Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_31S-121-2021.pdf
PDF · 109.36 KB
Case nature
Area
Subarea
31S/121/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členiek senátu JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Zuzany Krivdovej, v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Žilina, so sídlom Žilina, Moyzesova č. 20, proti žalovanému: Mesto Rajecké Teplice, so sídlom Rajecké Teplice, Námestie SNP č. 29/1, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ B. K., bytom S., C. č. XXX/XA, 2/ T. Y., bytom D. A., ul. X. L. XXX, 3/ J. Y., bytom D. A., ul. X. L. XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: MSÚRT-S2020/00105-2/W zo dňa 18.03.2020, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline rozhodnutie Mesta Rajecké Teplice Číslo: MSÚRT-S2020/00105-2/W zo dňa 18.03.2020 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Mesto Rajecké Teplice, Stavebný úrad (ďalej aj ako „žalovaný“) rozhodnutím Číslo: MSÚRT- S2020/00105-2/W zo dňa 18.03.2020 ako príslušný stavebný úrad podľa § 117 stavebného zákona vydal podľa § 39 a § 39a stavebného zákona na základe žiadosti navrhovateľky B. K., bytom S., C. č. XXX/ XA rozhodnutie o umiestnení stavby, ktorým určil stavebný pozemok (C-KN parc. č. 117, 118/1 a 118/2 v katastrálnom území D. A., ktorým má navrhovateľka vlastnícke právo zapísané na LV č. XXXX), umiestnil na ňom stavbu: „Novostavba apartmánového domu s príslušenstvom“, Objekty: SO 01 Apartmánový dom SIESTA KEY, SO 02 Spevnené plochy, SO 03Vodovodná prípojka, SO 04 Prípojka splaškovej kanalizácie, SO 05 Odvod dažďových vôd, SO 06 Prípojka NN, SO 07 Preložka vzdušného vedenia rozhlasu, SO 08 Preložka verejného vodovodu a určil podmienky na umiestnenie stavby a požiadavky na obsah projektovej dokumentácie ako aj čas platnosti rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný konštatoval, že dňa 20.12.2019 pod č. 2324 podal navrhovateľ návrh na vydanie územného rozhodnutia stavby navrhovanú na pozemkoch C-KN parc. č. 117, 118/1 a 118/2 v katastrálnom území D. A.. Stavebný úrad oznámil dňa 30.01.2020 pod č. MSÚRT-S2020/00105-1/W začatie územného konania a v zmysle § 36 ods. 2 stavebného zákona určil účastníkom konania lehotu 7 pracovných dní od doručenia oznámenia na uplatnenie námietok. Túto možnosť nevyužil žiaden z účastníkov konania a tak stavebný úrad rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Ďalej žalovaný v odôvodnení rozhodnutia konštatuje, že predložená žiadosť bola preskúmaná aj z hľadiska a v súlade s ustanoveniami § 37 stavebného zákona. Súčasťou žiadosti boli vyjadrenia od dotknutých orgánov, ich stanoviská a vyjadrenia boli skoordinované a zahrnuté do podmienok tohto rozhodnutia. Svoje stanoviská a vyjadrenia oznámili tieto orgány: SEVAK a. s., Stredoslovenská distribučná, a. s., SPP-D a. s., Slovak Telekom, a. s., Bratislava, Energotel a. s., Michlovský spol. s r. o., OÚ Žilina, pozemkový a lesný odbor, OÚ Žilina, odbor starostlivosti o ŽP, odd.
ochrany prírody a vybraných zložiek ŽP, OÚ Žilina, odbor krízového riadenia, OR HaZZ v Žiline, RÚVZ Žilina a Krajský pamiatkový úrad Žilina. V priebehu územného konania nenašiel stavebný úrad také dôvody, ktoré by znemožňovali možnosť umiestnenia stavby.
2. Okresná prokuratúra Žilina na základe podnetu preskúmala rozhodnutie Mesta Rajecké Teplice č. MSÚRT-S2020/00105-2/W zo dňa 18.03.2020, pričom dňa 07.10.2020 pod sp. zn. Pd 185/20/5511 podala proti nemu protest prokurátora. Mesto Rajecké Teplice listom č. MSÚRT-S2020/00603-4/ W zo dňa 05.11.2020 oznámilo, že podanému protestu prokurátora nevyhovelo a predložilo vec na rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky. Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2020/049471-002 zo dňa 02.12.2020 nevyhovel protestu prokurátora sp. zn. Pd 185/20/5511 zo dňa 07.10.2020 proti rozhodnutiu Mesta Rajecké Teplice č. MSÚRT-S2020/00105-2/W zo dňa 18.03.2020. Okresný prokurátor Okresnej prokuratúry Žilina podal dňa 10.12.2020 odvolanie proti rozhodnutiu Okresného úradu Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-ZA-OVBP2-2020/049471-002 zo dňa 02.12.2020. Ministerstvo dopravy a výstavby SR rozhodnutím č. 13650/2021/SSSVP/36611 zo dňa 25.03.2021 zamietlo odvolanie prokurátora a potvrdilo rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-ZA- OVBP2-2020/049471-002 zo dňa 02.12.2020.
3. Včas podanou žalobou sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného Číslo: MSÚRT- S2020/00105-2/W zo dňa 18.03.2020. Po citácii ustanovení § 35 ods. 1, 2, § 36 ods. 1, § 37 ods. 1, 2, 3, 4, § 39, § 39a ods. 1, 2, § 140 stavebného zákona a ust. § 3 ods. 1, 2, § 46, § 47 ods. 1, 2, 3 správneho poriadku namietal, že z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé vyhodnotenie listinných podkladov zabezpečených v rámci konania o umiestnení stavby, či sa správny orgán zaoberal splnením všetkých podmienok potrebných pre vydanie rozhodnutia a k akým skutkovým záverom dospel. Žalobca predovšetkým namieta, že nie je možné zistiť, akým spôsobom stavebný úrad skúmal návrh na umiestnenie stavby a jeho súlad s pokladmi podľa § 37 ods. 1 stavebného zákona (územný plán), hoci v spisovom materiáli sa nachádza vyjadrenie Mesta Rajecké Teplice k funkčnému využitiu územia (územnoplánovacej dokumentácii) č. MSÚRT-S2019/00011-10/B zo dňa 04.06.2019. Podľa tohto vyjadrenia sa C-KN parc. č. 117, 118/1 a 118/2 v kat. úz. D. A., na ktorých má byť umiestnená stavba „Novostavba apartmánového domu s príslušenstvom“ nachádzajú v lokalite E1 - obytno-rekreačná zóna, ktorej využitie bolo určené ÚPN Mesta Rajecké Teplice. V predmetnej územnoplánovacej informácii mesto uviedlo, že k navrhovanému účelu využitia na základe žiadosti stavebníka sa nevyjadruje, nakoľko súlad stavby s územnoplánovacou dokumentáciou posúdi v územnom konaní stavebný úrad. Žalobca ďalej namieta, že rovnako z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nie je možné zistiť, či stavebný úrad posudzoval návrh na umiestnenie stavby z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov, ako aj splnenie ďalších kritérií v zmysle ust. § 37 ods. 2 stavebného zákona. Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutie č. OU- ZA-OVBP2-2020/049471-002 zo dňa 02.12.2020 o nevyhovení protestu prokurátora odôvodnil tým, že tvrdenie prokurátora, že nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia zakladá vadu jeho nepreskúmateľnosti, je možno považovať len za jeho subjektívny názor, navyše nemajúci oporu v predloženom správnom spise. Pokiaľ by okresný úrad aj pripustil možnosť, že rozhodnutie o umiestnení stavby nie je dostatočne odôvodnené, tak takúto formálnu vadu nemožno kvalifikovať ako podstatnú vadu konania, ktorá by odôvodňovala zrušenie právoplatného rozhodnutia Mesta Rajecké Teplice. K samotnému zrušeniu právoplatného rozhodnutia nepostačuje jeho vecná nesprávnosť, alebo neúčelnosť, alebo nedostatočne obsiahlo zdôvodnené odôvodnenie. Ministerstvo dopravy a výstavby SR v rozhodnutí č. 13650/2021/ SSSVP/36611 zo dňa 25.03.2021, ktorým zamietlo odvolanie prokurátora a potvrdilo rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-ZA-OVBP2-2020/049471-002 zo dňa 02.12.2020 uviedlo, že vzhľadom na špecifickosť každého správneho rozhodnutia, ako aj priebehu samotného správneho konania, ktoré tomuto rozhodnutiu predchádza, nemožno obsahovo stručnejšie odôvodnenie automaticky považovať za nedostatočné odôvodnenie, ktoré by zakladalo vadu jeho preskúmateľnosti. Ministerstvo konštatuje, že obsahovo stručnejšie odôvodnenie, s ohľadom na skutočnosti vyplývajúce z administratívneho spisového materiálu a protestom napadnutého rozhodnutia, nie je možné považovať za pochybenie takého charakteru, ktoré by malo vplyv na vydanie územného rozhodnutia, resp. by odôvodňovalo jeho zrušenie. K tvrdeniam správneho orgánu žalobca uvádza, že ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku stanovuje požiadavku na kvalitatívnu správnosť odôvodnenia administratívneho rozhodnutia. V uvedenom prípade však odôvodnenie rozhodnutia neobsahuje žiadne hodnotenie dôkazov. Najzávažnejším nedostatkom je, že sa žalovaný nezaoberal umiestňovanou stavbou z pohľadu jej
súladu so záväznou časťou územného plánu. Nakoľko stavebný úrad dostatočne nezdôvodnil možnosť umiestnenia stavby v danom území z hľadiska súladu s platným územným plánom, nie je vôbec jednoznačne preukázané, či takáto stavba môže byť v tomto území umiestnená.
4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 27.08.2021 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný postupoval pri vydávaní rozhodnutia o umiestnení stavby najmä z hľadísk uvedených v ust. § 34 až § 39a stavebného zákona vrátane súvisiacich predpisov a primerane podľa ustanovení správneho poriadku. Na základe podanej žiadosti navrhovateľky B. K. žalovaný listom zo dňa 30.01.2020 oznámil začatie územného konania, pričom účastníkov konania upovedomil o tom, že do pokladov k rozhodnutiu môžu nahliadnuť na Mestskom úrade v Rajeckých Tepliciach a súčasne ich upozornil, že svoje námietky a pripomienky k navrhovanej stavbe si môžu uplatniť najneskôr do 7 pracovných dní odo dňa doručenia tohto oznámenia. Žalovaný zdôrazňuje, že v stanovenej lehote si proti navrhovanej stavbe nikto z účastníkov konania neuplatnil žiadne námietky ani pripomienky. Proti rozhodnutiu o umiestnení stavby nebolo žiadnym z účastníkov konania podané odvolanie. Žalovaný zistil náležite skutkový stav danej veci a rozhodol v súlade s príslušnými ustanoveniami stavebného zákona, vykonávacích vyhlášok a správneho poriadku. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením okresného prokurátora, že nie je zrejmé, akým spôsobom stavebný úrad skúmal návrh na umiestnenie stavby a jeho súlad s podkladmi podľa § 37 ods. 1 stavebného zákona. Žalovaný uvádza, že podľa ust. § 37 ods. 4 stavebného zákona, ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa odsekov 1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa odseku 1 alebo s predpismi podľa odseku 2, návrh automaticky zamietne. Žalovaný podotýka, že preskúmal návrh na umiestnenie stavby apartmánového domu aj s ohľadom na vyjadrenie Mesta Rajecké Teplice č.: MSÚ RT-S2019/00011-10/B zo dňa 04.06.2019
- územnoplánovacia informácia, pričom na základe predložených podkladov mal za preukázané, že navrhovaná stavba je v súlade s aktuálne platným Územným plánom Mesta Rajecké Teplice. Už zo samotného priebehu územného konania, ktoré stavebný úrad ukončil vydaním rozhodnutia, je zrejmé, že stavebný úrad mal preukázaný súlad navrhovanej stavby s Územným plánom Mesta Rajecké Teplice, pretože pokiaľ by predložený návrh na vydanie územného rozhodnutia nespĺňal požiadavky v zmysle ust. § 37 ods. 1 až 3 stavebného zákona, a teda v tomto prípade by bol najmä v rozpore s Územným plánom Mesta Rajecké Teplice, stavebný úrad by potom takýto návrh na vydanie územného rozhodnutia zamietol v súlade s ust. § 37 ods. 4 stavebného zákona. K námietke žalobcu, že nie je možné z odôvodnenia rozhodnutia zistiť, či stavebný úrad posudzoval návrh na umiestnenie stavby z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov, ako aj splnenie ďalších kritérií v zmysle ust. § 37 os. 2 stavebného zákona, žalovaný uvádza, že v príslušnom administratívnom spise sa nachádzajú štyri kladné stanoviská Okresného úradu Žilina, odboru starostlivosti o životné prostredie, ktoré stavebný úrad v súlade s ust. § 4 ods. 1 písm. e) vyhlášky č. 453/2000 Z. z. premietol do výrokovej časti rozhodnutia o umiestnení stavby, pričom stavebný úrad v tejto súvislosti obsiahlo skúmal a zisťoval súlad navrhovanej stavby a jej budúci dopad na životné prostredie v danej lokalite. Zo samotného administratívneho spisu ako aj vydaného rozhodnutia je nepochybne zrejmé, že navrhovateľka predložila stavebnému úradu štyri stanoviská a následne tieto stanoviská stavebný úrad zahrnul do výrokovej časti rozhodnutia o umiestnení stavby.
5. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní.
Podľa § 37 ods. 2 stavebného zákona stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany
poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom.
Podľa § 39 ods. 1 stavebného zákona v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia.
Podľa § 39a ods. 1 stavebného zákona rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.
Podľa § 39a ods. 2 stavebného zákona v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie, b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch, c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti, d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov.
Podľa § 140 stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
6. Správnemu súdu prináležalo vysporiadať sa s námietkou nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, ktorú žalobca videl v absencii tej jeho časti, v ktorej by sa správny orgán venoval vyhodnoteniu listinných podkladov zabezpečených v rámci konania o umiestnení stavby, podmienok potrebných pre vydanie rozhodnutia a označením svojich skutkových záverov. Žalobca predovšetkým namieta, že nie je zrejmé, ako stavebný úrad skúmal súlad návrhu na umiestnenie stavby s podkladmi podľa § 37 ods. 1 stavebného zákona a ako posudzoval návrh na umiestnenie stavby z hľadiska
starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov, ako aj splnenie ďalších kritérií v zmysle ust. § 37 ods. 2 stavebného zákona.
7. Jedným z imanentných predpokladov činnosti správneho orgánu je danosť atribútu preskúmateľnosti správneho aktu orgánu verejnej správy, a to z hľadiska požiadavky zrozumiteľnosti správneho aktu (jazykovej aj logickej) a požiadavky na určitú kvalitu i kvantitu dôvodov v ňom obsiahnutých. Je potrebné mať na pamäti, že odôvodnenie rozhodnutia plní niekoľko funkcií, predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občanov v správnosť rozhodovania, aby prijaté rozhodnutia fyzické a právnické osoby viedli k dobrovoľnému plneniu povinností. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov. Ak atribút preskúmateľnosti odôvodnenia správny akt orgánu verejnej správy nenapĺňa, potom správny súd nemôže správny akt (či už má formu rozhodnutia, resp. opatrenia či iný charakter) preskúmať, nemôže si správny súd na záveroch správneho orgánu vybudovať svoje úvahy o veci a ani účastníci proti nemu nemôžu náležite formulovať žalobné námietky. Preskúmateľnosť správneho aktu orgánu verejnej správy je predpokladom predovšetkým preto, aby sa účastník mohol domáhať svojich práv na správnom súde; ak taký predpoklad nie je naplnený, nemôže práve z tohto dôvodu správny akt obstáť. Na tomto mieste považuje správny súd za potrebné pre úplnosť dodať, že presvedčivé odôvodnenie nie je potrebné len pre subjekty, s ktorými správny orgán konal, ale nemožno opomenúť ani situácie (v územnom, resp. stavebnom konaní žiaľ pomerne časté), kedy správny orgán nekoná so všetkými do úvahy prichádzajúcimi subjektmi majúcimi de iure status účastníka konania, v ktorom prípade práve dostatočne zdôvodnené rozhodnutie (ktoré sa dostane do sféry dispozície opomenutého účastníka) pomôže opomenutým účastníkom konania zvážiť, či sa budú v súdnom konaní domáhať priznania postavenia opomenutého účastníka, alebo toto svoje právo nebudú uplatňovať.
8. Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, je správnym aktom vydaným orgánom verejnej správy v konaní podľa stavebného zákona, na ktoré je potrebné, ako je zrejmé z ust. § 140 stavebného zákona aplikovať ustanovenia správneho poriadku, musí čo do formálnych i obsahových náležitostí primerane napĺňať zákonné minimum požiadaviek na rozhodnutie správneho orgánu, ako je definované v citovaných ust. § 46 a § 47 ods. 3 správneho poriadku, ktoré zakotvuje požiadavky pre rozhodnutie správneho orgánu vydané v správnom konaní.
9. Je pritom potrebné zdôrazniť, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ani odstraňovať vlastným zistením formálne i obsahové vady správneho aktu a postupu správneho orgánu, ale preskúmavať zákonnosť správnych aktov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné právne predpisy, vrátane predpisov vnútroorganizačných. Jedným z esenciálnych predpokladov prieskumnej činnosti súdu je pritom také odôvodnenie rozhodnutia, resp. opatrenia správneho orgánu, ktoré poskytuje správnemu súdu dostatočný základ pre preskúmanie rozhodnutia napadnutého žalobou.
10. Správny súd so žalobou napadnutého rozhodnutia zistil, že žalovaný vo výroku preskúmavaného rozhodnutia určil stavebný pozemok, rozhodol o umiestnení stavby na ňom a určil podmienky na umiestnenie stavby, požiadavky na obsah projektovej dokumentácie ako aj čas platnosti rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia sa obmedzil na stručný opis priebehu administratívneho konania, konštatáciu, že súčasťou žiadosti (o vydanie územného rozhodnutia) boli vyjadrenia a stanoviská dotknutých orgánov, ktoré boli zahrnuté do podmienok rozhodnutia a záver, že v priebehu územného konania nenašiel stavebný úrad také dôvody, ktoré by znemožňovali možnosť umiestnenia stavby.
11. Správny súd je toho názoru, že nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia žalovaného spôsobila absencia výkladu aplikovaných právnych noriem, absencia skutkových zistení relevantných z hľadiska aplikovaných právnych noriem, ako aj absencia správnej úvahy, ktorou bol žalovaný vedený pri hodnotení dôkazov a použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol. Právna úvaha správneho orgánu má obsahovať dostatočný počet myšlienkových premostení a logických úvah a vysvetlení vzťahu medzi aplikovanými normami a zisteným skutkovým stavom. Správny súd zdôrazňuje, že presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
správneho orgánu o umiestnení stavby nemôže byť nahradené poukazom na skutočnosť, že vyjadrenia a stanoviská dotknutých orgánov boli „skoordinované a zahrnuté“ do podmienok rozhodnutia a konštatáciou, že žiadosť bola posúdená z hľadiska ust. § 37 stavebného zákona, pričom stavebný úrad nezistil také dôvody, ktoré by znemožňovali umiestnenie stavby. Správny súd zdôrazňuje, že je povinnosťou správneho orgánu nielen zabezpečiť stanoviská dotknutých orgánov, zakoncipovať ich do podmienok umiestnenia stavby ale aj v odôvodnení rozhodnutia slovne vyhodnotiť ich vzájomný súlad. Je to práve stavebný úrad (pokiaľ zákon posúdenie výslovne nezveruje inému orgánu), ktorému v zmysle citovaného ust. § 37 ods. 2 stavebného zákona prináleží v konaní o umiestnení stavby posúdiť návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie, potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; súlad s podkladmi podľa ust. § 37 ods. 1 stavebného zákona a predchádzajúcimi rozhodnutiami v území, súlad so všeobecnými technickými požiadavkami na výstavbu a všeobecnými technickými požiadavkami na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, požiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod.. Uvedené „posúdenie“ musí byť obsiahnuté v odôvodnení rozhodnutia žalovaného, pričom správna úvaha správneho orgánu musí obsahovať dostatočný počet myšlienkových premostení a logických úvah a vysvetlení vzťahu medzi aplikovanými normami a zisteným skutkovým stavom. Správny súd považuje za potrebné podotknúť, že splniť zákonnú povinnosť v zmysle cit. ust. § 39a ods. 1 stavebného zákona - určiť (vo výroku rozhodnutia) podmienky na umiestnenie stavby nemožno stotožňovať so splnením povinnosti posúdiť súlad návrhu alebo predloženej dokumentácie so všeobecnými technickými požiadavkami alebo s predpismi uvedenými v ust. § 37 ods. 2 stavebného zákona. Posúdenie súladu návrhu, resp. predloženej dokumentácie so všeobecnými technickými požiadavkami alebo s osobitnými predpismi v zmysle § 37 ods. 2 stavebného zákona musí byť súčasťou odôvodnenia samotného rozhodnutia.
12. Správny súd musí preto z vyššie uvedených dôvodov konštatovať nepreskúmateľnosť žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, a to pre nedostatok dôvodov podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v spojení s citovanými ust. § 37 ods. 1, 2, 3, 4 stavebného zákona.
13. Správny súd k obrane žalovaného, ktorý vo svojom podaní zo dňa 27.08.2021 zdôraznil, že žiaden z účastníkov konania v koncentračnej lehote námietky proti umiestneniu stavby nepodal a nepodal ani odvolanie proti rozhodnutiu žalovaného, uvádza, že nepodanie námietok v koncentračnej lehote nezbavuje správny orgán povinnosti odôvodniť rozhodnutie, nakoľko riadne odôvodnenie rozhodnutia je jednou zo záruk spravodlivého procesu a predpokladom zachovania princípu právneho štátu. Nad rámec potrebného odôvodnenia v danom kontexte správny súd uvádza, že z úradnej činnosti je správnemu súdu známe, že v konaní sp. zn. 30S/69/2022 sa pred Krajským súdom v Žiline na základe žaloby opomenutého účastníka podľa § 179 SSP žalobkyňa (J. Y.) domáha doručenia rozhodnutia žalovaného Číslo: MSÚRT-S2020/00105-2/W, ktorým bolo rozhodnuté o umiestnení Novostavby apartmánového domu SIESTA KEY s príslušenstvom. Na dôvažok považuje správny súd za potrebné poznamenať, že uznesením sp. zn. 31S/155/2021 zo dňa 18.01.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 02.02.2022, bola žalovanému uložená povinnosť doručiť (okrem iných) aj žalobkyni (ako opomenutej účastníčke stavebného konania) J. Y. rozhodnutie žalovaného Číslo: MSÚRT-S2021/00098-2/W zo dňa 25.05.2021, ktorým bolo vydané stavebné povolenie pre stavbu: „Novostavba apartmánového domu SIESTA KEY s príslušenstvom“.
14. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 170 písm. c) SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na
krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.