Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-6Er/143/2008

Uznesenie

Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou MCGA legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Partizánska 2 proti povinnému A. L., U.. XX.X.XXXX, R. D., H. O. XXXX/XX, o vymoženie 395,94 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu vyhlasuje za neprípustnú II. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

odôvodnenie:

Pôvodný oprávnený GE Money a.s. Bratislava sa návrhom zo dňa 18.8.2008, doručeným exekútorskému úradu dňa 22.9.2008 domáha proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie sumy 395,94 € s príslušenstvom (11928 Sk) na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná a.s. so sídlom v Bratislave zo dňa 16.5.2008 sp. zn. 0208033, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 19.5.2008 a vykonateľnosť dňa 23.5.2008. Súd poveril vykonaním exekúcie dňa 6.10.2008 JUDr. Kamila Líšku, súdneho exekútora so sídlom v Bratislave. Súd preskúmal spisový materiál, požiadal oprávneného o predloženie rozhodcovskej zmluvy alebo zmluvy obsahujúcej rozhodcovskú doložku uzatvorenú medzi oprávneným a povinným, na podklade ktorej bol vydaný exekučný titul, a dospel k záveru, že exekúcia je neprípustná a z toho dôvodu je potrebné ju zastaviť. Pôvodný oprávnený súdu doručil dňa 11.11.2009 Zmluvu o úvere č. 1132783398 uzavretú dňa 6.12.2006 medzi ním ako veriteľom a povinným ako dlžníkom. Predmetom zmluvy bol úver vo výške 11928 Sk splatný v 12 mesačných splátkach po 994 Sk. Zmluva má povahu formuláru. Nevyplýva z nej, že by ju povinný uzatváral v rámci predmetu obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Súčasťou zmluvy sú aj Obchodné podmienky úverových produktov, ktoré na výzvu súdu oprávnený doručil dňa 14.12.2015, ktoré v bode 5.38 obsahujú rozhodcovskú doložku, podľa ktorej budú všetky spory zo zmluvy riešené Stálym Rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná a.s. Bratislava. Rozhodcovská doložka je dojednaná ako výhradná. Exekučný súd sa ex offo zaoberal skúmaním, či v posudzovanej exekučnej veci nie je daný niektorý z dôvodov na zastavenie exekúcie. Vychádzal pritom aj z právneho názoru obsiahnutého v uznesení Ústavného súdu SR z 9.12.2010 sp. zn. -15, podľa ktorého exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (ďalej len "EP") exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) EP podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy medzi oprávneným a povinným, t.j. ku dňu 6.12.2006) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 45 ods. 1, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). Exekučný súd dospel k záveru, že pôvodný oprávnený a povinný uzavreli dňa 6.12.2006 spotrebiteľskú zmluvu, súčasťou ktorej bola aj rozhodcovská doložka, ktorá bola inkorporovaná do všeobecných obchodných podmienok, ktoré sa stali súčasťou zmluvy. Súd pritom vychádzal z toho, že pôvodný oprávnený je podnikateľ, ktorý okrem iného poskytuje úvery a povinný nie je podnikateľom a z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by bol podnikateľom v čase uzavretia zmluvy. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné podmienky. Čo je neprijateľnou podmienkou určuje § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka - ide o také ustanovenia zmluvy, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka je potrebné vykladať v súvislosti so smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorú toto ustanovenie transponuje do slovenského právneho poriadku. Podľa článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách 1. Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. 2. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. 3. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Podľa článku 6 ods. 1 citovanej smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Súdny dvor Európskej únie vo viacerých svojich rozhodnutiach vyslovil záver, že článok 6 ods. 1 citovanej smernice je kogentné ustanovenie, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znova zaviesť rovnosť. Súdny dvor tiež rozhodol, že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy. Na základe toho súdny dvor rozhodol, že vnútroštátny súd je povinný preskúmavať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a správne skutkové okolnosti potrebné na tento účel. Aj podľa platnej právnej úpravy SR nie sú zmluvné ustanovenia, ktoré sú v rozpore s kogentnými ustanoveniami pravidiel na ochranu spotrebiteľa platné, a preto nie sú pre spotrebiteľov záväzné. Rozhodcovské rozsudky, ktoré sa zakladajú na takýchto zmluvných ustanoveniach sa preto považujú za protiprávne a preto ich vykonanie nie je možné. Akékoľvek podmienky, ktoré sú podmienkami v zmysle Smernice 93/13/EHS a ktoré sa odchyľujú od kogentných ustanovení na ochranu spotrebiteľa sa okrem toho musia

považovať za odporujúce požiadavke dobrej viery a spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach na škodu spotrebiteľa (čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS). Exekučný súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka, ktorá je inkorporovaná do všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným, na podklade ktorej rozhodcovskej doložky bol vydaný exekučný titul, je absolútne neplatná, pretože je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve. Rozhodcovská doložka, na podklade ktorej rozhodoval rozhodcovský súd, je vopred pripravená pôvodným oprávneným (veriteľom, dodávateľom) a je súčasťou všetkých zmlúv, ktoré pôvodný oprávnený uzavrie s neurčitým počtom spotrebiteľov počas platnosti všeobecných obchodných podmienok, do ktorých je včlenená. Takto dojednaná rozhodcovská doložka nedáva povinnému (dlžníkovi, spotrebiteľovi) nijakým spôsobom možnosť ovplyvniť jej podstatu a zmysel. Dlžník, ktorý podpíše zmluvu o úvere s veriteľom, nemá možnosť ovplyvniť všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú súčasťou zmluvy, a ktorých súčasťou je rozhodcovská doložka. Nemá možnosť vybrať si rozhodcovský súd, nemá možnosť obmedziť rozsah sporov, ktoré budú riešené v rozhodcovskom konaní. Podpisom rozhodcovskej zmluvy sa dlžník dokonca vzdáva práva na prejednanie svojho prípadného sporu s veriteľom pred všeobecným súdom. Pritom pri podpise rozhodcovskej zmluvy niet medzi účastníkmi zmluvy žiadneho sporu, a ani jeho vznik nie je možné rozumne predpokladať. Takáto rozhodcovská doložka zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v prospech veriteľa, ktorý má vopred možnosť určiť jednak ktorý rozhodcovský súd bude spory prejednávať, ale aj rozsah prejednávaných sporov a v podstate vylúčiť možnosť ochrany spotrebiteľa všeobecným súdom. Exekučný súd zastáva právny názor, že uzavretie rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky podľa právneho stavu účinného do 31.12.2014 na riešenie tých právnych sporov, pri ktorých sú účastníkmi dodávateľ a spotrebiteľ, je možné len v takom prípade, ak a) iniciuje rozhodcovské konanie spotrebiteľ alebo b) rozhodcovská doložka alebo rozhodcovská zmluva je uzavretá účastníkmi individuálne, obaja účastníci majú možnosť výberu rozhodcu alebo rozhodcovského súdu a výber odráža ich spoločnú vôľu, nie len vôľu veriteľa a obaja účastníci majú vôľu "obísť" konanie na všeobecnom súde a podrobiť sa rozhodnutiu rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, a hlavne rozhodcovská doložka alebo rozhodcovská zmluva bola uzavretá až po vzniku sporu medzi účastníkmi, kedy spotrebiteľ ako slabšia strana zmluvného vzťahu dôvodne očakáva a je si vedomý toho, že spor s veriteľom bude riešiť tretí subjekt (rozhodca, rozhodcovský súd alebo všeobecný súd). Súd vychádza z toho, že spotrebiteľ sa nemôže vzdať svojich práv alebo zhoršiť si svoje zmluvné postavenie vopred. Ak uzatvára spotrebiteľ rozhodcovskú zmluvu alebo zmluvu obsahujúcu rozhodcovskú doložku pred vznikom sporu, vzdáva sa svojho práva na prejednanie veci všeobecným súdom (a tým si zhoršuje svoje zmluvné postavenie) vopred, čo je neprípustné. Takéto dojednanie je absolútne neplatné. Z predložených listinných dôkazov nevyplýva, že by si uzavretie rozhodcovskej zmluvy výslovne vymienil spotrebiteľ alebo že by mal možnosť do Všeobecných obchodných podmienok zasahovať. Keďže exekučný súd posúdil predloženú rozhodcovskú zmluvu ako absolútne neplatnú, nemôžu z nej vzniknúť žiadne právne následky. Na jej podklade teda nebolo možné začať rozhodcovské konanie a predložený rozhodcovský rozsudok nemá povahu vykonateľného exekučného titulu. Účastníci rozhodcovského konania ním nie sú viazaní. Má povahu tzv. nulitného právneho aktu, nevytvára teda exekučný titul v prospech oprávneného proti povinnému. Exekučný súd teda preskúmaním exekučnej veci dospel k záveru, že oprávnený predložil na vykonanie nespôsobilý, nevykonateľný exekučný titul a exekúcia sa nemala ani začať. Za takéhoto právneho stavu je exekúcia neprípustná a exekučný súd ju musí ex offo zastaviť. V prípade zastavenia exekúcie exekučný súd rozhodne aj o výške trov exekúcie a o tom, kto je povinný trovy exekúcie zaplatiť. Podľa § 200 ods. 2 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Keďže navrátenie do predošlého stavu (hoci aj v prípade, ak sa exekúcia začala viesť na podklade nevykonateľného exekučného titulu) je v exekučnom konaní vylúčené je dôležité bezodkladne rozhodnúť o merite veci, teda o zastavení exekúcie, súd preto o trovách zastavenej exekúcie rozhodne samostatným uznesením, v prípade ich uplatnenia súdnym exekútorom, po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske. O podanom odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Všeobecnými náležitosťami podania podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku sú: označenie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis a dátum. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh (2), súd vyhotoví kópie na jeho trovy.