Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_68P-156-2022.pdf
PDF · 97.55 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-68P/156/2022
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: X. S., J.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matky- I. Š., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. E. XXA, G. a otca - P. S., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. E. XXA, G., zast. advokátkou JUDr. Danielou Ježovou, LL.M., PhD., AK so sídlom Javorinská 13, Bratislava, IČO: 42 129 532, v konaní na návrh otca o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie nasledovného znenia: Otec je oprávnený dočasne sa stretávať s maloletou X. S., J.. XX.XX.XXXX v každom nepárnom kalendárnom týždni v kalendárnom roku v sobotu od 09:00 hod. do 16:00 hod. a v nedeľu od 09:00 hod. do 16:00 hod. a každý kalendárny týždeň v kalendárnom roku v utorok od 16:00 hod. do 18:00 hod. a to do právoplatného skončenia konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na tunajšom súde vedenej pod sp. zn. 68P/152/2022.
Miestom odovzdania a prevzatia maloletej X. je miesto bydliska maloletej a v prípade ak bude maloletá v predškolskom zariadení, tak miestom prevzatia maloletej je predškolské zariadenie. Matka j e p o v i n n á mal. X. na styk s otcom riadne a včas pripraviť a zabezpečiť jej odovzdanie otcovi. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.09.2022 (vedeným pod sp. zn. 68P/152/2022) domáha úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej X. S., J.. XX.XX.XXXX.
2. V uvedenom návrhu otca je zároveň obsiahnutý jeho návrh na vydania neodkladného opatrenia vo veci úpravy jeho styku s maloletým dieťaťom, pričom ho žiada upraviť na každý nepárny kalendárny víkend v sobotu od 09:00hod. do 16:00 hod. a v nedeľu od 09:00 hod. do 16:00 hod., každý týždeň v utorok od 16:00 hod. do 18:00 hod. a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej. Tunajší súd uznesením č. k. 68P/152/2022-16 zo dňa 13.09.2022 vylúčil časť návrhu otca týkajúcu sa nariadenia neodkladného opatrenia na samostatné konanie, zapísané pod sp. zn. 68P/156/2022.
3. V návrhu otec uvádza, že s matkou maloletej nežijú v spoločnej domácnosti už dva roky, dosiaľ nemajú upravené ich rodičovské práva a povinnosti k maloletej, preto podáva návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na tunajší súd. Maloletá sa narodila rodičom ako partnerom, v súčasnosti žije v spoločnej domácnosti s matkou a preto otec vo veci samej navrhuje aby bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, s tým, že obaja ju budú zastupovať a spravovať jej majetok. Odo dňa rozchodu s matkou maloletej hradí na jej účet výživné na maloletú vo výške 200 eur mesačne a preto navrhuje túto sumu ako sumu výživného pre maloletú aj v meritórnom konaní. Hlavným dôvodom jeho návrhu ako i návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je však otázka styku s maloletou, s
ktorou má otec problém sa stretnúť. Po jeho odchode zo spoločnej domácnosti a rozchode rodičov maloletej sa relatívne vedeli dohodnúť na kontakte s maloletou a tak sa s ňou otec stretával aj tri či štyri krát do týždňa. Matka vtedy určovala podmienky kontaktu, jeho rozsah, miesto realizácie a zároveň bola na týchto stretnutiach aj prítomná, čo otec rešpektoval. Problém nastal vtedy, keď otec odmietol ďalej rešpektovať matkou určené pravidlá a žiadal o kontakt s maloletou bez prítomnosti matky. Rodičia sa pokúšali o dosiahnutie konsenzu formou rodičovskej dohody, avšak otec nesúhlasil s podmienkami matky, jeho námietky nie sú zo strany matky akceptované a preto k uzatvoreniu dohody nedošlo. Otec uvádza, že s maloletou bol na rodičovskej dovolenke v trvaní šiestich mesiacov a tak je jeho primárna väzba s maloletou vytvorená pevne a vzťah je medzi nimi veľmi blízky a úzky. V dôsledku veľmi náročnej komunikácie medzi rodičmi otec nevidel maloletú od septembra 2021, t. j. už jedenásť mesiacov. Matka vtedy predložila otcovi na podpis rodičovskú dohodu a otec uviedol pripomienky k nej, no matka zaujala postoj, že pokiaľ nebudú mať stanovený presný režim stretávania sa a tak podpísanú dohodu, nie je podľa nej údajne v záujme maloletej, aby sa s otcom stretla. Uvedená situácia sa tak stala pre otca bezvýchodiskovou a preto sa obrátil na súd s návrhom o vydania neodkladného opatrenia ohľadom úpravy jeho styku s maloletou. Aktuálne sa tak otec nevie dostať k maloletej bez toho, aby súd dočasne upravil jeho kontakt s maloletou na čas do skončenia konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. Otec ďalej poukazuje na to, že sa o maloletú vie postarať, bol s ňou aj na rodičovskej dovolenke, miluje ju a chce s ňou tráviť čas, hrať sa s ňou, učiť ju nové veci, vzdelávať ju ale predovšetkým chce byť súčasťou jej života. Želá si aby aj maloletá cítila lásku, ktorú ku nej on cíti a aj to, ako veľmi mu na nej záleží. Okrem maloletej má aj N. P., s ktorým má veľmi dobrý vzťah a je na mieste, aby sa aj on poznal s maloletou a aby sa rozvíjali ich rodinné vzťahy, keďže ide o nevlastných súrodencov. Vianoce 2020 trávil maloletý P., maloletá i jej matka u otca, ktorý pripravil večeru, darčeky i stromček. Záverom otec dodáva, že ho matka neinformuje o maloletej, vie len, že nastúpila do súkromnej materskej školy, nakoľko matka požiadala otca o príspevok na túto školu, čo však nebolo vo finančných možnostiach otca a tak by mala maloletá od septembra 2022 nastúpiť do štátnej materskej školy. V zmysle uvedeného je podľa otca zrejmé, že neodkladné úprava pomerov vo forme dočasnej úpravy jeho kontaktu s maloletou je nevyhnutná, pre maloletú je veľmi dôležitý čo najširší kontakt s otcom, aby u nej zostal zachovaný prirodzený vzťah k otcovi aj v budúcnosti a preto žiada nariadiť neodkladné opatrenie bližšie definované v bode 2 tohto odôvodnenia.
4. Súd sa oboznámil s obsahom spisového materiálu vedeného ohľadne maloletej, najmä so skutočnosťami uvedenými v návrhu a jeho prílohami: rodným listom maloletého dieťaťa, rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č. k. 38P/295/2017-257 zo dňa 14.07.2020, a komunikáciou matky s otcom.
5. Lustráciou poručenských spisov vedených ohľadne maloletej bolo zistené, že na žiadnom súde nebolo dosiaľ vedené žiadne súdne konanie ohľadne maloletej X.. V súčasnosti prebieha na tunajšom súde konanie pod sp. zn. 68P/152/2022 o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, ktoré nie je právoplatne skončené.
6. Predmetom konania je nariadenie neodkladného opatrenia vo veci úpravy styku otca s maloletým dieťaťom.
7. Podľa článku 4 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.
8. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
10. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
11. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
13. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
14. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
15. Podľa § 330 ods. 1 a 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
16. Podľa § 332 ods. 1 CSP je neodkladné opatrenie vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
17. Podľa § 360 ods. 1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
18. Obsah neodkladného opatrenia je definovaný v ustanovení § 325 ods. 2 CSP, tento však nie je taxatívne daný.
19. Podľa § 363 CMP súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
20. Podľa § 234 ods. 2 CSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
21. Inštitút neodkladných opatrení nahradil doterajšie predbežné opatrenia podľa úpravy platnej do 30.06.2016, zavedením inštitútu neodkladných opatrení sa zmenila koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku platného do 30.06.2016, ktorých cieľom bolo dočasne upraviť pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej. Nová právna úprava upustila od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Nariadenie neodkladného opatrenia v priebehu odvolacieho konania vyplýva nielen z verejného záujmu, napr. ochrana maloletého dieťaťa, ale aj z princípu úplnej apelácie, ktorá sa uplatňuje v mimosporovom konaní. Neodkladné opatrenia sú rozčlenené na neodkladné opatrenia vo veci ochrany maloletého § 365 CMP, neodkladné opatrenia vo veciach výživného § 366 CMP, neodkladné opatrenia vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého § 367 CMP, neodkladné opatrenia o povolení súdu na výkon oprávnenia vo veci starostlivosti o maloletých, § 368 CMP a opatrenie na zabezpečenie dôkazu § 369 CMP. Z uvedeného výpočtu je zrejmé, že predmetné opatrenia upravujú najmä ochranu maloletého. Daná právna úprava v uvedenej oblasti v zásade vychádza z doterajšej právnej úpravy.
22. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
23. Podľa § 28 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), (1) Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. (2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. (3) Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený. 24. Podľa § 34 ods. 1 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia. Obaja rodičia zodpovedajú spoločne za všestranný vývoj dieťaťa. Vykonávajú svoje rodičovské práva a povinnosti buď spoločne, alebo aj jednotlivo po vzájomnej dohode. Ak sa rodičia o styku s dieťaťom nedohodnú a ak je to v záujme dieťaťa, súd upraví styk rodičov s dieťaťom v rozsahu zodpovedajúcom jeho záujmu.
25. Neodkladné opatrenia neprejudikujú práva ani jedného z účastníkov a ani práva tretích osôb a svoje opodstatnenie strácajú, keď súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam definitívnu ochranu, preto nie sú rozhodnutiami konečnými a ich účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov alebo zabezpečenie už existujúceho súdneho rozhodnutia. Z povahy neodkladných opatrení vyplýva, že nebudú zisťované všetky skutočnosti, ktoré by mal súd inak zistené, ak by mal vo veci vydať konečné rozhodnutie ( rozhodnutie NSSR č. 3Cdo 203/2011, nález ÚS SR III. ÚS 298/2008).
26. Neodkladné opatrenia upravujú nielen faktické pomery účastníkov, ale upravujú aj právne pomery, i keď len predbežné. Súd musí v konaní predovšetkým skúmať, či je návrh navrhovateľa osvedčený, tiež je potrebné skúmať, či je predbežné opatrenie potrebné, teda naliehavosť situácie. Nevyhnutnosť úpravy sa tu ponechá na voľnú úvahu súdu. Súd sa pritom opiera o výsledky urýchleného zisťovania. Ak na jeho základe dospeje k názoru, že návrh je dôvodný, t. j. že ohrozenie vzťahov alebo nárokov účastníkov je také značné, že si vyžaduje okamžité, hoci dočasné opatrenie súdu, nariadi ich najvhodnejšiu úpravu predbežným opatrením. Charakteristickým znakom neodkladných opatrenia je jeho predbežný
- dočasný charakter. Dočasnosť spočíva v tom, že neodkladným opatrením sa upravujú pomery, alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá vo veci samej konečné rozhodnutie. Účelom neodkladných opatrení je rýchla, i keď dočasná úprava právnych ale i faktických pomerov účastníkov konania. Neodkladné opatrenie neprejudikuje práva a záujmy účastníkov konania. Na jeho vydanie stačí, ak je aspoň osvedčená danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Procesnú zodpovednosť v uvedenom smere nesie navrhovateľ predbežného opatrenia. Neodkladné opatrenie teda nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov.
27. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov, by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením neodkladného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Pred nariadením neodkladného opatrenia nie je teda skutkový stav zisťovaný v plnom rozsahu, ale rozhodujúce skutočnosti musia byť aspoň osvedčené. To však neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, alebo bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Toto ohrozenie osvedčeného nároku účastníka musí byť konkrétne, reálne a musí hroziť bezprostredne, keď existencia nároku ešte sama o sebe nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
28. Súd mal dokazovaním preukázané, že rodičia maloletej X. nie sú manželmi, nežijú v spoločnej domácnosti od apríla 2020, matka sa osobne stará o maloletú, pričom doposiaľ nie sú upravené súdnym rozhodnutím alebo dohodou rodičov ich rodičovské práva a povinnosti k maloletej. Na tunajšom súde je vedené konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej.
29. V danom prípade je zrejmé, že napriek nezhodám, ktoré medzi rodičmi maloletého dieťaťa sú, je nepochybné, že obaja rodičia majú rovnaké práva a povinnosti k maloletej a nie je možné práva
niektorého z rodičov bezdôvodne obmedziť. Na druhej strane, rodičia, ktorí žijú oddelene, sa fakticky nemôžu neobmedzene podieľať na starostlivosti o dieťa a stýkať sa s ním, pretože rozsah ich práv (právo stretávať sa s dieťaťom) je obmedzené rozsahom práv druhého rodiča. Spôsob, akým si budú oddelene žijúci rodičia uplatňovať svoje právo voči maloletej zákon v prvom rade necháva na ich dohode, ktorá však musí byť v súlade so záujmom mal. X.. Až v prípade, ak sa rodičia nezhodnú, súd autoritatívne rozhodne, pričom je povinný prihliadnuť predovšetkým na záujem maloletej, najmä na jej citové väzby k rodičom, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia. Pri úprave práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu nie je prvoradý záujem rodičov a ich predstavy, s kým má dieťa bývať a ako dlho sa má stretávať s druhým rodičom, ale práve záujem dieťaťa. Aj napriek tomu, že sa otec po odchode zo spoločnej domácnosti stretával s maloletou často, a to podľa pravidiel matky a za jej prítomnosti, od septembra 2021 maloletú nevidel a nestretol sa s ňou. Maloletá je vo veku, v ktorom je nutné opätovne začleniť do jej života otca a obnoviť ich vzájomný kontakt a vzťah, aby neprišlo k ich ešte väčšiemu odcudzeniu. Berúc do úvahy všetky tieto skutočnosti súd nemohol neprihliadnuť na skutočnosť, že otec sa s maloletou X. približne rok nestýka, nemá s ňou zabezpečený kontakt. Z tohto dôvodu súd vychádzajúc najmä z návrhu otca upravil jeho styk s maloletou v súlade s návrhom otca, a to v záujme potreby začať styk realizovať a zamedziť tak odcudzeniu otca s maloletou a postupne rozvíjať aj vzťahy maloletej s jej nevlastným bratom P. 30. Súd v predmetnej veci poukazuje na čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Treba zdôrazniť, že rodič má právo sa s dieťaťom stýkať, nie je to však jeho povinnosť a nemožno ho k tomu nútiť. V Dohovore o právach dieťaťa v čl. 18 ods. 1 je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. Pri rozhodovaní o úprave styku by súd preto nemal ignorovať ani záujmy dieťaťa, ale ani opodstatnené pracovné, či iné povinnosti rodičov. V danom prípade mal súd za to, že na vydanie neodkladného opatrenia na úpravu bežného styku boli splnené podmienky. Neodkladným opatrením súd upraví styk rodiča, ktorému druhý rodič neumožňuje styk s dieťaťom v rozsahu, aby nedošlo k odcudzeniu dieťaťa a rodiča, v rozsahu primeranom dennému režimu dieťaťa a jeho rodičov. Takúto mieru kontaktu otec s maloletou v zmysle petitu rozhodnutia bude mať zabezpečenú.
31. Súd apeluje na obidvoch rodičov, aby pri výkone svojich rodičovských práv a povinností mali na zreteli záujem ich maloletej dcéry, aby vzájomnou komunikáciou a súčinnosťou prispeli k riešeniu situácie v rodine. Rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj svojho dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem maloletého dieťaťa. Súd dáva do pozornosti obom rodičom aj zásady vyplývajúce z Dohovoru o právach dieťaťa, tvoriaceho súčasť nášho právneho poriadku, ktoré pri svojom rozhodovaní súd rovnako zohľadňoval. Stačí, keď konflikty zminimalizujú tak, aby konflikt medzi nimi nepokračoval. Zároveň im odporúča, aby sa naučili spolu vecne a správne komunikovať a reflektovať na potreby svojho jediného spoločného dieťaťa, pričom nezhody nebudú prenášať na svoje dieťa a neurobia z neho objekt svojich nezhôd.
32. Súd dáva do pozornosti, že neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho nariadením navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Neodkladné opatrenie vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania.
33. Na základe vyššie uvedených skutočností rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Súd konštatuje, že keďže návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel a stotožňuje sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu, preto ani ďalšie dôvody v odôvodnení tohto uznesenia neuvádza.
34. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).