Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-355-2013.pdf
PDF · 96.77 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-7C/355/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Lenkou Pavlovičovou v právnej veci navrhovateľa Západoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Bratislava, Čulenova 6, IČO: 36361518, zast. GRABAN, TORMA & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Košice, Kováčska 282/53, IČO: 36730564, proti odporcovi l/ V. V., G.. V.Ň. XX.XX.XXXX, K. O. XXX, E..Č.. K. Ú., M., E. XXX/X, X/ J. C., G.. V. XX.XX.XXXX, K. G. M. G. Z., E. F. XXXX/XX, o zaplatenie 742,10 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Odporcovia 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu 742,10 Eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 13.05.2010 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 40,-Eur, ktoré sú povinní platiť vždy do 15. dňa v každom kalendárnom mesiaci počnúc prvým kalendárnym mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku pod stratou výhody splátok.
II. Odporcovia 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku v sume 44,50 Eur a trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia v sume 142,22 Eur, a to v mesačných splátkach po 30,-Eur, ktoré sú povinní platiť vždy do 15. dňa v každom kalendárnom mesiaci počnúc prvým kalendárnym mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku pod stratou výhody splátok.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd odporcov zaviazal, aby spoločne a nerozdielne zaplatili navrhovateľovi sumu 742,10 Eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 13.05.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania. Uviedol, že dňa 23.03.2010 bola vykonaná kontrola odberného miesta poverenými zamestnancami navrhovateľa, pri ktorej bolo zistené, že odberné miesto je bez zmluvy, bez elektromera. Bol spísaný protokol, vyhotovená fotografická dokumentácia. V dôsledku neoprávneného odberu bola navrhovateľovi spôsobená škoda vo výške 742,10 Eur, ktorú navrhovateľ vyfakturoval odporcovi l/ faktúrou č. 3900904. Odporca 2/ sa priznal, že v čase neoprávneného odberu elektrickej energie odoberal elektrickú energiu na predmetnom odbernom mieste na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej s vlastníkom odberného miesta. Na podklade tejto skutočnosti žiadal o stanovenie splátkového kalendára, avšak Dohodu o uznaní a vysporiadaní záväzku, ktorej súčasťou bol splátkový kalendár nepodpísal a neuhradil ani dlžnú sumu.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, výpisom z obchodného registra na navrhovateľa, vyúčtovaním náhrady škody č. 3900904, pokusom o zmier, Výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, Protokolom o zistení neoprávneného odberu, Záznamom o kontrole odberného miesta s priamym meraním, fotografickým materiálom, Žiadosťou odporcu 2/ o stanovenie splátkového kalendára zo dňa 01.12.2010, Cenníkom pre domácnosti účinným v roku 2009, Informáciou o integrovanej cene platnou od 01.01.2010 a výsluchom odporcov.
Navrhovateľ je podnikateľom (výpis z obchodného registra), odporcovia sú fyzické osoby, nepodnikatelia.
Z výsluchu odporcov vyplýva, že obaja v roku 2010 bývali v priestoroch, kde malo dôjsť k neoprávnenému odberu elektriny. Bola to pôvodne škola. Odporkyňa l/ v nej žila s deťmi a odporcom 2/ ako svojím druhom. Elektrinu reálne používali, avšak za ňu neplatili. V budove bývali zadarmo, nechal ich tam bývať farár, elektrika tam v tom čase už bola, aj farár vedel, že tam je. Odporkyňa 1/ vedela o vykonaní kontroly ohľadne neoprávneného odberu a jeho zistenia. Situáciu chcela riešiť, chcela to splácať, avšak peniaze nemala. Za všetko podľa odporkyne 1/ môže farár, ktorý bol zodpovedný za celú budovu. Rovnako aj odporca 2/ potvrdil, že v uvedených priestoroch spolu s odporkyňou 1/ bývali, nechal ich tam bývať farár zadarmo. Sám zistil, že v priestoroch je elektrina pri maľovaní, pýtal sa farára, či o tom vie, ten bol tiež prekvapený. Hodiny nenašli, zistili, že zapojené nie sú, elektrinu však naďalej používali. Chcel sa s farárom dohodnúť, že mu budú nedoplatky platiť. Po asi dvoch až troch mesiacoch prišla kontrola a policajti, pýtali sa, kto elektriku zapájal, povedal im, že elektrina tam už bola. Sám zmluvu s elektrikármi neuzatváral. V uvedenej budove bývali asi 7 mesiacov v roku 2010. Vedel, že tam hodiny na elektrinu nie sú, avšak elektrinu napriek tomu používali, keďže v priestoroch boli s deťmi. Bol ochotný dlh splácať, avšak chcel nejaký splátkový kalendár. Je ochotný dlžnú sumu uhradiť, avšak v splátkach.
Podľa Protokolu o zistení neoprávneného odberu v zmysle zákona o energetike zo dňa 25.03.2010 a Záznamu o kontrole odberného miesta s priamym meraním bolo odberné miesto bez zmluvy, bez elektromeru, z hlavného prívodu z nástrešníka bol za elektromerovou doskou prepojený vodič na zásuvku 230 V, odtiaľ bol pripojený predlžovací kábel a elektrické rozdvojky na všetky spotrebiče v domácnosti: elektrický ohrievač, televízor, DVD, mikrovlnka a osvetlenie. Vyjadrenie odporcov bolo také, že elektrickú energiu nezapájali, reálne ju užívali, boli v tom, že je to vedené všetko cez faru.
Podľa Výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny boli vyúčtované náklady spojené so zistením neoprávneného odberu vo výške 56,94 Eur, náklady na vrátenie DPH podľa § 53 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. vo výške 74,28 Eur. Neoprávnený odber bol vyúčtovaný za obdobie od 22.09.2009 do 23.03.2010, t.j. za 182 dní/12 hodín za deň. Celková hodnota neoprávnene odobranej elektriny bola určená vo výške 610,87 Eur.
Vyúčtovaním náhrady škody č. 3900904 vyúčtoval navrhovateľ odporkyni 1/ škodu za neoprávnený odber elektrickej energie vo výške 742,10 Eur. Táto suma bola splatná 12.05.2010. K zaplateniu nedošlo.
Odporca 2/ zaslal navrhovateľovi žiadosť o splátkový kalendár dňa 01.12.2010, v ktorej uviedol, že v predmetnom dome býval v podnájme aj s rodinou.
Podľa § 29 ods. 1, 2 zákona č. 656/2004 Z.z. zákona o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.08.2012 oprávnený odberateľ má právo a) uzatvoriť zmluvu o dodávke elektriny s dodávateľom elektriny alebo obchodníkom s elektrinou; odmietnutie uzatvoriť zmluvu o dodávke elektriny musí dodávateľ elektriny a obchodník s elektrinou odôvodniť, b) uzatvoriť zmluvu o prenose elektriny s prevádzkovateľom prenosovej sústavy alebo zmluvu o distribúcii elektriny s prevádzkovateľom distribučnej sústavy, ak tieto služby nezabezpečil dodávateľ elektriny alebo obchodník s elektrinou, c) na pripojenie k sústave, ak odberné zariadenie oprávneného odberateľa spĺňa technické podmienky pripojenia, d) uzatvoriť zmluvu o pripojení vlastného zariadenia na výrobu elektriny k sústave s prevádzkovateľom prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľom distribučnej sústavy, ak spĺňa technické a obchodné podmienky pripojenia, e) preniesť svoju zodpovednosť za odchýlku účastníka trhu na iný subjekt na základe zmluvy o prenesení zodpovednosti za odchýlku. Oprávnený odberateľ je povinný a) uzatvoriť v prípadoch uvedených v odseku 1 písm. b) zmluvu o zúčtovaní odchýlky účastníka trhu, ktorá obsahuje aj povinnosť zložiť finančnú zábezpeku, ak nepreniesol svoju zodpovednosť za odchýlku na iný subjekt podľa odseku 1 písm. e),
b) umožniť prevádzkovateľovi prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľovi distribučnej sústavy montáž určeného meradla a zariadenia na prenos informácií o nameraných údajoch, c) udržiavať odberné elektrické zariadenie v stave, ktorý zodpovedá technickým požiadavkám, d) spĺňať technické podmienky a obchodné podmienky pripojenia k sústave a prístupu do sústavy, e) dodržiavať pokyny dispečingu, f) poskytovať prevádzkovateľovi prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľovi distribučnej sústavy alebo zúčtovateľovi odchýlky účastníka trhu technické údaje obsiahnuté v zmluvách uvedených v odseku 1 písm. a) a b), g) prijať technické opatrenia, ktoré zabránia možnosti ovplyvniť kvalitu dodávky elektriny.
Podľa § 30 ods. 2 tohto zákona odberateľ elektriny v domácnosti je povinný a) umožniť prevádzkovateľovi distribučnej sústavy montáž určeného meradla a nevyhnutný prístup k meradlu, b) udržiavať odberné elektrické zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave, c) spĺňať technické podmienky a obchodné podmienky pripojenia k sústave, d) prijať zodpovedajúce technické opatrenia oznámené prevádzkovateľom distribučnej sústavy na zabránenie možnosti ovplyvniť kvalitu dodávanej elektriny.
Podľa § 39 ods. 1, 2 tohto zákona v znení účinnom v čase, kedy malo dôjsť k neoprávnenému odberu elektriny neoprávneným odberom elektriny je odber a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o 1. pripojení k prenosovej sústave alebo o pripojení k distribučnej sústave, 2. dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky účastníka trhu, 4. prenesení zodpovednosti za odchýlku účastníka trhu na subjekt zúčtovania, alebo 5. distribúcii elektriny, b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, c) meraný meracím zariadením, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že v danom prípade došlo k neoprávnenému odberu elektriny, keďže odporcovi odoberali elektrinu bez uzatvorenej zmluvy. Toto potvrdili aj samotní odporcovia, ktorí elektrinu reálne používali napriek tomu, že vedeli, že zmluva na odber elektriny nie je uzatvorená a odberné miesto je bez určeného meradla.
Podľa § 1 ods. 1 až 5 vyhlášky č. 154/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny v znení účinnom ku dňu zistenia neoprávneného odberu škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny určenej podľa odseku 2 cenou uvedenou v zmluve o dodávke elektriny vrátane poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny. Ak ide o neoprávnený odber elektriny bez uzavretej zmluvy, výška škody sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny príslušnou cenou, ktorá je a) v prípade neoprávneného odberu pre domácnosti cenníkovou cenou v najvyššej tarife, b) v ďalších prípadoch neoprávneného odberu v najvyššej jednotkovej cene systémovej odchýlky, ktorá vznikla počas trvania neoprávneného odberu, a regulovaných poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny. Celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny (ďalej len "denná spotreba") zistenej podľa odsekov 3 a 4 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, účtuje sa neoprávnený odber elektriny odo dňa nasledujúceho po vykonaní posledného odpočtu určeného meradla alebo po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia, alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla, alebo od doby ukončenia montáže odberného elektrického zariadenia, ktorým bol neoprávnený odber elektriny uskutočnený, najdlhšie za obdobie posledných šiestich mesiacov. Denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na prenosovú sústavu alebo distribučnú sústavu o napätí medzi fázami nad 52 kV, a pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu o napätí medzi fázami od 1 kV do 52 kV, sa vypočíta tak, že
a) menovité výkony všetkých transformátorov odberateľa určených na priamy odber elektriny sa vynásobia dobou využitia počas 16 hodín denne, ak nebola zistená dlhšia doba využitia, b) na výpočet sa použije hodnota účinníka rovnajúca sa jednej, c) za odber elektrického výkonu (namerané štvrťhodinové maximum elektrického príkonu) sa považuje rezervovaný výkon; ak nebol dohodnutý, považuje sa za rezervovaný výkon súčet menovitých výkonov všetkých transformátorov, d) za dohodnutý rezervovaný výkon sa považuje hodnota nula kW. Denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu o napätí medzi fázami do 1 kV, sa vypočíta tak, že a) ak pred meracím zariadením nie je hlavný istiaci prvok, vynásobí sa súčet menovitých príkonov všetkých zistených pripojených spotrebičov dĺžkou využitia 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia, b) na výpočet sa použije menovitá hodnota hlavného istiaceho prvku pred bodom pripojenia neoprávneného odberu a časové využitie 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia; pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom podľa hlavného istiaceho prvku sa zohľadňuje, či je neoprávnený odber uskutočňovaný z jednej, alebo z viacerých fáz, c) ak sa menovitý príkon nedá zistiť, vychádza sa z praktickej zaťažiteľnosti odberného elektrického zariadenia, na ktoré je príslušné odberné elektrické zariadenie pripojené. Vypočítaná škoda sa zvýši o náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu elektriny.
V súlade s citovanou vyhláškou vyúčtoval navrhovateľ odporcom škodu za dobu posledných 6 mesiacov, t.j. za obdobie od 22.09.2009 do zistenia neoprávneného odberu, t.j. do 23.03.2010. Odporcovia námietky voči vypočítanej škode nemali. Boli ochotní ju uhradiť. Táto pozostáva z hodnoty neoprávnene odobranej elektriny a z nákladov spojených so zisťovaním a odstránením neoprávneného odberu. Samotná škoda bola vypočítaná podľa § 1 ods. 4 citovanej vyhlášky vychádzajúc z nameraného príkonu spotrebičov v deň kontroly 8,19 A. Následne sa určená denná spotreba (pri využití 12 hodín denne) vynásobila počtom dní trvania neoprávneného odberu, t.j. 182 dní, spotreba tak bola vo výške 4114 kWh. Takto získaná spotreba bola vynásobená cenníkovou cenou elektriny v najvyššej tarife, t.j. 0,167748 Eur za kWh v roku 2009 a 0,124997 Eur za kWh v roku 2010 (tomu zodpovedajúcim spôsobom bola rozpočítaná aj spotreba zvlášť za rok 2009 a 2010 vzhľadom k inej cene elektriny). K takto určenej škode boli pripočítané náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu podľa § 1 ods. 5 citovanej vyhlášky.
O úroku z omeškania súd rozhodol podľa nasledujúcich ustanovení.
Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Navrhovateľ vyzval odporcov k zaplateniu dlžnej sumy do 12.05.2010 (deň splatnosti faktúry č. 3900904), k zaplateniu dobrovoľne nepristúpili, preto sa dňom 13.05.2010 dostali do omeškania. Výška úroku z omeškania ku tomuto dňu je vo výške 9% ročne.
Súd tak oboch odporcov zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 742,10 Eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 13.05.2010 do zaplatenia. Súd obom odporcom umožnil tento dlh splatiť v splátkach po 40,-Eur mesačne vzhľadom k jeho výške. Odporkyňa 1/ je invalidná dôchodkyňa s dôchodkom vo výške 150,-Eur mesačne. Má dve neplnoleté deti. Odporca 2/ je zamestnaný, dosahuje príjem vo výške 400,-Eur mesačne, iný zdroj príjmov nemá. Má dve maloleté deti, jeho družka je na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľ bol v konaní úspešný, preto mu patrí náhrada trov konania v celosti. Trovy navrhovateľa pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu v sume 44,50 Eur a z trov právneho zastúpenia. Tie boli určené podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Právny zástupca navrhovateľa uskutočnil tieto úkony právnej pomoci:
- prevzatie veci dňa 14.01.2013, za čo mu patrí odmena vo výške 51,45 Eur (§ 10 ods.l a § 14 ods.l písm.a/ citovanej vyhlášky),
- podanie návrhu na súd dňa 13.08.2013, za čo mu patrí odmena vo výške 51,45 Eur (§ 10 ods.l a § 14 ods.l písm.b/ citovanej vyhlášky). Spolu patrí náhrada za jednotlivé úkony právnej pomoci vo výške 102,90Eur Ku každému úkonu patrí paušálna suma náhrad- v roku v roku 2013 vo výške 7,81 Eur paušálna náhrada potom za všetky úkony predstavuje 15,62 Eur. Celkove potom trovy právneho zastúpenia patria vo výške 118,52 Eur. K nim patrí DPH, keďže právny zástupca navrhovateľa preukázal, že je platcom tejto dane. Trovy právneho zastúpenia tak patria vo výške 142,22 Eur. Odporcovia boli preto zaviazaní k zaplateniu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 44,50 Eur a k zaplateniu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vo výške 142,22 Eur. Tieto trovy konania sú odporcovia povinní zaplatiť navrhovateľovi v splátkach s ohľadom na ich súčasné majetkové a osobné pomery, a to spoločne a nerozdielne (§ 160 ods.l a § 149 ods.l O.s.p).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.