Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_10C-32-2014.pdf
PDF · 120.16 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/32/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Prievidzi sudkyňou JUDr. Katarínou Zajacovou v právnej veci navrhovateľky J. E., nar. X.X.XXXX, bytom A., Y. XXXX/X, prechodne E. XX, zast. JUDr. Luciou Saktorovou, advokátkou so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého 6 proti odporcom v 1. rade AKCENTA, Spořitelní a úvěrní družstvo so sídlom Česká republika, Hradec Králové, Gočárová třída 312, IČO: 649 46 851, v 2. rade AKCENTA, spořitelní a úvěrní družstvo, pobočka Košice so sídlom v Košiciach, Trieda Slovenského národného povstania 37, IČO: 36 866 750, obaja zast. AK Michal Reken, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Nám. Martina Benku 10, IČO: 47 258 195, v 3. rade Dražobná spoločnosť, a.s. so sídlom v Bratislave, Gunduličova 3, IČO: 35 849 703, zast. STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Vlčkova 18, IČO: 36 795 038, o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a.
O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala určenia neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným v KN, na LV č. XXXX a č. XXX, k.ú. E. ako parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXXX/X, XXXX/X a parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXXX/, ktorú ako záložca uzavrela dňa 14.9.2012 s odporcom v 1. rade na zabezpečenie jeho pohľadávky v sume 120.000,- eur vyplývajúcej mu zo zmluvy o úvere č. 180/2012 zo dňa 14.9.2012 voči dlžníkovi BMR-EU, s.r.o. so sídlom v Prievidzi, ktorú považovala za spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu neprijateľné zmluvné podmienky. Navrhovateľka považovala zmluvu o zriadení záložného práva za absolútne neplatný právny úkon, pretože pred podpisom zmluvy nemala možnosť si ju prečítať a keďže nebola úverovým dlžníkom, nemala možnosť zistiť neplatnosť úverovej zmluvy, ktorú videla v tom, že neobsahovala náležitosti podľa Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Poukazovala na to, že všeobecná hodnota založených nehnuteľností o 306% prevyšovala hodnotu zabezpečovanej pohľadávky odporcu v 1. rade. Tvrdila, že zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam podpisovala v stave nepozornosti, v časovom strese, čo malo za následok, že nekonala slobodne a vážne.
Na trovách konania uplatnila zaplatený súdny poplatok za návrh v sume 99,50 eur, súdny poplatok z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v sume 33,- eur a trovy právneho zastúpenia.
Odporcovia v 1. a v 2. rade navrhli podaný návrh ako nedôvodný zamietnuť. Vylúčili spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere č. 180/2012 zo dňa 14.9.2012 uzavretej medzi odporcom v 1. rade a dlžníkom, spoločnosťou BMR-EU s.r.o. so sídlom v Prievidzi, ktorej jedným z konateľov je vnuk navrhovateľky a druhým konateľom je dcéra navrhovateľky. Účelom úveru bolo zaplatenie nedoplatkov v Sociálnej
poisťovni, zdravotnej poisťovni a nevyhnutné investície do výrobnej činnosti dlžníka. Poskytnutý úver teda slúžil na podnikateľskú činnosť dlžníka a zmluva, na základe ktorej bol poskytnutý nemohla mať spotrebiteľský charakter, na základe čoho ani zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 14.9.2012 s poukazom na ust. § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka nebola spotrebiteľskou zmluvou, keďže akcesorické záväzky sa spravujú režimom Obchodného zákonníka, pokiaľ je tomuto režimu podriadený hlavný záväzok. Prezentovali názor, že vzťahy, ktoré vznikajú pri zabezpečení záväzkov z úverovej zmluvy sa preto spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka. Jedným zo spôsobov zabezpečenia záväzku je aj zriadenie záložného práva. Poukázali na rozhodnutie NS SR 6MCdo/4/2012 zo dňa 27.3.2013, ktoré potvrdzuje správnosť ich právneho názoru. K navrhovateľkou tvrdených výhrad voči absencii náležitostí zmluvy úvere podľa Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení neskorších predpisov, poukázali na to, že podľa § 1 ods. 3 písm. c/ citovaného zákona, spotrebiteľským úverom nie je úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého splatnosť je viac ako 10 rokov. V danom prípade bola konečná splatnosť úveru dojednaná na 20 rokov. K neplatnosti zmluvy podľa § 37 Občianskeho zákonníka uviedli, že navrhovateľka žiadnym spôsobom nepreukázala existenciu niektorého z dôvodov neplatnosti právneho úkonu podľa § 37 Občianskeho zákonníka a neuniesla dôkazné bremeno.
Na trovách konania uplatnili trovy právneho zastúpenia v sume 1.514,31 eur.
Odporca v 3. rade návrh navrhovateľky nepovažoval za dôvodný a navrhol ho zamietnuť pre absenciu naliehavého právneho záujmu navrhovateľky na určení neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam vo vzťahu k jeho osobe a nedostatku vecnej pasívnej legitimácie odporcu v súdnom konaní, pretože nebol účastníkom úverovej zmluvy zo dňa 14.9.2012, ani zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam uzavretej dňa 14.9.2012.
Na trovách konania uplatnil trovy právneho zastúpenia v sume 167,78 eur.
Po vypočutí navrhovateľky, oboznámení sa s úverovou zmluvou zo dňa 14.9.2012, so zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 14.9.2012, s oznámením o dražbe č. 126/2014 zo dňa 7.2.2014, so spisom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 9Er/2968/2013, s výpisom úverového dlžníka z Obchodného registra, s výpisom odporcu v 2. rade z Obchodného registra, s LV č. 1X.XX.XXXX,č. XXXX, k.ú. E., s písomným vyjadrením odporcov v 1. a v 2. rade vo veci zo dňa 6.11.2014, s oznámením NBS o podmienkach pôsobenia odporcu v 2. rade ako pobočky zahraničnej úverovej inštitúcie na území SR zo dňa 12.10.2009, s písomným vyjadrením odporcu v 3. rade vo veci zo dňa 3.11.2014, so zápisnicou o výsluchu navrhovateľky zo dňa 27.5.2015, so znaleckým posudkom č. 5/2014, s úverovým návrhom č. 180/2012 z čl. 157 spisu predloženým odporcami v 1. a v 2. rade, so sprievodným listom k oceneniu č. 23/2011 z čl. 168 spisu, s písomným vyjadrením odporcov v 1. a v 2. rade vo veci zo dňa 28.8.2015, so znaleckým posudkom Ing. Václava Blahovca č. 35/2012, s písomným vyjadrením odporcov v 1. a v 2. rade vo veci zo dňa 3.2.2016, s ostatnými listinnými dôkazmi v spise založenými, súd zistil nasledovný skutkový stav:
Medzi odporcom v 1. rade a dlžníkom, spoločnosťou BMR-EU, s.r.o. so sídlom v Prievidzi, A. D. XXX/ XX, IČO: 44 667 019 bola dňa 14.9.2012 uzavretá zmluva o úvere č. 180/2012, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru dlžníkovi v sume 120.000,- eur so zmluvným úrokom 12,90 % ročne, poplatkom za posúdenie žiadosti o úver v sume 660,- eur, poplatkom za čerpanie úveru v sume 660,- eur, poplatkom za správu úveru v sume 28,- eur mesačne a poplatkom za predčasné splatenie úveru v sume 400,- eur. Účelom úveru bolo splatenie nedoplatkov dlžníka voči Sociálnej poisťovni v sume 52.000,-eur, voči zdravotnej poisťovni v sume 5000,- eur, nevyhnutných investícií (nákup pecí) a prevádzkový kapitál. konečná splatnosť úveru bol dojednaná na september, prípadne október 2032.
Zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 14.9.2012 navrhovateľka ako osoba odlišná od obligačného dlžníka, spoločnosti BMR - EU, s.r.o., založila na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa, odporcu v 1.rade, voči dlžníkovi nehnuteľnosti zapísané v KN, na LV č. XXXX a č. XXX, k.ú. E., ktorých je v celosti výlučnou vlastníčkou. Podľa článku 1., bodu 1.5. predmetnej zmluvy sa zabezpečovanou pohľadávkou rozumelo: a/ úverová istina z úverovej zmluvy zo dňa 14.9.2012 v sume 120.000,- eur, zmluvné úroky, úroky z omeškania a pohľadávky špecifikované pod písmenami b/ až f/ do celkovej výšky 180.000,- eur. V článku 6., v bode 6.9. zmluvy navrhovateľka ako záložca vyhlásila, že sa oboznámila s obsahom všetkých záväzkov, ktorých plnenie je zabezpečené záložným právom, so všetkými právami
a povinnosťami, ktoré zo zmluvy vyplývajú. Výslovne vyhlásila, že sa zoznámila so zmluvou o úvere a je prílohami, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. V článku 6., v bode 6.13. zmluvy bolo konštatované, že všetky zmluvy obsiahnuté v zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 14.9.2012 vznikli na základe slobodnej, vážnej a určitej vôle zmluvných strán, nie v tiesni a nie za nápadne nevýhodných podmienok, na dôkaz čoho zmluvné strany pripojili k dohodnutým zmluvným ustanoveniam svoje podpisy.
Vzhľadom k tomu, že dlžník z úverovej zmluvy zo dňa 14.9.2012 úver riadne a včas nesplácal, dňa 30.7.2013 podal súdny exekútor JUDr.XXX,XXQ. žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - notárskej zápisnice č. N 1812/2012, Nz 33931/2012, NCRIs34640/2012 zo dňa 24.9.2012 v prospech oprávneného, odporcu v 1. rade proti povinným v 1. rade BMR - EU s.r.o., v 2. rade V. A. a v 3. rade T. A. na vymoženie pohľadávky v sume 127.414,54 eur s príslušenstvom. V notárskej zápisnici dlžník a ručitelia zo zmluvy o úvere zo dňa 14.9.2012 uznali svoje záväzky zo zmluvy im vyplývajúce v rozsahu uvedenom v tejto zápisnici. Uznesením č.k. 9Er/2968/2013-38 EX 2804/2013 zo dňa 20.12.2013 bola žiadosť súdneho exekútora v časti zmluvného úroku z úveru po lehote splatnosti k 7.6.2013 v sume 7.630,41 eur, úroku z omeškania v sume 7,05 % zo zmluvného úroku v sume 7.630,41 eur od 8.6.2013 do zaplatenia a poplatkov za správu úveru k 7.6.2013 v sume 318,- eur zamietnutá. Dňa 8.1.2014 bolo vydané poverenie súdnemu exekútorovi JUDr. R. Q. na vymoženie istiny v sume 119.784,13 eur, úroku z omeškania vo výške 7,05 % ročne zo sumy 119.784,13 eur od 8.6.2013 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 346,62 eur.
Na deň 10.3.2014 o 15:20 hod. v Trenčíne, GRAND Hotel, Palackého 3477 odporca v 3. rade ako dražobník nehnuteľností, ktoré boli predmetom zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 14.9.2012 určil konanie dobrovoľnej dražby podľa Zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, platnom znení.
Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že všetky úkony týkajúce sa uzavretia úverovej zmluvy, ako aj zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 14.9.2012 zabezpečovala jej dcéra, T. A., konateľka spoločnosti BMR-EU, s.r.o. so sídlom v Prievidzi. Nevedela sa vyjadriť ku konkrétnym dôvodom, pre ktoré považovala zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam za neplatnú a uviedla, že jej neboli známe konkrétne dôvody neplatnosti zmluvy. Potvrdila, že zmluvu vlastnoručne podpísala. Jej obsah si neprečítala, pretože jej na ňom nezáležalo. Dôverovala dcére, ktorá jej s určitosťou vysvetlila dôvody a účel uzavretia zmluvy. Zmluvy podpísala dobrovoľne, bez akéhokoľvek nátlaku a bolo jej slobodnou vôľou ju uzavrieť. Hoci tvrdila, že hodnota založených nehnuteľností o 306% prevyšovala pohľadávku odporcu v 1. rade z uzavretej úverovej zmluvy, nevedela uviesť hodnotu založených nehnuteľností v čase uzavretia zmluvy a nebola schopná na preukázanie hodnoty nehnuteľností v čase uzavierania zmluvy predložiť žiadne dôkazy. Nevedela sa vyjadriť, či súčasťou zmluvy boli aj všeobecné zmluvné podmienky odporcu v 1. rade a nevedela ich predložiť i napriek tomu, že v obsahu uvádzala, že zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam považovala za neplatnú aj z dôvodu, že sa odvolávala na neplatné všeobecné zmluvné podmienky. Navrhovateľka je starobná dôchodkyňa a poberá dôchodok v sume 500,- eur mesačne. Náklady na bývanie platí v sume 180,- eur mesačne. Je liečená na cukrovku a na lieky mesačne dopláca okolo 13,- až 15,- eur.
V priebehu konania právna zástupkyňa navrhovateľky prezentovala právny názor, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam je spotrebiteľská zmluva podľa § 52 Občianskeho zákonníka, pretože sa ňou rozumie každá zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Odporca v 1. rade je právnická osoba, ktorá pri plnení a uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a navrhovateľka ako fyzická osoba poskytla ako záloh nehnuteľnosti v jej výlučnom vlastníctve, pričom pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci podnikateľskej činnosti. Tvrdila, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, v dôsledku čoho nezabezpečuje rovnosť a vyváženosť účastníkov zmluvného vzťahu. Neprijateľné zmluvné podmienky videla v neprípustnej miere zabezpečenia pohľadávky odporcu v 1. rade, pretože všeobecná hodnota nehnuteľností navrhovateľky prekračovala prípustnú mieru ručenia, lebo postihovala nehnuteľnosti, ktorých hodnota bola o 306 % vyššia ako úverová pohľadávky. V nepomere medzi hodnotou založenej pohľadávky a zálohom videla neprijateľnú zmluvnú podmienku zakladajúcu značnú nerovnováhu zmluvných strán. Podľa znaleckého posudku predloženého navrhovateľkou boli nehnuteľnosti ocenené na sumu 368.000,- eur a pre účely dobrovoľnej dražby znaleckým posudkom bola určená hodnota nehnuteľností sumou 159.000,- eur. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovala aj to, že zabezpečenou pohľadávkou bola nielen úverová istina v sume 120.000,- eur, ale aj iné pohľadávky uvádzané v článku 1., v bode
1.5. pod písm. b/ až g/, ktorých výška nebola špecifikovaná a boli uvedené neurčito. Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 14.9.2012 považovala za neplatnú podľa § 3, § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu Prešov zo dňa 10.12.2008 vo veci vedenej pod sp. zn. 3Co/67/2008, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že o neplatnosť právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi pri poskytovaní peňažných prostriedkov za odplatu môže ísť aj v prípade, ak hodnota predmetu zabezpečenia je v hrubom nepomere k zabezpečovanej pohľadávke s primeraným príslušenstvom tak, sako v danom prípade, kedy hodnota predmetu zálohu podľa znaleckého posudku predloženého navrhovateľkou predstavovala sumu 368.000,- eur a hodnota poskytnutého úveru sumu 120.000,- eur, čo je v hrubom nepomere, ktorý dosahuje navýšenie o 306 %. Rozpor s dobrými mravmi videla v tom, že odporca v 1. rade, ktorý uzatváral záložnú zmluvu s navrhovateľkou, vedel z údajov zo zmluvy, že navrhovateľka je staršia osoba vo veku 70 rokov čase podpisovania zmluvy, rozumovo nevyspelá, neorientujúca sa v zmluvných vzťahoch, čo využil vo svoj prospech. Súčasne poukázala na rozhodnutie NS ČR 22Cdo/1993/2001.
Odporcovia v 1. a v 2. rade poukázali na to, že odporca v 1. rade pri poskytovaní úveru dlžníkovi nevychádzal z hodnoty nehnuteľností v sume 360.000,- eur, ktorá bola uvedená v znaleckom posudku predloženým navrhovateľkou, ale z hodnoty nehnuteľností v sume 230.000,- eur, ktorá predstavovala približne 1,9 násobok poskytnutého úveru. Hodnota nehnuteľností bola určená interným výpočtom znalcov, s ktorými odporca v 1. rade pri poskytovaní úveru dlžníkovi spolupracoval. Cenu uvedenú v znaleckom posudku predloženom navrhovateľkou v sume 360.000,- eur považoval za nadhodnotenú a nereálnu, ktorá bola vyčíslená výlučne za účelom, aby dlžníkovi bol poskytnutý čo najvyšší úver. Z písomného vyjadrenia odporcov v 1. a v 2. rade zo dňa 3.2.2016 vyplýva, že ku dňu 15.1.2016 evidoval odporca v 1. rade voči úverovému dlžníkovi pohľadávku v celkovej sume 148.082,47 eur pozostávajúcu z úverovej istiny po splatnosti v sume 119.784,13 eur, zmluvných úrokov po splatnosti v sume 4.576,22 eur, z úrokov z omeškania v sume 22.716,54 eur, v sume 346,62 eur, v sume 340,96 eur a poplatkami po splatnosti v sume 318,- eur. V prípade, ak by úverový dlžník splácal poskytnutý úver riadne a včas, na splatenie úveru by celkom poukázal sumu 342.405,27 eur, z toho úverová istina predstavovala sumu 120.000,- eur, zmluvný úrok 215.657,27 eur a poplatky za správu úveru 6.748,- eur.
Navrhovateľka do spisu ako listinný dôkaz založila znalecký posudok Ing. Václava Blahovca č. 35/2012 preukázanie nepomeru medzi hodnotou úveru poskytnutého dlžníkovi z úverovej zmluvy zo dňa 14.9.2012 a hodnotou založených nehnuteľností, z obsahu ktorého súd zistil, že zadávateľom vypracovania znaleckého posudku bola T. A., konateľka spoločnosti BMR-EU, s.r.o. so sídlom v Prievidzi a znalecký posudok bol určený pre účely poskytnutia úveru. Objednávku na vypracovanie posudku podala dňa 10.9.2012 a dňa 11.9.2012 bol znalecký posudok vyhotovený. Všeobecnú hodnotu nehnuteľností znalec určil sumou 368.000,- eur.
Odporcovia v 1. a v 2. rade do spisu založili znalecký posudok Ing. Jany Hurtišovej č. 5/2014 zo dňa 27.1.2014, ktorý bol vypracovaný pre účely dobrovoľnej dražby zadávateľom, odporcom v 3. rade. na základe jeho objednávky zo dňa 26.11.2013. Všeobecnú hodnotu nehnuteľností znalkyňa určila sumou 159.000,- eur.
Z úverového návrhu č. 180/2012 k žiadosti dlžníka, spoločnosti BMR-EU, s.r.o. so sídlom v Prievidzi o poskytnutie úveru a zo sprievodného listu supervízie (158/2012) k oceneniu č. 23/2011 zo dňa 31.7.2012 založeného odporcami v 1. a v 2. rade do spisu súd zistil, že pre účely poskytnutia úveru v sume 120.000,- eur dlžníkovi, veriteľ, odporca v 1. rade, vychádzal po supervízii z aktuálnej hodnoty nehnuteľností, ktoré boli predmetom zmluvy o zriadení záložného práva, v sume 230.000,- eur. Uvedenú hodnotu nehnuteľností považoval za rozhodujúcu a smerodajnú pre účely uzavretia úverovej zmluvy so spoločnosťou BMR-EU, s.r.o. so sídlom v Prievidzi a zabezpečenie svojej budúcej pohľadávky z úverovej zmluvy uzavretej s dlžníkom dňa 14.9.2012.
Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 1 ods. 1, 2 veta prvá, druhá Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.
Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
Podľa § 151b ods. 1 veta prvá, 2, 3 Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom.
V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh.
V zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky.
Podľa § 151c ods. 1 Občianskeho zákonníka, záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná.
Podľa § 37 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Zhodnotením skutkového stavu dospel súd k právnemu názoru, že návrh navrhovateľky na určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 14.9.2012 nie je dôvodný.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi odporcom v 1. rade a dlžníkom, spoločnosťou BMR-EU, s.r.o. so sídlom v Prievidzi, A. Žarnova 858/12, IČO: 44 667 019 bola dňa 14.9.2012 uzavretá zmluva o úvere č. 180/2012, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru dlžníkovi v sume 120.000,- eur so zmluvným úrokom 12,90 % ročne, poplatkom za posúdenie žiadosti o úver v sume 660,- eur, poplatkom za čerpanie úveru v sume 660,- eur, poplatkom za správu úveru v sume 28,- eur mesačne a poplatkom za predčasné splatenie úveru v sume 400,- eur. Účelom úveru bolo splatenie nedoplatkov dlžníka voči Sociálnej poisťovni v sume 52.000,-eur, voči zdravotnej poisťovni v sume 5000,- eur, nevyhnutných investícií (nákup pecí) a prevádzkový kapitál. Konečná splatnosť úveru bol dojednaná na september, prípadne október 2032.
Zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 14.9.2012 navrhovateľka ako osoba odlišná od obligačného dlžníka, spoločnosti BMR - EU, s.r.o., založila na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa, odporcu v 1.rade, voči dlžníkovi nehnuteľnosti zapísané v KN, na LV č. Y. a č. X k.ú.Y., ktorých je v celosti výlučnou vlastníčkou. Podľa článku 1., bodu 1.5. predmetnej zmluvy sa zabezpečovanou pohľadávkou rozumelo: a/ úverová istina z úverovej zmluvy zo dňa 14.9.2012 v sume 120.000,- eur, zmluvné úroky, úroky z omeškania a pohľadávky špecifikované pod písmenami b/ až f/ do celkovej výšky 180.000,- eur. V článku 6., v bode 6.9. zmluvy navrhovateľka ako záložca vyhlásila, že sa oboznámila s obsahom všetkých
záväzkov, ktorých plnenie je zabezpečené záložným právom, so všetkými právami a povinnosťami, ktoré zo zmluvy vyplývajú. Výslovne vyhlásila, že sa zoznámila so zmluvou o úvere a je prílohami, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. V článku 6., v bode 6.13. zmluvy bolo konštatované, že všetky zmluvy obsiahnuté v zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 14.9.2012 vznikli na základe slobodnej, vážnej a určitej vôle zmluvných strán, nie v tiesni a nie za nápadne nevýhodných podmienok, na dôkaz čoho zmluvné strany pripojili k dohodnutým zmluvným ustanoveniam svoje podpisy.
Je nepochybné, že vzhľadom na charakter účastníkov úverovej zmluvy zo dňa 14.9.2012 (obaja účastníci zmluvy majú postavenia podnikateľov podľa § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorí podnikajú spôsobom podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka), predmet a obsah zmluvy, ju nemožno považovať za spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú by sa aplikovali ust. § 52 a nasledovných Občianskeho zákonníka. Práva a povinnosti účastníkov z úverovej zmluvy sa posudzujú výlučne podľa § 497 a nasledovných Obchodného zákonníka. S poukazom na cit. ust. § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka sa ustanoveniami Obchodného zákonníka spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch spravujúcich sa týmto zákonom, vrátane zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorú dňa 14.9.2012 uzavrela navrhovateľa ako záložca s odporcom v 1. rade ako záložným veriteľom. Vzhľadom k tomu, že Obchodný zákonník neupravuje inštitút zabezpečenia záväzkov, je potrebné práva a povinnosti účastníkov zo záložnej zmluvy posúdiť podľa cit. ust. § 151a a nasledovných Občianskeho zákonníka. Záložné právo je vecným právom k cudzej veci, ktoré slúži na zabezpečenie a uspokojenie pohľadávky záložného veriteľa prostredníctvom výkonu záložného práva. Záložné právo slúži na zabezpečenie práva veriteľa na splnenie záväzku dlžníkom, ktorý dlžníkovi vyplýva zo záväzkového právneho vzťahu. Záložné právo má k tomuto záväzkovému právu akcesorickú povahu. Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 14.9.2012 súd nepovažoval za spotrebiteľskú zmluvu, pretože nemá znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Vo všeobecnosti medzi spotrebiteľské zmluvy možno v zásade zaradiť len zmluvy, ktoré majú odplatný charakter, pričom subjektom, ktorý poskytuje odplatu je spotrebiteľ. Ide o zmluvy, ktoré sa uzatvárajú za rovnakých zmluvných podmienok s väčším počtom spotrebiteľov, pričom tieto obchodné podmienky sú vopred pripravené dodávateľom a spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah. Dodávateľ je subjekt, ktorého činnosť spočíva v ponuke alebo poskytnutí určitej veci alebo služby. Podľa § 2 písm. e/ Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v znení neskorších predpisov, dodávateľ je každý podnikateľ, ktorý priamo alebo prostredníctvom iných podnikateľov dodal predávajúcemu výrobok a ktorého činnosť neovplyvňuje vlastnosti výrobku. Podľa § 2 písm. i/ citovaného zákona, službou je akákoľvek činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne alebo bezodplatne vrátane činností upravených osobitnými predpismi, nad ktorými vykonávajú dozor profesijné komory alebo iné orgány štátnej správy. Vo všeobecnosti teda možno konštatovať, že dodávateľ je podnikateľský subjekt, ktorý poskytuje tovary a služby hromadne za rovnakých podmienok. Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam uzavretá medzi navrhovateľkou a odporcom v 1. rade neobsahuje pojmové znaky spotrebiteľskej zmluvy, jej obsahom sú odlišné práva a povinnosti účastníkov a vo vzťahu k navrhovateľke odporca v 1. rade nemal postavenie dodávateľa podľa cit. ust. § 2 písm. e/ Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v znení neskorších predpisov a § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. I napriek vyššie uvedenému právnemu názoru, súd po preskúmaní obsahu záložnej zmluvy zo dňa 14.9.2012 v jej obsahu nevzhliadol žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by spôsobovali neplatnosť takýchto zmluvných dojednaní.
Súd nezistil žiadne dôvody neplatnosti tohto právneho úkonu podľa § 37 Občianskeho zákonníka, pretože samotná navrhovateľka v obsahu svojej výpovede potvrdila, že zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam uzatvárala slobodne, vážne, bez akéhokoľvek nátlaku. Poznala dôvody a účel, pre ktoré bola zmluva uzavretá, pretože jej ich vysvetlila dcéra, Y.A., ktorá bola v tom čase štatutárnym zástupcom spoločnosti BMR-EU, s.r.o. so sídlom v Prievidzi, ktorá s odporcom v 1. rade uzavrela zmluvu o úvere zo dňa 14.9.2012. To, že si navrhovateľka zmluvu neprečítala, nemôže byť dôvodom pre jej neplatnosť, pretože sa sama vyjadrila, že jej na obsahu zmluvy nezáležalo a napokon účel jej uzavretia poznala. Zmluva netrpí ani vadami nedostatku určitosti a zrozumiteľnosti prejavu vôle, pretože obsah zmluvy je jednoznačne a zrozumiteľne formulovaný.
Súd nezistil dôvody neplatnosti zmluvy podľa cit. ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Zmluva svojím obsahom, ani účelom neodporuje ust. § 151a a nasledovným Občianskeho zákonníka a tieto ustanovenia ani neobchádza. Pokiaľ navrhovateľka tvrdila, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 14.9.2012 je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu rozporu so zákonom a s dobrými mravmi, ktorých porušenie videla v tom, že hodnota zálohu o 306% prevyšovala
hodnotu zabezpečovanej pohľadávky, súd sa s uvedeným názorom nestotožňuje. Znalecký posudok Ing. Václava Blahovca č. 35/2012 zo dňa 11.9.2012 slúžil pre potreby dlžníka, spoločnosti BMR-EU, s.r.o. so sídlom v Prievidzi, ktorého zadávateľom bola Renáta Beláňová, konateľka spoločnosti a znalecký posudok bol určený pre účely poskytnutia úveru, čo je zrejmé z toho, že objednávku na vypracovanie posudku podala dňa 10.9.2012, dňa 11.9.2012 bol znalecký posudok vyhotovený a dňa 14.9.2012 bol dlžníkovi poskytnutý úver v sume 120.000,- eur. Všeobecnú hodnotu nehnuteľností znalec určil sumou 368.000,- eur. Z uvedených krátkych časových sledov medzi objednaním znaleckého posudku, jeho vyhotovením a poskytnutím úveru je zrejmé, že dlžník mal záujem o čo najrýchlejšie poskytnutie úveru, ktorého účelom bolo predovšetkým zaplatenie dlhov spoločnosti voči Sociálnej poisťovni v sume 52.000,- eur a zdravotným poisťovniam v sume 5.000,- eur. Súd nevylučuje, že dlžník mal záujem o poskytnutie úveru v čo najvyššej možnej výške, čomu zodpovedal aj jeho záujem na určení čo najvyššej možnej všeobecnej ceny nehnuteľností, ktoré boli predmetom záložného práva. Táto hodnota nehnuteľností však nebola určujúca pre výšku poskytnutého úveru, čo tvrdili odporcovia v 1. a v 2. rade, ktorí do spisu založili úverový návrh č. 180/2012 k žiadosti spoločnosti BMR-EU, s.r.o. so sídlom v Prievidzi o poskytnutie úveru a sprievodný list supervízie (158/2012) k oceneniu č. 23/2011 zo dňa 31.7.2012. Z listinných dôkazov bolo zistené, že pre účely poskytnutia úveru v sume 120.000,- eur dlžníkovi, odporca v 1. rade ako veriteľ vychádzal po supervízii z hodnoty nehnuteľností v sume 230.000,- eur. Uvedenú hodnotu nehnuteľností považoval za rozhodujúcu a smerodajnú pre účely uzavretia úverovej zmluvy s dlžníkom a zabezpečenie svojej budúcej pohľadávky z úverovej zmluvy uzavretej s dlžníkom dňa 14.9.2012. Napokon z obsahu článku 1., bodu 1.5. zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 14.9.2012 sa zabezpečovanou pohľadávkou rozumela úverová istina z úverovej zmluvy zo dňa 14.9.2012 v sume 120.000,- eur, zmluvné úroky, úroky z omeškania a pohľadávky špecifikované pod písmenami b/ až f/ do celkovej výšky 180.000,- eur. V súlade s obsahom záložnej zmluvy potom zabezpečovaná pohľadávka odporcu v 1. rade predstavovala sumu 300.000,- eur. Ku dňu 15.1.2016 evidoval odporca v 1. rade voči úverovému dlžníkovi pohľadávku v celkovej sume 148.082,47 eur pozostávajúcu z úverovej istiny po splatnosti v sume 119.784,13 eur, zmluvných úrokov po splatnosti v sume 4.576,22 eur, z úrokov z omeškania v sume 22.716,54 eur, v sume 346,62 eur, v sume 340,96 eur a poplatkami po splatnosti v sume 318,- eur. V prípade, ak by úverový dlžník splácal poskytnutý úver riadne a včas, na splatenie úveru by celkom poukázal sumu 342.405,27 eur, z ktorej úverová istina predstavovala sumu 120.000,- eur, zmluvný úrok 215.657,27 eur a poplatky za správu úveru 6.748,- eur. Z uvedeného je zrejmé, že medzi zabezpečovaným záväzkom dlžníka v sume 342.405,27 eur, ktorý predstavoval celkovú hodnotu úveru s príslušenstvom, ktorý bol povinný dlžník zaplatiť pri dodržaní úverových zmluvných podmienok a hodnotou zálohu v sume 230.000,- eur určenou odporcom v 1. rade neexistuje nepomer v neprospech záložcu, na základe čoho súd obranu navrhovateľky, ktorá tvrdila o 306% prevýšení hodnoty zálohu nad hodnotu úveru, považoval za účelovú a nepreukázanú. Súd poukazuje aj na obsah znaleckého posudku Ing. Jany Hurtišovej č. 5/2014 zo dňa 27.1.2014, ktorý bol vypracovaný pre účely dobrovoľnej dražby zadávateľom, odporcom v 3. rade na základe jeho objednávky zo dňa 26.11.2013, v ktorom bola všeobecná hodnota nehnuteľností znalkyňou určená sumou 159.000,- eur, z čoho vyplýva, že hodnota založených nehnuteľností nedosahovala ani polovicu zabezpečovanej pohľadávky, t.j. polovicu hodnoty úveru s príslušenstvom, ktorú bol dlžník povinný zaplatiť v celkovej sume 342.405,27 eur, pokiaľ by úver riadne a včas splácal.
S poukazom na vyššie uvedené dôvody súd návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol
Návrh navrhovateľky voči odporcom v 2. a v 3. rade bol zamietnutý z dôvodu nedostatku ich pasívnej vecnej legitimácie v súdnom konaní. Odporcovia neboli účastníkmi zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 14.9.2012, určenia neplatnosti ktorej sa navrhovateľka domáhala, medzi nimi a navrhovateľkou nevznikol žiadny právny vzťah, ktorého neplatnosť by bola predmetom súdneho konania, preto bol voči nim návrh ako nedôvodný zamietnutý.
O trovách konania súd rozhodne s poukazom na ust. § 151 ods. 3 O.s.p. do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti.