Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20P-60-2015.pdf
PDF · 91.54 KB
Case nature
Area
Subarea
20P/60/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci navrhovateľky: B. T., H.. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. X, X. L., proti odporcovi: U. T., A.. XX.XX.XXXX, bytom Q. Č.. XX, W. Š., v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej Y. T., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode, maloleté dieťa v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo navrhovateľky B. T., H.. O., nar. XX.XX.XXXX a odporcu U. T., A.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v W. Š., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu W. Š.S. vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom X r o z v á d z a.
II. Súd z v e r u j e na čas po rozvode manželstva maloletú Y. T., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
III. Odporca U. T., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej Y. T., nar. XX.XX.XXXX sumou 130,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Stretávanie sa odporcu s maloletou Y. T., nar. XX.XX.XXXX sa n e u p r a v u j e.
V. Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Podaným návrhom žiadala navrhovateľka rozviesť manželstvo, ktoré uzavrela s odporcom dňa XX.XX.XXXX a na čas po rozvode zveriť ich maloletú dcéru Y. do svojej osobnej starostlivosti. Žiadala, aby odporca prispieval na výživu maloletej dcéry sumou 200,- € mesačne.
Návrh zdôvodnila tým, že manželstvo uzatvárali po prechádzajúcich neúspešných a rozvedených manželstvách s predpokladom väčších skúseností a znalostí života v manželstve, no postupne sa ich vzťahy zhoršovali, zanikali spoločné záujmy, ako aj intímny život a manželstvo prestalo plniť svoj účel. Nie je možné predpokladať jeho nápravu a očakávať od nich obnovenie riadneho manželského spolužitia. Tento stav mal negatívny vplyv aj na ich spoločné deti, t. č. už plnoletého syna Filipa a v súčasnosti ešte maloletú dcéru Agátu, čo sa prejavovalo problémami v jej správaní a v školských výsledkoch. Navrhovateľka potom riešila situáciu tak, že sa zo spoločnej domácnosti odsťahovala.
Odporca s rozvodom manželstva súhlasil. Súhlasil aj s tým, že po rozvode bude maloletá dcéra Y. v osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. K výživnému
uviedol, že je schopný prispievať na výživu dcéry sumou 120,- € mesačne. Pôvodne žiadal upraviť aj stretávanie sa s maloletou, no neskôr od tejto požiadavky upustil.
Kolízny opatrovník navrhol v prípade rozvodu manželstva zveriť maloletú do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Výšku vyživovacej povinnosti ponechal na úvahu súdu. Vyjadril sa, že vzhľadom na aktuálny vzťah odporcu a maloletej a jej súčasný vek, by nemalo zmysel upravovať otázku stretávania sa.
Súd na základe výpovedí navrhovateľky a odporcu a ich sobášneho listu zistil, že u oboch sa jedná o v poradí druhé manželstvo, ktoré uzavreli dňa XX.XX.XXXX Q. W. Š..
Navrhovateľka sa vyjadrila, že spočiatku bolo manželstvo harmonické, no po ukončení materskej dovolenky sa u odporcu začalo prejavovať agresívne a majetnícke správanie, ako aj absolútna rozdielnosť ich názorov na spolužitie. Snažila sa o nápravu, no na strane odporcu to neviedlo k žiadnemu výsledku. Preto bola nútená približne pred dvoma rokmi odísť zo spoločnej domácnosti, odkedy s odporcom nehospodária a neudržiavajú intímne spolužitie. Aktuálne má inú známosť. Okrem toho z jej výpovede bolo evidentné, že u nej existuje zásadné citové odcudzenie voči odporcovi.
Odporca uviedol, že aj v súčasnosti navrhovateľku ľúbi, no aj z jeho výpovede vyplynulo, že v manželstve boli určité problémy. Bližšie ich nekonkretizoval uvádzajúc len, že navrhovateľka v podstate zanedbávala starostlivosť o domácnosť, ktorá bola v poslednom čase len na jeho pleciach. Potvrdil, že v roku 2014 navrhovateľka odišla zo spoločnej domácnosti a odvtedy spolu nehospodária a intímne spolu nežijú.
Z uvedeného mal súd za preukázané, že manželstvo navrhovateľky a odporcu už neplní svoj účel, ktorým je podľa § 1 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v platnom znení (ďalej len „Zákon o rodine“) vytvorenie harmonického a trvalého životného spoločenstva zabezpečujúceho riadnu výchovu detí.
Pokiaľ potom počas konania účastníci (najmä navrhovateľka) neprejavili záujem o udržanie manželstva, či dokonca obnovenie manželského spolužitia, v situácii, kedy má navrhovateľka známosť s iným mužom, s ktorým býva v spoločnej domácnosti (správa úradu práce na č. l. 16 spisu) súd dospel k záveru, že vzhľadom na absenciu spoločnej domácnosti, hospodárenia, intímneho spolužitia manželov je ich manželstvo len formálnym vzťahom, ktorého udržiavanie nemá význam a jeho rozvod nebude ani v rozpore so záujmami maloletej dcéry Y..
Preto manželstvo rozviedol vzhľadom na splnenie zákonných predpokladov určených v ust. § 22 a § 23 ods. 1 zákona o rodine, podľa ktorých k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch s tým, že súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Príčinu rozvratu súd nezistil, nakoľko na jednej strane sa navrhovateľka vyjadrila, že to boli rozdielne názory na spolužitie ako aj správanie sa odporcu a na druhej strane zasa odporca tvrdil, že sa navrhovateľka nestarala o domácnosť, chodila neskoro z práce, súd však tieto skutočnosti preukázané nemal. Preto musel konštatovať, že príčina rozvratu zistená nebola.
Pokiaľ ide o úpravu práv a povinností navrhovateľky a odporcu ako rodičov maloletej Y. na čas po rozvode manželstva, súd vychádzal z § 24 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý určuje, že v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Zverenie maloletej do osobnej starostlivosti navrhovateľky nebolo sporné, nakoľko s tým súhlasil aj odporca aj kolízny opatrovník. Tento v rámci vlastného šetrenia prostredníctvom dožiadaného Úradu práce v F. nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti navrhovateľky o maloletú, u ktorej sa táto v súčasnosti nachádza. Sama maloletá sa vyjadrila, že chce zostať u matky. Súd potom prihliadajúc na uvedené skutočnosti, vrátane stanoviska maloletej Y., ktorá je dieťaťom pomaly na prahu dospelosti, zveril túto do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ju súčasne bude zastupovať a spravovať jej
majetok, ktorá úprava zodpovedá ust. § 24 ods. 4 Zákona o rodine vyjadrujúceho povinnosť súdu v otázke úpravy rodičovských práv a povinností vždy prihliadať na záujem maloletého dieťaťa.
S poukazom na ust. § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine súd stretávanie sa odporcu s maloletou neupravil, nakoľko túto otázku navrhovateľka aj odporca žiadali neupravovať.
Spornou bola otázka výšky výživného, ktorým má odporca prispievať na výživu dcéry, keď navrhovateľka požadovala sumu 200,- € mesačne a odporca sa vyjadril, že je vzhľadom na svoj príjem a výdavky schopný platiť len sumu 120,- € mesačne.
Z prehľadu výdavkov (č. l. 27 a nasl. spisu), ktorý predložila navrhovateľka súd zistil, že na domácnosť má celkové výdavky 443,46 €. Predložila zálohový predpis úhrad za byt v sume 102,12 € mesačne, potvrdenia o úhrade elektriny 17,27 € mesačne znejúce na meno jej priateľa a faktúru za mobilný telefón na sumu 80,- € mesačne, čo vysvetlila tým, že suma zahŕňa internet a poplatok za telefón jej, ako aj maloletej dcéry Y.. Tiež predložila výpisy zo svojho bankového účtu za mesiace december 2015 až február 2016, ako aj pokladničné doklady o úhrade oblečenia, obuvi a stravy. Výdavky na maloletú vyčíslila na sumu 240,23 € mesačne, čo zahŕňa cestovné 22,40 € (potvrdenia o kúpe mesačného študentského cestovného lístku na č. l. 33 až 36 spisu), doučovanie z anglického jazyka 60,- €, zdravotnú starostlivosť 50,- € za mesiac a zvýšenú starostlivosť o chrup v dôsledku používania fixného strojčeka v sume 12,- € mesačne, plus mesačné náklady vo výške 95,83 € predstavujúce prepočet na jeden mesiac čo sa týka oblečenia, obuvi, posteľnej bielizne, spodného prádla a školských potrieb.
Podľa potvrdenia o príjme mala navrhovateľka v mesiacoch január a február 2015 v spoločnosti B. &. C., s. r. o. so sídlom v W. čistú mzdu za tieto dva mesiace v priemere 521,- € mesačne (č. l. 21 spisu) a v spoločnosti I. Q., s. r. o. so sídlom v X. L. mala v mesiacoch marec 2015 až december 2015 ako predavačka priemerný príjem v čistom na úrovni 406,- € mesačne, čo za uvedené obdobie jedného roka predstavuje čistý priemerný príjem 463,- € mesačne.
Z výpovede odporcu súd zistil, že býva v spoločnej domácnosti s plnoletým synom C., ktorý je študentom vysokej školy, preto mu vypomáha aj finančne. Najskôr mu prispieval na internát, ktorý v súčasnosti nedostal a tak mu dáva 60,- € mesačne na benzín. Platí hypotéku a nakoľko dochádza do práce vynakladá na to sumu 120,- € mesačne. Štyrikrát denne užíva inzulín, čo ho stojí 30,- € mesačne, ako diabetik má iný stravovací režim s čím súvisia zvýšené výdavky o 40,- € mesačne, na stravu, pranie, varenie vynakladá 150,- € mesačne a oblečenie pre seba a syna po 30,- € mesačne. Posiela tiež dcére vreckové. Predložil doklady o platbe inkasa v sume 15,74 € mesačne, potvrdenie o preddavkoch na elektrinu v sume 65,81 € mesačne, prehľad mesačných platieb za mobilný telefón v sume okolo 40,- € mesačne a tiež výpis zo svojho účtu za február 2016, podľa ktorého spláca úver 140,- € mesačne.
Odporca podľa predloženého potvrdenia o príjme zarobil v roku 2015 priemerne v čistom 872,38 €, v januári 2016 mal čistý príjem na úrovni 814,- €.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Súd potom vychádzajúc z citovaných ustanovení Zákona o rodine dospel k záveru, že na pokrytie všetkých odôvodnených potrieb maloletej je zo strany odporcu adekvátnou suma 130,- € mesačne, v ktorom rozsahu je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu maloletej.
Navrhovateľka vyčíslila výdavky na maloletú sumou okolo 240,- € mesačne, pričom ale nemožno ako náklady na maloletú zohľadniť v plnom rozsahu ďalšie výdavky navrhovateľky „na domácnosť“, nakoľko ide o náklady, ktorými sú pokrývané aj jej bytové potreby ako aj jej priateľa a tieto je potrebné zohľadniť v rámci poskytovania osobnej starostlivosti maloletej zo strany navrhovateľky podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine. Vôbec pritom nemožno ako výdavok na maloletú zohľadniť platbu úveru navrhovateľkou v sume 69,- € mesačne ani náklady na jej telefón. Z toho potom vyplýva, že nemožno ďalšie odôvodnené výdavky na maloletú vypočítať mechanickým rozdelením sumy 443,- € na polovice. Súd však samozrejme akceptuje určité výdavky, ktoré sú nevyhnutne a logicky spojené so starostlivosťou o maloletú ako hygienické potreby a strava ale aj náklady reprezentujúce určitý nadštandard v podobe poplatku za mobilný telefón či internet. Podľa názoru súdu sú však všetky odôvodnené potreby maloletej tak ako ich definovala navrhovateľka vzhľadom na vek a zdravotný stav maloletej pokryteľné do sumy 270,- € mesačne, ktorá zahŕňa sumu 144,- € (cestovné, doučovanie, zdravotnú starostlivosť a starostlivosť o chrup) plus suma necelých 130,- €, ktorú súd považuje za primeranú pokiaľ ide o ostatné výdavky (obuv, oblečenie, hygiena, školské potreby, strava atď.). Platí tu totiž ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého má dieťa právo podieľať sa na životnej úrovni rodiča a toto ustanovenie znamená, že dieťa má právo na rovnakú životnú úroveň ako rodič nielen v prípadoch, kedy je životná úroveň rodiča vysoká, ale aj v prípadoch nižšej životnej úrovne výživou povinného rodiča, ktorý objektívne nemá možnosť zvýšiť si vlastným pričinením životný štandard. Jednoducho povedané, uspokojovanie rozsahu potrieb dieťaťa musí byť adekvátne možnostiam a schopnostiam rodičov.
Maloletá je v súčasnosti vo veku, v ktorom je miera potreby osobnej starostlivosti zo strany navrhovateľky nepochybne nižšia než je tomu napríklad u dieťaťa útleho veku, či u dieťaťa, ktoré je vzhľadom na nepriaznivý zdravotný stav odkázané na celodennú opateru. Preto by v zásade tak navrhovateľka aj odporca mali svoju vyživovaciu povinnosť plniť v rovnakom rozsahu. Prihliadajúc však na to, že navrhovateľka v rámci výkonu osobnej starostlivosti uspokojuje bytovú potrebu maloletej, stravu, jednoducho všetky potreby, ktoré sú logicky s osobnou starostlivosťou spojené, je povinnosťou odporcu podieľať sa na úhrade potrieb maloletej viac než polovicou. Súd potom dospel k záveru, že vzhľadom na pomery odporcu je tento schopný platiť výživné v sume 130,- € mesačne, pričom ale zohľadnil aj to, že maloletej na základe trvalého príkazu posiela vreckové v sume 20,- € mesačne. Spolu to predstavuje 150,- € mesačne s tým, že zvyšok potrieb maloletej je schopná zo svojho príjmu pokryť navrhovateľka. Znovu tu súd poukazuje na ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine a zdôrazňuje, že rozsah potrieb dieťaťa sa musí prispôsobiť možnostiam rodičov.
U odporcu súd vychádzal z toho, že má (rovnako ako navrhovateľka) vyživovaciu povinnosť aj síce k už dospelému synovi C., no stále sa pripravujúcemu na budúce povolanie štúdiom na vysokej škole a ako vyplynulo z vyjadrení účastníkov, tomuto na výživu navrhovateľka nijakým spôsobom neprispieva. Výdavky odporcu súd považoval za objektívne a primerané, dosahujúce okolo 690,- € mesačne a preto nemal dôvod aplikovať ust. § 62 ods. 5 zákona o rodine a na niektoré z nich ako na nie nevyhnutné neprihliadať.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 144 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozsudku smeruje, kto ho podáva
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozsudok, v čom je rozsudok, alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v 3 rovnopisoch, inak súd vyhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 205 ods. 1, 2 O.s.p.).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva oznámiť matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na exekúciu podľa Zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.