Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5T-13-2021.pdf
PDF · 87.83 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/13/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Samosudca Okresného súdu Košice I, JUDr. Ľuboš Vereš, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19. septembra 2022 v Košiciach takto
rozhodol:
Súd podľa § 285 písm. b) Tr. por.
oslobodzuje
obžalovanú K.. S. N., nar. XX. júla XXXX v J., trvale bytom N. XXX,
spod obžaloby
Okresnej prokuratúry Košice I sp. zn. 2Pv 286/20/8802 zo dňa 4. mája 2021, podľa ktorej mala spáchať prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Tr. zákona tým, že v Košiciach, na ul. Námestie maratónu mieru č. 68/1, v sídle Úradu Košického samosprávneho kraja, dňa 3.12.2019 predložila spolu so žiadosťou o zaradenie do výberového konania na voľné pracovné miesto riaditeľa rozpočtovej organizácie IDEA
- Domov sociálnych služieb, ktoré bolo vyhlásené Košickým samosprávnym krajom dňa 22.11.2019 (oznámené pod č. 2072/2020/PPODD-471), potvrdenie obce Prakovce zo dňa 3.12.2019, hoci obec Prakovce uvedené potvrdenie nikdy nevystavila,
pretože skutok nie je trestným činom.
odôvodnenie:
Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej, výsluchom svedkov, oboznámením znaleckého posudku, listinnými dôkazmi a dospel ku skutkovým zisteniam uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Prehľad vykonaných dôkazov:
Obžalovaná K.. S. N. poprela spáchanie skutku. Vo svojej výpovedi uviedla, sporné potvrdenie obce Prakovce ani nevyhotovila, ani nikdy predtým nevidela, ani ho nikdy nezaslala spolu so žiadosťou o zaradenie do výberového konania. Zalepenú obálku so žiadosťou a potrebnými prílohami odovzdala svojej známej K. N., ktorú požiadala, aby ju odovzdala do podateľne, pretože ona v tom čase už odlietala do Austrálie za synom a K. N. ju mala zastupovať na porade riaditeľov. Keďže dostala pozvánku na výberové konanie, doručenie žiadosti si u K. N. už neoverovala. Skutočnosť, že medzi dokumentmi, ktoré boli predložené v rámci výberového konania za jej osobu sa nachádzalo aj sporné potvrdenie, si vysvetľuje tým, že má veľa neprajníkov aj nepriateľov, či už zo strany obce, obecného úradu aj bývalých
kolegov a to najmä z toho dôvodu, že keď bola poverená riadením, jej prvou úlohou bolo optimalizovanie zariadenia, t.j. aj prepúšťanie zamestnancov.
Svedok K.. N. Q. vo svojej výpovedi uviedol, že v decembri 2019 bol starostom obce Prakovce a obžalovanú pozná z obce a jej bývalého zamestnania. k spornému potvrdeniu uviedol, že takéto potvrdenie obcou vydané nebolo. Vo všeobecnosti takéto potvrdenie podpisuje starosta obce a pripravuje ho konkrétny poverený pracovník.
Svedok S.. D. D. vo svojej výpovedi uviedol, že bol členom výberovej komisie, ktorá otvárala obálky k výberovým konaniam na pozície riaditeľov v organizáciách v zriaďovateľskej pôsobnosti KSK, pričom takýchto výberových konaní bolo asi päť. Z každého jedného konania sa vyhotovovala zápisnica o otvorení obálok, v ktorej bola zaznamená priebeh otvárania a obsah doručených žiadostí. On si v rámci výberového konania nič podozrivé nevšimol. Vo všeobecnosti sa žiadosť podáva a doručuje buď poštou, alebo osobne do podateľne. Následne sa takéto žiadosti doručujú na personálne oddelenie útvaru a tam sa čaká do uplynutia lehoty a následné otvorenie obálok. V minulosti, v troch, štyroch prípadoch, sa stalo, že obálka omylom otvorená inou osobou ako komisiou, pričom zamestnanec, ktorý omylom otvorí takúto obálku, musí potvrdiť jej obsah.
Svedkyňa K. Z. vo svojej výpovedi uviedla, že obžalovaná bola referentkou evidencie obyvateľov v obci Prakovce a bola referentkou sociálnych vecí a zariadenia opatrovateľskej služby Prakovce, pričom svedkyňa nevie, či bola poverená aj vedením tohto zariadenia. Potvrdenia o zamestnaní zamestnancov za personálne oddelenie o započítaní praxe vydáva ona za personálne oddelenie. Potvrdenia o pozícii zamestnania má v kompetencii vedenie obce. Nemá vedomosť o tom, aby obec Prakovce vydala nejaké potvrdenie dňa 3.12.2019 a nemá vedomosť o tom, aby obžalovaná žiadala vydanie takéhoto potvrdenia.
Z fotokópie zápisnice z otvárania obálok na funkciu riaditeľa Ida - Domov sociálnych služieb na čl. 288 vyplýva, že obálka č. 1 doručená úradu J. dňa 23.12.2019 pod ev. č. 48976/2019 K.. S. N., Prakovce obsahovala prílohy a to žiadosť o zaradenie do VK, projekt, diplom 2x, vysvedčenie, štruktúrovaný životopis, potvrdenie obce Prakovce o riadiacej praxi, súhlas so sprac. osob. údajov, pričom k uvedenej žiadosti je doplnené, že predpoklady do zaradenia do výberového konania splnila.
Z vyjadrenia J. na čl. 52 vyplýva, že spolu so žiadosťou zo dňa 21.8.2020 bolo predložené úradu J. K.. S. N. ako súčasť listín predložených spolu s jej žiadosťou o zaradenie do výberového konania. Na predmetné pracovné miesto boli vyžadované doklady a to žiadosť o zaradenie do výberového konania, vypracovaný projekt - zámer smerovania, profesijný štruktúrovaný životopis a kópie dokladov o dosiahnutom vzdelaní.
Z potvrdenia obce Prakovce na čl. 61 vyplýva, že obžalovaná pracovala od 1.1.2010 do 31.12.2010 na pozícii vedúca oddelenia sociálnych vecí. Riadenie, zabezpečovanie, organizovanie, zodpovednosť za činnosť oddelenia sociálnych vecí. Od 1.1.2013 do 31.7.2018 koordinovala a vybavovala ucelenú agendu v Zariadení opatrovateľskej služby v Prakovciach a koordinovala a usmerňovala činnosť na projekte Terénna sociálna práca a Komunitné centrum v Prakovciach.
Z odpovede obce Prakovce na čl. 85 vyplýva, že obžalovaná pracovala v obci Prakovce ako samostatný odborný zamestnanec - referent na úseku evidencie obyvateľstva, sociálnych vecí a zariadenia opatrovateľskej služby, funkcia jej vznikla dňa 1.6.1989 na zastupovanie počas materskej dovolenky dňa 1.5.1990 na dobu neurčitú, funkcia zanikla dňa 31.7.2018.
Zo zoznamu richtárov na čl. 95 vyplýva, že od 1.1.2007 do 21.12.2010 bol starostom K.. N. Q. a od 28.12.2010 do 15.12.2014 K. N..
Zo záverov súdnoznaleckého posudku z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Neurológia, ktorý vypracovala znalkyňa K.. K. N. H., na čl. 252-263, vyplynul záver, že obžalovaná sa mohla zúčastňovať hlavných pojednávaní v dňoch 25.8.2021 a 22.9.2021 a takisto je schopná zúčastňovať sa na pojednávaniach aj do budúcna bez ohrozenia svojho zdravia, či života.
K oslobodzujúcemu výroku:
Zo základných zásad trestného konania, konkrétne zo zásady prezumpcie neviny upravenej v § 2 ods. 4 Tr. por. vyplýva inter alia, že obvinenému musí byť vina preukázaná; obvinený nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť, a to ani skutočnosť svedčiacu v jeho prospech; teda ak obvinený niektorú okolnosť nepoprie, nemožno z toho vyvodzovať záver, že táto okolnosť zodpovedá skutočnosti; rovnako ak obvinený k svojmu tvrdeniu nepredloží dôkazy, nemožno z toho vyvodiť záver, že také tvrdenie je nepravdivé; odsudzujúci rozsudok môže byť pritom vydaný len v prípade, ak nie sú žiadne dôvodné pochybnosti o vine obvineného, a v prípade, ak vina obvineného nie je preukázaná, musí byť obvinený oslobodený spod obžaloby podľa § 285. V kontradiktórnom a spravodlivom súdnom procese pritom takéto dôkazné bremeno nepochybne spočíva na prokurátorovi. Aplikujúc uvedené súd dospel k záveru, že orgány činné v trestnom konaní nezabezpečili dostatok relevantných usvedčujúcich dôkazov proti obžalovanej.
Podľa názoru súdu v predmetnom trestnom konaní nebola dostatočne preukázaná objektívna stránka trestného činu, ktorá inter alia vyžaduje, že musí ísť bez akýchkoľvek pochybností o falšovanú listinu. Súd poznamenáva, že orgány činné v trestnom konaní v tomto smere nevykonali dostatočné dokazovanie a uspokojili sa len s výpoveďou svedka K.. N. Q., ktorý predmetnú spornú listinu označil za falošnú, resp., že takúto listinu nikdy úrad nevystavil a ani on ju nepodpísal. Podľa názoru súdu na jednoznačný záver o tom, že sa v danom prípade jedná o falošnú listinu mal byť vykonaný ďalší objektívny dôkaz preukazujúci tento stav, napríklad znalecké dokazovanie z príslušného odboru ako písmoznalectvo, keďže sporná listina obsahuje aj podpis a pečiatku údajného vystaviteľa. Spomínané znalecké dokazovanie bolo potrebné aj na preskúmanie obálky, do ktorej mala byť predmetná sporná listina uložená a to nielen stotožnenie rukou písaného písma, ale aj jej prípadné otvorenie. S poukazom na uvedené chýbajúce dôkazy mal súd za to, že v doterajšom trestnom konaní nebolo jednoznačne preukázané, že sa jedná o falošnú listinu, resp. sú v tejto otázke závažné pochybnosti, a preto pri oslobodzujúcom dôvode uprednostnil ustanovenie § 285 písm. b) pred písm. c) toho istého ustanovenia, pretože takýto postup je priaznivejší pre obžalovanú ( uznesenie VVS Trenčín sp. zn. 4To 2/2005). Možno pripustiť, že súd v zmysle § 2 ods. 11 Tr. por. môže vykonať na hlavnom pojednávaní aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Iniciatíva súdu pri vykonávaní dôkazov má však svoje hranice a tie končia tam, kde začínajú hranice spravodlivého procesu (§ 2 ods. 7) a hranice rovnosti strán v konaní pred súdom a kontradiktórneho procesu (§ 2 ods. 14). V zmysle § 1 Tr. por. je trestný proces upravený ako kontradiktórne konanie dvoch protistrán - prokurátora na jednej strane a obvineného a jeho obhajcu na strane druhej, ktoré budú pred súdom predkladať a vykonávať dôkazy, ktoré obvineného usvedčujú alebo oslobodzujú, pričom ich posúdenie bude úlohou súdu ako nestranného rozhodovacieho orgánu. Platí teda, že súd má rozhodnúť spor medzi prokurátorom (štátom) a obvineným. Pri tomto rozhodovaní musí súd zachovať nestrannosť a nesmie iniciatívne napomáhať jednej alebo druhej strane. Ak by sa tak stalo, došlo by k porušeniu nielen zásady rovnosti strán v konaní pred súdom, ale aj zásady spravodlivého procesu. Podľa názoru súdu nie je prípustné, aby prokurátor prenášal svoje povinnosti vyplývajúce mu z ust. § 2 ods. 10 Tr. por. na súd a očakávať, že až súd vyrieši (svojim dokazovaním) základné predpoklady trestnej zodpovednosti obvineného. Je v rozpore so zásadou náležitého zistenia skutkového stavu veci, ak orgán činný v trestnom konaní nevykoná časť dôkazov, významných pre zistenie skutočností, rozhodujúcich z hľadiska zákonných znakov trestného činu s tým, že skutočnosti na objasnenie ktorých mali smerovať nevykonané dôkazy, prokurátor v podanej obžalobe uplatní.
Pokiaľ súd v predchádzajúcom odseku uvádza, že sú pochybnosti v otázke preukázania pôvodu spornej listiny, tak na druhej strane ešte zásadnejšie pochybnosti sú v otázke, či uvedeného skutku sa dopustila obžalovaná. Obžaloba v tomto smere predložila jediný dôkaz, ktorý má navyše charakter nepriameho nejednoznačného dôkazu a to fotokópiu, overenú vyhlásením na čl. 83, sporného potvrdenia obce Prakovce vystaveného dňa 3.12.2019 (čl. 61). Ostatné dôkazy, ako výpovede svedkov K.. N. Q. a K. Z., sa viažu len k predmetnému potvrdeniu. Svedok S.. D. D. zase vypovedal vo všeobecnosti o postupe v súvislosti s výberovým konaním, najmä o procese prijímania žiadostí s prílohami a ich komisionálnym otváraním. Súd v kontexte s vyššie uvedeným ojedinelým nepriamym dôkazom považuje za potrebné pripomenúť teóriu dokazovania o nepriamych dôkazoch. Nepriamy dôkaz je taký dôkaz, ktorý dokazuje inú skutočnosť, a to takú, z ktorej možno usudzovať, či sa stala, alebo nestala skutočnosť , o dokázanie ktorej ide. Nepriamy dôkaz teda objasňuje dokazovanú skutočnosť pomocou inej skutočnosti, ktorá má k dokazovanej skutočnosti len nepriamy vzťah. Aj keď nepriame dôkazy nesvedčia priamo proti obvinenému alebo priamo v jeho prospech, majú v praxi značný význam, pretože niekedy bývajú jedinými dôkazmi v procese. Dokazovanie nepriamymi dôkazmi je zložitejšie než dokazovanie priamymi dôkazmi. Je to dôsledok povahy nepriamych dôkazov, t.j. nepriameho
vzťahu k dokazovanie skutočnosti. Nepriamy dôkaz nadobúda teda dôkazný význam v spojitosti s inými dôkazmi. Preto musí existovať niekoľko nepriamych dôkazov. Tieto nepriame dôkazy musia tvoriť systém, ktorého jednotlivé články sú v súlade tak medzi sebou, ako aj s dokazovanou skutočnosťou. Každý článok tohto súhrnu dôkazov sa musí nepochybne preukázať. Súhrn navzájom súvisiacich, harmonizujúcich a nepochybne zistených nepriamych dôkazov musí byť uzavretý, to znamená, že musí viesť len k jednému záveru a musí vylučovať možnosť iného záveru (nepriame dôkazy nesmú vyvolávať ďalšie možné verzie, resp. otázky). V kontexte s vyššie uvedeným súd pri hodnotení tohto dôkazu poukazuje na skutočnosť, že tento listinný dôkaz - sporné potvrdenie nijako neidentifikuje obžalovanú ako vyhotoviteľku tohto potvrdenia ani osobu, ktorá uvedené potvrdenie vložila do obálky spolu so žiadosťou a vyžadovanými prílohami. Obžalovaná uvedenú skutočnosť v priebehu celého trestného konania jednoznačne a rozhodne popierala a uviedla, že obálku so žiadosťou a vyžadovanými prílohami, teda bez sporného potvrdenia obce Prakovce, odovzdala svojej známej K. N., ktorá ju mala odovzdať na podateľni. Samotný fakt, že v obálke sa po jej komisionálnom otvorení nachádzalo aj sporné potvrdenie obce Prakovce, si vysvetľuje tak, muselo dôjsť k manipulácii s obsahom obálky a to v čase od jej odovzdania K. N. až po jej komisionálne otvorenie a to z dôvodu, že má veľa neprajníkov až nepriateľov, či už zo strany obce, obecného úradu aj bývalých kolegov a to najmä z toho dôvodu, že keď bola poverená riadením, jej prvou úlohou bolo optimalizovanie zariadenia, t.j. aj prepúšťanie zamestnancov. Uvedenú obranu obžalovanej podľa názoru súdu nevyvracia, ale skôr potvrdzuje aj skutočnosť, že trestné oznámenie vo veci bolo podané treťou osobou, ktorá nebola účastníkom výberového konania. Takto zvolenú obranu obžalovanej sa ale v celom trestnom konaní nepodarilo nijakým spôsobom vyvrátiť. Konštatovanie intervenujúceho prokurátora v záverečnej reči v tom zmysle, že logicky to musela byť len obžalovaná, ktorá predložila spolu so žiadosťou a vyžadovanými prílohami aj sporné potvrdenie, je len prázdnou frázou a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a nemôže byť vyhodnotené ako argument. Súd v tomto smere pripomína, že v zmysle zásady prezumpcie neviny upravenej v § 2 ods. 4 Tr. por. obvinenému musí byť vina preukázaná, pričom obvinený nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť a to ani skutočnosť svedčiacu v jeho prospech.
Vzhľadom na uvedenú dôkaznú núdzu súd rozhodol o oslobodení obžalovanej spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Košice I. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.