Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-3T/136/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno samosudkyňou JUDr. Alicou Gálovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17. marca 2016, takto

rozhodol:

Podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku sa obžalovaný I. Q., nar. XX. XX. XXXX v Q., trvale bytom Q., L. XXXX/XX,

za skutky, ktoré mal spáchať tak, že

1/ od 02. 11. 2013 do 04. 11. 2013 v presne nezistenom čase v L., ul. A. Č.. XXX/XX sa L. F. vyhrážal, že sa nežije rána, ak ho ešte raz udá, a

2/ dňa 12. 09. 2014 približne o 08,20 h sa z presne nezisteného miesta telefonicky vyhrážal L. F., ktorá sa v tom čase nachádzala v L., ul. A. XXX/XX, v rodinnom dome, že k nej príde a ak mu neotvorí, vykopne dvere a vystrieľa ich,

a ktorý obžaloba kvalifikovala ako pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona,

spod obžaloby oslobodzuje,

nakoľko nebolo dokázané, že skutky, pre ktoré je obžalovaný stíhaný, sa stali.

Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku sa obžalovaný I. Q., nar. XX. XX. XXXX v Q., trvale bytom Q., L. XXXX/XX,

za skutky, ktoré mal spáchať tak, že

3/ dňa 06. 12. 2014 približne o 17,00 h v L., ul. A. Č.. XXX/XX neoprávnene bez súhlasu L. F.B. vošiel na pozemok jej rodinného domu tak, že preskočil uzamknutú bránu, prešiel k domu, kde búchal na okno obývacej izby a kričal, aby ho pustila dnu, inak vykopne dvere,

4/ dňa 08. 04. 2015 medzi 19,30 až 20,00 h v L. ul. A. Č.. XXX/XX neoprávnene bez súhlasu L. F. vošiel na dvor jej rodinného domu, prešiel k domu, kde búchal na okná a kričal, aby otvorila dvere, inak ich rozbije,

5/ dňa 09. 04. 2015 približne o 07,15 h v L. ul. A. XXX/XX neoprávnene bez súhlasu L. F. vošiel do dvora jej rodinného domu tak, že preskočil bránu alebo plot, z drevárne pri dome zobral rebrík, vystúpil po ňom na prvé podlažie, začal búchať na okno spálne a keď ho L. F. vyzvala, aby prestal robiť krik, zišiel z rebríka, odložil ho do drevárne, prešiel k vchodovým dverám domu, kopal do nich a kričal na ňu,

aby mu dala pracovné náradie, vzápätí obehol dom a pri dverách do garáže strčil do L. F., ktorá mu tam vykladala pracovné náradie a bez jej súhlasu vošiel do domu, kde sa jej vyhrážal zabitím,

a ktorý obžaloba kvalifikovala ako pokračovací prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a), b) Trestného zákona,

spod obžaloby oslobodzuje,

nakoľko skutok nie je trestným činom.

odôvodnenie:

Okresný prokurátor podal dňa 21. 10. 2015 obžalobu na obvineného I. Q. pre dvojnásobný prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona, na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výroku v bode 1/ a 2/ tohto rozsudku a pre pokračovací prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a), b) Trestného zákona, na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku v bode 3/, 4/ a 5/.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17. 12. 2015 obžalovaný urobil vyhlásenie, že je nevinný. Na svoju obranu uviedol, že s poškodenou L. F. začal žiť v spoločnej domácnosti od mája 2013, pričom problémy v spolužití začali niekedy v auguste 2013. Obžalovaný trval na tom, že nikdy neopustil spoločnú domácnosť, financoval prestavbu domu, v ktorom bývali, aj keď vlastníkom tohto domu bola poškodená. Takisto splácal úver na tento dom. Priznal, že niekedy po hádke s poškodenou, odišiel zo spoločnej domácnosti a na čas býval u matky, ale nikdy to nebolo viac ako 6-7 dní. Keď aj odišiel zo spoločného domu, nikdy neodišiel s vecami, a následne sa vrátil do domu naspäť. Čo sa týka skutkov 1/ a 2/ obžaloby, obžalovaný popieral, že by sa poškodenej vyhrážal. Čo sa týka skutku 4/ a 5/ obžaloby, tak týždeň predtým sa s poškodenou pohádali. 04. 04. 2015 volala poškodená obžalovanému do práce, že sa niekto vlámal do domu, pričom bola rozrušená. Následne sa potom vrátil obžalovaný domov a všetko bolo v poriadku. Dňa 07. 04. 2015 išli spoločne nakupovať novú sedačku a koberec. Potom, čo sa vrátil z pohostinstva, kde bol spolu s kamarátom L. C., začala medzi ním a poškodenou hádka a následne obžalovaný na to odišiel z domu. Na druhý deň večer prišiel do domu preto, že mal ísť dňa 09. 04. 2015 chystať drevo do lesa, potreboval sa prezliecť a potreboval na to náradie. Hodil len do okna skalky, pričom poškodená mu odmietala otvoriť. Odmietol, že by pristavil rebrík, vyšiel naň a búchal jej na okno. Čo sa týka skutku 3/ obžaloby tak tomuto predchádzala hádka s poškodenou. Obžalovaný doniesol ich spoločnému synovi darčeky na Mikuláša, pričom ich poškodená po ňom hodila. Aj keď mal obžalovaný kľúč od domu, nemohol sa do domu dostať, nakoľko z druhej strane bol kľúč otočený v zámke. Popiera, že by sa obžalovanej snažil vykopnúť dvere. Dva dni po tomto incidente sa obžalovaný vrátil domov.

Poškodená L. F. na hlavnom pojednávaní dňa 17. 12. 2015 odmietla vo veci vypovedať, pretože svojou výpoveďou by spôsobila nebezpečenstvo trestného stíhania osobe, ktorej ujmu by právom pociťovala ako vlastnú. Poškodená má opäť s obžalovaným dobré vzťahy, spoločne sa navštevujú a intímne spolu žijú. Čo sa týka výsluchu poškodenej, ktorej bol urobený v prípravnom konaní po vznesení obvinenia dňa 10. 04. 2015, tak obhajoba namietala tento výsluch, nakoľko sa poškodená výslovne nevyjadrila, že nevyužíva svoje právo podľa § 130 Trestného poriadku nevypovedať a zároveň tento výsluch nebol vykonaný kontradiktórnym spôsobom, nakoľko bol vykonaný v neprítomnosti obžalovaného, ako aj v neprítomnosti jeho obhajcu, nakoľko vtedy obvinený, obžalovaný bol v cele predbežného zaistenia. Tento výsluch obhajoba žiadala opakovať, ale vtedy poškodená opäť odmietla vypovedať. Obhajoba zároveň poukázala v tomto smere na stanovisko Najvyššieho súdu SR č. 30.

Súd zvážil námietku obhajoby ohľadne výsluchu poškodenej z prípravného konania a stotožnil sa s tým, že túto výpoveď poškodenej nemožno čítať na hlavom pojednávaní, nakoľko tento výsluch nebol vykonaný kontradiktórnym spôsobom, bol vykonaný v neprítomnosti obžalovaného, ktorý sa vtedy nachádzal v cele predbežného zaistenia, v neprítomnosti jeho obhajcu. Ďalšie výsluchy poškodenej v prípravnom konaní už neboli vykonané, nakoľko poškodená využila svoje právo podľa § 130 Trestného poriadku a nevypovedala.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal ďalšie dokazovanie, a to jednak výsluchom svedkyne J. Q. - matky obžalovaného, ktorá uviedla, že naozaj jej syn - obžalovaný žil s poškodenou v spoločnej domácnosti a žili spolu ako druh a družka. Syn sa nasťahoval k poškodenej do domu, zobral si tam nábytok aj všetky veci a splácal úver. Odmietla, že by niekedy obžalovaný trvalo opustil spoločnú domácnosť s poškodenou, nikdy sa k nej natrvalo nepresťahoval. Svedkyňa zároveň poukázala na to, že poškodená má psychické problémy a odmietla, že by niekedy jej syn poškodenú napadol alebo že by sa jej vyhrážal. Nikdy toho nebola svedkom. Súd ohľadne možného agresívneho správania obžalovaného vypočul na hlavnom pojednávaní aj znalca z odvetvia psychológie Mgr. Františka Nociara, ktorý uviedol, že možné agresívne správanie obžalovaného je výsledkom dlhodobejšej záťaže a stresu obžalovaného, prípadne to môže byť aj reakcia na nejakú konkrétnu situáciu. Závisí na tom, ako sa s takýmito situáciami vie jednotlivá osoba vysporiadať, či má dostatočné mechanizmy na obranu, pričom u obžalovaného takéto mechanizmy sú nedostatočné. Preto sa u neho prejavuje agresivita a impulzivita. Samozrejme, že takého správanie môže znásobiť aj požívanie alkoholu. Zároveň znalec poukázal na to, že zistil u obžalovaného zníženú sociálnu interakciu, obžalovaný dáva do popredia svoje vlastné potreby a záujmy pred empatiou a sociálnymi hodnotami.

Zo znaleckého posudku znalkyne z odvetvia psychológie Mgr. Kúdelkovej súd zistil, že osobnosť poškodenej L. je nevyvážená so zníženým prahom vzrušivosti a emočnou labilitou, je veľmi senzitívna, na isté veci reaguje afektívnym podfarbením a uvoľňovaním vnútorného napätia, čo je v konečnom dôsledku nepomáha, ale vyvoláva v nej depresívne prežívanie zo vzájomných konfliktov s jej partnerom. Poškodená pod vplyvom emočného rozrušenia, vníma situáciu dramaticky a neuvažuje racionálne, ale pod vplyvom rozrušenia. L. F. svoj postoj k vyšetrovanej veci s obžalovaným prehodnotila a uvedomila si aj svoj podiel viny na vzájomných konfliktoch s partnerom - obžalovaným.

Zo znaleckého posudku znalkyne z odvetvia psychiatrie MUDr. Renáty Loškovej a MUDr. Kašparovej súd zistil, že u obžalovaného I. Q. znalkyne nezistili duševné ochorenie v pravom slova zmysle. Konštatujú však u neho emočne nestabilnú poruchu osobnosti, čo je porucha trvalá a liečbou neovplyvniteľná a zároveň zistili symtomatický abúzus alkoholu so znakmi závislosti. Vzhľadom na to potom znalkyne navrhli uložiť obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Zo záznamu OO PZ Brezno súd zistil ohľadne skutku 1/ obžaloby, že trestné oznámenie poškodenej bolo vybavené dohovorom, nakoľko k ničomu závažnejšiemu nedošlo.

Prokurátor zároveň navrhol, aby súd prečítal na hlavnom pojednávaní aj výpovede ďalších svedkov

- L. B. a T. V., s čím obhajoba nesúhlasila, nakoľko svedkyňa B. je ťažko zdravotne chorá a výpovede týchto svedkov neboli urobené kontradiktórnym spôsobom. Súd nepristúpil ani k ich osobnému výsluchu, vzhľadom na to, že títo svedkovia boli len nepriamymi svedkami predmetných skutkov, pričom poškodená vo veci odmietla vypovedať.

Vzhľadom na hore uvedené dokazovanie potom súd ohľadne skutkov 1/ a 2/ obžaloby dospel k záveru, že nebolo v konaní bez pochybnosti preukázané, že sa tieto skutky stali, teda že obžalovaný sa skutočne v predmetné dni poškodenej nebezpečne vyhrážal. Tieto skutky sa mali stať v roku 2013 a v roku 2014, pričom obžaloba bola podaná až v októbri roku 2015, pričom ohľadne skutku 1/ obžaloby nebolo začaté ani priestupkové konanie, nakoľko príslušníci polície predmetné trestné oznámenie poškodenej vybavili iba pohovorom. Zároveň ohľadne týchto skutočností bol jediný jeden priamy dôkaz, a to výpoveď poškodenej, ktorú však súd vzhľadom na hore uvedené skutočnosti nemohol prečítať, pričom poškodená na hlavnom pojednávaní odmietla vo veci vypovedať. Súd preto musel obžalovaného ohľadne skutkov 1/ a 2/ obžaloby podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku spod obžaloby oslobodiť.

Čo sa týka skutkov 3/, 4/ a 5/ obžaloby, tak súd aj ohľadne týchto skutkov nemal jednoznačne preukázané, že obžalovaný sa dopustil trestného činu porušovania domovej slobody. Vzhľadom na to, že poškodená odmietla vo veci vypovedať, súd mal spochybnenú skutočnosť, či obžalovaný nemal odvodené právo bývania v predmetnom dome. Súd v tomto smere poukazuje na výpoveď svedkyne matky obžalovaného J. Q., ktorá jednoznačne potvrdila výpoveď obžalovaného, že obžalovaný žil v predmetnom dome poškodenej s poškodenou ako druh a družka, podieľal sa na nákladoch na bývanie, splácal úver a nikdy zo spoločnej domácnosti trvale neodišiel. Ak aj odišiel, tak len na pár dní, a to po hádke s poškodenou a následne sa vrátil. Nikdy si ani z predmetného domu neodsťahoval veci. Skutočnosť, že poškodená bola vlastníčkou predmetného domu, neznamená, že aj obžalovaný nemal

právo v predmetnom dome bývať ako užívateľ. Preto konanie obžalovaného súd nemôže vzhľadom na túto dôkaznú situáciu posúdiť ako porušovanie domovej slobody a preto ho podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil, nakoľko nebolo preukázané, že konanie obžalovaného je trestným činom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.