Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-481-2015.pdf
PDF · 90.18 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/481/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci navrhovateľky P. zast. JUDr: Adriena Vysudilová, advokátka, Paulínska 15/A, Trnava, proti odporcovi G. zast. JUDr. Róbert Spál, advokát, Paulínska 24, Trnava, o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
1. Súd m e n í rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 17.06.2013 č.k. 15P/34/2012-101 tak, že vyživovacia povinnosť otca na navrhovateľku sa z v y š u j e zo sumy 120,00 eur mesačne na sumu 200,00 eur, s účinnosťou od 01. 11. 2015.
2. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.
3. Zameškané výživné za obdobie od 01. 11. 2015 do 17.03.2016 vo výške 400,00 eur povoľuje súd odporcovi splácať v splátkach po 50,00 eur mesačne, spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.
4. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného z dôvodu, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov, navrhovateľka začala navštevovať vysokú školu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľka v konaní uviedla, že žiada, aby súd zmenil vyživovaciu povinnosť na jej osobu zo sumy 120 eur na 220 eur mesačne od podania návrhu na tom základe, že od poslednej úpravy výživného sa zvýšili jej potreby, zmenou nástupu na VŠ, UCM Trnava, prvý ročník. Platí cestovné, náklady na knihy, kopírovanie materiálov, školu má v troch budovách, teda cestovaním náklady narástli na asi 33 eur mesačne. Bývam v domácnosti s matku a mladšou sestrou, matka má príjem 450 eur mesačne. Matka nemá partnera. Nad rámec bežného výživného odporca na ňu neprispieva a všetky jej náklady hradí matka. Pokiaľ odporca udáva výdavky na bývanie, jedná sa zrejme o celkové náklady, nie iba jeho časť, pričom na neho pripadá tretina, rovnako aj v prípade navrhovateľky. Pokiaľ udáva výdavky na rekonštrukciu domu 13.000 eur, jednalo sa zrejme o prostriedky v hotovosti, nie úver, teda nejedná sa o nejaké splátky. Jeho príjem to teda neovplyvňuje. Pokiaľ odporca poukazuje na svoju životnú úroveň, poukázala na spis ohľad mal. VG. nar. 27.9.1999. Manželka odporcu v tomto konaní udávala výdavky na svoje dcéru 450 až 500 eur mesačne, pričom sa jedná o teraz 13 ročné dieťa. Nie je potom zrejmé, prečo považuje výdavky na vysokoškoláčku za neprimerané. Aj keby boli vzaté výdavky uvedené v jeho vyjadrení, v porovnaní s jeho čistým príjmom nepredstavujú ani polovicu a nemá úverové zaťaženie,
teda je dostatočný priestor na zvýšenie výživného. Výdavky navrhovateľky sú asi 420 eur, študuje na VŠ, osobnú starostlivosť zabezpečuje matka, teda požadované výživné je primerané. Výživné nebolo upravené viac ako dva a pol roka. Je pravdou, že navrhovateľka príležitostne brigáduje, len preto, aby si pokryla svoje náklady. Predložila výpis LV XXXX, k.ú. X.a, kde sa jedná o byt, ktorý je zaťažený hypotékou, resp. záložným právom, ako aj LV XXXX, ktorý sa týka pozemku pod bytom. Pokiaľ ide o nehnuteľnosť LV XXX4, jedná sa o garáž po rodičoch, ktorí žijú a stále ju užívajú. Byt zapísaný na LV XXXX prenajíma matka navrhovateľky a vzhľadom na úver a poplatky z tohto nemá žiaden príjem. Pokiaľ odporca udáva platenie životnej poistky, predložila doklad Allianz, že aj matka platí mesačnú poistku navrhovateľke 35 eur. Pokiaľ matka navrhovateľky. V konaní 16P/77/2015 uviedla príjem 1.300 eur mesačne, opomenula, že sa jedná nie o čistý príjem, ale z tohto je potrebné odpočítať výdavky a daňový základ je preukázaný daňovým priznaním. Raz alebo dvakrát do mesiaca brigáduje v reštaurácii v Smoleniciach, zarobí 70 až 80 eur mesačne. Školu má od pondelka do štvrtka a má veľa mimoškolských aktivít, lebo sa pripravujú na prax. Budú chodiť do krízových centier a podobne. S tým budú spojené výdavky iba s cestovaním, ale vzhľadom na časovú náročnosť nebude mať možnosť počas týždňa brigádovať. Nie je rozhodujúca výška nákladov, ale rovnaká životná úroveň. Príjem z brigád nie je možné odrátať, pretože to nie je povinnosť navrhovateľky. Má náklady na benzín. Odporca tiež neuviedol sirotský príspevok, ktorý poberá jeho manželka na dieťa, ktorý je väčší ako príjmy z brigád. Vo vyjadrení podľa percentuálneho prepočtu zaplatené výživné spoločne nepresiahne 26% príjmu odporcu.
Odporca uviedol, že je ochotný platiť výživného 150, prípadne 170 eur mesačne. V domácnosti žije s manželkou, ktorá dosahuje príjem 1685 eur mesačne a jeho príjem je 1.535 eur mesačne. Manželka má vyživovaciu povinnosť voči maloletej N.j. Na rekonštrukciu domu vynaložili úspory vo výške 13.000 eur. Manželka spláca svoj úver vo výške 300 eur mesačne na úver 5.000 eur, ktorý čerpala pred uzavretím ich manželstva. Nad rámec výživného navrhovateľke dal na stužkovú 200 eur, na narodeniny, meniny, Vianoce, po 100 eur, ale tieto Vianoce jej nedal nič, pretože neprišla. Od novembra nedal nad rámec bežného výživného nič. Náklady, ktoré navrhovateľka vyčíslila v návrhu vychádzajú na 285 eur a polovica je 142,50 eur. V čase predchádzajúceho rozhodnutia mala náklady na cestovné, i stravu, rovnako mobil, aj hygienické potreby, ošatenie. Pokiaľ jeho manželka uviedla náklady na svoje dcéru, tieto nepodložene nadsadila. V čase poslednej úpravy mal príjem asi 1.300 eur. Náklady vyčíslené navrhovateľkou sú 420 eur, od toho treba odrátať jej príjem z brigád 80 eur, a teda suma 340 sa delí na dvoch rodičov. Výška výživného teda vychádza na 170 eur, s čím odporca súhlasí. Má za to, že od posledného zvýšenia výživného nenastala taká zmena pomerov na strane navrhovateľky ani odporcu, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného o viac ako 83%, čo predstavuje požadovaná výška výživného. Majetkové pomery odporcu v súčasnej dobe neumožňujú platenie výživného v požadovanej výške, preto žiadal, aby aj s ohľadom na právoplatne skončené konanie 16P 77/2015 navrhované výživné zvýšil primerane.
Podľa § 62 ods. 1 a nasledujúcich Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností, majetkových pomerov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Podľa § 62 ods. 2 veta druhá Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisia, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič.
Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Pri zmene rozhodnutia o výške výživného zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov.
Na strane povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov. Na strane oprávneného sú takými okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov. Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. V ust. § 78 ods. 3 Zák. o rodine je zakotvená tzv. valorizačná klauzula, v zmysle ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov napríklad z cien spotrebného koša, miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je pritom objektívna okolnosť, ktorá by aj sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Valorizačná klauzula sa môže uplatniť buď samostatne ako objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia alebo spolu s inými dôvodmi. V danom prípade k poslednej úprave výživného došlo í Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 17.06.2013 č.k. 15P/34/2012-101, keď výška výživného bola určená sumou 120 eur mesačne.. Matka dosahovala príjem 460 eur mesačne, otec mal príjem 1300 eur mesačne, došlo k uzavretiu dohody rodičov. V čase poslednej úpravy výživného navrhovateľka navštevovala strednú školu.
V súčasnej dobe matka dosahuje príjem 460 eur mesačne, má vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére Q.ii. V konaní nebolo preukázané, že má iný príjem - z prenájmu nehnuteľností, keď jednu / garáž/ užívajú rodičia matky navrhovateľky a byt, ktorý vlastní, je zaťažený úverom. Pokiaľ v konaní 16P 77/2015 uviedla príjem 1300 eur mesačne, malo sa jednať o príjem bez vyčíslenia nákladov, rozhodujúca je skutočnosť, že príjem matky je pre súd záväzný podľa daňového priznania a iný príjem v konaní preukázaný nebol. Na jej strane je potrebné zohľadniť starostlivosť o navrhovateľku, i keď nie do takej miery ako u maloletých detí. Matka žije s deťmi sama, a teda znáša náklady na domácnosť výlučne sama, zabezpečuje navrhovateľke bývanie, stravovanie. Odporca sa s navrhovateľku nestretáva a nad rámec bežného výživného na ňu pravidelne neprispieva, uhradil jej za ostatné /nie rozhodné obdobie od podania návrhu/ obdobie 200 eur na stužkovú a pri príležitostí sviatkov 100 eur, od podania návrhu neprispel nad rámec bežného výživného žiadnou sumou. Odporca poberá mzdu 1.535 eur mesačne, vyživovacia povinnosť mu nepribudla, má takisto vyživovaciu povinnosť voči Viktórii v sume 170 eur mesačne, určenej v konaní 16P 77/15. Jeho manželka má príjem 1685 eur, má jednu vyživovaciu povinnosť, jej príjem je potrebné zohľadniť pri podieľaní nákladoch na domácnosť, ktoré na rozdiel od matky otec neznáša sám.
Navrhovateľka v súčasnosti navštevuje 1. ročník vysokej školy - UCM Trnava, v dôsledku čoho sa zvýšili jej náklady na cestovné nie samotným dochádzaním z miesta bydliska do školy /pretože už v čase posledného rozhodovania tieto náklady boli/, ale dochádzaním do viacerých miest výučby a s tým súvisiacimi presunmi v sume 33 eur mesačne, táto čiastka však sama osebe nie je neprimeraná a rozhodujúca pre rozhodovanie o zmene výšky výživného. Navrhovateľka na cestovanie používa osobné motorové vozidlo, čím sa náklady zvyšujú, nemožno však hovoriť o nadštandardných nákladoch s prihliadnutím na nerovnomerne rozvrhnutý vyučovací proces na vysokej škole a potrebu prepravy do miesta bydliska. Navrhovateľke sa objektívne zvýšili náklady štúdiom na vysokej škole, s čím sú spojené náklady na učebnice, pomôcky. Rovnako náklady na stravovanie sú vyššie nielen úhradou obedov /tieto náklady boli aj v čase predchádzajúceho rozhodnutia/, ale ďalšími nákladmi v prípade trvania vyučovania do večerných hodín. Nepochybne už samotnou zmenou stupňa školského vzdelania objektívne narastajú potreby navrhovateľky v súvislosti s jej ďalším vzdelávaním. Štúdium na vysokej škole je spojené so zabezpečovaním všetkých učebných pomôcok, literatúry, neskôr podkladov pre bakalársku, diplomovú prácu /tu sú náklady i v súvislosti so spracovaním týchto prác/, absolvovaním praxe, rôznych výletov, exkurzií, pre ktoré je takisto potrebné vynaložiť finančné prostriedky, zvýšené sú náklady pre počítačovú techniku, ktorá je nevyhnutnou pre túto formu štúdia a obvyklé náklady sú i na spoločenský život. Pokiaľ navrhovateľka príležitostne brigáduje, nemožno konštatovať, že dosahuje pravidelný príjem. S prihliadnutím na jej právo na vzdelanie zaručené Ústavou SR nie je možné od navrhovateľky spravodlivo požadovať, aby si náklady na štúdium hradila výlučne zo svojich prostriedkov, nakoľko vyživovacia povinnosť rodičov trvá do doby, kým bude schopná samostatne sa živiť. Príjem z brigádnickej činnosti obvykle slúži študentom na pokrytie tých nákladov, ktoré nie sú schopní rodičia pokryť, na vreckové, kultúrne, športové podujatia a podobne. Je pritom prinajmenšom pravdepodobné, že navrhovateľka sa nemôže zamestnať vzhľadom na štúdium na VŠ na trvalý pracovný pomer a brigádnicky pracuje v období, kedy je možné štúdiu kombinovať s prácou. Nejedná sa o trvalý a pravidelný príjem.
Pri určení výšky výživného súd zohľadnil vyživovaciu povinnosť odporcu voči mal. Viktórii. Príjem domácnosti otca predstavuje čiastku 3.220 eur, v domácnosti žije s manželkou a jej dcérou /ktorá poberá sirotský dôchodok 120 eur mesačne/ a obaja manželia sa podieľajú na nákladoch domácnosti. Príjem jednej osoby v domácnosti je 1073 eur mesačne, naviac v prospech maloletej sirotské dávky. Pokiaľ manželka odporcu spláca svoj úver, tento nie je úverom odporcu a nedosahuje takú výšku, aby splátky ohrozili životnú úroveň rodiny. Ním udávané náklady 13.000 eur na rekonštrukciu domu nie sú kryté hypotekárnym úverom, jednalo sa o úspory odporcu a jeho manželky /čo bolo konštatované aj v konaní 16P 77/15/, teda sa jednalo o zhodnotenie a zlepšenie bývania a na druhej strane táto skutočnosť nasvedčuje majetkovým pomerom odporcu a jeho schopnosti tvoriť úspory. Matka navrhovateľky znáša náklady na domácnosť sama, má príjem 460 eur mesačne, výživné na mal. Viktóriu 170 eur, na navrhovateľku 120 eur, spolu 750 eur, teda na jednu osobu pripadá priemerne 250 eur. Matka navrhovateľky pokrýva náklady na bývanie, stravovanie a podobne i v prospech navrhovateľky. Je nepochybné, že životná úroveň odporcu je nepomerne vyššia a navrhovateľka má právo podieľať sa na tejto jeho životnej úrovni. V zmysle ustálenej súdnej praxe výživné má tvoriť 25-30% príjmu povinnej osoby, čo pri príjme odporcu predstavuje cca 500 eur. U navrhovateľky nie je predpoklad ďalšieho zvyšovania výživného vzhľadom na stupeň jej vzdelávania, tento je ale daný prípadne u mal. Q. ku ktorej má odporca vyživovaciu povinnosť, a teda súd určil výživné tak, aby v prípade ak nedôjde k zvýšeniu príjmu odporcu, bolo možné toto výživné zvýšiť v prípade pokračovania v štúdiu.
Z vyššie uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, návrhu vyhovel v časti a vo zvyšku ako nedôvodný návrh zamietol, keď určené výživné považoval za primerané potrebám navrhovateľky a možnostiam odporcu. Zvýšenie výživného súdu určil od porania návrhu, kedy nepochybne sú dané dôvody na jeho zvýšenie /nástup na vysokú školu/, keď určené výživné považoval za primerané potrebám navrhovateľky a možnostiam odporcu. Treba uviesť, že výživné má byť hradené k rukám plnoletej navrhovateľky.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 150 O. s. p., keď navrhovateľka bola úspešná sčasti, odporca sčasti súhlasil so zvýšením výživného /nie však s navrhovaným/, a teda nie sú dané dôvody na priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Podľa § 209 O. s. p. súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa § 205, aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O. s. p. (odmietnutie odvolania). Ak aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako odvolanie odmietnuté.