Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22P-1-2016.pdf
PDF · 90.16 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-22P/1/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou Mgr. Anna Križákovou, v právnej veci navrhovateľky: T. T., trvale bytom P. D. č. XXXX/XX Q., zastúpenej advokátom: Z.. P.. P. S., so sídlom E. II č. XXX, T., proti odporcovi: S. T., trvale bytom U. č. XXXX/XX, C., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode voči maloletému dieťaťu: K. T., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, takto
rozhodol:
Súd manželstvo T. T., rod. V., nar. XX.XX.XXXX a S. T., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté XX.XX.XXXX v Q., zapísané v knihe manželstiev Z. úradu Q., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a .
Ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností účastníkov na čas po rozvode súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu v nasledujúcom znení:
Maloletá K. T., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia.
Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej sumou XXX eur mesačne a to vždy vopred do 15. dňa v mesiaci k rukám matky maloletej.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojim návrhom, doručeným dňa 02.12.2015 Okresnému súdu Ružomberok, postúpeným tunajšiemu súdu dňa 04.01.2016 domáhala, aby súd rozviedol jej manželstvo s odporcom, s ktorým nežijú v spoločnej domácnosti od 15.11.2014, ktoré je vážne rozvrátené, neplní a ani v budúcnosti nemôže plniť svoj spoločenský účel. Maloletú dcéru pochádzajúcu z manželstva navrhla zveriť do svojej osobnej starostlivosti s tým, že odporca bude zaviazaný prispievať na jej výživu sumou XXX eur mesačne. Odporca s návrhom na rozvod súhlasil. Ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností v priebehu konania účastníci pred súdom uzavreli rodičovskú dohodu, ktorú kolízny opatrovník odporučil schváliť.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, čítaním listinných dôkazov založených do spisu a to sobášnym listom a rodným listom mal. K., potvrdením o príjmoch a výdavkoch účastníkov, správou zo šetrenia pomerov v domácnosti otca, ako aj ďalším na vec vzťahujúcim sa spisovým materiálom a zistil nasledujúci skutkový stav veci:
Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v Q. po takmer X ročnej známosti. U oboch ide o ich prvé manželstvo. Ich posledné spoločné bydlisko bolo v K., kde v súčasnosti nežije ani jeden z manželov. Z manželstva účastníkov pochádza ich dcéra K., narodená XX.XX.XXXX. Spočiatku bolo ich manželstvo bez vážnejších nezhôd, ktoré sa však začali objavovať po narodení ich dcéry. Rozdielne predstavy na vedenie rodinného života a odlišné postoje a názory na fungovanie partnerstva a manželstva postupne vyústili do vzájomného odcudzenia, na čo odporkyňa dňa XX.XX.XXXX odišla bývať ku svojim rodičom do R.. Q. sa po prekonaní prvotných komunikačných problémov v zásade dohodli aj na stretávaní sa otca s maloletou, keď otec si dieťa začal preberať vo štvrtok o XX.XX hod a matke ju odovzdáva v pondelok o XX.XX hod, kedy mu odpadli značné prvotné náklady v súvislosti so zabezpečovaním ubytovania v Q., kam za dcérou dochádzal. Nakoľko v závislosti od pracovných povinností otca si rodičia nevedeli stanoviť pravidelné striedanie sa týždňov, avšak nemajú problém sa na tom dohodnúť, žiadali aktuálne styk otca s maloletou v rozsudku o rozvode manželstva neupraviť. Otec akceptoval zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletú budú obaja rodičia a napokon akceptoval aj výšku výživného XXX eur mesačne, po čom, čo pôvodne žiadal zohľadniť pri stanovení rozsahu jeho vyživovacej povinnosti jeho zvýšené výdavky na cestu za účelom vyzdvihnutia maloletej v mieste jej súčasného bydliska a jej následného odovzdania matke, keď mal záujem dieťaťu kupovať aj ďalšie osobné veci a oblečenie.
Podľa § 23 ods. 1 zák. č. 36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „Zákona o rodine“) súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
Podľa § 19 ods. 3 Zákona o rodine, na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.
Vzhľadom k výsledkom vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvalo rozvrátené a že možnosť obnovenia manželského spolužitia nie je reálna. Zo zhodných výpovedí účastníkov je zrejmé, že medzi účastníkmi nedochádza k plneniu viacerých zo základných mravných postulátov, vyjadrených v ustanovení § 18 Zákona o rodine. Súd mal za to, že rozvod manželstva nebude ani v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa. S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutočnosti v súlade s ustanovením § 23 Zákona o rodine návrhu na rozvod vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol. Za príčinu rozvratu manželstva súd považoval rozdielne názory partnerov na fungovanie partnerského a manželského spolužitia, vrátane ekonomickej stránky, ich rozdielne postoje v každodennom rodinnom živote, ktoré zapríčiňovali hádky, konflikty a nedorozumenia, čo napokon po presadení si zúženia bezpodielového spoluvlastníctva zo strany odporcu viedlo k ukončeniu spolužitia manželov.
Podľa § 113 ods. 1 O.s.p. je s konaním o rozvod manželstva spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
O úprave rodičovských práv a povinností účastníkov súd rozhodol v súlade s ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine. Súd pri schvaľovaní vyššie uvedenej rodičovskej dohody, vychádzal z príjmov rodičov maloletej K., ako i z jej odôvodnených potrieb a z ostatných majetkových, zárobkových, sociálnych a osobných pomerov na strane rodičov, ako aj z ich schopností a možností podieľať sa na uspokojovaní potrieb dieťaťa. Otec vlastní jednoosobovú spoločnosť s ručením obmedzením, ktorej mesačný príjem predstavuje X.XXX eur brutto; ako fyzická osoba v daňovom priznaní za rok XXXX vykázal základ dane X.XXX,XX eur, z čoho daňová povinnosť predstavuje XXX,XX eur a za obdobie máj až december XXXX vykázal úhrn vyplatených zdaniteľných príjmov XXX eur, keď si ako štatutár v pracovnom pomere s XX % podielom vypláca mzdu XXX eur brutto. Svoje osobné mesačné náklady vyčíslil na sumu X.XXX eur (v súhrne mesačne suma XXX,XX eur na splátky troch hypotekárnych úverov, XXX,XX eur mesačné náklady spojené s bývaním vrátane energií, internetu a TV, XX,XX eur zdravotné poistenie, XX,XX eur životné poistenie, XX eur telefón, XXX eur strava a XX eur hygiena). Býva v 2- izbovom kompletne zariadenom byte v jeho výlučnom vlastníctve, kde má maloletá k dispozícii primerane vybavenú detskú izbu. Otec vlastní dvojizbový byt, ktorý súčasne využíva i na bývanie a užíva motorové vozidlo H. X trail, vo vlastníctve jeho obchodnej spoločnosti. Z. je v súčasnosti nezamestnaná, pričom po ukončení rodičovskej dovolenky sa zaevidovala na úrade práce z časovo limitovaným nárokom na príspevok v nezamestnanosti vo výške XXX,XX eur až XXX,XX eur v závislosti od počtu dní v mesiaci, kde absolvovala školenie zamerané na rozbehnutie podnikania. V čase vyhlásenia rozsudku bola bez príjmu; poberá výlučne rodinné prídavky na maloletú vo výške XX,XX eur. Majetok vyššej hodnoty nevlastní; býva u svojich rodičov, ktorým podľa dohody prispievala na bývanie sumou XXX eur mesačne a sumou XXX eur na stravovanie; po výpadku príjmu jej finančne a materiálne pomáhajú rodičia. Náklady na maloletú matka vyčíslila na XX až XX eur za stravu + X eur mesačne školné, XX,XX eur, náklady na hygienu, XX eur mesačne náklady na ošatenie, XX eur na cestovanie + ďalšie náklady na tanečnú X,XX eur, angličtinu XX eur, lieky X eur, hračky XX eur, telefón XX eur, zábava/výlet XX eur. Súd pri posudzovaní rodičovskej dohody vychádzal na strane otca z jeho schopností a možností okrem príjmu zo závislej činnosti podieľať na zisku jeho obchodnej spoločnosti, k čomu aj nepochybne dochádza
vzhľadom na jeho mesačné náklady, keď náklady na bývanie otca, ktoré v súhrne presahujú sumu X.XXX eur súd musel posudzovať podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, keď za odôvodnené nevyhnutné výdavky v tomto smere na zabezpečenie obdobnej nehnuteľnosti na bývanie súd vzhľadom na súčasnú výšku nájmov a hypoték s dlhšou dobou splatnosti súd ustálil na cca polovicu z reálne otcom vynaložených nákladov v súvislosti s bývaním. Na strane maloletej súd zohľadňoval predovšetkým jej odôvodnené potreby, v zmysle všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka, za zohľadnenia jej veku a sociálneho prostredia, v ktorom žije. Okrem polovice príspevku na bývanie a stravu starým rodičom, s ktorým matka s maloletou momentálne býva (XXX eur) súd vychádzal z bežných nákladov, primeraných potrebám maloletej - t.j. z výdavkov na stravu v školských jedálni i doma, hygienu, oblečenie, cestovné v Z., školné a školské pomôcky, náklady na nutnú zdravotnú starostlivosť, voľnočasové aktivity atp., zodpovedajúce schopnostiam a možnostiam rodičov, za prihliadnutia na právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Dohodnutá výška výživného, ktorá nepokryje všetky náklady spojené s výživou maloletej, je tak stanovená v spodnej hranici schopností a možností otca, prihliadajúc aj na jeho majetkové pomery a životnú úroveň a zohľadňuje zvýšené výdavky otca na pohonné hmoty a celkovou cestu v súvislosti s realizáciou styku s maloletou, ako aj jeho prípadné ďalšie naturálne a iné plnenia zo strany otca v prospech maloletej počas realizácie ich styku. Vo zvyšku je náklady na výživu maloletej aj vo finančnom vyjadrení povinná zabezpečiť matka vychádzajúc zo zásady, že rodičia sa podieľajú na výžive svojich detí obaja podľa svojich schopností a možností, a to bez ohľadu na jej aktuálne absentujúci príjem, keď aj na jej strane súd vychádzal z potenciality príjmu, t.j. nie z reálne vykazovaného príjmu, ale z príjmu, ktorý by matka s poukazom na svoje schopnosti, vzdelanie a prax mala byť schopná dosahovať, keď však na jej strane je súčasne potrebné prihliadať aj na kompenzáciu časti jej vyživovacej povinnosti osobnou starostlivosťou o maloletú. S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania mal súd za to, že rodičmi navrhnutá dohoda je v súlade s odôvodnenými potrebami maloletej, ako i v súlade s možnosťami a schopnosťami oboch rodičov a preto túto rodičovskú dohodu ako celok schválil.
V rozhodnutí o rozvode súd neupravil styk rodičov s maloletou nakoľko rodičia v konaní výslovne uviedli, že tento žiadajú neupraviť.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 144 veta prvá O.s.p. tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.: 1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, 2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, 3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, 4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, 5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, 6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, 7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, 8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predchádzajúce priezvisko. Ak povinný dobrovoľne neplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na exekúciu.