Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozhodnutie_13C-344-2015.pdf
PDF · 88.92 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/344/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Katarína Šťastná, v právnej veci navrhovateľa: Y.. E.. Y. C., W.. XX.X.XXXX, F. L. W. U., N. XX/XX, proti odporcovi: T. A., W.. XX.XX.XXXX, F. L. W. U., Q. X/X, právne zastúpený: JUDr. Ján Buroci, Za šestnástkou 17, Spišská Nová Ves, o určenie výživného pre manželku takto
rozhodol:
I. Súd návrh zamieta.
II. Navrhovateľka je povinná nahradiť odporcovi trovy konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 859,05€ do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Dňa 29.07.2015 doručila navrhovateľka tunajšiemu súdu návrh, ktorým žiadala, aby súd zaviazal odporcu prispievať jej na výživu počnúc od 29.07.2015 sumou 150,- € mesačne, titulom manželského výživného. Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom uzavrela manželstvo dňa 20.04.2013 a z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa, syn M. narodený 01.11.2014. Dňa 15.04.2015 sa spolu s maloletým synom odsťahovala zo spoločného bydliska k svojim rodičom, kde býva doposiaľ. Jej mesačný príjem pozostáva len z rodičovského príspevku a prídavku na dieťa spolu vo výške 226,72€ mesačne. Na tunajšom súde podala zároveň aj návrh na rozvod manželstva a návrh na úpravu rodičovských práv a povinnosti, o ktorých nebolo rozhodnuté. Odporca jej od apríla 2015 na jej výživu a výživu syna nijako neprispieva. Až na základe jej naliehania poslal odporca dňa 1.7.2015 výživné na dieťa vo výške 300,-€ za obdobie apríl, máj a jún 2015. Keďže jej výdavky sú vyššie ako je jej príjem, musia jej neustále finančne pomáhať rodičia.
Odporca s návrhom nesúhlasil, žiadal ho zamietnuť a to z dôvodu, že pred odchodom navrhovateľky zo spoločnej domácnosti mali spoločné úspory vo výške 2. 800,-€, z ktorých polovicu vo výške 1.400,- € zaslal na účet navrhovateľky, preto má za to, že do doby, kým bude ich manželstvo rozvedené, navrhovateľka disponuje finančnými prostriedkami na svoju výživu. Z príjmu, ktorý má vo výške 600,-€, platí zálohové platby za energiu a média vo výške 150,-€, stravu 150,-€, ošatenie 100,-€, telefón 25,-€ a má za to, že životná úroveň za ten krátky čas do rozvodu manželstva je u oboch rovnaká. K výživnému pre maloletého syna uviedol, že sumu 300,-€ bol nútený zaslať po tom, čo navrhovateľka využívala syna ako rukojemníka a umožnila mu kontakt so synom po tom, čo uvedenú sumu zaplatí. Na výživu syna však chce a bude prispievať, čo je však predmetom iného konania.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento skutkový stav:
Sobášnym a rodným listom mal súd preukázané, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 20.04.2013 v Spišskej Novej Vsi, u oboch ide o prvé manželstvo a z manželstva pochádza mal. M. A., W.. XX.XX.XXXX.
Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 15P/161/2015 zo dňa 09.09.2015, právoplatným dňa 03.10.2015, bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené a rodičovské práva a povinnosti k mal. M. boli na čas po rozvode upravené tak, že bol zverený do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 100,-€ mesačne od právoplatnosti rozsudku a zároveň bol upravený styk otca s mal. M..
Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 5P/171/2015 zo dňa 03.02.2016 právoplatným dňa 16.02.2016 boli upravené rodičovské práva a povinnosti k mal. M. na čas do rozvodu tak, že súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej sa otec zaviazal prispievať na výživu mal. M. sumou 100,-€ mesačne za obdobie od 01.07.2015 do 30.09.2015, pričom dlžné výživné vo výške 300,-€ sa zaviazal zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Navrhovateľka trvala na podanom návrhu v celom rozsahu s poukazom, že jej životná úroveň bola oproti odporcovej nižšia, keďže v mesiaci júl a august 2015 nechodila do práce, poberala iba rodičovský príspevok s prídavkami a odporca poberal mzdu vo výške 600,-€, čo považuje za veľký rozdiel medzi ich príjmami. Opätovne nastúpila po materskej dovolenke do práce v septembri 2015, a až vtedy sa jej životná úroveň zvýšila. Nepopierala, že odporca jej dal sumu 1.400,-€, avšak išlo o ich spoločné úspory, ktoré odporca pri ich rozchode všetky zobral a jej poslal, až po jej naliehaní, dňa 4.6.2015 na účet sumu 1. 400,-€, pričom ona ani nevie, koľko presne peňazí tam mohlo byť, ale je podľa nej možné, že veľa peňazí odporca zamlčal. Z uvedených dôvodov sumu 1. 400,- € nepovažuje za svoj príjem. Na tvorbu úspor prispievali s odporcom obaja, ona tým, že je hudobníčka a príležitostne chodí hrať na akcie. Nevie sa však presne vyjadriť, ako často takto chodí hrať, možno 3x za polrok, nakoľko pri maloletom dieťati nemá toľko času. Odmena za akcie je rôzna, okolo 100,-€ a všetky peniaze, ktoré takto zarobila, doniesla domov a dali sa do spoločných úspor. Odporca má nákladného koníčka, chová holuby, pričom všetko, čo chovom zarobí, investuje do krmiva, preto to boli jej vystúpenia, ktoré prinášali do domácnosti peniaze. Od 01.09.2015 pracuje u pôvodného zamestnávateľa na čiastočný úväzok a popri príjme zo zamestnania v čistej výške 300,-€, poberá rodičovský príspevok a prídavok na dieťa. Po tom, čo odišla so synom zo spoločnej domácnosti, si ona aj odporca hradili náklady na živobytie každý sám. Počas materskej dovolenky dostávala materské vo výške 556,-€ a odporca mzdu, ktorej presnú výšku nevedela. Z jej príjmu sa financovali náklady na chod domácnosti a odporca svoju mzdu odkladal na spoločné miesto s tým, že má za to, že časť zo svojej mzdy pravdepodobne zatajoval. Svoje celkové náklady vyčíslila na sumu 498,-€, z toho náklady na ošatenie 150,-€, kozmetiku 50,-€, stavebné sporenie 35,-€, mobil 30,-€, pohonné hmoty 50,-€, poistku 33,-€ a stravu 150,-€. Po rozvode sa s odporcom dohodli na vyporiadaní ich BSM tak, že odporca, ktorý bol vlastník bytu, zaplatil jej na vyrovnanie finančný podiel, ktorý investovala do rekonštrukcie bytu.
Odporca trval na zamietnutí návrhu. Nesúhlasil s tvrdeniami navrhovateľky, že spoločnú domácnosť opustila v apríli 2015, pretože v apríli síce odišla, ale nie natrvalo. Trvalo odišla zo spoločnej domácnosti dňa 3.6.2015 večer po hádke. Z obavy, aby navrhovateľka z domu nevzala všetky ich spoločné úspory, ktoré boli výške 2.800,-€, schoval ich a hneď na druhý deň polovicu sumy vo výške 1.400,-€ poslal na účet navrhovateľky. Taktiež popieral tvrdenia navrhovateľky o tom, že si nepamätá, na koľkých akciách bola hrať a koľko zarobila, pretože príjmy z týchto akcií mala pekné, za jednu akciu možno 200,-€ a tento príjem mala aj počas materskej dovolenky, preto nesúhlasil ani s tým, že by nemala z čoho žiť a že by ich životná úroveň bola rozdielna. Poukázal tiež na to, že v období, za ktoré si žiada manželské výživné, si kúpila auto, ktoré však napísala na svojho otca a tiež vie, že si počas ich manželstva sporila na stavebnom sporení. Stavebné sporenie považuje za peniaze navrhovateľky, nežiada ich od nej, ani nežiadal v rámci ich vyporiadania BSM.
Navrhovateľka potvrdila, že má auto, ale kúpil je ho v septembri 2015 jej otec za sumu 3. 400,-€. Ona peniaze na kúpu auta nemala, pritom auto potrebuje, keďže má malé dieťa a musí byť mobilná.
Zamestnávateľ odporcu potvrdil, že jeho priemerný mesačný čistý príjem za obdobie od augusta 2014 do júla 2015 bol vo výške 600,99 €.
Z dokladov predložených odporcom súd zistil, že výška mesačných zálohových platieb za byt v L., W. V. X je vo výške 150,-€ mesačne a je určená pre tri osoby. Platba SIPO za plyn, elektrinu a rozhlas s TV je vo výške 33,84€ mesačne. Z účtu odporcu bola na účet navrhovateľky poukázaná dňa 4.6.2015 suma 1.400,-€ a dňa 1.7.2015 suma 300,-€. Dňa 11.11.2015 poukázal odporca na účet navrhovateľky sumu 7.290,-€ titulom vyporiadania ich BSM, pričom na vyplatenie tohto podielu si zobral úver, ktorého mesačná splátka je vo výške 87,-€.
Sociálna poisťovňa potvrdila, že navrhovateľka poberala v období od 01.10.2014 do 26.05.2015 materské priemerne vo výške 556,-€ mesačne. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves je navrhovateľka poberateľkou prídavku na dieťa vo výške 23,52€ a od mája 2015 aj poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 203,20€.
Odporca predložil fotografie, kde ju zobrazená navrhovateľka s kolegami z akcií, na ktorých hrala, pričom pod jednou fotografiou je uvedený dátum 22.júl, pri druhej dátum 4. september a na jednej nie je uvedený žiaden dátum.
Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o spoločnú domácnosť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Vykonaným dokazovaním, zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením návrhu mal súd za to, že návrh nie je dôvodný, nakoľko súd nemal preukázané, že by si odporca svoju vyživovaciu povinnosť neplnil a že by životná úroveň manželov bola rozdielna. Vzhľadom k tomu, že v priebehu konania bolo manželstvo účastníkov ku dňu 3.10.2015 právoplatne rozvedené, posudzoval súd návrh navrhovateľky na manželské výživné za obdobie od podania návrhu t.j. 29.07.2015, do právoplatnosti rozvodu, t.j. 03.10.2015. Navrhovateľka poukazovala na to, že jej životná úroveň bola oproti odporcovej nižšia, keďže jej príjem bol len rodičovský príspevok s prídavkami na dieťa spolu vo výške 226,72€, pričom odporca mal príjem zo zamestnania vo výške 600,-€. Za posudzované obdobie však vzal súd do úvahy skutočnosť, že navrhovateľka mala k dispozícii sumu 1.400,-€, ktorá tvorila polovicu ich spoločných úspor s odporcom, pričom tvrdenia navrhovateľky o tom, že úspory mohli byť aj vo vyššej sume, pretože odporca časť zamlčal, považoval súd len za subjektívne tvrdenia navrhovateľky, ktoré nijako nepreukázala. Súd vzal do úvahy tiež skutočnosť, že od septembra 2015 začala navrhovateľka pracovať na čiastočný úväzok s príjmom 300,-€, ku ktorému poberá rodičovský príspevok a prídavok na dieťa. Navrhovateľka nepopierala, že chodí hrať ako hudobníčka na akcie, a teda aj týmto spôsobom je v jej schopnostiach zabezpečiť si svoj príjem. Navrhovateľka tým, že odišla zo spoločnej domácnosti, prestala tak prispievať na jej chod, preto to bol odporca, ktorý zo svojho príjmu hradil náklady ich pôvodnej spoločnej domácnosti, pričom výška týchto nákladov bola určená s prihliadnutím na navrhovateľku a maloletého syna, keďže v tom čase ešte neboli z tejto domácnosti odhlásení a bola to ich posledná spoločná domácnosť. Zo všetkých uvedených dôvodov mal súd za to, že ak z príjmu odporcu odpočítal súd náklady na bývanie ich spoločnej domácnosti a výživu syna, nebola jeho životná úroveň vyššia ako životná úroveň navrhovateľky, nakoľko na živobytie mu ostala približne rovnaká suma, ako mala navrhovateľka zo svojho príjmu, pričom obaja mali svoj príjem rovnako zvýšený o spoločné úspory, ktoré si rozdelili na polovicu. Pokiaľ ide o výživné pre mal. syna M., to bolo predmetom iného konania, pričom ohľadom posudzovaného obdobia uzavreli účastníci konania dohodu o výživnom v sume 100,- € mesačne. Okrem toho sa príjem navrhovateľky od septembra zvýšil o príjem zo zamestnania, čím sa dostal na úroveň príjmu odporcu a príležitostne si dokáže navrhovateľka zvýšiť príjem hraním na akciách. Zo všetkých uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľky zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov konania potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 10 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ( ďalej len " vyhlášky " ) ak je predmetom právnej služby opakujúce sa plnenie, tarifná hodnota sa určí súčtom hodnôt týchto plnení; ak ide o plnenie na čas dlhší ako päť rokov alebo o plnenie na čas neurčitý, tarifnou hodnotou je päťnásobok ročného plnenia.
Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 6.638,78 eura do 33. 193,92 eura suma 220,74 eura + 16,60 eura za každých aj začatých 1 659,70 eura prevyšujúcich sumu 6. 638,78 eura.
Podľa § 13a ods. 1 písm. a.),c.) , d.) odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, c) písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej, d) účasť na konaní pred súdom alebo iným orgánom a na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín; ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny.
Podľa § 13a ods. 4 vyhlášky za zastúpenie na pojednávaní, pri ktorom došlo iba k vyhláseniu rozhodnutia, patrí odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny. Za zastúpenie na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, patrí odmena vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny.
Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
Odporca si uplatnil náhradu trov konania, o ktorých súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a vyhlášky č. 655/2004 Z.z. tak, že mu náhradu trov konania v celom rozsahu priznal, nakoľko bol v konaní plne úspešný, keďže súd návrh smerujúci proti nemu v celom rozsahu zamietol.
Odporca si uplatnil náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 1.049,51€ za 4 úkony právnej pomoci ( príprava a prevzatie veci + vyjadrenie vo veci samej z 31.8.2015 + účasť na pojednávaní dňa 22.10.2015 + účasť na pojednávaní dňa 17.3.2016 ) + 3 režijný paušál za úkony v roku 2015 po 8,39€ + 1x režijný paušál za úkon v roku 2016 po 8,58€. Tarifnú hodnotu stanovil podľa § 10 ods. 3 vyhlášky vo výške 9.000,-€, t.j. odmena za 1 úkon právnej pomoci predstavuje výšku 253,94€. Keďže navrhovateľka požadovala určenie manželského výživného, ide o plnenie na neurčitý čas, preto v zmysle § 10 ods. 3 vyhlášky je tarifnou hodnotou päťnásobok ročného plnenia, t.j. 150,-€ x 12 mesiacov = 1.800,-€ ročne x 5 rokov = 9.000,-€, hodnota za 1 úkon právnej pomoci tak predstavuje sumu 253,94€ a túto odmenu súd právnemu zástupcovi odporcu aj priznal za 3 úkony právnej pomoci. Právny zástupca odporcu si vyúčtoval v plnej výške 253,94€ aj odmenu za úkon účasti na pojednávaní dňa 22.10.2015, avšak odmenu za tento úkon súd v zmysle § 13a ods. 4 vyhlášky krátil na 1/4 z hodnoty, pretože uvedené pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci, keďže navrhovateľka sa bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavila, hoci naň bola riadne predvolaná. Odporca sa so svojim právnym zástupcom na pojednávanie dostavili, preto súd priznal odmenu za účasť na tomto odročenom pojednávaní vo výške 1/4 t.j. v sume 63,48€. Celkovo tak súd priznal právnemu zástupcovi odmenu vo výške 825,30€ + režijný paušál za 4 úkony vo výške 33,75€, t.j. spolu 859,05€, ktorú zaviazal zaplatiť v konaní neúspešnú navrhovateľku.
Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.
Navrhovateľka bola zo zákona oslobodená od platenia súdneho poplatku za podaný návrh v zmysle § 4 ods. 2 písm. e) zákona č. 71/1992 Zb. a keďže súd jej návrh v celom rozsahu zamietol, v konaní bola neúspešná, preto súd nerozhodoval o zaplatení súdneho poplatku za návrh, ktorý by bol povinný zaplatiť odporca len v prípade, ak by súd návrhu navrhovateľky aspoň čiastočne vyhovel.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 250a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.