Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_3C-73-2012.pdf
PDF · 83.5 KB
Case nature
Area
Subarea
3C/73/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Marcelom Kirnágom v právnej veci žalobcu C. M. M., V. S. Č.. X, XXX XX V. proti žalovanému Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie č. 13, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu štátu, takto
rozhodol:
Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou dňa 03.02.2012 Okresnému súdu Bratislava I domáhal proti žalovanému náhrady škody vo výške 29.500,- € ako priamu majetkovú i nemajetkovú ujmu v priamej súvislosti so zrušením a likvidáciou bývalého zamestnávateľa žalobcu ONV v Bardejove. Žalobca v žalobe uviedol, že dňom 24.11.1990 bol zrušený bývalý zamestnávateľ Okresný národný výbor v Bardejove a následne dňom 31.07.1991 zlikvidovaný, pričom žalobca uviedol, že v tomto okamihu a priamo zo zákona mu vzniklo právo na viaceré finančné a iné náležitosti i pôžitky, ktoré voči jeho osobe a štátnemu zamestnancovi nikto neuspokojil.
Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne podaním na čl. 14-15 spisu, ktorým podaním vzhľadom na množstvo súdnych sporov navrhol konanie vzhľadom na námietku litispendencie zastaviť a v prípade, že konajúci súd nevzhliadne dôvody pre zastavenie konania žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť s odôvodnením, že podanie žalobcu je absolútne nejasné, nezrozumiteľné, neurčité a zmätočné, nie je z tohto podania zrejmé na základe akých skutočností , na základe akého nesprávneho úradného postupu, resp. nezákonného rozhodnutia mala vzniknúť žalobcovi škoda- nemajetková ujma vo výške 29.500,- € s príslušenstvom, za ktoré by podľa zákona č. 58/1969 Zb. resp. zákona č. 514/2003 Z. z. zodpovedala Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR. Žalovaný týmto podaním z opatrnosti vzniesol aj námietku premlčania vzhľadom na dátumy uvedené v podaní žalobcu
- 24.11.1990 a 31.07.1991. Podľa §-u 1 ods. 1,2 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa §-u 2 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní. Podľa §-u 3 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa, možno nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy, ak účastník využil možnosť podať proti nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť. Podľa §-u 4 ods.1,2 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný. Ako výnimku z ustanovenia odseku 1 možno uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vykonateľným bez ohľadu na jeho právoplatnosť, ak toto rozhodnutie bolo na základe opravného prostriedku (§ 3) zrušené alebo zmenené. Podľa §-u 22 ods.1,2,3 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia. Najneskôr sa toto právo premlčí za desať rokov odo dňa, keď poškodenému bolo doručené (oznámené) nezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Ak je potrebné nárok predbežne prerokovať na ústrednom orgáne (§ 9 ods. 1), premlčacia doba odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však po dobu šiestich mesiacov, neplynie. Podľa §-u 2 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní. Podľa §-u 3 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu , ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okre tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím , zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe alebo nesprávnym úradným postupom. Podľa §-u 9 ods.1,2,3,4 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy prokurátorom. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa §-u 19 ods.1,2,3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie. Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8. Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov. Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia súd žalobu v celom rozsahu zamietol, pretože zo strany žalovaného nebola žalobcovi spôsobená žiadna škoda, či už materiálna ujma, resp. nemajetková škoda, neboli naplnené podmienky stanovené vo vyššie citovaných zákonných ustanovenia pre priznanie nároku na náhradu škody nesprávnym úradným postupom, resp. nezákonným rozhodnutím súdu, pričom podľa § 1 ods.1 a § 4 ods.1 zák. č. 58/69 Zb., je okrem iného podmienkou na priznanie náhrady škody to, aby rozhodnutie súdov, ktorými bola škoda spôsobená , boli zrušené pre ich nezákonnosť príslušným orgánom. Na základe uvedeného mal súd za to, že žalobca nepreukázal, aby boli splnené zákonné podmienky na priznanie mu náhrady škody podľa zák. č. 58/69 Zb., resp. zákona č. 514/2003 Z. z. voči žalovanému, pretože žiadne súdne rozhodnutie, na základe ktorého by mala žalobcovi vzniknúť škoda nebolo pre svoju nezákonnosť zrušené. Žalobca navyše nepožiada žiaden ústredný orgán o predbežné prerokovania jeho nároku na náhradu škody, uplatneného v tomto konaní. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení za škodu zodpovedá štát, za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom zodpovedá štát, avšak v danom prípade zo strany žalobcu neboli preukázané nároky titulom nesprávneho úradného postupu, resp. nezákonného rozhodnutia, ktorými by mala byť spôsobená škoda, nebol preukázaný vznik škody, nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Navyše vzhľadom na vznesenú námietku premlčania súd uvádza, že žaloba bola doručená Okresnému súdu Bratislava I dňa 03.02.2012, pričom zo žaloby vyplýva, že dňom 24.11.1990 bol zrušený bývalý zamestnávateľ Okresný národný výbor v Bardejove a následne dňom 31.07.1991 zlikvidovaný, pričom žalobca uviedol, že v tomto okamihu a priamo zo zákona mu vzniklo právo na viaceré finančné a iné náležitosti i pôžitky, ktoré voči jeho osobe a štátnemu zamestnancovi nikto neuspokojil, pričom podľa §-u 22 ods.1,2,3 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia. Najneskôr sa toto právo premlčí za desať rokov odo dňa, keď poškodenému bolo doručené (oznámené) nezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Ak je potrebné nárok predbežne prerokovať na ústrednom orgáne (§ 9 ods. 1), premlčacia doba odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však po dobu šiestich mesiacov, neplynie a podľa §-u 19 ods.1,2,3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie. Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8. Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov, a preto vzhľadom na plynutie premlčacej doby ak by aj mal byť nárok žalobcu dôvodný, čo v danom prípad nie je , tak nároky žalobcu sú premlčané vzhľadom na uplatnenie nároku žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I až dňa 03.02.2012. O trovách konania prvostupňového a odvolacieho konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku, tak, že ich náhradu nepriznal žiadnemu z účastníkov, nakoľko žalobca v konaní nebol úspešný a úspešná žalovaná strana si náhradu trov konania neuplatnila.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( §205 ods.1 O.s.p).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a ) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( 205 ods.2 O.s.p.)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.