Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Cb-6-2015.pdf
PDF · 103.01 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-9Cb/6/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Lenkou Pavlovičovou v právnej veci navrhovateľa SPP- distribúcia, a.s., so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 44/b, IČO: 35910739, zast. Mgr. Miroslavom Hanecom, advokátom v Žiline, Hruštiny 602, proti odporcovi rybarstvo.sk, s.r.o., so sídlom Čachtice, Železničná 29, IČO: 45700605, zast. Mgr. Viliamom Parákom, advokátom v Novom Meste nad Váhom, Komenského 2700/7, o zaplatenie 3.615,08 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.615,08 Eur s 5,75% ročným úrokom z omeškania od 09.03.2013 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Navrhovateľovi sa priznáva náhrada trov konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd odporcu zaviazal k zaplateniu sumy 3.615,08 Eur s 5,75% ročným úrokom z omeškania od 09.03.2013 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Uviedol, že odporca odoberal zemný plyn na odbernom mieste Odborárska 8, Nové Mesto nad Váhom. Zamestnanci navrhovateľa na základe informácií zistených pri odpočte zemného plynu 24.01.2013 vykonal dňa 30.01.2013 kontrolu odberného miesta odporcu. Plynomer nachádzajúci sa na jeho odbernom mieste zdemontovali a odoslali na expertízu súdnemu znalcovi, ktorý posudkom č. 22/PL-2013 potvrdil, že na odbernom mieste dochádzalo k odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Došlo tak k neoprávnenému odberu plynu v zmysle § 82 ods. 1 písm. d/ zákona č. 251/2012 Z.z. Navrhovateľovi vznikla škoda tým, že odporca v období, za ktoré si navrhovateľ uplatňuje nárok na náhradu škody, t.j. od 19.01.2012 do 24.01.2013, odobral z jeho distribučnej siete plyn patriaci navrhovateľovi, a to meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V tomto období odporca neodoberal plyn patriaci jeho dodávateľovi. V danom prípade nie je možné určiť výšku skutočnej škody, preto navrhovateľ na výpočet výšky škody použil vyhlášku č. 449/2012 Z.z. Navrhovateľ vyúčtoval odporcovi škodu vo výške 3.615,08 Eur splatnú 08.03.2013, odporca ju neuhradil.
Platobným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 24.02.2015 č.k. 9Cb/6/2015-18 súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel.
Proti platobnému rozkazu podal odporca odpor. Nárok navrhovateľa neuznal. Nemá vedomosť o tom, kto porušil plombu na meradle, nevie vysvetliť, ako k takému zásahu došlo. Nemôže preto ani niesť zodpovednosť za takýto zásad do meradla a za následný neoprávnený odber zemného plynu. Nie je si vedomý ani porušenia zákonných povinností. Nemá ani možnosť verifikovať, či bola plomba na meradle porušená už na mieste odberného miesta alebo nie. Pri kontrole ani demontáži plynomeru sa nenachádzal konateľ odporcu ani ním poverená osoba, ktorá by mala oprávnenie za odporcu konať.
Aj zistenie začiatku neoprávneného odberu - deň 19.01.2012, je pochybný, namieta aj preto celkový počet dní neoprávneného odberu, ktorý navrhovateľ stanovil. Rovnako aj výška škody je nezmyselná a v totálnom nepomere k predtým spotrebovávaným množstvám plynu. Rovnako aj skutočnosť o poškodení plomby nie je zdokladovaná s istotou, ale len pravdepodobne, pričom znalec vykonával znalecké skúmanie optickým skúmaním a závery posudku len predpokladá. Žiadal preto návrh zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, výpismi z obchodného registra na účastníkov konania, Zápisom zo dňa 30.01.2013, Znaleckým posudkom číslo 22/PL-2013, faktúrou č. 9000155087, Výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu zo dňa 30.01.2013, časťou Sadzobníka navrhovateľa, prehľadom stavov na plynomere, faktúrou č. 7401148715, opravnou faktúrou č. 7401165133, Montážnym listom meradla číslo 1200034573, listom Slovenského plynárenského priemyslu, a.s., zo dňa 04.12.2015 s prílohami, výsluchom svedkyne R. L..
Navrhovateľ a odporca boli ku dňu vzniku záväzkového vzťahu podnikateľmi (výpisy z obchodného registra na účastníkov konania).
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporca odoberal zemný plyn na odbernom mieste Nové Mesto nad Váhom, Odborárska 8.
Podľa Zápisu zo dňa 30.01.2013 bola na odbernom mieste odporcu vykonaná dňa 30.01.2013 kontrola odberného miesta, pričom stav na plynomeri bol v tom čase 12.672 m3, plynomer bol s výrobným číslom 825823102192. Kontrolou malo byť zistené: „podozrenie na pravosť overovacej značky. Meradlo zasekáva. Meradlo je umiestnené v predajni a je prístupné len za prítomnosti majiteľa. Fotodokumentácia plynových spotrebičov bola umožnená. Pri výmene prítomná p. L. R.- asistentka konateľa.“. Meradlo bolo v zapečatenej krabici odoslané na expertízu, OM bolo preblombované. Zápis je podpísaný za odberateľa R. L..
Podľa Znaleckého posudku č. 22/PL-2013 vypracovaného Ing. Petrom Leškom bola optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami plombovacích klieští zistená obsahová nezhoda znakov nachádzajúcich sa na plastovej plombe číselníka a olovenej plombe telesa. Znalec konštatoval, že „s veľkou pravdepodobnosťou možno predpokladať, že pôvodné zabezpečenie meradla bolo porušené- odstránené a nahradené inou plombou.“ Znalec tiež konštatoval, že „s veľkou pravdepodobnosťou možno predpokladať, že pôvodné zabezpečenie meradla výrobcom bolo odstránené a nahradené zabezpečením, ktoré bolo označené znakmi, ktoré neboli vytvorené kliešťami oprávnenými na zabezpečenie meradla.“ Záverom znalec konštatoval, že „znaky nachádzajúce sa na plombe číselníka a plombe telesa sa nezhodujú.“
Dňa 30.01.2013 uskutočnil navrhovateľ výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, pričom si uplatnil za neoprávnene odobratý plyn sumu 3.354,57 Eur a za náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu vo výške 260,51 Eur. Celková škoda spôsobená navrhovateľovi tak bola určená vo výške 3.615,08 Eur.
Faktúrou č. 9000155087 vyúčtoval navrhovateľ odporcovi za neoprávnený odber plynu a náklady spojené s jeho zisťovaním sumu 3.615,08 Eur, ktorá bola podľa tejto faktúry splatná 08.03.2013. K zaplateniu nedošlo.
Podľa § 76 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. dodávku plynu je povinný merať prevádzkovateľ distribučnej siete vlastným určeným meradlom, ktoré koncovému odberateľovi plynu bezodplatne montuje, udržiava a pravidelne zabezpečuje jeho overenie.
Podľa § 76 ods. 11 zákona č. 251/2012 Z.z. odberateľ plynu je povinný prevádzkovať odberné plynové zariadenie tak, aby nepoškodil určené meradlo. Akýkoľvek zásah do určeného meradla v rozpore s osobitným predpisom je zakázaný.
Podľa § 82 ods. 1 až 4 zákona č. 251/2012 Z.z. neoprávneným odberom plynu je odber a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti, 2. dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo 3. prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu,
b) nemeraného plynu,
c) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu, d) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, e) ak odberateľ neumožnil prevádzkovateľovi distribučnej siete prerušenie dodávky plynu; taký odber sa za neoprávnený odber považuje odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu, f) ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete, prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete, g) ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky, h) ak odberateľ opakovane bez vážneho dôvodu neumožnil prístup k meradlu, aj keď bol na to prevádzkovateľom distribučnej siete vopred vyzvaný písomnou výzvou, ktorej doručenie odberateľ potvrdil. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l). Ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa plynu v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. d), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky. Pre výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takým neoprávneným odberom plynu na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 3.
Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky č. 210/2000 Z.z. o meradlách a metrologickej kontrole, národnými overovacími značkami sú a) overovacie značky ústavu a určenej organizácie, b) overovacie značky autorizovaných osôb.
Podľa § 9 ods. 3 vyhlášky č. 210/2000 Z.z. overovacia značka autorizovanej osoby pozostáva z písmena M a evidenčného čísla autorizovanej osoby umiestnených v kruhu, ak technické požiadavky na daný druh meradla podľa tohto predpisu neustanovujú inak. Overovacia značka autorizovanej osoby zároveň slúži ako zabezpečovacia značka.
V danom prípade bolo z vykonaného dokazovania preukázané, že plynomer bol u odporcu umiestnený vo vnútri jeho priestorov, teda nie na verejne prístupnom mieste. V danom prípade malo dôjsť podľa znaleckého posudku k poškodeniu plomby na meradle. Plynomer je opatrený viacerými plombami, môže ísť o plombu na číselníku plynomeru alebo na telese plynomeru. Plomby na telese plynomeru a na číselníku pritom musia byť zhodné. V danom prípade z predložených dokladov vyplýva, že plomba na číselníku bola s označením K403 a plomba na telese plynomeru s označením M43, plomby teda neboli zhodné, o čom svedčí fotografický záznam. Z citovanej vyhlášky pritom vyplýva, že v čase, keď k umiestneniu overovacej značky autorizovanej osoby došlo mali byť obe plomby s označením M a nie K. Pri demontovaní plynomeru pritom bola prítomná svedkyňa R. L., ktorá pre odporcu externe vykonávala účtovníctvo. Tá podpísala aj skutočnosti zistené pri kontrole, z ktorých vyplýva, že plomba obvodová (na telese plynomeru) bola M43/03 a plomba na číselníku bola K4/93.
Pokiaľ ide o tvrdenie odporcu, že mu od jeho dodávateľa plynu (SPP, a.s.) bola doručená za obdobie od 19.01.2012 do 31.03.2012 (teda aj za obdobie, kedy malo dôjsť k neoprávnenému odberu plynu) vyúčtovacia faktúra č. 7401148715, z písomného vyjadrenia dodávateľa plynu zo dňa 04.12.2015 vyplýva, že stav spotreby zemného plynu na odbernom mieste odporcu bol k 31.03.2012 určený pomocou použitia tzv. typového diagramu dodávky zemného plynu, teda odhadom. Nakoľko následne bol zistený neoprávnený odber zemného plynu v dôsledku porušenia plomby meradla, bol stav plynu následne k 31.03.2012 opravený na stav spotreby zistený pri fyzickom odpočte uskutočnenom k 18.01.2012 a odporcovi bola zaslaná opravná faktúra č. 7401165133, z ktorej vyplýva, že počiatočný
stav meradla k 19.01.2012 a stav meradla k 31.03.2012 boli totožné, t.j. vo výške 12282 m3, pričom odporcovi tak bol vrátený preplatok vo výške 643,79 Eur.
V danom prípade tak podľa názoru súdu navrhovateľ jednoznačne preukázal, že došlo k neoprávnenému odberu plynu podľa § 82 ods. 1 zákona č. 251/2012, nakoľko spotreba plynu bola u odporcu meraná určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V danom prípade ide o tzv. objektívnu zodpovednosť odporcu, teda zavineniu odporcu sa neskúma.
Podľa § 1 ods. 1 až 3, 5 vyhlášky č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu škoda spôsobená neoprávneným odberom plynu sa v prípade, ak nie je možné použiť na určenie množstva neoprávnene odobratého plynu údaje určeného meradla, vypočíta ako súčin množstva neoprávnene odobratého plynu určeného podľa odsekov 3 až 11 a a) jedenapolnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu, zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete, v prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý je určený na trvalé bývanie, b) jedenapolnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu, zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete; v prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo u odberateľa, ktorý je 1. prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia, 2. zariadením sociálnych služieb, 3. zariadením sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, 4. školou, c) dvojnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu, zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete, v prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý nie je určený na trvalé bývanie okrem odberateľa plynu podľa písmena b) prvého bodu až štvrtého bodu. Cena podľa odseku 1 sa použije pre celé obdobie neoprávneného odberu plynu. Množstvo neoprávnene odobratého plynu sa vypočíta podľa vzorca NOP = D. P. HPs, kde NOP je množstvo neoprávnene odobratého plynu v m3, D je počet dní neoprávneného odberu plynu, P je najväčší hodinový príkon plynového spotrebiča v m3/h, HPs je denný počet hodín používania plynového spotrebiča v h/d. V prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý nie je určený na trvalé bývanie a plyn je tu používaný na výrobné účely, technologické účely, v súvislosti s poskytovaním služieb či predajom tovarov alebo na iné účely (napríklad výrobné podniky, reštauračné zariadenia, hotely, obchodné prevádzky), za denný počet hodín používania plynového spotrebiča sa považuje a) v prípade výrobných prevádzok a technologických objektov (napríklad kotolne) pri jednozmennej prevádzke 8 hodín denne, pri dvojzmennej prevádzke 16 hodín denne a pri trojzmennej prevádzke 24 hodín denne, b) v prípade objektov, v ktorých sa plyn používa v súvislosti s poskytovaním služieb alebo v súvislosti s predajom tovarov (napríklad reštauračné zariadenia, obchodné prevádzky), doba určená prevádzkovými hodinami daného subjektu, c) v prípade objektov využívaných na skladovanie - 13 hodín, d) v prípade objektov školských zariadení - 12 hodín denne, e) v prípade objektov, v ktorých sa poskytuje dočasné ubytovanie (napríklad hotely, penzióny, ubytovne), objektov využívaných ako administratívne priestory, objektov, v ktorých sa poskytuje zdravotnícka starostlivosť, zariadení sociálnych služieb a podobne - 16 hodín denne. V danom prípade nemal navrhovateľ možnosť zistiť objektívne spotrebu odporcu, keďže meradlo správne nemeralo (stav bol rovnaký ako k 19.01.2012), preto navrhovateľ správne postupoval, keď na mieste samom zistil spotrebiče, ktoré sa u odporcu nachádzala a z nich následne určil spôsobenú škodu.
Podľa § 1 ods. 6 vyhlášky č. 449/2012 Z.z., pri určení množstva neoprávnene odobratého plynu je rozhodujúci počet a typ plynových spotrebičov zistených v mieste neoprávneného odberu.
Podľa § 1 ods. 9, 11 vyhlášky č. 449/2012 Z.z. ak v prípadoch neoprávneného odberu plynu s meradlom, ktoré nesprávne zaznamenávalo alebo nezaznamenávalo odber plynu alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nemožno zistiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu, odber plynu sa účtuje odo dňa, ku ktorému bol na predmetnom mieste prevádzkovateľom siete vykonaný posledný fyzický odpočet určeného meradla predchádzajúci dňu zistenia neoprávneného odberu plynu, nie však viac ako 12 mesiacov odo dňa zistenia neoprávneného odberu. Výpočet podľa
odsekov 3 až 10 sa vykoná pre každý plynový spotrebič osobitne. Celkové množstvo neoprávnene odobratého plynu sa vypočíta ako súčet množstva neoprávnene odobratého plynu jednotlivými spotrebičmi.
Podľa § 1 ods. 9, 11 vyhlášky č. 449/2012 Z.z. k škode spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa siete spojené so zisťovaním a s odstraňovaním neoprávneného odberu plynu.
V danom prípade už zo Zápisu zo dňa 30.01.2013, ako i z výsluchu svedkyne, vyplýva, aké spotrebiče boli v priestoroch odporcu nainštalované (štyrikrát zariadenie GAMAT, trikrát s 5 kWh a raz s 4,6 kWh). Následne aj Výpočet škody zo dňa 30.01.2013 vychádza z týchto spotrebičov, ich príkonu a celkovej spotreby. Výpočet pritom vychádza z prevádzkových hodín odporcu, stanovuje potom celkovú spotrebu spotrebičov a celkový počet ich prevádzkových hodín. Podľa predloženého cenníka navrhovateľa bola referenčná cena plynu v januári 2013 vo výške 0,38 Eur/m3, podľa § 1 ods. 1 písm. c/ citovanej vyhlášky bola tak sadzba za jeden m3 plynu vo výške 0,76 Eur. Celková cena za neoprávnene odobratý plyn tak bola správne určená vo výške 3.354,57 Eur (4413,91 m3 x 0,760 Eur).
Pokiaľ ide o nevyhnutné náklady navrhovateľa spojené so zisťovaním a s odstraňovaním neoprávneného odberu plynu, navrhovateľ predložil Cenník, z ktorého vychádzal a z ktorého jednotlivé položky vyplývajú (bod 8.3 a 4 -oprava plynomeru a overeniu plynomeru). Podľa názoru súdu v prípade týchto položiek ide jednoznačne o náklady, ktoré navrhovateľovi reálne vznikli v súvislosti s opravou a overením plynomeru. Rovnako preukázateľným nákladom sú i prostriedky vynaložené na vypracovanie posudku vo výške 40,-Eur a náklady na cestovné, prácu zamestnancov v súvislosti so zaistením neoprávneného odberu (položky 1 až 6 Cenníka externých služieb navrhovateľa). Voči týmto nákladom konkrétne pripomienky odporca nemal.
Vychádzajúc z týchto skutočností súd potom odporcu zaviazal k zaplateniu celkovej sumy 3.615,08 Eur.
Navrhovateľ ďalej žiadal, aby bol odporca zaviazaný i k zaplateniu úroku z omeškania.
Podľa § 365 ods. 1 až 4 Obchodného zákonníka účinného ku dňu vzniku omeškania dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia prehliadky plnenia veriteľa, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti a ak sa po plnení veriteľa má uskutočniť jeho prehliadka na účel zistenia, či veriteľ plnil riadne. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka účinného ku dňu vzniku omeškania ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 1 ods. 1 až 3 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku. Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka
omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Ak veriteľ požaduje úroky z omeškania určené podľa odseku 2, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.
Základná úroková sadzba ECB bola v období od 11.07.2012 do 07.05.2013 vo výške 0,75%.
Navrhovateľ vyzval odporcu k zaplateniu spôsobenej škody do 08.03.2013 (deň splatnosti na faktúre č. 9000155087). Odporca napriek výzve škodu navrhovateľovi nezaplatil. Súd ho preto zaviazal k zaplateniu úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti dlžnej sumy až do zaplatenia. Požadovaná výška úroku z omeškania zodpovedá citovaným ustanoveniam.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľ bol v konaní úspešný, preto mu patrí náhrada trov konania v celosti. Podľa § 151 ods. 7 O.s.p. súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že tieto priznal vo výške 100%, pričom o konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.