Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-10C/63/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie sudcom JUDr. Jozefom Pribulom v právnej veci navrhovateľa JUSTRINON MANAGEMENT s.r.o., so sídlom U vlečky 1749/4, Modřany, 143 00 Praha 4, Česká republika, IČ: 292 16 842, zast. advokátska kancelária VRBA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Sliezska 9, 831 03 Bratislava, proti odporcovi: C. O., A.. XX.XX.XXXX, W. M. XXX, XXX XX Č., S..Č.. A. A. P., N.. E.Í. U.. F. Q., N. Okresného X. O. G.., v konaní o zaplatenie 1.797,09 Kč. s prísl., takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 1.797,09 Kč. spolu s 7,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.622,63 Kč. od 02.03.2013 do zaplatenia, všetko to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania v sume 16,50 eur a právnemu zástupcovi navrhovateľa trovy právneho zastúpenia v sume 59,14 eur, všetko to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.07.2014 žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 1.797,09 Kč spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,75 % zo sumy 1.622,63 Kč od 02.03.2013 do zaplatenia a trovy konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že medzi obchodnou spoločnosťou Česká spořitelna so sídlom Praha, ČR a odporcom bola dňa 22.09.2009 uzatvorená zmluva o sporožírovom účte a o poskytnutí súvisiacich produktov a služieb. Na základe uvedenej zmluvy bol odporcovi otvorený a vedený sporožírový účet. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné podmienky. Odporca bol podľa zmluvy povinný platiť ceny za služby a produkty poskytované Českou spořitelnou. Podľa bodu 10.9.VOP v prípade zmluvne nedohodnutého prečerpania peňažných prostriedkov uložených na účte úročí banka vzniknutý debetný zostatok sankčným úrokom vo výške stanovenej v oznámení platnom v dňom vzniku debetného zostatku. Na osobnom účte odporcu vznikol v mesiaci september 2011 nepovolený debetný zostatok. Debetný zostatok i napriek upomienkam a výzvam nebol vyrovnaný a preto previedla Česká spořitelna pohľadávku dňa 29.02.2012 na evidenčný účet pohľadávok z nepovolených debetných zostatkov. K tomuto dňu debetný zostatok pozostáva zo sumy 1.622,63 Kč. Nepovolený debetný zostatok sa úročil vo výške 7,75% ročne. Dňa 01.03.2013 Česká spořitelna postúpila pohľadávku na navrhovateľa. O tomto postúpení bol odporca písomne oboznámený listom dňa 22.03.2013. Ku dňu postúpenia pohľadávky činila celková dlžná čiastka sumu 1.797,09 Kč, čo predstavuje istinu (nepovolený debetný zostatok) 1.622,63 Kč a úroky z nepovoleného debetného zostatku vo výške 174,46 Kč. Podľa Nariadenia vlády ČR č. 33/2010 Zb. výška úroku z omeškania zodpovedá výške REPO sadzby stanovej ČNB pre posledného dňa kalendárneho polroku, ktorý predchádza kalendárnemu polroku v ktorom došlo k omeškaniu zvýšenej o 7% bodov. V období od 07.05.2010 do 29.06.2012 bolo REPO sadzba ČNB

vo výške 0,75%. Z uvedeného dôvodu si navrhovateľ uplatňuje sumu 1.797,09 Kč spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,75 % od 02.03.2013 do zaplatenia zo sumy 1.622,63 eur a trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku v sume 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 59,14 eur.

Nakoľko sa súdu nepodarilo zistiť pobyt odporcu, bol mu v súlade s § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovený opatrovník.

Súd nariadil pojednávanie dňa 17.03.2016, navrhovateľ a jeho právny zástupca sa z pojednávania ospravedlnili, opatrovník ani odporca sa pojednávania nezúčastnili, a preto súd v zmysle ustanovenia § 101 O.s.p., podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní, konal v neprítomnosti účastníkov konania. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a vykonané dôkazy.

Nakoľko odporca má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, avšak zmluva bola uzavretá podľa noriem českého práva a navrhovateľ uplatnil žalobu pred súdom Slovenskej republiky, musel súd najprv skúmať, či je príslušným procesným súdom na konanie o veci.

Za daných okolností nastala situácia, že súd musel skúmať, či môže aplikovať nariadenie Brusel I daným skúmaním zistil, že: a) medzinárodný prvok v danom spore je daný tým, že odporca má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a navrhovateľ svoj nárok uplatnil žalobou pred súdom Slovenskej republiky. Tým bola založená situácia, ktorá môže vzniesť otázku medzinárodnej súdnej príslušnosti. b) Z rovnakého dôvodu je splnená tiež podmienka teritoriálnej pôsobnosti nariadenia, kedy má byť Brusel I aplikovaný v uvedených členských štátoch EÚ, v ktorých ich možno aplikovať. c) Splnená je aj podmienka časového pôsobenia nariadenia, nakoľko spor vznikol po tom, ako nariadenia vstúpilo u oboch štátov do platnosti dňom 01.05.2004, kedy sa obe krajiny stali členmi EÚ. d) Splnená bola aj podmienka vecnej príslušnosti, pretože ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je typickým civilným, popr. obchodným kontraktom

Podľa Článku 15 ods. 1 nariadenia Brusel I: Vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 4 a článku 5 bod 5, ak ide a) o zmluvu o predaji tovaru na splátky alebo b) o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru, alebo c) vo všetkých ostatných prípadoch o zmluvu uzavretú s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká v členskom štáte bydliska spotrebiteľa alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takéto činnosti do tohto členského štátu alebo do viacerých štátov vrátane tohto členského štátu, a zmluva spadá do rozsahu týchto činností.

Podľa Článku 16 ods. 2 nariadenia Brusel I: Druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

Súd takto konštatuje, že je daná právomoc ako aj príslušnosť procesného súdu na konanie o veci.

Vykonaným dokazovaním bol zistený tento skutkový stav:

Medzi obchodnou spoločnosťou Česká spořitelna so sídlom Praha, ČR a odporcom bola dňa 22.09.2009 uzatvorená zmluva o sporožírovom účte a o poskytnutí súvisiacich produktov a služieb. Na základe uvedenej zmluvy bol odporcovi otvorený a vedený sporožírový účet. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné podmienky. Odporca bol podľa zmluvy povinný platiť ceny za služby a produkty poskytované Českou spořitelnou. Podľa bodu 10.9.VOP v prípade zmluvne nedohodnutého prečerpania peňažných prostriedkov uložených na účte úročí banka vzniknutý debetný zostatok sankčným úrokom vo výške stanovenej v oznámení platnom v dňom vzniku debetného zostatku. Na osobnom účte

odporcu vznikol v mesiaci september 2011 nepovolený debetný zostatok. Debetný zostatok i napriek upomienkam a výzvam nebol vyrovnaný a preto previedla Česká spořitelna pohľadávku dňa 29.02.2012 na evidenčný účet pohľadávok z nepovolených debetných zostatkov. K tomuto dňu debetný zostatok pozostáva zo sumy 1.622,63 Kč. Nepovolený debetný zostatok sa úročil vo výške 7,75% ročne. Dňa 01.03.2013 Česká spořitelna postúpila pohľadávku na navrhovateľa. O tomto postúpení bol odporca písomne oboznámený listom dňa 22.03.2013. Ku dňu postúpenia pohľadávky činila celková dlžná čiastka sumu 1.797,09 Kč, čo predstavuje istinu (nepovolený debetný zostatok) 1.622,63 Kč a úroky z nepovoleného debetného zostatku vo výške 174,46 Kč. Podľa Nariadenia vlády ČR č. 33/2010 Zb. výška úroku z omeškania zodpovedá výške REPO sadzby stanovej ČNB pre posledného dňa kalendárneho polroku, ktorý predchádza kalendárnemu polroku v ktorom došlo k omeškaniu zvýšenej o 7% bodov. V období od 07.05.2010 do 29.06.2012 bolo REPO sadzba ČNB vo výške 0,75%. Z uvedeného dôvodu si navrhovateľ uplatňuje sumu 1.797,03 Kč spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,75 % od 02.03.2013 do zaplatenia zo sumy 1.622,63 eur a trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku v sume 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 59,14 eur.

Vo vzťahu k otázke použitia hmotného práva súd uvádza:

Podľa Článku 4 Nariadenia Rady (Rím I): Rozhodné právo pri absencii voľby:

1. Pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu v súlade s článkom 3 a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8, právo, ktorým sa spravuje zmluva, sa určuje takto: b) zmluva o poskytovaní služieb sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu poskytovateľa služieb;

2. Ak sa na zmluvu nevzťahuje odsek 1 alebo ak sú prvky zmluvy pokryté viac ako jedným z písmen a) až h) odseku 1, zmluva sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu zmluvnej strany, ktorá má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu.

Podľa Článku 6 Nariadenia Rady (Rím I): Spotrebiteľské zmluvy:

1. Bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len "spotrebiteľ"), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len "podnikateľ"), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.

V danom prípade nebola medzi účastníkmi dohodnutá voľba rozhodného práva, pričom, ako je zrejmé z okolností prípadu, k poskytovaniu služby došlo na území Českej republiky a keďže navrhovateľ nevykonáva činnosť v krajine trvalého pobytu odporcu a svojou činnosťou ani na územie Slovenskej republiky nesmeruje (4l 6 bod 1 Nariadenia), je v danej veci rozhodným právom právny poriadok Českej republiky.

Podľa § 708 ods. 1 zákona č. 513/1991 Sb. Obchodního zákoníka smlouvou o běžném účtu se zavazuje banka zřídit od určité doby v určité měně účet pro jeho majitele, přijímat na zřízený účet peněžní prostředky, vyplácet z něj peněžní prostředky nebo z něj či na něj provádět jiné platební transakce.

Podľa § 711 zákona č. 513/1991 Sb. Obchodního zákoníka smlouva o běžném účtu může stanovit, že banka provede do určité částky příkazy k platbám, i když k tomu není dostatek peněžních prostředků na účtu. Nejsou-li práva a povinnosti stran při poskytnutí těchto peněžních prostředků sjednány ve smlouvě o běžném účtu, řídí se úpravou smlouvy o úvěru

Podľa § 502 ods. 1, 2 zákona č. 513/1991 Sb. Obchodního zákoníka od doby poskytnutí peněžních prostředků je dlužník povinen platit z nich úroky ve sjednané výši, jinak v nejvyšší přípustné výši stanovené zákonem nebo na základě zákona. Nejsou-li takto úroky stanoveny, je dlužník povinen platit obvyklé úroky požadované za úvěry, které poskytují banky v místě sídla dlužníka v době uzavření smlouvy. Jestliže strany sjednají úroky vyšší než přípustné podle zákona nebo na základě zákona, je

dlužník povinen platit úroky ve výši nejvýše přípustné. V pochybnostech se má za to, že sjednaná výše úroků se týká ročního období.

Podľa § 503 ods. 1, 2, 3 zákona č. 513/1991 Sb. Obchodního zákoníka Závazek platit úroky je splatný spolu se závazkem vrátit použité peněžní prostředky. Jestliže lhůta pro vrácení poskytnutých peněžních prostředků je delší než rok, jsou úroky splatné koncem každého kalendářního roku. V době, kdy má být vrácen zbytek poskytnutých peněžních prostředků, jsou splatny i úroky, které se jej týkají. Mají-li být poskytnuté peněžní prostředky vráceny ve splátkách, jsou v den splatnosti každé splátky splatny i úroky z této splátky. Dlužník je oprávněn vrátit poskytnuté peněžní prostředky před dobou stanovenou ve smlouvě. Úroky je povinen zaplatit jen za dobu od poskytnutí do vrácení peněžních prostředků.

Podľa § 504 zákona č. 513/1991 Sb. Obchodního zákoníka dlužník je povinen vrátit poskytnuté peněžní prostředky ve sjednané lhůtě, jinak do jednoho měsíce ode dne, kdy byl o jejich vrácení věřitelem požádán.

Podľa § 506 zákona č. 513/1991 Sb. Obchodního zákoníka je-li dlužník v prodlení s vrácením více než dvou splátek nebo jedné splátky po dobu delší než tři měsíce, je věřitel oprávněn od smlouvy odstoupit a požadovat, aby dlužník vrátil dlužnou částku s úroky. Odstoupení věřitele od smlouvy nemá vliv na zajištění závazků z této smlouvy.

Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Sb. Občanský zákoník jde-li o prodlení s plněním peněžitého dluhu, má věřitel právo požadovat od dlužníka vedle plnění úroky z prodlení, není-li podle tohoto zákona povinen platit poplatek z prodlení; výši úroků z prodlení a poplatku z prodlení stanoví prováděcí předpis.

Podľa § 1 Nariadenia vlády ČR č. 33/2010 Sb. výše úroku z prodlení odpovídá ročně výši repo sazby stanovené Českou národní bankou pro poslední den kalendářního pololetí, které předchází kalendářnímu pololetí, v němž došlo k prodlení, zvýšené o sedm procentních bodů.“.

Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti a na citované ustanovenia zákonov žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 1.797,09 Kč spolu s úrokom z omeškania 7,75 % ročne zo sumy 1.622,63 Kč od 02.03.2013 do zaplatenia.

Podľa § 155 ods. 2 Občianskeho zákonníka výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť v cudzej mene, ak to neodporuje okolnostiam prípadu a ak a) predmet konania je vyjadrený v cudzej mene a účastník, ktorý má plniť, je devízovým tuzemcom a má účet v cudzej mene, alebo b) niektorý z účastníkov je devízovým cudzozemcom.

Vzhľadom na uvedené citované ustanovenie a na fakt, že navrhovateľ je v súlade s § 2 zákona 202/1995 Z,z, Devízový zákon považovaný sa devízového cudzozemca, okolnostiam prípadu neodporuje, aby bol nárok rozsudku vyjadrený v cudzej menej, konkrétne českej korune.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že priznal navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva proti odporcovi, ktorý vo veci úspech nemal. Účelne vynaložené trovy konania navrhovateľa predstavujú zaplatený súdny poplatok za podanú žalobu vo výške 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 59,14 Eur za 2 právne úkony (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie žaloby), pričom hodnota jedného úkonu je v sume 16,60 Eur, 2 x režijný paušál po 8,04 Eur + 20% DPH.

O povinnosti odporcu zaplatiť advokátovi navrhovateľa náhradu trov konania prisúdenú navrhovateľovi bolo rozhodnuté podľa § 149 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice

- okolie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na výkon súdneho rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.