Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-6P/12/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Kežmarok v konaní pred sudcom JUDr. Andrejom Kubinským v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú NiJ. P., J.. XX.XX.XXXX, G. Z.É. XXX/XX, N. N. I., zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny H., dieťa rodičov: otca Z. P., J.. XX.XX.XXXX, G. Z. XXX/XX, N. N. I., občana SR a matky Z. N., V.. N., J.. XX.XX.XXXX, G. J. W.. XXX/XX, G., občianky SR, na návrh S. P., V.. P.Q., J.. XX.XX.XXXX, G. Z. XXX/XX, N. N. I., o zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, t a k t o

rozhodol:

I. Súd z v e r u j e maloletú Ninu P., J.. XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti príbuznej S. P., V.. P., J.. XX.XX.XXXX.

II. Súd z a v ä z u j e matku dieťaťa Z. N., J.. XX.XX.XXXX prispievať na výživu maloletej J. P. od právoplatnosti rozsudku o zverení maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti sumou rovnajúcou sa 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám S. P..

III. Súd z a v ä z u j e otca dieťaťa Z. P.Ň., J.. XX.XX.XXXX prispievať na výživu maloletej J. P. od právoplatnosti rozsudku o zverení maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti sumou 50,- eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám S. P..

IV. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 25.1.2016 sa teta maloletého dieťaťa zo strany otca S. P. (ďalej len ,,navrhovateľka“) domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by jej súd zveril maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti a zaviazal rodičov prispievať na výživu dieťaťa sumou, výšku ktorej ponechala na zvážení súdu.

Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že uznesením Okresného súdu Kežmarok č. k. -15 z 14.1.2016 jej bola maloletá J. predbežne, na čas do rozhodnutia vo veci samej, zverená do osobnej starostlivosti a rodičia boli zaviazaní prispievať na výživu maloletej minimálnym zákonným výživným. Rodičia o maloletú neprejavujú skutočný záujem a nezabezpečujú jej potrebnú starostlivosť a opateru. Do dňa 6.1.2016 maloletá Nina žila v spoločnej domácnosti s jej matkou, otcom, maloletou sestrou N., starými rodičmi zo strany otca, navrhovateľkou a dvomi maloletými deťmi navrhovateľky na adrese Z.E. XXX/XX, N. N. I.. Matka neprejavila žiadnu radosť z narodenia maloletej, ale naopak vyjadrila sa, že ona sa o dieťa nebude starať. Keď navrhovateľka priviezla matku a maloletú z pôrodnice domov, matka sa k maloletej správala chladne, odmietala ju dojčiť a starať sa o ňu. O maloletú sa tak starala navrhovateľka alebo stará matka maloletej. Matka napokon dňa 6.1.2016 odišla zo spoločnej domácnosti spolu so sestrou maloletej k príbuznej do obce G., kde je aj v súčasnosti. Navrhovateľka sa s matkou maloletej telefonicky kontaktovala, dohovárala jej, aby si maloletú zobrala a starala sa

o ňu, ale matka navrhovateľke uviedla, nech sa o maloletú stará ona a starí rodičia maloletej, ona sa o ňu starať nebude. Otec sa o maloletú nevie postarať, ani nemá schopnosti, aby sa o maloletú v budúcnosti postaral, k plneniu rodičovských povinností sa stavia nezodpovedne. Je nezamestnaný, poberá rodičovský príspevok na maloletú N. v mesačnej sume 203 eur a prídavok na dieťa v sume 23 eur. Otec má vyživovaciu povinnosť okrem k maloletej Nine a N. aj k ďalšej maloletej Viktórii, ktorá pochádza z jeho predošlého vzťahu a je zverená do starostlivosti jej matky. Navrhovateľka po rozhovore s matkou, otcom a starými rodičmi maloletej sa podujala, že sa o maloletú postará a zabezpečí jej potrebnú starostlivosť. Navrhovateľa uvádza, že je slobodná, vo svojej osobnej starostlivosti má dve svoje maloleté deti, býva spolu so svojimi maloletými deťmi, s maloletou Ninou, starými rodičmi maloletej a otcom maloletej vo veľkom rodinnom dome, ktorý má dve podlažia, v ktorom do svojho odchodu bývala aj matka maloletej a sestra maloletej. Navrhovateľka je presvedčená o tom, že je schopná sa postarať aj o maloletú. Navrhovateľka je zamestnaná na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v H. ako administratívna pracovníčka. V prípade zverenia maloletej do starostlivosti navrhovateľky je navrhovateľka ochotná nastúpiť na materskú dovolenku a maloletej zabezpečiť potrebnú starostlivosť a opateru, ktorú dieťa vyžaduje. V súčasnosti v čase výkonu práce navrhovateľky sa stará o maloletú stará mama maloletej. Vzhľadom na uvedené navrhovateľka navrhuje vo veci samej, aby jej bola maloletá zverená do náhradnej osobnej starostlivosti, nakoľko je to v záujme maloletej pre jej zdravý vývin. Je nevyhnutné maloletej zabezpečiť potrebnú starostlivosť a opateru, ktorú jej biologickí rodičia odmietajú, resp. nie sú schopní poskytnúť.

Otec maloletej sa k podanému návrhu vyjadril písomne tak, že súhlasí so zverením maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky tak, ako bolo rozhodnuté predbežným opatrením. Navrhol, aby bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej sumou 50,- eur mesačne, nakoľko okrem vyživovacej povinnosti k maloletej má vyživovaciu povinnosť aj k maloletej I. M. N.. Zároveň sa ospravedlnil, že na pojednávanie konané dňa 17.3.2016 sa nedostaví, nakoľko si našiel novú prácu v Českej republike a v čase pojednávania musí byť v práci. Vyjadril súhlas s pojednávaním v jeho neprítomnosti.

Na pojednávaní konanom dňa 17.3.2016 súd vykonal dokazovanie výsluchom prítomných účastníkov, t. j. navrhovateľky, matky a kolízneho opatrovníka i listinnými dôkazmi, t. j. oboznámením sa s podaným návrhom, vyjadrením otca k návrhu, rodným listom maloletej, s obsahom spisu sp. zn. .

Podľa § 101 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,O.s.p.“) súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

V zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. súd konal v neprítomnosti otca maloletého dieťaťa.

Navrhovateľka vypovedala, že trvá na podanom návrhu, chce, aby dieťa bolo zverené do jej náhradnej osobnej starostlivosti. Dieťa je dlhodobo u nej, je schopná a ochotná sa o dieťa náležite postarať. Súhlasí s tým, aby otec prispieval na výživu dieťaťa sumou 50,- eur mesačne a matka minimálnym zákonným výživným.

Matka maloletého dieťaťa vypovedala, že s podaným návrhom na začatie konania súhlasí. O dieťa sa osobne nestará. Myslí si, že navrhovateľka je schopná sa o dieťa náležite postarať.

Kolízny opatrovník k veci uviedol, že navrhuje, aby súd zveril maloletú do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky. Má za to, že o dieťa je u navrhovateľky náležite postarané. Kolízny opatrovník navrhol zaviazať otca výživným vo výške 50,- eur mesačne a matku minimálnym zákonným výživným, vzhľadom na to, že v súčasnosti je jej príjmom iba rodičovský príspevok.

Podľa § 154 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákona o rodine“) náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré

nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.

Podľa § 44 ods. 2 Zákona o rodine náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím.

V zmysle § 44 ods. 3 písm. a) Zákona o rodine náhradnou starostlivosťou je aj zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť").

Podľa § 44 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.

Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.

Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie.

Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.

Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.

Podľa § 45 ods. 6 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.

Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.

Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému

dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, úradu práce, sociálnych vecí a rodiny; po dovŕšení plnoletosti dieťaťa sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu. Ak je osobou, ktorej je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa podľa § 45 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20160101> druhej vety, súd rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie, hygiena, školské, resp. predškolské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky spojené s príležitostnou liečbou a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, prázdninové pobyty, atď., to všetko primerané veku.

Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom vyživovacích povinností.

Súd zhodnotil vykonané dôkazy a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky, t. j. tety dieťaťa zo strany otca je dôvodný, keďže matka neprejavuje záujem o dieťa a otec nie je schopný zabezpečovať osobnú starostlivosť o dieťa. Navrhovateľka je plne spôsobilá na zverenie dieťaťa do jej náhradnej osobnej starostlivosti, k maloletej má vytvorený silný citový vzťah, má ju rada a stará sa o ňu od jej narodenia. Navrhovateľka preukázala, že dokáže zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloletú. Navrhovateľka má zabezpečené stabilné bytové a príjmové pomery a spôsobom svojho života zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Vzhľadom k tomu súd jej návrhu na zverenie maloletej J. do jej náhradnej osobnej starostlivosti vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Čo sa týka rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov maloletého dieťaťa, ktorých vyživovacia povinnosť týmto rozhodnutím nezaniká, súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v schopnostiach a možnostiach matky je prispievať na výživu maloletého dieťaťa mesačne v minimálnom zákonnom rozsahu, t. j. vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na

nezaopatrené dieťa podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov (aktuálne 27,13 eur) a to s prihliadnutím na tú skutočnosť, že matkiným príjmom je toho času len rodičovský príspevok a v schopnostiach a možnostiach otca je prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 50,- eur mesačne. Zároveň súd určil rodičom podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine povinnosť poukazovať výživné pre maloleté dieťaťa do rúk navrhovateľky.

Nakoľko ide o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa, o trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.

Podľa § 45 ods. 9 Zákona o rodine súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p., § 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/> o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.