Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_15C-290-2015.pdf
PDF · 90.41 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/290/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Evou Kiššovou v právnej veci navrhovateľa: SECAPITAL S.a.r.l., reg č. B 108305 so sídlom 9 rue du Laboratoire, Luxemburg L - 1911, Luxemburské veľkovojvodstvo, zast. JUDr. Jiřím Šmídom, usadeným euroadvokátom so sídlom Bratislava, ul. Svornosti č. 43, proti odporkyni: Mgr. K. Q., nar. X.X.XXXX, bytom G., R. č. XXX/XX, o zaplatenie 4885,21 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a .
Odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom podaným 3.9.2015 uplatnil voči odporkyni nárok na zaplatenie 4882,21 eur s úrokom z omeškania 5,05% ročne od 30.9.2014 do zaplatenia, ako i nárok na náhradu trov konania. Nárok uplatnil na základe Dohody o urovnaní, predmetom ktorej bolo urovnanie dlhu odporkyni, ktorý vznikol na základe zmluvy o úvere č. 2636344, uzavretej so Všeobecnou úverovou bankou dňa 11.8.2005. Navrhovateľ sa stal vlastníkom pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, a to dňa 23.10.2012, pričom predmetom postúpenia bola pohľadávka 5191,04 eur, ktorej spornosť urovnali účastníci uzavretou dohodou o urovnaní. Odporkyňa sa zaviazala uhradiť čiastku 4.982,61 eur so zmluvným úrokom 5%, a to formou mesačných splátok v počte 104 splátok. Odporkyňa uvedenú dohodu neplnila, dostala sa do omeškania , čím sa stal splatný celý jej dlh.
Odporkyňa poukazovala na svoje nepriaznivé sociálne a finančné pomery a zlý zdravotný stav. Spoločnosť KRUK ČR a SR jej neustále telefonovali ohľadom tejto dlžoby. Dostala len písomne dohodu o urovnaní, kde boli nadstavené splátky, mala to len podpísať a doručiť naspäť. Vedela, že sa to týka pôžičky z VUB a.s., avšak vôbec jej nebolo vysvetlené, čo znamená dohoda o urovnaní, aké sú jej následky, rovnako vôbec nevedela, že podpisuje neodvolateľné uznanie svojho záväzku. Regionálna pracovníčka spoločnosti ju len upozorňovala, že to musí splácať, nikto ju neupozornil na prípadné premlčanie. Na tento dlh zaplatila dňa 24.1.2014 sumu 10,- eur, dňa 24.2.2014 sumu 20,- eur, dňa 24.3.2014 sumu 20,- eur, dňa 24.4.2014 sumu 20,- eur, dňa 23.5.2014 sumu 20,- eur, dňa 24.6. 2014 sumu 20,- eur. Jej jediným príjmom je starobný dôchodok 396,18 eur, z toho platí výdavky na bývanie, telefón, právnu ochranu, elektrinu a má výdavky na zdravotnú starostlivosť. Žiadala, aby súd posudzoval pôvodný dlh voči VÚB a.s., či nie je premlčaný, nepamätá si kedy ho prestala splácať.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi, a to dohodou o urovnaní z 4.3.2014, oznámením o postúpení pohľadávok z 19.11.2012, výpisom z obchodného registra na navrhovateľa, zosplatnením dlhu, podacím hárkom, výpismi o vklade na účet, zmluvou o postúpení
pohľadávok z 23.10. 2012, žiadosťami o vydanie pôžičkovej karty Žolík s prílohami, na základe čoho zistil tento skutkový stav: Navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou zapísanou v Registri obchodu a spoločnosti Luxemburg pod identifikačným číslom B 108305 s dátumom registrácie 6.6.2005 s označeným predmetom činnosti. Listom z 19.11.2012 oznámila Všeobecná úverová banka a.s. odporkyni postúpenie pohľadávky na spoločnosť Secapital S.á R.L so sídlom v Luxemburskom veľkovojvodstve, a to na základ e zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2012. Táto spoločnosť ďalej splnomocnila spoločnosť KRUK International s.r.o. Praha k vymáhaniu tohto dlhu. Dňa 23.10.2012 bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok medzi VÚB a.s. Bratislava a navrhovateľom, z tvrdenia navrhovateľa vyplýva, že predmetom postúpenia bola i pohľadávka, ktorá je predmetom konania.
Dňa 4.3.2014 uzavreli účastníci dohodu o urovnaní, v ktorej sa konštatuje, že medzi právnym predchodcom veriteľa, spoločnosťou Všeobecná úverová banka a.s. a dlžníkom bola dňa 11.8.2005 uzavretá zmluva č. 2636344, na základe ktorej boli dlžníkovi poskytnuté peňažné prostriedky za dohodnutých podmienok. Dňa 23.10.2012 došlo k postúpeniu pohľadávky na navrhovateľa. S ohľadom na skutočnosť, že dlžník svoje záväzky z tejto zmluvy neplnil, má povinnosť zaplatiť celkovú sumu 5.194,04 eur, z toho istina 3.265,94 eur, úroky 1.757,04 eur a zmluvná pokuta 168,06 eur. Keďže výška záväzku dlžníka je sporná, bola uzatvorená dohoda o urovnaní , na základe ktorej sa urovnávajú vzájomné práva a záväzky vyplývajúce zo zmluvy, a to tak, že vzniká nový záväzok v sume 4.982,61 eur spolu s úrokovou sadzbou 5% ročne a celková čiastka je 6.503,75 eur, odporkyňa ako dlžník sa zaviazala uhradiť túto sumu v splátkach po 20,- eur a počnúc 28.3. 2017 v sume po 60,- eur, od 30.4.2018 po 90,- eur. V texte dohody sa nachádza predtlačený text, že dlžník týmto svoj záväzok podľa ods. 1 uznáva čo do dôvodu a výšky a zaväzuje sa ho uhradiť uvedeným spôsobom. Pre prípad omeškania si dojednali zmluvnú pokutu 0,1% z dlžnej čiastky za každý i len začatý deň omeškania, ďalej sa dlžník zaviazal uhradiť všetky náklady, ktoré vzniknú v súvislosti so súdnym alebo mimosúdnym vymáhaním, poplatku 12,- eur za odoslanie akejkoľvek upomienky a 40,- eur odoslanie predžalobnej upomienky. Dohoda je podpísaná oboma zmluvnými stranami 4.3.2014.
Listom z 11.8.2015 spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o. oznámila odporkyni zosplatnenie dlhu v dohode o urovnaní, pretože sa dostal a do omeškania so splátkou splatnou 29.9.2014.
Navrhovateľ v priebehu konania trval na podanom návrhu, dohoda o urovnaní bola nová zmluva, navrhovateľ si chcel ujednotiť s odporkyňou istinu, úroky z omeškania a splátkový poriadok. Doložil do spisu na výzvu súdu zmluvu o úvere č. 2636344, ktorá bola aj predmetom dohody o urovnaní /č.l. 59 spisu/, z ktorej vyplýva, že touto zmluvou boli vyplatené predchádzajúce úvery odporkyni v sume 33679,33 Sk - karta Quelle, v sume 20.000,- Sk, karta OK a v sume 20.000,- Sk a ďalej bol schválený úverový rámec 75.000,-Sk so štandardnou mesačnou splátkou 2500,- Sk.
Podľa § 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať.
Podľa § 585 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne: to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku.
Podľa § 585 ods. 3 Občianskeho zákonníka doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.
Dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Urovnanie je vzájomná dohoda, ktorou strany riešia vzájomnú spornosť alebo pochybnosť vzťahujúcu sa na ich záväzok tým, že vzájomné práva a povinnosti nahradia novými.
V danej veci vzhľadom na zistené okolnosti uzatvárania dohody o urovnaní z 4.3. 2014, z ktorej navrhovateľ odvodzuje žalované právo, dospel k záveru, že dohoda o urovnaní je neplatným právnym úkonom /§ 39 Občianskeho zákonníka/, pretože sa prieči § 585 ods. 1 Občianskemu zákonníka a je taktiež v rozpore s dobrými mravmi. Je nepochybné, že dohoda o urovnaní bola pripravená, vopred naformulovaná navrhovateľom ako právnym nástupcom pôvodného veriteľa odporkyni VÚB a.s. z titulu
zmluvy č. 2636344 zo dňa 11.8.2005. V časti B Dohody o urovnaní sa konštatuje, že dlžník si svoje záväzky riadne a včas neplnil, má voči veriteľovi záväzok v celkovej výške 5191,04 eur a tento pozostáva z istiny 3265,94 eur, úrokov a úrokov z omeškania 1757,04 eur a zmluvnej pokuty a poplatkov a inkasných nákladov 168,06 eur. Následne sa v bode 3.tejto časti konštatuje, že medzi veriteľom a dlžníkom je výška záväzku sporná a z tohto dôvodu sa uzatvára dohoda o urovnaní, na základe ktorej sa urovnávajú vzájomné práva a záväzky vyplývajúce zo zmluvy, a to dohodnutým spôsobom. Podľa časti C dohody malo ísť o úplné nahradenie nového záväzku dohodou o urovnaní, a tento mal po urovnaní predstavovať sumu dlžnej čiastky 4982,61 eur s úrokovou sadzbou 5% z dlžnej čiastky úveru. Celková čiastka je tak vo výške 6503,75 eur a je tvorená súčtom úveru a príslušenstva a celkových nákladov. Celkové náklady tvorí úrok, RPMN predstavuje 5,11%. Odporkyňa mala dlh z dohody o urovnaní zaplatiť v rôznych splátkach v rôznych časových obdobiach. V prvom rade súd udáva, že v konaní nebola vôbec preukázaná existencia spornosti výšky záväzku odporkyni, čo celkom jednoznačne vyplýva aj zo samotného textu jej dlhu, ktorý mal predstavovať sumu 5194,04 eur. Len v konštatovaní predtlačeného textu, že výška tohto záväzku je sporná za stavu, že odporkyňa poprela akúkoľvek spornosť a vôbec jednanie s navrhovateľom o spornosti a výške jej záväzku, nemožno mať za preukázané, že dohodou o urovnaní sa skutočne urovnávali sporné skutočnosti. Samotný navrhovateľ v priebehu konania na otázku súdu, v čom spočívala spornosť uviedol, že navrhovateľ si chcel len „ujednotiť zmluvné vzťahy“. Je evidentné, že navrhovateľ si dohodou o urovnaní chcel zabezpečiť uzatvorením akoby nového záväzku svoju pozíciu vo vzťahu k odporkyni , keď jej navonok poskytoval výhodu v nových splátkach. O zjavnom nekalom úmysle navrhovateľa svedčí i to, že navrhovateľ „urovnal“ predchádzajúci záväzok odporkyni v sume 5.194,04 eur na sumu 6.503,75 eur, teda v sume vyššej o viac ako 1.309,75 eur. Okrem toho určenie nového záväzku čo do jeho výšky je neurčité, nezrozumiteľné a tým i neplatné / § 37 Občianskeho zákonníka/, pretože v dohode sa v časti C najskôr uvádza, že dlžná čiastka nového záväzku je 4.982,61 eur a nový záväzok je 6503,75 eur a navýšenie má tvoriť 5% úrok. Ide o nezrozumiteľné vyjadrenie výšky a dôvodu nového záväzku, pretože tento mali zrejme tvoriť aj okrem úroku aj iné náklady. Okrem toho navrhovateľ si v texte dohody vopred predformuloval text v časti C, bod 2, kde uvádza, že dlžník týmto záväzok nový záväzok uznáva čo do dôvodu a výšky a zaväzuje sa ho uhradiť dohodnutým spôsobom. I týmto postupom konal navrhovateľ v neprospech odporkyni, ktorej dal na podpis okamžité uznanie záväzku čo do dôvodu a výšky, pričom vôbec nebolo zrejmé aký dlh a z čoho pozostávajúci má odporkyňa uznať. Odporkyňa opakovane uvádzala, že je nebolo vôbec vysvetlené a ozrejmené celkové navýšenie záväzku, konala s ňou spoločnosť KRUK Česká a slovenská republika s.r.o., a to aj v priebehu konania a žiadala plnenie z dohody o urovnaní. Odporkyňa pritom uvádzala, že dlh voči VÚB a.s. prestala platiť niekedy v roku 2009 - 2010, pretože vtedy sa dostala do finančných problémov. Keby jej bolo vysvetlené, že podpisom dohody podpisuje aj uznanie záväzku, vôbec by to nepodpísala, nerozumela tomu. Uvedené konanie navrhovateľa nemôže požívať právnu ochranu, pretože odporkyňa evidentne v pôvodnom záväzku s VÚB a.s. na základe žiadosti a následne uzatvorenej zmluvy č. 2636344 mala postavenie spotrebiteľa. Toto postavenie jej zostalo zachované i po postúpení pohľadávky na navrhovateľa a aj v momente, keď mala uzatvárať dohodu o urovnaní. Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi; ustanovenia § 7 až 9 tým nie sú dotknuté. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Navrhovateľ podľa názoru súdu konal v rozpore s dobrými mravmi, keď podsunutím dohody o urovnaní odporkyni privodil ako spotrebiteľovi ujmu, pretože dohoda ju zaväzovala na plnenie zjavne premlčaného a neprimerane navýšeného zmluvného záväzku z predchádzajúceho obdobia, navrhovateľ nekonal dobromyseľne, čestne, využil výraznú nerovnosť zmluvných strán voči odporkyni, keď neustálym kontaktovaním odporkyni pod rúškom snahy je pomôcť, ju prinútil uzavrieť nový záväzok, ktorý bol na prospech len navrhovateľovi.
Podľa § 8 ods. 3,4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa Obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak s prihliadnutím na jej charakter, okolnosti a obmedzenia komunikačného prostriedku opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.
Za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 3, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.
Aj s prihliadnutím na citované ustanovenia zákona podľa názoru súdu možno označiť praktiku navrhovateľa pri uzatváraní dohody o urovnaní ako klamlivú, pretože navrhovateľ nejasným a nezrozumiteľným a pre spotrebiteľa poškodzujúcim spôsobom dáva podnet na uzatvorenie nového zmluvného záväzku, ktorým spotrebiteľ stráca spotrebiteľskú právnu ochranu, keď na dohodu o urovnaní ako nový záväzok sa zjavne už zákon o spotrebiteľských úveroch nevzťahuje.
Súd preto i z horeuvedených dôvodov považuje dohodu o urovnaní za neplatný právny úkon pre rozpor s citovanými zákonnými ustanoveniami. Z neplatného úkonu nemôže navrhovateľ požadovať zmluvné plnenie, preto súd návrh navrhovateľa zamietol predovšetkým z tohto dôvodu. Navrhovateľ do skončenia konania uplatňoval svoj nárok výlučne len z dohody o urovnaní. Navrhovateľovi by pritom prináležalo len právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka. Uvedené právo však navrhovateľa neuplatnil, avšak bezdôvodné obohatenie mu ani nevzniklo, pretože navrhovateľ v skutočnosti odporkyni na základe dohody o urovnaní neposkytol žiadne plnenie. Súd sa zaoberal i tým, či navrhovateľovi nepatrí nárok na peňažné plnenie na základe zmluvy o postúpení pohľadávky od VÚB a.s. Bratislava, č. úverovej zmluvy 2636344, pričom k uvedenému navrhovateľ predložil len žiadosť o vydanie pôžičkovej karty Žolík, pričom táto žiadosť je podpísaná odporkyňou 14.6.2005 a za VÚB a.s. 21.7.2005. Touto „zmluvou“ malo dôjsť k vyplateniu predchádzajúceho vyčerpaného úverového limitu v sume 33.679,33 Sk a ďalšieho úverového limitu 20.000,- Sk a k poskytnutiu nového úverového rámca v sume 75.000,- Sk s výškou mesačnej splátky 2.500,- Sk. Je zrejmé, že odporkyňa z titulu tejto zmluvy plnila naposledy v roku 2009, resp. 2010, navrhovateľ nevedel v konaní bližšie špecifikovať z čoho konkrétne a z akého dlhu má pozostávať pohľadávka, ktorú nadobudol od VÚB a.s. Bratislava. Z výpisov z účtov je zrejmé, že odporkyňa bola v omeškaní už v dobe 31.5.2005 /viď č.l. 57 spisu/. Je však zrejmé, že dlh z tejto úverovej zmluvy je evidentne premlčaný / § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka/ vzhľadom na dátum podania návrhu vo veci samej a keby aj navrhovateľ platne nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávky predmetný dlh, neprináleží mu žiadne plnenie, pretože postupom podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. v platnom znení je jeho právo premlčané. Súd však uvádza, že opakovane vyzýval navrhovateľa na preukázanie platného postúpenia pohľadávky, pretože k zmluve o postúpení pohľadávky nebola pripojená príloha, ktorá by identifikovala postupovanú pohľadávku čo do dôvodu a výšky. Uvedené navrhovateľ súdu nepreukázal. Zároveň bol navrhovateľ vyzvaný na preukázanie splnenia podmienok postúpenia bankového úveru v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Ani uvedené navrhovateľ súdu nepreukázal, teda nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu v konaní. I z tohto dôvodu by súd návrh navrhovateľa zamietal.
V zmysle horeuvedeného súd návrh navrhovateľa v celosti zamietol.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. V konaní bola odporkyňa úspešná, trovy konania neuplatňovala, preto súd vyslovil, že jej náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunaj. súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, trojmo. Podľa § 205 ods.1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.