Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Sd-1-2016.pdf
PDF · 88.61 KB
Case nature
Area
Subarea
9Sd/1/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Jurajom Tymkom, v právnej veci navrhovateľa Š. M., bytom Y. XX, Č., proti odporcovi Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, v konaní o starobnom dôchodku, takto
rozhodol:
Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. za použitia § 250l ods. 2 O.s.p. z r u š u j e rozhodnutie odporcu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.12.2015 a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Odporca rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.12.2015 podľa § 65 ods. 2, § 112 ods. 1 a § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a podľa § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zamietol žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku z 11. septembra 2013.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca uviedol, že rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. 5Sd/36/2014-19 zo 06. októbra 2015 bolo zrušené rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X z 27. marca 2014 o zamietnutí žiadosti o priznanie starobného dôchodku podľa 250q ods. 2 O.s.p. a vec bola vrátená Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie. Podľa názoru krajského súdu vysloveného v predmetnom rozsudku bolo napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. V danom prípade Sociálna poisťovňa nepostupovala v súlade s ustanovením § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., pretože nie je zrejmé, či a ako bolo navrhovateľovi obdobie služobného pomeru príslušníka železničnej polície pri posudzovaní ním uplatneného nároku zohľadnené. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na rozhodnutie Generálneho riaditeľstva Železničnej polície č. p.: GRŽP-88-1/P-99 zo dňa 12. marca 1999, z ktorého vyplýva, že jeho služobný pomer trval 24 skončených rokov, ktoré boli zhodnotené ako doba výkonu štátnej služby. Vychádzajúc z uvedeného krajský súd zastáva názor, že Sociálna poisťovňa náležite neodôvodnila, prečo navrhovateľovi v I. pracovnej kategórii zhodnotila iba 19 rokov a 240 dní. V ďalšom konaní bude úlohou Sociálnej poisťovne, vychádzajúc z podkladov obsiahnutých v administratívnom spise, reagujúc aj na navrhovateľom vznesené námietky vo veci znovu rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť v zmysle už citovaného ustanovenia § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z..
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca ďalej uviedol, že v súlade s právnym názorom krajského súdu vysloveným v jeho rozsudku bol opätovne posúdený nárok navrhovateľa na starobný dôchodok. Poukázal na to, že žiadosťou z 11. septembra 2013 požiadal navrhovateľ o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 15. júla 2010. Odporca citoval § 65 ods. 1, § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení a uviedol, že z rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Železničnej polície č. p.: GRŽP-88-1/ P-99 z 12. marca 1999 vyplýva, že navrhovateľovi bol podľa § 210 a § 211 ods. 1 písm. d/ zákona NR SR č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a a justičnej stráže SR a Železničnej polície, priznaný od 01. marca 1999 výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok. Konštatoval, že na vznik nároku na výsluhový príspevok a pre jeho výšku bola navrhovateľovi zhodnotená doba príslušníka Policajného zboru od 01. decembra 1976 do 31. júla 1996 v I. kategórii funkcií a doba služobného pomeru príslušníka Oblastnej správy Železničnej polície od 01. októbra 1996 do 28. februára 1999 v III. pracovnej kategórii, t.j. v I. pracovnej kategórii celkom 19 rokov 248 dní.
Odporca uviedol, že zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že v I. kategórii funkcií, t.j. pracovnej kategórii navrhovateľ získal menej ako 20 rokov, preto nespĺňa podmienky uvedené v § 21 ods. 1 písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca ďalej citoval § 174 ods. 1, 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov a uviedol, že predpokladom skoršieho vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 1 je teda nielen získanie zamestnania v preferovanej kategórii v potrebnom rozsahu, ale aj to, že takéto zamestnanie bolo vykonané k (do) 31. decembra 1999. Konštatoval, že uvedené je v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovenom v rozsudku č. 9So/62/2009 z 27. októbra 2009 a rozsudku č. 9So/88/2011 z 25. apríla 2012.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca ďalej uviedol, že nárok na posúdenie dôchodkového veku podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov navrhovateľovi nevznikol z dôvodu, že k 31.decembru 1999 nevykonával službu zaradenú do I. alebo II. kategórie funkcií, ani zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie. Jeho služobný pomer skončil dňa 28. februára 1999. Odporca konštatoval, že celkovo navrhovateľ získal iba 19 rokov a 248 dní v I. pracovnej kategórii, preto sa na neho § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov nevzťahuje. Uviedol, že dôchodkový vek navrhovateľa je v súlade s § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 555/2007 Z. z. 62 rokov veku, ktorý navrhovateľ dovŕšil dňa 05. júna 2015.
V závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporca konštatoval, že týmto realizuje rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. 5Sd/36/2014-19 zo 06. októbra 2015.
Navrhovateľ sa včas podaným opravným prostriedkom domáhal preskúmania zákonnosti citovaného rozhodnutia odporcu. Uviedol, že rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. 5Sd/36/2014-19 zo dňa 06.10.2015 bolo zrušené rozhodnutie Sociálnej poisťovne pod č. XXX XXX XXXX X a vec im bola vrátená na ďalšie konanie z dôvodov, aby svoje rozhodnutie odôvodnila v zmysle § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení tak, aby spĺňalo podmienku preskúmateľnosti. Navrhovateľ poukázal na to, že dňa 16.12.2015 Sociálna poisťovňa vydala rozhodnutie, ktorým zamietla žiadosť o priznanie starobného dôchodku a v uvedenom rozhodnutí bolo celkové odôvodnenie v jednom odseku, v ktorom boli uvedené dva rozsudku Najvyššieho súdu, o ktoré sa malo toto ich rozhodnutie opierať. Vzhľadom k tomu že nič iného nebolo v tomto rozhodnutí uvedené, prečítal si rozsudky, o ktoré sa opierala Sociálna poisťovňa pod č. 9So/62/2009 z 27.10.2009 a 9So/88/2011 z 25.04.2012 a po ich preštudovaní, mu stále nebolo zrejmé, na čo sa poisťovňa odvoláva, nakoľko v uvedených rozhodnutiach nebola uvedená žiadna skutočnosť, ktorá by sa týkala kategorizácie základnej vojenskej služby.
V podanom opravnom prostriedku navrhovateľ ďalej uviedol, že v rozhodnutí bola znova uvedená doba v I. pracovnej kategórii 19 rokov a 248 dní, pričom tam nebola započítaná základná vojenská služba v trvaní dvoch rokov, a preto mu znova poisťovňa nepriznala starobný dôchodok. Navrhovateľ poukázal aj na to, že na pojednávaní na Krajskom súde v Košiciach nevedela Sociálna poisťovňa uviesť dôvod, prečo nezapočítala základnú vojenskú službu do I. pracovnej kategórie. Navrhovateľ zdôraznil, že ani v tomto rozhodnutí nebol odstránený rozpor medzi rozhodnutím GRŽP-88-1/P-99 z 12. 03.1999, kde mu bolo priznaných 24 skončených rokov, ktoré boli zhodnotené ako doba výkonu štátnej služby a priznanými rokmi podľa Sociálnej poisťovne v trvaní 19 rokov a 248 dní. Konštatoval, že po odstránení tohto rozporu a priznaní rokov v základnej vojenskej službe by prekročil dobu potrebnú pre priznanie skoršieho vzniku nároku na starobný dôchodok, nakoľko k 31.12.1999 by mal odpracovaných viac ako 20 rokov.
V závere podaného opravného prostriedku navrhovateľ uviedol, že má za to, že nebol zrealizovaný rozsudok tak, ako to bolo súdom uložené, nakoľko Sociálna poisťovňa svoje rozhodnutie neodôvodnila v zmysle § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení tak, aby spĺňalo podmienku preskúmateľnosti.
Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 15.02.2016 navrhol napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.12.2015 ako vecne správne potvrdiť. Dôvody uvedené v tomto písomnom vyjadrení korešpondujú s odôvodnením napadnutého rozhodnutia odporcu.
Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s dávkovým spisom odporcu dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa je dôvodný.
Na pojednávaní súdu dňa 18. marca 2016 navrhovateľ nebol prítomný, pričom bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný. Navrhovateľ písomnými podaniami doručenými tunajšiemu súdu dňa 09.03.2016 a 10.03.2016 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu jeho kúpeľnej liečby v Trenčianskych Tepliciach a zároveň súhlasil, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti. Zároveň uviedol, že odporca sa vôbec nezaoberal otázkou rozsudku sp. zn. 5Sd/36/2014-19 zo dňa 06.10.2015, ktorý vydal Krajský súd v Košiciach, a to konkrétne § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení tak, aby spĺňalo podmienku preskúmateľnosti, nakoľko vo vyjadreniach Sociálnej poisťovne nebola uvedená žiadna skutočnosť, ktorá by sa týkala kategorizácie základnej vojenskej služby, pričom na to už poukazoval v návrhu zo dňa 07.01.2016. Ďalej poukázal na to, že Sociálna poisťovňa nezohľadnila kategorizáciu pracovného zaradenia v hutníckom priemysle na prevádzke Koksová batéria (VSŽ Košice), kde pracoval v období rokov 1971 - 1972 a v rokoch 1974 - 1976.
Zástupca odporcu na pojednávaní súdu k námietke navrhovateľa týkajúcej sa nezapočítania doby základnej vojenskej služby uviedol, že táto doba mu bola započítaná vo výsluhovom dôchodku. Pokiaľ ide o dobu 19 rokov a 245 dní, ktoré boli zhodnotené v I. kategórii, k tomu uviedol, že uvedené doby vychádzajú a sú preukázané z evidenčných listov zamestnávateľa. Ďalej poukázal na ustanovenie § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. a konštatoval, že pokiaľ ide o priznanie dôchodku, musia byť splnené kumulatívne obidve podmienky vyplývajúce z týchto zákonných ustanovení, pričom ak nie je splnená čo len jedna podmienka, nemôže byť dôchodok priznaný. Poukázal na to, že navrhovateľ k 31.12.1999 nebol zamestnancom v I. kategórii zamestnania. Z vedených dôvodov navrhol napadnuté rozhodnutie odporcu ako vecne správne potvrdiť.
Zástupca odporcu na otázku súdu nevedel uviesť, prečo v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje odôvodnenie, pokiaľ ide o navrhovateľom vznesenú námietku týkajúcu sa nezapočítania doby, keď vykonával vojenskú základnú službu v období od 01.10.1972 do 30.09.1974.
Podľa § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 209 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.
Podľa § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych noriem, na ktorých základe rozhodovala.
Preskúmavaným rozhodnutím odporca podľa § 65 ods. 2, § 112 ods. 1 a § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a podľa § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zamietol žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku z 11. septembra 2013.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. 5Sd/36/2014-19 zo 06. októbra 2015, ktorým bolo zrušené rozhodnutie odporcu č. XXX XXX XXXX X z 27. marca 2014 z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Odporca uviedol,
že v zmysle citovaného rozsudku Krajského súdu v Košiciach v danom prípade Sociálna poisťovňa nepostupovala v súlade s ustanovením § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., pretože nie je zrejmé, či a ako bolo navrhovateľovi obdobie služobného pomeru príslušníka železničnej polície pri posudzovaní ním uplatneného nároku zohľadnené.
Navrhovateľ v podanom opravnom prostriedku namietal, že v rozhodnutí odporcu bola znova uvedená doba v I. pracovnej kategórii 19 rokov a 248 dní, pričom tam nebola započítaná základná vojenská služba v trvaní dvoch rokov, a preto mu znova poisťovňa nepriznala starobný dôchodok. Navrhovateľ mal za to, že nebol zrealizovaný rozsudok tak, ako to bolo súdom uložené, nakoľko Sociálna poisťovňa svoje rozhodnutie neodôvodnila v zmysle § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení tak, aby spĺňalo podmienku preskúmateľnosti.
Z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Sd/36/2014-19 zo dňa 06. októbra 2015, ktorým podľa 250q ods. 2 O.s.p. zrušil rozhodnutie odporcu zo dňa 27. marca 2014 č. XXX XXX XXXX X vyplýva, že v danom prípade sa odporca dôsledne nespravoval ust. § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, pretože aj keď z administratívneho spisu nepochybne vyplýva, že navrhovateľ v období od 01.10.1972 do 30.09.1974 vykonával vojenskú základnú službu, z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, či a ako bolo uvedené obdobie u navrhovateľa pri posudzovaní ním uplatneného nároku zohľadnené. Z odôvodnenia citovaného rozsudku Krajského súdu v Košiciach taktiež vyplýva, že zástupca odporcu na pojednávaní súdu nevedel zaujať stanovisko ku skutočnosti, prečo obdobie, v priebehu ktorého navrhovateľ vykonával základnú vojenskú službu ako vyplýva z evidenčného listu dôchodkového poistenia vystaveného Východoslovenskými železiarňami Košice, nebolo zahrnuté do obdobia I. pracovnej kategórii. Krajský súd v Košiciach vyslovil názor, že odporca náležite neodôvodnil, prečo navrhovateľovi v I. pracovnej kategórii zhodnotil iba 19 rokov a 248 dní. Preto považoval napadnuté rozhodnutie odporcu za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporcu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.12.2015 dospel súd k záveru, že aj toto rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
V prvom rade je potrebné uviesť, že odporca v napadnutom rozhodnutí nesprávne poukázal na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Sd/36/2014-19 zo dňa 06. októbra 2015, keď konštatoval, že súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že nie je zrejmé či a ako bolo navrhovateľovi obdobie služobného pomeru príslušníka železničnej polície pri posudzovaní ním uplatneného nároku zohľadnené. Takéto tvrdenie odporcu však nezodpovedá odôvodneniu rozsudku Krajského súdu v Košiciach, pretože z odôvodnenia citovaného rozsudku Krajského súdu v Košiciach vyplýva, že navrhovateľ v období od 01.10.1972 do 30.09.1974 vykonával vojenskú základnú službu, pričom z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé či a ako bolo uvedené obdobie u navrhovateľa pri posudzovaní ním uplatneného nároku zohľadnené. Z uvedeného vyplýva, že odporca sa mal v odôvodnení rozhodnutia vysporiadať so zhodnotením obdobia, kedy navrhovateľ vykonával vojenskú základnú službu a nie obdobia služobného pomeru príslušníka železničnej polície.
Ďalej je potrebné uviesť, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporcu nevyplýva, ako bolo obdobie od 01.10.1972 do 30.09.1974, kedy navrhovateľ vykonával vojenskú základnú službu zhodnotené pri posudzovaní ním uplatneného nároku, čo bolo aj dôvodom pre zrušenie rozhodnutia odporcu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27. marca 2014 rozsudkom Krajského súdu v Košiciach. V tejto súvislosti je zároveň potrebné uviesť, že ani zástupca odporcu na pojednávaní súdu dňa 18. marca 2016 sa nevedel vyjadriť k absencii odôvodnenia v napadnutom rozhodnutí, pokiaľ ide o nezapočítanie obdobia od 01.10.1972 do 30.09.1974, kedy navrhovateľ vykonával vojenskú základnú službu.
Vychádzajúc z uvedeného súd zastáva názor, že odporca opätovne náležite neodôvodnil, prečo navrhovateľovi v I. pracovnej kategórii zhodnotil iba 19 rokov a 248 dní, v dôsledku čoho je napadnuté rozhodnutie odporcu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa § 250q ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. za použitia § 250l ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Úlohou odporcu v ďalšom konaní bude vychádzajúc z rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Sd/36/2014-19 zo dňa 06. októbra 2015, ako aj navrhovateľom vznesených námietok vo veci opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť v zmysle už citovaného zákonného ustanovenia § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení tak, aby spĺňalo podmienku preskúmateľnosti.
V ďalšom konaní je odporca viazaný právnym názorom súdu (§ 250r O.s.p.).
Navrhovateľ bol v konaní úspešný, preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 za použitia § 250l ods. 2 O.s.p.. Pretože navrhovateľ si výšku trov konania neuplatnil a tieto trovy nevyplývajú ani zo spisu, súd navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§250s O.s.p.).