru vo výške 100,- eur s jednorazovým čerpaním a z celkových nákladov spotrebiteľa tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vyjadreným pevnou sumou 31,11 eur.

Z listinného dôkazu Upomienka o nezaplatení pohľadávky (č.l. 11) súd zistil, že žalobca dňa 16.05.2013 vyzval žalovaného na uhradenie dlžnej sumy 146,10 eur a zároveň žalovanému vyúčtoval administratívne náklady vymáhania 15,- eur. Z listinného dôkazu Urgencia nezaplatenej pohľadávky (č.l. 12) súd zistil, že žalobca dňa 20.05.2013 vyzval žalovaného na uhradenie dlžnej sumy 156,10 eur a zároveň žalovanému vyúčtoval administratívne náklady vymáhania 10,- eur. Z listinného dôkazu Posledná výzva (č.l. 14) súd zistil, že žalobca dňa 03.06.2013 vyzval žalovaného na uhradenie celkovej dlžnej sumy 191,10 eur a zároveň žalovanému vyúčtoval administratívne náklady vymáhania 30,- eur, pričom uviedol, že ide poslednú možnosť riešiť dlh dohodou.

Z Výpisu platobnej histórie k účtu č. 5035452990/0900 (č.l. 10) súd zistil, že žalovanému bola dňa 11.04.2013 poukázaná suma 100,- eur, s dátumom splatnosti 11.05.2013.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 ObZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 52 ods. 1 (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

Podľa ustanovenia § 2 písm. a), b), d) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania; veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti; zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov zo omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ustanovení Obchodného zákonníka je zmluva o úvere považovaná za tzv. absolútny obchod. Avšak bolo preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nakoľko žalovaný vystupoval v pozícii spotrebiteľa, tzn. že mu bol poskytnutý spotrebiteľský úver (krátkodobý a bezúčelový) tak, ako to vyplynulo zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Preto súd mal za to, že je potrebné na vzťahy vzniknuté medzi žalobcom a žalovaným použiť primárne špeciálny predpis, a to zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Ak tento špeciálny zákon určitú otázku neupravuje, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle, a to na základe Občianskeho zákonníka nielen ako doplnková právna úprava, ale aj ako korektív pre prípadne ďalšie použitie noriem práva obchodného, tzn. že sa môže uplatniť len tam, kde nenarazí na obmedzenia v Občianskom zákonníku a vo vykonávacích predpisoch.

Vychádzajúc z citovaných ustanovení a vzhľadom na zistený skutkový stav, rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Súd Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených služieb a Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ďalej len „zmluvy“) zo dňa 10.04.2013 uzavreté medzi žalobcom a žalovaným vyhodnotil ako spotrebiteľské zmluvy podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný ich podpísal ako fyzická osoba nepodnikateľ s uvedením trvalého pobytu a rodného čísla, a teda v predmetnom zmluvnom vzťahu vystupuje ako spotrebiteľ podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca poskytol žalovanému bezúčelový úver vo výške 100,- eur a žalovaný sa tento zaviazal splatiť v lehote splatnosti do 11.05.2013 vo výške 131,11 eur. Žalovaný napriek zmluvne dohodnutým podmienkam úveru žalobcovi dlh neuhradil riadne a včas, preto žalobca v zmysle ustanovení zmluvy zaslal žalovanému niekoľko upomienok, ktoré vyúčtoval v súlade s dohodnutými poplatkami za jednotlivé upomienky v celkovej výške 65,- eur. Rovnako v konaní neboli produkované zo strany žalovaného žiadne dôkazy, ktoré by odôvodňovali, že žaloba nie je podaná dôvodne, súd preto žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na úhradu celej dlžnej sumy. Žalobca si v žalobe uplatnil aj nárok na úroky z omeškania vo výške 5,5 % ročne z dlžnej sumy 131,11 eur odo dňa nasledujúceho po splatnosti úveru do zaplatenia. Nakoľko takto uplatnený nárok žalobcu neodporoval ustanoveniam § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., súd žalobcovi priznal aj úroky z omeškania tak, ako boli uplatnené.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 16,50 eur a trovách právneho zastúpenia vo výške 63,96 eur, proti žalovanému, ktorý v tomto konaní úspech nemal. Priznané trovy konania právneho zastúpenia pozostávali z odmeny za dva úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia, a podanie

žaloby, v zmysle § 13a ods. 1 písm. a) a c) Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „Vyhláška“); pri hodnote jedného úkonu á 18,26 eur, ďalej z režijného paušálu v zmysle § 16 ods. 3 Vyhlášky vo výške 8,39 eur a tiež z 20 % DPH v zmysle § 18 ods. 3 Vyhlášky. Spolu tak trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu vo výške 63,96 eur, ktorú je žalovaný povinný uhradiť v zmysle § 149 ods. 1 OSP na účet právneho zástupcu žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.