Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8P/34/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci starostlivosti o maloletú W. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XXXX/XX, G. U., zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, so sídlom M.M. Hodžu 30, Liptovský Mikuláš, dieťa otca C.. U. U., nar. XX.XX. XXXX, bytom G. U. - D.Č., P. XXX/X, právne zastúpeného advokátkou JUDr. Zuzanou Durišovou, so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Kollárova 3 a matky C.. U. U., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. U., X. XXXX/XX, právne zastúpenej advokátom JUDr. Jaroslavom Kiapešom, so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Štúrova 4330/31, v konaní o návrhu otca zo dňa 25.05.2015 a o návrhu matky zo dňa 08.01.2016 na úpravy styku otca a maloletého dieťaťa, ako aj o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -56 z 22.01.2014 sa vo výroku 2., 3., 4., 5. m e n í tak, že

1. Maloletá W. U., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca, pričom maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach sú oprávnení obidvaja rodičia.

2. Matka je p o v i n n á platiť na výživu maloletej W. U. počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku sumou 100 eur mesačne, splatnú do 15-teho dňa toho - ktorého mesiaca vopred, k rukám otca maloletého dieťaťa.

3. Súd u k l a d á obidvom rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu a psychologickému poradenstvu, za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie, po dobu 6 mesiacov, za súčinnosti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš.

4. Súd u k l a d á maloletej W. U. povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu, ktoré bude trvať v rozsahu 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku a bude vykonávané za súčinnosti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš.

5. Súd nad výchovou maloletej W. U. n a r i a ď u j e dohľad, ktorý bude po dobu 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku vykonávaný za súčinnosti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, ktorý bude o výkone dohľadu informovať tunajší okresný súd pravidelne jedenkrát za dva mesiace písomnou formou.

6. Matka je o p r á v n en á stretávať sa s maloletou W. U. každú stredu od 17.00 hod. do nasledujúceho štvrtka do 07.30 hod., každý nepárny víkend od piatka 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod., pričom maloletú si prevezme v mieste bydliska otca, kde ju po skončení stretnutia odovzdá.

7. Otec je p o v i n n ý dieťa na styk s matkou pripraviť.

8. Súd z a m i e t a návrh matky z 08.01.2016 (vedený pôvodne pod sp. zn. ) na úpravu styku otca s maloletým dieťaťom.

9. O náhrade trov konania a náhrade trov konania štátu súd r o z h o d n e samostatne, po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Dňa 27.05.2015 bol doručený tunajšiemu okresnému súdu návrh otca maloletej na rozšírenie jeho styku s maloletou dcérou, upraveného rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš . k. -56 z 22.01.2014, právoplatným 25.03.2014. Podaním doručeným súdu 11.01.2016, po vykonaní znaleckého dokazovania otec dieťaťa navrhol ďalšie rozšírenie svojho styku s maloletou W..

Dňa 08.01.2016 bol tunajšiemu okresnému súdu doručený návrh matky z 08.01.2014 o obmedzenie styku otca s maloletou dcérou, vedený pôvodne pod spisovou značkou .

Dňa 04.02.2016 bolo vydané uznesenie č. k. -5, ktorým bolo rozhodnuté o spojení návrhu matky s návrhom otca na úpravu styku s maloletým dieťaťom.

Uznesením č. k. -124 zo dňa 04.02.2016 súd ex officio začal konanie o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a o uloženie výchovných opatrení po tom, čo mu bol doručený znalecký posudok č. 103/2015 znalkyne PhDr. W. M. z odboru psychológia a znalecký posudok č. 2/2016 konzultantky MUDr. Z. E. z odboru psychiatria.

Pripojeným spisom tunajšieho okresného súdu je preukázaný rozvod manželstva rodičov maloletej rozsudkom z 22.01.2014 č. k. -56. Maloletá W. U. bola na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky, obidvaja rodičia boli oprávnení zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach a otec bol zaviazaný platením výživného po 150 eur mesačne a platením sumy 150 eur mesačne na tvorbu úspor. Zároveň bol upravený jeho styk s maloletou tak, že je oprávnený stretávať sa s maloletou W. U. každý utorok od 15.00 hod. do 17.00 hod., každý štvrtok od 15.00 hod. do 17.00 hod., každú sobotu v párnom kalendárnom týždni od 9.00 do 17.00 hod., každú nedeľu nepárneho kalendárneho týždňa od 9.00 hod. do 17.00 hod., Veľkonočný pondelok v párnom kalendárnom roku od 9.00 hod. do 17.00 hod., Veľkonočný piatok v nepárnom kalendárnom roku od 9.00 hod. do 17.00 hod., vianočné sviatky v párnom kalendárnom roku 25. 12. od 9.00 hod. do 17.00 hod., nový rok nepárneho kalendárneho roku 1. 1. od 9.00 hod. do 17.00 hod. a 6. 1. od 9.00 do 17.00 hod., v nepárnom kalendárnom roku 24. 12. od 9.00 hod. do 17.00 hod. a 31. 12. od 9.00 hod. do 17.00 hod., počas štátnych sviatkov v párnom kalendárnom roku 1. 5., , 5. 7., 1. 9., 1. 11. vždy od 9.00 hod. do 17.00 hod. a v nepárnom kalendárnom roku 8.5., 29. 8., 15. 9., 17. 11. vždy od 9.00 hod. do 17.00 hod., v 26. týždni kalendárneho roka a 36. týždni kalendárneho roka od pondelka do nedele s tým, že otec si maloletú prevezme každý deň od 9.00 hod. a vráti ju do 17.00 hod. toho istého dňa počas celého 26. a 36. kalendárneho týždňa. Z dôvodov tohto rozsudku vyplývajú vážne narušené vzťahy obidvoch rodičov, ktorí sa zhodli na zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky. Matka v čase vydania tohto rozsudku bola na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok 199 eur a rodinné prídavky 23,10 eur mesačne. Matka rovnako ako maloletá mala bežné výdavky na výživu, dieťa bolo v útlom veku. Čistý priemerný zárobok otca maloletej bol zistený sumou 1.369,14 eur. Obidvaja rodičia mali vyživovaciu povinnosť len voči maloletej W.. Rodičia sa nedokázali dohodnúť o úprave styku otca s maloletým dieťaťom, preto ho súd upravil v rozsahu rešpektujúcom právo maloletej na zachovanie blízkeho vzťahu k obidvom rodičom, ktorí všetci žijú v jednom meste. Styk bol upravený prihliadajúc na denný režim dieťaťa, pričom aj v období dovolenky bol určený len v časovom rozpätí denne od 09.00 do 17.00 hod., pričom maloletá bude zatiaľ tráviť noci so svojou matkou. Rozsudok sa stal právoplatný 25.03.2014.

Výsluchom otca maloletej súd zistil, že počas času vymedzeného na úpravu styku s maloletou chodieva na ihrisko medzi deti, alebo sa hrajú v byte. Otec chce s dcérou tráviť aj víkendový čas. Nežiadal od matky, aby maloletá mohla v mieste jeho bydliska zostať aj nocovať. Otec žije sám v dvojizbovom byte, kde má maloletá svoju izbu s vlastnou posteľou, stolom, detským nábytkom a kútikom na hranie v obývačke. Nie je dojčená, nemá špeciálne požiadavky na stravu. Otec vie variť, aj keď niekedy pripraví len vreckovú polievku. Počas výletov si nosia stravu so sebou, alebo jedia v reštauráciách. Dieťa býva často nachladnuté, párkrát bol s ním aj s jeho matkou u lekára. Podával dcére aj lieky. Dcéra sa začína pýtať na WC. Oslovuje ho oco alebo ocino. Odovzdávanie dieťaťa medzi rodičmi maloletá berie normálne. Má u otca svoje oblečenie, do ktorého ju prezlieka, aby sa vonku mohla zašpiniť. Jeho pracovná doba je od 07.00 do 14.00 hod., nepracuje na zmeny, ani cez víkendy. Zhruba jedenkrát za 4 týždne má pracovnú pohotovosť, takže je k dispozícii pri mobilnom telefóne od 16.30 hod. do 09.00 hod. do ďalšieho dňa vrátane víkendov. Služby vie prispôsobiť svojmu súkromnému životu. Jeho zdravotné problémy vyžadujú odber krvi raz za tri alebo štyri mesiace, lieky mal naposledy predpísané pred dvoma alebo troma rokmi. Psychiatricky liečený nie je, ani v minulosti nebol. V čase rozvodového konania sa bol poradiť s psychologičkou. Maloletá W.Š. navštevuje MŠ v G.. U., odkiaľ si ju otec vyzdvihuje utorky, štvrtky. Od jej nástupu do MŠ vidieť, že má časový režim popoludňajšieho spánku. Výšku jeho príjmu ovplyvňuje pohotovosť, odmeny alebo trinásty plat. Za bývanie mesačne platí asi 150 eur vrátane energií, byt je v jeho výlučnom vlastníctve. Vlastní osobné motorové vozidlo Škoda Fabia a úspory asi 6.000 eur, na účte má možno 2.000 eur. Nemá žiadne dlhy, úvery, pôžičky. Po 22 eur mesačne maloletej W. sporí okrem súdom určeného sporenia.

Matka vypovedala, že s maloletou navštevovala detskú psychologičku PhDr. P. od 24.02.2015, keďže si dieťa po návšteve u otca siaha na pohlavie. U maloletej bol diagnostikovaný aj syndróm ADHD, čo je hyperaktivita. Zatiaľ je všetko ako súčasť detského vývoja v štádiu pozorovania. Otec dcéru učí, že mamu treba biť a starká je ku.... . Do terapie u PhDr. Piačkovej, skončenej v júli 2015 na pokyn psychologičky, otec zapojený nebol. Dieťa obeduje okolo 11.30 až 12.30 hod.. Okolo 14.00 hod. popoludní chodieva spávať. Niekedy nezaspí napriek tomu, že matka si ľahne s ňou. Večer dcéru ukladá spávať okolo 18.30 až 19.00 hod., niekedy zaspí sama, niekedy ide matka s ňou. Prípravu na nočný odpočinok začínajú okolo 17.30 hod.. Škôlku pre maloletú vybrala matka, otec s tým súhlasil. Detská psychologička matke odporučila dieťaťu vypĺňať voľný čas rôznymi aktivitami. Má obavy z toho, aby dieťa u otca nocovalo s poukazom na jeho zdravotné problémy. Dieťa vstáva o 08.00 hod.. Zajakávanie sa u maloletej W. prejavuje asi rok. Detská lekárka MUDr. V. o ňom uviedla, že je psychického pôvodu rovnako ako pomočovanie. Riaditeľka MŠ si všimla, že z extroverta, ktorým bola W. minulý rok, sa stal introvert, počas hry s deťmi sa zamyslí. Keďže má W. doma plné skrine oblečenia a hračiek, veci ktoré prinesie od otca mu matka vráti späť. Nie je pravdou, že dieťa trestá zatváraním do miestnosti, nevie, prečo tak dieťa hovorí. Matka má pracovnú dobo od 08.00 do 16.00 hod., ale môže pracovať aj z domu prostredníctvom dátového pripojenia. Od 12.11.2015 pracuje na základe dohody o vykonaní práce od pondelka do piatka, víkendy má voľné. Stravovacie obmedzenia dieťa nemá žiadne, nemá žiadne alergie a nemá predpísané lieky, ktoré by muselo pravidelne užívať. Jej čistý mesačný príjem je okolo 600 až 800 eur, pretože sa venuje aj distribúcii kozmetiky. Býva v dvojizbovom byte o rozlohe 70 m2 v jej vlastníctve na adrese trvalého bydliska. W. tu má svoje zázemie, svoj kútik. Má svoju posteľ, ale je naučená spávať s matkou. Mesačné náklady na bývanie sú 159 eur vrátane energií a koncesionárskych poplatkov. Matka nemá žiadne dlhy, úvery ani pôžičky. Okrem bytu vlastní motorové vozidlo Citröen C3 a má úspory okolo 10.000 eur. Maloletá W. má nasporených asi 2.600 eur. Podľa písomného potvrdenia MUDr. U., ktoré si nechala vyhotoviť po podaní znaleckého posudku, matka netrpí prejavmi duševnej choroby. Matka má tri mesiace priateľa, ktorého W. pozná, oslovuje ho krstným menom.

Právna zástupkyňa otca dieťaťa uviedla, že o návštevách detskej psychologičky sa otec dozvedel náhodou. Na základe toho kontaktoval detskú lekárku MUDr. V. a vyhľadal aj pomoc na úrade práce. V zdravotnom zázname maloletej nebol žiaden záznam. Na základe vykonaného dokazovania a výsluchu účastníkov konania navrhla, aby súd rozhodol o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti otca, so zachovaním styku dieťaťa so svojou matkou, ktorému otec nebráni ani brániť nebude.

Právny zástupca matky dieťaťa s návrhom na zmenu osobnej starostlivosti nesúhlasil s tým, že najmä na základe záverov znaleckého dokazovania prezentovaných znalkyňou PhDr. M. bolo preukázané, že maloletá W.M. U. nie je týraná, nie je zneužívaná. Matka má vytvorené dobré prostredie, neboli u nej diagnostikované žiadne duševné poruchy. Znalkyňa odporučila rozšírený styk otca s maloletou. Pokiaľ ide o vyjadrenie MUDr. E., je odlišné od stanoviska MUDr. U., predloženého súdu matkou. MUDr. U. diagnostikovala, že u matky nejde o žiadne duševné poruchy, odporúča len psychologické vyšetrenie. Maloletá W. je dievča, teda má bližší vzťah k matke.

Kolízny opatrovník maloletej vzhľadom na výsledky písomného znaleckého odkazovania aj prednesené závery súdnych znalkýň, keď psychiatrička odporučila zmenu osobnej starostlivosti o dieťa, psychologička poukázala na bezpečnostný aspekt, aktuálne navrhol maloletú zveriť do osobnej starostlivosti otca za súčasnej širšej úpravy styku s matkou a uloženia výchovných opatrení v podobe odborného poradenstva pre všetkých členov rodiny.

Z fotokópie správy detskej psychologičky PhDr. M. P. z 24.02.2015 vyplýva, že u mal. W. U.C. bola zistená hyperaktivita, jej intelektové schopnosti pri veku 2,2 roka spadajú na úroveň 2,4 roka. Má problém obsedieť na mieste, točí sa, vrtí obzerá. Matka poukazuje na to, že po zložení plienky sa maloletá začne šúchať medzi nohami, obchytkáva v sprche toho, kto tam je. Matke bola odporučená edukácia odvedením pozornosti, zamestnaním dieťaťa, nehovoriť o obchytkávaní, neklásť otázky čo jej robí ocino, zamedziť dieťaťu ísť do sprchy, keď je tam niekto dospelý, ak niekoho obchytá, dostane trest, analýza správania. Dňa 27.04.2015 matka záznam nedoniesla, lebo W. sa správa stále rovnako. Dieťa udávalo nevhodné správanie sexuálneho charakteru po návrate od otca, čo matka nahlásila na sociálku. Dieťa obťažuje deti aj dospelých tým, že ich obchytáva.

Fotokópiou úradného záznamu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš z 08.01.2016 súd zistil, že sa dostavil otec maloletej C.. U. U. a uviedol, že sa podrobil znaleckému vyšetrovaniu u znalkyne PhDr. M. raz sám, raz s maloletým dieťaťom. Poukázal na úpravu styku s maloletou, matka na jeho kompromisy nepristupuje vôbec, vyžadovala, aby dieťa priniesol včas. Nedodržal čas stretnutí, keď sa niekedy stávalo, že dcéra mala byť odovzdávaná inde ako v mieste bydliska. Na dieťati vidí zmeny správania, zajakáva sa, ohrýza si nechty, hľadí do neznáma, čo sa stáva často aj v kontakte s inými ľuďmi a deťmi. Nechce nosiť veci, ktoré jej zakúpil s odôvodnením, že sa bude hnevať maminka. Matka mu nedáva informácie o dcére, od lekárky, komunikujú veľmi málo, skôr cez SMS. Otcovi bolo poskytnuté sociálne poradenstvo vo veci. Prílohu podania tvorí písomné vyjadrenie otca dieťaťa z 08.01.2016 a elektronická komunikácia medzi ním a matkou.

Z písomného znaleckého posudku znalkyne PhDr. W. M. č. 103/2015, ako aj výsluchu znalkyne na pojednávaní dňa 17.03.2016 má súd preukázané, že znalecký posudok bol zhotovený štandardnými znaleckými metódami, vyšetrením každého z rodičov aj maloletého dieťaťa. Znalkyňa mala k dispozícii súdny spis tunajšieho okresného súdu sp. zn. aj spis . Pri osobnosti otca znalkyňa nezaznamenala sklon ku konfabuláciám, ani skresľovanie skutočností. Otec pozná všetky základné a veku aktuálne potreby W.. V čase vyšetrenia ani v minulosti u neho nie sú diagnostikované žiadne chorobné patologické markery, teda osobné kontraindikácie pre výchovu a starostlivosť o maloleté dieťa. Nie je sebapresadzujúci, skôr prispôsobivý, silne citovo viazaný na maloletú W.. Dieťa je v prítomnosti otca pokojné, sústredené, rešpektuje pokyny znalca. Prítomnosť otca vníma ako istotu, stále ho očami hľadá. Maloletá pred znalkyňou v aplikovaných, veku primeraných diagnostických technikách jednoznačne potvrdzuje, že sa s ockom chce stretávať, chce u ocka bývať a mamy sa bojí, lebo ju bije. U C.. U. U. nebola zistená žiadna forma agresivity proti okoliu, ani proti sebe samému, bráni sa iba v krajných prípadoch. Ak nie je pochopený, odchádza zo situácie. Cieleným vyšetrením v čase vyšetrenia neboli u neho zdiagnostikované rizikové osobnostné charakteristiky v oblasti sexuality. Jeho sexuálna orientácia je na vekovo primerané partnerky opačného pohlavia - dospelé ženy. Neboli zdiagnostikované žiadne znaky sexuálnych úchyliek ako spoločensky neprijateľných aktivít, ako náhodných alebo trvalých, dispozície, vlastnosti, osobnosti správať sa rizikovo a intenzívne, bez zábran. U C.. U. U. nie sú v čase znaleckého vyšetrovania prítomné kvalitatívne ani kvantitatívne chorobné zmeny v prirodzenom vývine a aktivácii sexuálnej potreby. Osobnosť klienta nemá známky psychózy, psychopatie a sociopatie. Je psychicky kompenzovaná a dobre disponovaná pre znalecké vyšetrenie. V čase znaleckého vyšetrenia u neho neboli diagnostikované indície pre ďalšie znalecké vyšetrenie v inom znaleckom odbore. C.. U. U. je veľmi akčná, s dominanciou prioritne negatívnych emócií. Klientka má logoreu, stále hovorí, nedá sa usmerniť. Dieťa má svojho otca, podľa jej vyjadrenia rado, nesúhlasí však s jeho pobytom u neho cez noc. Prejavy duševnej poruchy v pravom slova zmysle nie sú prítomné. V myslení sa manifestuje senzitívna vzťahovačnosť, podozrievavosť, nedôvera voči okoliu, pocity krivdy, frustrácie, vykonštruovaná trauma z exmanžela bez racionálneho kontextu pre znalca. Povahovo je matka expresívna, značne nevyrovnaná, s prechodmi nálad a stavov. Je direktívna, má vysoké požiadavky na okolie, seba z celkového diania úplne vynecháva. Keď sa dostane do konfliktu, je výbušná a arogantná, je veľmi ťažké ukľudniť ju, prakticky všetko ju irituje. Zo psychologického hľadiska si nasimulovala prakticky sama vlastnú frustráciu s výraznou podporou jej rodičov. Vykonštruované správanie sa jej partnera, otca dieťaťa a exmanžela cíti ako osobné ohrozenie a ohrozenie maloletého dieťaťa. Súčasne vie, že maloletá má otca rada, aj preto sa snaží o zákaz, maximálne obmedzenie styku dieťaťa s otcom. Dlhodobo je matka v roli pomstiteľky, je hostilná v striedavých sinusoidách, kedy paradoxne s otcom dieťaťa komunikuje akoby iná osoba, žiada ho o postráženie W., o predĺženie pobytu W. u otca, lebo jej príde kamarátka... Prechádza do manickej fázy dobrej matky a partnerky, čo otca maximálne chaotizuje. Matku je potrebné exaktne vyšetriť znalcom z odboru psychiatria. Znalkyňa v ďalšej časti popisuje sschizoidnú poruchu osobnosti, príčiny jej vzniku, kritériá pre jej diagnózu. Matka deklaruje pozitívny vzťah k dieťaťu, sama však nie je schopná úprimne a autenticky mať dieťa rada. Robí to mechanicky a maloletú W. vystavuje stresom jej vyňatia z úplnej rodiny, jej izoláciou od druhej preferenčnej osoby, a to osoby otca, čím maloletej škodí. Opakovane sa vracia k problémom s exmanželom, oživuje si ich a znova prežíva, nabaľuje ďalšie vykonštruované skutočnosti. Týmto irituje seba, ale hlavne priamo manipuluje dieťa voči osobe otca. Matka reaguje nevyspytateľne, svoje správanie prezentuje aj pred maloletou W., čím ju vôbec neposúva v osobnom vývine, naopak tento brzdí. Matka má dostatočné pocity zázemia vo svojej bázovej rodine, a tak je prakticky v čase vyšetrenia svojou rodinou posilňovaná vo výchovných a spoločenských aj rizikových schémach správania. Nemá nastavené reálne zrkadlo svojho konania, a teda ani jeho blok. Oponenciu neznáša, prechádza do protiútoku. Zo psychologického hľadiska znalkyňa hodnotí matku ako paranoidnú (vzťahovačnú) osobnostnú poruchu a v čase vyšetrenia sú u nej zdiagnostikované výrazné rizikové chorobné patologické markery, teda osobnostné kontraindikácie pre výchovu a starostlivosť o maloleté dieťa. Potrebuje odbornú, podľa znalca aj medikamentóznu liečbu. Klientka sa dokáže postarať o potreby mal. W., je však dôležité u nej eliminovať nepredvídateľné afektívne až agresívne správanie sa. Maloletá W. sa pri vyšetrení diametrálne rozdielne správa v prítomnosti otca, kedy je milá, kľudná, smeje sa, hravá, rešpektuje pokyny znalca aj otca, ktorého stále hľadá pohľadom, bez problémov sa ho dotýka, objíma ho. Znalkyňa nezaznamenáva úľakový reflex. V prítomnosti matky dieťa nevyhľadáva jej osobu, samé si nachádza predmety na hranie, znalkyňu rešpektuje, matku menej alebo vôbec. Po fáze koncentrovanej pozornosti sa maloletá začne správať chaoticky a prestáva počúvať pokyny, správa sa svojvoľne, bez bábiky odmieta odísť z budovy. Matka nedokáže dieťa na jeho vekovej úrovni zvládnuť. Maloletá ovláda základné farby, jej slovná zásoba je dobrá, reč hatlavá a znalkyňa zaznamenáva koktanie. Vizuálno motorická koordinácia je nedostatočná. Maloletá projektuje strach z matky a zároveň ju chce získať. Spontánne bez otázky znalca uvádza, že mamka ju bije, bojí sa jej, ocka má radšej, s ockom jej je dobre, chce ostať u ocka, chce u neho bývať. Maloletá napriek svojmu fyzickému veku 2,10 roka ani jednému z rodičov nechce ublížiť, prirodzene projektuje potrebu oboch rodičov, teda úplnej rodiny. Dieťa vo veku okolo 2,5 roka by sa už počas dňa nemalo pomočovať, rovnako by malo kontrolovať veľkú potrebu. Toto obdobie sa odborne popisuje ako falické, čo sa prejavuje v detských sexuálnych hrách, aktivitách a uvedomovaní si pohlavných rozdielov. Deti si prezerajú pohlavné orgány, dotýkajú sa ich a môžu robiť aj tzv. kopulačné praktiky (obtieranie sa o tvrdé predmety, šúchanie pohlavných orgánov, porovnávanie si ich navzájom) so súčasným formovaním schopnosti sociálnej kontroly, čo sa smie a čo sa nesmie. Znalkyňa nezaznamenáva u maloletej vo voľných grafických projekciách ani priamej verbalizácii známky emocionálnej traumatizácie, nevhodného zaobchádzania, ubližovania zhodne v asociáciách na otca ani na matku. Zo psychologického hľadiska bola potrebná cielená diagnostika syndrómu CAN (Child Abusend Neglect). Dieťa môže byť vystavené viacerým formám syndrómu CAN. Maloletá W. bola cielene diagnostikovaná so zameraním na všetky faktory syndrómu CAN (fyzické zneužívanie, telesné týranie, psychické a emocionálne týranie, sexuálne zneužívanie, výchovné a celkové zanedbávanie) s tým, že žiadna pozitívna indícia ani nález nebol u nej zdiagnostikovaný v čase znaleckého vyšetrenia, ani v minulosti. V čase vyšetrenia ani v minulosti znalkyňa nezistila u mal. W. žiadny zo symptómov ani stopy po fyzickom násilí, po psychickom násilí, ani sexuálnom obťažovaní. Osobnosť dieťaťa nemá známky psychózy, psychických ochorení, znalkyňa zaznamenáva mierne ADHD a celkový nekľud, zvlášť v prítomnosti matky, kedy dieťa prechádza aj do agresívnych prejavov správania. U maloletej W. znalkyňa zaznamenala vývinovú stagnáciu, absenciu vekovo aktuálnej všestrannej výchovy, vývinovej stimulácie a rozvoja jednotlivých osobných dimenzií u dieťaťa matkou, u ktorej vyrastá prakticky v izolácii od osoby otca od jej narodenia. Citový vzťah matky k maloletej W. je ambivalentný, znalkyňa ho hodnotí skôr ako formálny než autentický. Matka maloletú dlhodobo používa ako nástroj pomsty voči otcovi. Nerešpektuje poradenstvo PhDr. M. P. o správaní k dieťaťu. Matka o maloletej nehovorí samostatne, ale len v kontexte s osobou otca a jeho maximálne negatívnom hodnotení. Maloletá viac inklinuje, má dôveru a pozitívnejší vzťah k osobe otca, ktorého preferuje pred osobou matky. Maloletá je negatívne ovplyvňovaná matkou voči otcovi, priama a úmyselná manipulácia dieťaťa, a tým aj skresľovanie správania sa druhého rodiča a vnímaniu udalostí maloletým dieťaťom boli zdiagnostikované u matky C.. U.. U maloletej W. boli zdiagnostikované znaky nevhodnej výchovy zo strany matky, čím ohrozuje reálne vnímanie dieťaťa, ktoré má otca rado a chce byť v jeho prítomnosti, narúša jeho psychickú integritu vo vývine, chaotizuje ho a tým aj jeho ďalší všestranný harmonický vývin. Maloletá W. nedisponuje racionálnymi mechanizmami na pochopenie správania matky, je zmätená, prechádza do chaotického aj agresívneho správania, čím prakticky zaostáva vo vývine vzhľadom na jej intelektový potenciál aj vek. Lepšie osobnostné predpoklady pre výchovu maloletej sú u otca. Na základe všetkých výsledkov znaleckého dokazovanie je vhodné rozšírenie styku maloletej s otcom aj na nocľah v jeho domácnosti. Na otázku právneho zástupcu matky, či je vhodné, aby dieťa zostalo v osobnej starostlivosti matky a bol rozšírený jeho styk s otcom, znalkyňa na pojednávaní uviedla, že necháva túto otázku na rozhodnutie súdu, ale poukazuje na potrebu eliminácie rizikových schém správania sa matky voči dieťaťu a na záujem maloletej. Po vydeferencovaní psychiatrickej diagnózy znalcom z oblasti psychiatrie navrhuje dozor Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v rodine matky. Na pojednávaní 17.03.2016 znalkyňa doplnila písomný znalecký posudok tak, že u tak malého dieťaťa nie je možné, aby svoje správanie prezentovalo spôsobom, ktorý od neho očakáva otec alebo matka.

Znaleckým posudkom č. 2/2016 konzultantky MUDr. Z. E., znalkyne z odboru psychiatria, ako aj výsluchom tejto znalkyne je preukázané, že znalkyňa počas vyšetrenia zistila u matky poruchy myslenia v zmysle ucelených bludných myšlienok formulovaných do celku, ktorým matka verí, považuje ich za pravdivé. V myslení sa manifestuje vzťahovačnosť, podozrievavosť, nedôvera voči okoliu, pocity krivdy, frustrácie, celé jej správanie je ovplyvnené veľmi živou emocionalitou. Je akcentovaná, značne nevyrovnaná, svoju nadmernú úzkosť kompenzuje nadmerným krikom, snahou o ovládanie. Osobnostný vývin akcentovaný, v dlhodobej záťaži a strese paranoidný, popri frustrácii zo zlyhania manželstva, predstáv o živote môže byť aktuálne dekompezovaná. Stav znalkyňa diagnostikuje ako zmiešanú poruchu osobnosti. Bludy vyskytujúce sa u C.. U. sa týkajú presvedčenia o sexuálnom zneužití dieťaťa. Súčasná inklinácia k duchovným zážitkom, orientácia na meditácie, preferenciu duchovna svedčia o narušení reálneho myslenia. Úroveň porúch nemá aktuálne charakter akútnej psychózy, prejavuje sa v teréne fungovania osobnosti. Menovaná vyžaduje dlhodobú starostlivosť u psychológa i psychiatra, jej fungovanie bez intenzívnej pomoci ohrozuje riadny vývin maloletej. Na pojednávaní MUDr. Z.K. E. doplnila, že pri zhotovení znaleckého posudku boli použité vyšetrovacie metódy používané znalcami psychiatrami, konkrétne zhodnotenie zdravotnej dokumentácie, súdnoznalecký spis, objektívne vyšetrenie ústnou formou. Znalkyňa konzultovala so znalkyňou PhDr. M., PhDr. Š. a PhDr. P., ktorí sú z G.. U., ktorí s dieťaťom pracovali. Na pojednávaní znalkyňa uviedla, že jednoznačná odpoveď na otázku, či diagnóza zmiešaná porucha osobnosti je pre okolie nebezpečná neexistuje, pretože porúch osobností je mnoho a môžu byť v rôznom stupni kompenzácie alebo dekompenzácie. Podstatné pre zdiagnostikovanie tohto stavu bolo, že matka trpí väčšou mierou úzkostlivej poruchy, čo však vie vykompenzovať svojím intelektom. Prihliadala aj na stanoviská troch renomovaných psychológov, ktorí konštatovali odklon od reality a paranoju. Mamička je viac úzkostlivá, tým sa aj viac o dieťa obáva. Na druhej strane pociťuje väčšiu mieru zodpovednosti. Pri diagnostike ide o uhol pohľadu, o skúsenosti vyšetrujúceho, o to, ako sa podarí nadviazať kontakt s vyšetrovaným, v akej dobe je vyšetrenie realizované, ako vyšetrovaný odpovedá. Pokiaľ sa aj stretnú traja psychiatri, tak každý môže mať na vec iný názor, pretože môže matku vyšetrovať v inom osobnostnom rozpoložení, napr. už dnes popoludní môže byť v inom stave ako je teraz, budú viditeľné iné symptómy. Ide o celoživotnú poruchu, ktorá má každý deň iný stav. Je podmienená aj situačne, inak sa prejavuje na lyžovačke, v obchode, inak v domácom prostredí. Je možné tento stav mierniť. Nie je to ochorenie liečiteľné, ale vyžaduje intervenciu, aby sa predišlo nepríjemným prejavom, zlým stavom, či už u pacienta alebo aj vo vzťahu k jeho okoliu. Nejde o psychózu. Matka potrebuje odbornú pomoc, aby zvládla stavy prílišnej úzkosti alebo paranoidné prejavy, čo môže dosiahnuť spoluprácou so psychológom. Medikamentózne je možné ovplyvniť úzkosť, nepokoj, napätie, paranoidné prejavy na úrovni symptómov. Matka nie je vylúčená z bežného života. Chodí do práce, vie zabezpečiť starostlivosť o domácnosť, o dieťa, preto znalkyňa plne nekvalifikovala paranoidnú duševnú poruchu, ale len poruchu osobnosti. Na otázku právneho zástupcu, či matka má mať dieťa v starostlivosti, znalkyňa odpovedala, že keby vyšetrovala matku izolovane, tak nevidí problém, avšak treba hodnotiť aj údaje v zdravotnej dokumentácii, ďalších psychológov PhDr. Š., PhDr. P.. Preto sa konzultantka priklonila k návrhu PhDr. M. s tým, že pokiaľ matka nekomunikuje svoje problémy so psychológom a psychiatrom, stabilnejšie výchovné prostredie pre dieťa je u otca. Z pohľadu konzultantky nie je vhodná ani striedavá výchova, pretože dieťa potrebuje jedno výchovné prostredie tým skôr, že ide o dieťa hyperkinetické, ktoré má zvýšené požiadavky na stabilitu výchovného prostredia. Samozrejme s matkou sa môže stretávať, realizovať s ňou činnosti, ktoré nerealizuje so svojím otcom. Nie je problém v zachovaní styku matky a dieťaťa aj cez víkendy, vrátane nocľahu. Dôležité je, že dieťa musí mať režim, musí vedieť, že cez týždeň je u ocka, cez víkend u maminy. Potrebný je prístup matky k psychológom, k psychiatrom, čo bude to vyžadovať veľa vopred neurčiteľného času. Na otázku súdu, keby matka napr. zajtra nastúpila na odborné liečenie u psychiatra, u psychológa, či môže maloletá zostať v jej osobnej starostlivosti, znalkyňa odpovedala, že je dôležitý výsledok, ktorý sa dostaví za určitý čas. Podľa znalkyne by sa aj otec dieťaťa mal zapájať do odborného poradenstva minimálne z toho hľadiska, aby ako muž vedel reagovať na výchovné problémy spojené s výchovou dcéry. Dieťa by malo navštevovať detského psychológa a aj špeciálneho pedagóga, pretože sa blíži do školského veku, je tam nezrelosť, hyperkinetika, mohli by byť problémy. Obidvaja rodičia by mali absolvovať terapie u tej istej osoby, teda nie otec u jedného a matka u druhého, napr. psychológa.

Zo správy psychiatričky MUDr. E.W. U. z G.. U. zo 17.02.2016 je preukázané, že u matky sa nevyskytujú prejavy duševnej choroby, občas kolísanie nálad v anamnéze. Lekárka žiada psychologické vyšetrenie osobnosti, depresia, kontrola s výsledkom.

Z oznámenia zamestnávateľa otca R. - G. F., R..F.., V., z 26.02.2016 je preukázaný čistý priemerný mesačný príjem otca dieťaťa za obdobie od januára 2015 do januára 2016 vrátane 1.365,79 eur.

Matka pracovala od 01.02.2011 do 30.11.2015 vo funkcii inžinier logistiky v subjekte F. F., F..E..D.., G.. B., pričom od 01.12.2011 do 29.11.2015 čerpala materskú a rodičovskú dovolenku a pracovný pomer bol ukončený dohodou k 30.11.2015. V októbri 2015 dosiahla netto mzdu 1.010,83 eur. U zamestnávateľa C.. Ľ. Č., Z., G.. U. podľa oznámenia z 12.03.2016 pracovný pomer trval od 01.12.2015 do 11.01.2016 a bol ukončený v skúšobnej dobe. Za december 2015 bolo matke vyplatených 366,36 eur, v januári 2016 suma 55,65 eur.

Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 37 ods. 1 Zákona o rodine nevhodné správanie sa detí, ako aj porušovanie povinností rodičov, vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, alebo zneužívanie ich práv môže každý oznámiť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu. Rovnako môže každý oznámiť tomuto orgánu, obci alebo súdu skutočnosť, že rodičia nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností.

Podľa § 37 ods. 2 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení:

a) vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojím správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu,

b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené,

c) uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývoj; dodržiavanie uloženého obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce,

d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach.

Podľa § 37 ods. 4 Zákona o rodine ak súd rozhodne o uložení výchovných opatrení podľa odseku 3, môže ich vhodne a účelne spájať s výchovnými opatreniami uvedenými v odseku 2.

Podľa § 37 ods. 5 Zákona o rodine súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, ak je v ňom maloleté dieťa umiestnené.

Podľa § 37 ods. 6 Zákona o rodine súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia po uplynutí obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení. Výchovné opatrenie súd zruší, ak splnilo svoj účel. Súd môže rozhodnúť o uložení iného vhodného výchovného opatrenia, ak je to v záujme maloletého dieťaťa.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Nakoľko ide o nesporové konanie, súd po vykonaní znaleckého dokazovania rozhodol o začatí konania o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a o uloženie výchovných opatrení. Zo záverov znaleckého dokazovania či už z oblasti psychológia, alebo z oblasti psychiatria je preukázané, že ďalšie zotrvanie maloletej W. U. v osobnej starostlivosti matky nie je v záujme maloletej, nie je pre jej riadny a bezpečný vývoj aktuálne vhodné. Podľa výpovede znalkyne MUDr. E. na pojednávaní dňa 17.03.2016 nie je vhodná ani striedavá osobná starostlivosť vo vzťahu k maloletej aj s poukazom na skutočnosť, že dieťa je hyperkinetické a potrebuje mať pevné pravidlá správania sa, pevný režim, jednu domácnosť. Táto znalkyňa u matky zdiagnostikoala zmiešanú poruchu osobnosti, čo je celoživotná neliečiteľná, ale ovplyvniteľná porucha. Menovaná vyžaduje dlhodobú starostlivosť psychológa i psychiatra, jej fungovanie bez intenzívnej pomoci ohrozuje riadny vývin maloletej. Matka nekomunikuje svoje problémy so psychológom a psychiatrom, preto je stabilnejšie výchovné prostredie pre dieťa u otca. Nie je problém v zachovaní styku matky a dieťaťa aj cez víkendy, vrátane nocľahu. Správa psychiatričky MUDr. U. zo 17.02.2016, podľa ktorej sa u matky nevyskytujú prejavy duševnej choroby rozhodnutie súdu neovplyvnila, lebo podľa výpovede znalkyne MUDr. E. pri diagnostike sú dôležité skúsenosti vyšetrujúceho, doba realizácie vyšetrenia. Znalkyňa doslova uviedla, že pokiaľ sa stretnú traja psychiatri, každý môže mať na vec iný názor, pretože môže matku vyšetrovať v inom osobnostnom rozpoložení, napr. už popoludní môže byť v inom stave ako je teraz, budú viditeľné iné symptómy. Navyše aj MUDr. U. odporučila psychologické vyšetrenie osobnosti a kontrolu s výsledkom, uvádza poznámku depresia. Rovnako znalkyňa PhDr. M. vypovedala, že výchova poskytovaná maloletej W. matkou má na dieťa negatívny vplyv, predstavuje brzdu v jeho riadnom vývoji. Stabilitu a bezpečie pre maloletú W. predstavuje jej otec. Matka je schopná zabezpečiť materiálne podmienky pre výchovu maloletej, čo je však pre jej riadny vývoj nepostačujúce. Treba eliminovať rizikové schémy správania sa matky voči dieťaťu. Matka reaguje nevyspytateľne, svoje správanie prezentuje aj pred maloletou W., čím ju vôbec neposúva v osobnom vývine, naopak tento brzdí. Zo psychologického hľadiska znalkyňa hodnotí matku ako paranoidnú (vzťahovačnú) osobnostnú poruchu a v čase vyšetrenia sú u nej zdiagnostikované výrazné rizikové chorobné patologické markery, teda osobnostné kontraindikácie pre výchovu a starostlivosť o maloleté dieťa. U mal. W. boli zdiagnostikované znaky nevhodnej výchovy zo strany matky, čím ohrozuje reálne vnímanie dieťaťa, ktoré má otca rado a chce byť v jeho prítomnosti. Matka narúša psychickú integritu dieťaťa vo vývine, chaotizuje ho a tým aj jeho ďalší všestranný harmonický vývin. Matka sa dokáže postarať o potreby mal. W., je však dôležité u nej eliminovať nepredvídateľné afektívne až agresívne správanie sa. Znalkyňa nezistila matkou tvrdené sexuálne obťažovanie maloletej jej otcom, ani iné jeho rizikové správanie. Znalkyňa zistila lepšie osobnostné predpoklady pre výchovu maloletej u otca, ktorý na rozdiel od matky dieťa nezneisťuje, nemanipuluje ním.

Zastupovanie a správu majetku maloletej súd ponechal obidvom rodičom, pretože ide o zastupovanie a správu majetku maloletej len v bežných veciach. Zároveň súd zaviazal matku platením výživného vychádzajúc z jej tvrdeného príjmu nespochybneného otcom a z osobných majetkových zárobkových pomeroch oboch rodičov, ako aj príjmu otca dieťaťa. Otec dieťaťa dosahuje príjem niekoľkokrát vyšší než je príjem matky, na druhej strane je matka povinná zabezpečovať náklady na živobytie maloletej W. primerane k svojim možnostiam a schopnostiam. Každý z rodičov vlastní dvojizbový byt, náklady každého z nich na bývanie sú približne rovnaké. Ani jeden z nich nevlastní luxusné motorové vozidlo, obidvaja majú vyživovaciu povinnosť len voči maloletej W., obidvaja jej nakupujú oblečenie aj hračky. Na rozdiel od predošlého súdneho rozhodnutia nie je v možnostiach a schopnostiach matky prispievať okrem bežného výživného aj na tvorbu úspor tak, ako to bolo v prípade otca. Maloletá W. má bežné výdavky spojené s návštevou materskej školy, výživou v užšom slova zmysle, ošatením, obutím, bývaním. Zo záverov obidvoch znalkýň a aj z prednesov obidvoch rodičov na pojednávaní je zrejmé, že zlyháva ich vzájomná komunikácia. Súd preto pristúpil k začatiu konania o uloženie výchovných opatrení. Obidvom rodičom súd podľa § 37 ods. 2 písm. d) zákona o rodine uložil povinnosť podrobiť sa sociálnemu aj odbornému psychologickému poradenstvu v snahe napomôcť navráteniu riadneho výchovného prostredia zabezpečujúceho vývoj maloletej W. v súlade so všeobecne akceptovanými morálnymi zásadami spoločnosti. Vzhľadom na závažnosť situácie (dieťa je vývinovo oneskorené, zajakáva sa) bolo nepostačujúce uloženie výchovných opatrení jednorazovej povahy. Poradenstvo súd viazal na stanovený časový úsek (ktorý je v prípade potreby možné predĺžiť, alebo naopak skrátiť) a určil ciele, ktoré má poradenstvo sledovať. Poradenstvo bolo uložené obidvom rodičom. Bude realizované za súčinnosti Poradensko-psychologického referátu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lipt. Mikuláš, ktoré disponuje dostatočným priestorovým aj personálnym zázemím. Taktiež súd nariadil dohľad nad výchovou maloletej W., ktorý bude vykonávaný tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku za súčinnosti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lipt. Mikuláš, pretože záujem maloletej W. na riadnej výchove vyžaduje jej dlhodobejšie sledovanie, lebo jej výchova je aktuálne narušovaná nekomunikáciou rodičov aj osobnostným založením jej matky. Napokon súd uložil povinnosť odborného poradenstva aj maloletej W. s poukazom na jej hyperaktivitu, zajakávanie a oneskorený vývin v porovnaní s jej fyzickým vekom. V snahe eliminovať ďalšie konflikty rodičov smerujúce k traumatizácii maloletej W. súd presným spôsobom upravil jej styk so svojou matkou, ktorý bude (spočiatku) realizovaný jedenkrát počas pracovného týždňa a každý druhý víkend v mesiaci bez prítomnosti otca, aj s nocľahom v domácnosti matky.

Rozhodnutie o náhrade trov konania si súd vyhradil na samostatné rozhodnutie rovnako ako rozhodnutie o náhrade trov konania štátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Žiline v troch písomných vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 Obč. súd. por. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Obč. súd. por. odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.