Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12P-72-2022.pdf
PDF · 91.5 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/72/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v Pezinku, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubomírou Krchníkovou, v právnej veci návrhu manžela A.. Z. Y., X.P. XX.XX.XXXX, L. R. XXX, J., na rozvod manželstva s manželkou A.. G. Y., X. XX.XX.XXXX, L. R. XX, Z., zastúpená Advokátska kancelária - JUDr. H. L., R..K..S.., R. R. J. XX, L., a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej C. Y., X. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny J., H. X, J., takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo A.. Z. Y. , X. XX.XX.XXXX a A.. G. Y.F. K.. R., X. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX Y. J. , zapísané v Knihe manželstiev matričného Ú. J. , Y. B. XX, K. XXXX, X. R. XX, J. J. Č. XX r o z v á d z a.
II. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu, v rámci ktorej sa maloletá C. Y., X. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva rodičov zveruje do osobnej starostlivosti matky.
III. Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok sú oprávnení obaja rodičia.
IV. Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej C. mesačne sumou 400,- eur, počnúc dňom právoplatnosti výroku tohto rozsudku o rozvode, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
V. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Manžel sa návrhom podaným na súde dňa 22.04.2022 domáhal rozvodu manželstva a žiadal upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva. Návrh na rozvod manželstva odôvodnil tým, že okrem menších nedorozumení, bolo manželstvo harmonické až do roku 2018, kedy sa manželka priznala k jej nevere. Taktiež začali medzi manželmi hádky, napätie a nasledovali časté ústne výzvy zo strany manželky o vysťahovanie sa manžela z jej rodinného domu. Manželia stratili po tomto všetkom vzájomnú úctu medzi sebou a partnerský (resp. manželský) život sa zmenil iba na spolubývanie a aj to s napätím, pričom manželstvo prestalo plniť svoju funkciu a je v súčasnosti iba čisto formálne. V novembri 2019 sa manžel zo spoločnej domácnosti a išiel bývať do podnájmu a následne sa presťahoval do rodinného domu vo vlastníctve jeho firmy. Citové vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené. Manžel nemá záujem na ďalšom trvaní manželstva, ktoré je hlboko a trvale rozvrátené.
2. Manželka s návrhom na rozvod manželstva súhlasila, k príčinám rozvratu manželstva uviedla, že od začatia partnerského vzťahu s manželom ich vzťah bolo značne ovplyvňované opakovanými finančnými problémami manžela, ktoré súviseli s jeho podnikateľskou činnosťou v oblasti stavebníctva
a v dôsledku ktorých bola manželka, v tom čase ešte iba partnerka, nútená spolupodieľať sa na úhrade finančných dlhov manžela, ktoré v konečnom dôsledku vyústili až do exekučných konaní vedených voči manželovi Súčasne bol manžel niekoľkokrát aj súdne trestaný a práve tieto problémy spôsobili prvotné vážne problémy medzi manželmi, v tom čase iba partnermi. Zároveň v partnerstve a v manželstve sa rokmi viac vypuklo prejavil vekový rozdiel medzi manželmi, ktorý je 15 rokov. Ďalším dôvodom, ktorý prispel k manželskému odcudzeniu a rozvratu je aktívne venovanie sa manžela golfu a to de facto od počiatku ich partnerstva. Časté odchody z domu zo strany manžela z dôvodu golfových aktivít, mali dopad na stratu intimity medzi manželmi. A keď sa k tomu pridali aj rôzne zdravotné problémy manžela, vyústilo to do krátkodobého mimomanželského pomeru manželky. Ten trval necelý polrok, manželka sa s krátkodobou neverou manželovi zdôverila a je pravdou, že sa obaja snažili následne vyriešiť svoje manželské problémy, čo sa im žiaľ nepodarilo. V záujme nevyhrotenia situácie v manželstve sa na krátky čas vysťahovala z domu, keďže pociťovala silný psychický nátlak zo strany manžela. V rámci terapie, ktorú v tom čase absolvovala, jej bolo odporúčaný návrat do rodinného prostredia, keďže práve rodinné zázemie malo mať pozitívny vplyv na jej liečbu. Po jej návrate, sa aj manžel aktívne zapájal do scelenia manželstva ako aj rodiny. Manželka s rozvodom manželstva súhlasí, tiež zastáva názor, že vzťahy s manželom sú vážne naručené a trvalo rozvrátené. Manžel má toho času už novú partnerku, ktorú predstavil už aj maloletej dcére a spoločným známym. Rozumie, že manžel neprekonal jej krátkodobú neveru a nedokáže jej ju odpustiť i napriek tomu, že ho opakovane požiadala o odpustenie a jej návratom do spoločnej domácnosti deklarovala záujem o obnovu manželského spolunažívania a záchranu rodiny. K obnoveniu však medzi manželmi nedošlo, a preto sa ešte v januári 2020 dohodli na rozchode, kedy sa manžel odsťahoval zo spoločnej domácnosti do prenajatého bytu
3. Vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode účastníci uzavreli rodičovskú dohodu a žiadali, aby súd rodičovskú dohodu schválil.
4. Procesný opatrovník pre prípad rozvodu navrhol rodičovskú dohodu schváliť, nakoľko je v záujme maloletého dieťaťa.
5. Na zistenie skutkového stavu veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so sobášnym listom manželov, rodným listom maloletej, daňový priznaním obchodnej spoločnosti manžela, potvrdením o príjme manželky, správou opatrovníka, rozpisom mesačných výdavkov, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi. Súd ďalej vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:
6. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, u oboch manželov je to manželstvo druhé. Manželom sa dňa XX.XX.XXXX narodila dcéra C.. Manželia od decembra 2019 nežijú v spoločnej domácnosti, manžel má nový vzťah. Obaja manželia odmietajú obnoviť spolužitie.
7. Podľa Čl.l Zákona NRSR č. 36/2005 Z.z., Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine) manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
8. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
9. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
10. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
11. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada pri porušení povinnosti manželov podľa § 18 a 19.
12. Zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti a s prihliadnutím na všetko, čo za konania vyšlo najavo, vrátane prednesov a vyjadrení účastníkov, ktorí zhodne odmietli pokus o zmierenie, má súd preukázané, že vo veci rozvodu manželstva sú splnené všetky zákonné podmienky rozvodu ich manželstva. Vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, že toto manželstvo neplní svoj spoločenský účel. Účastníci ako manželia spolu nežijú, spoločne nehospodária, intímne sa nestýkajú. Na základe uvedeného je zrejmé, že manželstvo účastníkov konania neplní ani jednu z funkcií manželstva tak, ako to vyžaduje Zákon o rodine a tento stav je dlhodobý. Ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd ustálil dlhodobé rozdielne nazeranie manželov na existenciu manželského spolužitia, čo vyústilo do citového odcudzenia medzi manželmi a nezáujem o udržanie manželského spolužitia, na základe čoho nie je možné od účastníkov konania požadovať obnovu ich manželského spolužitia. Manželstvo je dobrovoľným zväzkom muža a ženy, nemôže fungovať bez vzájomnej úcty, dôvery, náklonnosti, lásky a tolerancie a pokiaľ účastníci konania odmietajú obnoviť spolužitie súd nemá prostriedky aby obnovenie spolužitia účastníkom konania nariadil, môže iba vplývať na ich konanie v tomto prípade to bolo bezvýsledné. Preto mal súd za to, že rozvod takéto formálneho manželstva účastníkov konania, nie je ani v rozpore so záujmom ich maloletého dieťaťa a manželstvo účastníkov konania rozviedol.
13. Podľa § 100 Civilného mimosporového poriadku s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
14. Manželia majú jedno maloleté dieťa C. Y., X. XX.XX.XXXX .
15. Maloletá je je vo veku 15 rokov, je študentkou 1. ročníka súkromného gymnázia, kde sú poplatky 180,- eur mesačne, učí sa dobe, je zdravá. Maloletá sa vo voľnom čase venuje jazdeniu na koňoch, maľuje, hrá na flaute, stará sa o psov. Priemerné mesačné výdavky na maloletú sú 2.000,- eur.
16. Manželka je zamestnaná ako obchodná riaditeľka, jej priemerný čistý mesačný príjem je 4.172,- eur. Manželka s maloletou býva v rodinnom dome v jej vlastníctve, mesačné výdavky na bývanie sú 250,- eur, mesačná splátky hypotéky 585,- eur. Manželka je spoluvlastníčkou rodinného domu jej rodičov.
17. Manžel je podnikateľ, vlastní obchodnú spoločnosť, zamestnáva 8 zamestnancov, ročný obrat spoločnosti je 200.000,- eur, je tiež zamestnancom v tejto spoločnosti s príjmom 1.350,- eur, a podielom na zisku 10.000,- eur ročne. Manžel býva v celoročne obývateľnej rekreačnej chate, ktorú vlastní jeho obchodná spoločnosť, mesačné výdavky na bývanie sú 150,- eur.
18. Podľa Čl. 3 Zákona o rodine, rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností.
19. Podľa Čl. 4 Zákona o rodine ,všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.
20. Podľa Čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
21. Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; zastupovanie maloletého dieťaťa; správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
22. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 23. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 24. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. 25. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. 26. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 27. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
28. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
29. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
30. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
31. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
32. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
33. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie
34. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
35. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že sú splnené podmienky Zákona o rodine, preto súd predmetnú rodičovskú dohodu schválil. Rodičovská dohoda bola uzatvorená v súlade s potrebami maloletej ako i príjmom a možnosťami a schopnosťami oboch rodičov.
36. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie. ( § 368 Civilného sporového poriadku ).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením ( § 44 Civilného mimosporového poriadku ).
V prípade, že niektorý z účastníkov nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je možné vo veci starostlivosti o maloleté deti navrhnúť na súd výkon tohto rozhodnutia alebo v časti výživného na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).