Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-127-2011.pdf
PDF · 101.15 KB
No categories available
7C/127/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovou, v právnej veci navrhovateľa: Y. Č., B. XX.X.XXXX, X. P. XXX, B., zastúpeného: Mgr. Igor Palider, advokát, so sídlom Klinec II č. 215, Zubrohlava, proti odporcovi: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, o zaplatenie 4.000,- € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 498,18 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške:
- 9% ročne zo sumy 498,18 € od 1.3.2007 do zaplatenia
- 9% ročne zo sumy 3.501,82 € od 1.3.2007 do 3.6.2015 v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku uplatneného úroku z omeškania súd návrh zamieta.
O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 7.7.2009, postúpeným tunajšiemu súdu dňa 9.8.2011, sa navrhovateľ proti odporcovi pôvodne domáhal zaplatenia sumy 4.000,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 20.2.2007 do zaplatenia a priznania náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 4.8.2006 uzavrel odporcom poistnú zmluvu č.XXXXXXXXXX v rámci ktorej došlo k havarijnému poisteniu jeho motorového vozidla Volkswagen Golf, č. karosérie A., EČ B. XXX H.. V čase poistenia bola určená hodnota vozidla v sume 723.100 Sk a výška ročného poistného bola určená v sume 20.305.-Sk. V presne nezistenom čase dňa 6 - 7.11.2006 došlo k odcudzeniu uvedeného motorového vozidla z parkoviska v oblasti Donovaly Pod Magurou. Trestné stíhanie bolo vedené Okresným riaditeľstvom PZ v Banskej Bystrici. Úradom justičnej a kriminálnej polície proti neznámemu páchateľovi CVSKORP-2146/2-OSV-BB-20Q6 bolo uznesením zo dňa 29.12.2006 prerušené a podľa vedomosti navrhovateľa Polícia do dnešného dňa páchateľa uvedenej krádeže nezistila. Navrhovateľ oznámil odcudzenie poisteného vozidla odporcovi dňa 15.11.2006. Uvedená poistná udalosť bola likvidovaná odporcom pod číslom poistnej udalosti XXXXXXXXXX. Odporca šetrenie Poistnej udalosti končil dňa 13.2.2007 s tým, že poskytol navrhovateľovi poistné plnenie vo výške 123.671,- Sk. V likvidačnej správe bolo uvedené, že odporca si uplatnil krátenie poistného plnenia vo výške 40 % za porušenie § 93 ods. 5 zákona č. 315 (v návrhu ďalšia špecifikácia zákona nebola) a za údajné nedostatočné preukázanie zabezpečenia vozidla voči krádeži. Navrhovateľ s poskytnutým poistným plnením nesúhlasil jednak z dôvodu, že nesúhlasil so všeobecnou hodnotou vozidla v čase poistnej udalosti ani s výškou krátenia poistnej sumy. Vo vzťahu k všeobecnej hodnote vozidla bol názoru, že cena jeho vozidla v čase poistnej udalosti bola v rozsahu od 275.000,- Sk - 325.000,- Sk, vychádzajúc z autobazárovej ponuky portálu autovia a znaleckého posudku T. R. zo dňa 8.1.2007. Vo vzťahu ku kráteniu poistného plnenia uviedol, že podľa jeho názoru vozidlo bolo zabezpečené v súlade s poistnými podmienkami a krátenie z dôvodu porušenia vyššie citovaného zákonného ustanovenia nemá podklad v žiadnom ustanovení zmluvných dojednaní pre havarijného poistenie. Z týchto dôvodov si uplatnil voči odporcovi žalovanú istinu, pozostávajúcu- zo sumy:
- 1.500,- € titulom nesprávne určenej všeobecnej hodnoty vozidla, vychádzajúc z ceny motorového vozidla vo výške 265.000,- €
- 2.500,- € titulom nedôvodného krátenia 40 %. Vo vzťahu k uplatnenému úroku z omeškania uviedol, že odporca ukončil šetrenie poistnej udalosti dňa 13.2.2007, preto sa podľa jeho názoru dostal do omeškania najneskôr dňa 20.2.2007.
Písomným podaním zo dňa 05.08.2009 (čl. 30) sa odporca vyjadril k návrhu na začatie konania tak, že vzniesol námietku premlčania, poukazujúc na to, že poistná udalosť sa stala v dňoch 6.-7.11.2006 a premlčacia doba podľa § 106 ods. 1 občianskeho zákonníka uplynula dňom 13.2.2009. K nároku samotnému uviedol, že navrhovateľ mu dosiaľ nepredložil doklad o montáži zabezpečovacieho zariadenia, tak ako to stanovuje jeho poistná zmluva, konkrétne čl. VII bod 8 Zmluvných dojednaní. Možnosť krátenia poistného plnenia mu vyplýva z čl. VII bod 10 Zmluvných dojednaní. Navrhovateľ ďalej porušil § 93 ods. 5 zákon a č. 315/1996 Z.z. o cestnej premávke. Z uvedených dôvodov bol presvedčený, že poistnú udalosť zlikvidoval správne. Z opatrnosti poukázal aj na kúpnu zmluvu, na základe ktorej sa navrhovateľ stal vlastníkom odcudzeného motorového vozidla, pričom poukázal na absenciu evidenčného čísla vozidla v kúpnej zmluve, ako aj na skutočnosť, že podpis kupujúceho na zmluve bol overený viac ako mesiac po krádeži motorového vozidla. Právne alebo iné následky uvedených skutočností odporca nešpecifikoval.
Pretože navrhovateľom predložený znalecký posudok, určujúci všeobecnú hodnotu odcudzeného motorového vozidla odporca namietol, súd na preukázanie tejto skutočnosti nariadil znalecké dokazovanie, pričom znalec ustanovený súdom určil všeobecnú hodnotu odcudzeného vozidla ku dňu vzniku poistnej udalosti 8.897,- € (268.031.02 Sk).
Písomným podaním, doručeným súdu dňa 10.6.2015 (čl. 227), vzal navrhovateľ návrh na začatie konania späť v časti o zaplatenie istiny 3.501, 82 € z dôvodu, že odporca mu dňa 03.6.2015 bez bližšieho písomného odôvodnenia zaplatil na jeho účet sumu 3.501, 82 € s uvedením účelu 2558 - úhrady poistných plnení a variabilným symbolom, označujúcim poistnú udalosť. Súčasne „rozšíril“ návrh o vyčíslený úrok z omeškania zo sumy 3501,82 € vo výške 9 % ročne od 20.2.2007 do 03.6.2015.
Písomným podaním, doručeným súdu dňa 29.5.2015, odporca uviedol, že s prihliadnutím na vykonané dokazovanie odporca doplatil navrhovateľovi poistné plnenie vo výške 3.501,82 € tak, že pri určení výšky poistného plnenia vychádzal zo všeobecnej hodnoty vozidla, určenej znaleckým posudkom 4/2015 ( 8.897,- €), ktorú znížil o 10 % ( 889,70 €) v dôsledku porušenia zákonnej povinnosti § 93 ods. 5 zákona č. 315/1996 Z.z.; zároveň odpočítal spoluúčasť 5 % (400,36 €). Navrhovateľovi teda vyplatil poistné plnenie:
- dňa 14.2.2007 vo výške 4.105,125 €
- dňa 29.5.2015 vo výške 3.501,82 €. Vyplatením uvedených súm považoval odporca dolikvidáciu poistnej udalosti za ukončenú v celom rozsahu.
Písomným podaním zo dňa 7.12.2015 odporca s 10 % krátením poistného plnenia nesúhlasil, pretože ustanovenie § 93 ods. 5 zákona v čase uzatvorenia Poistnej zmluvy už bolo zrušené, a teda v čase poistnej udalosti toto ustanovenie nemohol porušiť. Z uvedeného dôvodu trval aj na doplatení sumy 498,18 €, ktoré mu odporca z uvedeného dôvodu krátil.
Písomným podaním zo dňa 10.2.2016 (čl. 260) odporca ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní dňa 11.2.2016 a žiadal, aby sa pojednávanie uskutočnilo v jeho neprítomnosti s tým, že nemá návrhy na vykonanie ďalších dôkazov a žiadal, aby súd rozhodol na základe doložených listinných dokladov.
Písomným podaním zo dňa 2.3..2016 (čl. 265) odporca v súlade § 96 ods. 2 O.s.p. uviedol, že nemá vážne dôvody vyjadrenia nesúhlasu s čiastočným späťvzatím návrhu na začatie konania a že so späťvzatím časti návrhu v zmysle podania navrhovateľa zo dňa 10.6.2015 súhlasí.
Súd na pojednávaní dňa 17.3.2016 rozhodol o čiastočnom späťvzatí návrhu na začatie konania a o zvyšku uplatneného nároku navrhovateľa v neprítomnosti odporcu. Odporca síce žiadal o odročenie tohto pojednávania pre práceneschopnosť svojho povereného zamestnanca, čo aj preukázal kópiou dokladu o dočasnej práceneschopnosti, avšak súd toto ospravedlnenie neúčasti ani žiadosť odporcu o odročenie pojednávania neakceptoval z dôvodu, že podľa ustálenej judikatúry práceneschopnosť povereného zamestnanca právnickej osoby nie je dôležitým dôvodnom na odročenie pojednávania a to obzvlášť v situácii, keď už odporca v minulosti výslovne súhlasil s tým, aby sa pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti. Naviac súd uvádza, že práceneschopnosť je akceptovateľným dôvodom na odročenie pojednávania iba pri splnení podmienok ustanovených v § 119 ods. 3 O.s.p., čo nebol daný prípad. Súd neakceptovanie žiadosti o odročenie pojednávania v súlade s § 119 ods. 4 O.s.p. v spojení s § 119 ods. 2 písm. c) O.s.p. bezodkladne oznámil odporcovi mailom na adresu uvedenú v žiadosti o odročenie pojednávania.
O procesnom návrhu navrhovateľa zo dňa 29.5.2015, označenom ako späťvzatie časti návrhu a rozšírenie žaloby o vyčíslený úrok z omeškania súd rozhodol na pojednávaní dňa 17.3.2016 tak, že konanie zastavil v časti o zaplatenie istiny 3.501,82 €. Podanie v časti označenej ako rozšírenie žaloby o vyčíslený úrok z omeškania súd podľa § 41 ods. 2 O.s.p. vyhodnotil ako špecifikáciu už uplatneného nároku, nie návrh na jeho rozšírenie, keďže navrhovateľ iba vyčíslil uplatnený úrok z omeškania a teda navrhovateľa nežiadal priznať viac, ako sa pôvodne domáhal.
Podľa § 101 ods. 1, 2 O.s.p., účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.
Súd vo veci vykonal dokazovanie:
- listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu
- výsluchom navrhovateľa a svedkov: T. Č., Ľ. Š.
- znaleckým dokazovaním o všeobecnej hodnote poisteného motorového vozidla v čase poistnej udalosti.
Z vykonaného dokazovania a zo skutočností, ktoré medzi účastníkmi konania neboli sporné mal súd za preukázaný nasledovný skutkový stav:
Medzi účastníkmi konania neboli sporné nasledujúce skutkové okolnosti: Motorové vozidlo Volkswagen Golf, č. karosérie A., EČ B. XXX H. malo uzatvorenú poistnú zmluvu na havarijné poistenie u odporcu. V dňoch 6-7.11.2006 došlo k odcudzeniu Motorového vozidla, pričom vo vozidle sa nachádzal technický preukaz vozidla ( napr. vyjadrenie na pojednávaní dňa 26.1.2012 (čl. 74) Navrhovateľ dostal poistné plnenie vo výške 123.671,- Sk dňa 13.2.2007 a 3.501,82 € dňa 3.6.2015 (ako vyplýva z výpisu z účtu navrhovateľa zo dňa 3.6.2015, čl. 236). Po vykonanom znaleckom dokazovaní medzi účastníkmi konania nebola sporná ani všeobecná hodnota Motorového vozidla v čase poistnej udalosti, a to cena 8.897,- €.
Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 14.2.2007 (čl. 9) mal súd za preukázané, že odporca ukončil šetrenie Poistnej udalosti dňa 13.2.2007. Napriek námietkam odporcu voči kúpnej zmluve zo dňa 19.5.2005 (čl. 162), súd považoval za preukázané, že navrhovateľ je vlastníkom Motorového vozidla, keďže odporca mu ako osobe oprávnenej na poistné plnenie poukázal opätovne čiastkové poistné plnenie. Naviac samotné námietky ku kúpnej zmluve nesmerovali k neplatnosti zmluvy ale k:
- absencii ŠPZ, pričom aj napriek tomuto nedostatku bolo vozidlo nezameniteľne identifikované číslom podvozku, továrenskou značkou a typom vozidla
- k času, kedy táto zmluva nadobudla účinnosť, čo bolo pred začatím konania.
Súd vec právne posúdil nasledovne:
Po čiastočnom späťvzatí návrhu zostali predmetom konania nárok na zaplatenie istiny 498,18 € titulom nedôvodného krátenia poistného plnenia spolu s úrokom z omeškania a nárok na zaplatenie úroku z omeškania z istiny, ktorú odporca zaplatil v priebehu konania.
Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia poistnej zmluvy (ďalej len „OZ“), poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Podľa § 795 ods. 1 OZ, povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr. Podľa § 797 ods. 1 OZ, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Podľa § 797 ods. 2 OZ, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Podľa bodu 7 čl. VII (Predpísané spôsoby zabezpečenia) Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie Eurokasko, na požadované vybavenie zabezpečovacích zariadení, a to imobilizér, alarm s plávajúcim alebo nikdy sa neopakujúcim kódom alebo satelitný elektronický vyhľadávací systém, je potrebné vykonať inštaláciu a aktiváciu týchto zariadení autorizovanými osobami, pred dojednaním poistenia MV. Podľa bodu 8 čl. VII (Predpísané spôsoby zabezpečenia) Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie Eurokasko, všetky zabezpečovacie zariadenia musia byť certifikované a mať vystavený doklad o ich montáži. Zariadenie musí byť funkčné počas celej doby trvania poistenia a poistený je povinný udržiavať ho v prevádzkyschopnom stave a používať ho pri každom opustení MV. Podľa bodu 10 čl. VII (Predpísané spôsoby zabezpečenia) Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie Eurokasko, ak poistný porušil niektorú z povinností v čl. VII, je poisťovňa oprávnená znížiť poistné plnenie úmerne tomu, aký vplyv malo toto porušenie na vznik poistnej udalosti, prípadne zväčšenie rozsahu jej následkov. Podľa bodu 5 čl. VI Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie Eurokasko, ak došlo ku krádeži MV, poistený je povinný, po oznámení vznikli poistnej udalosti, odovzdať oprávnenému pracovníkovi poisťovne originálny technický preukaz s dočasným vyradením MV z evidencie príslušným dopravným inšpektorátom.
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že spolu platne uzatvorili poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie Motorového vozidla. Sporným bolo vykonanie krátenia poistného plnenia odporcom vo výške 10 % poistného plnenia titulom porušenia povinnosti poisteného ustanovenej v § 93 ods. 5 zákon a č. 315/1996 Z.z. o cestnej premávke. V zákone č. 315/1996 Z.z. o cestnej premávke je pri ustanovení § 93 poznámka: Zrušený od 1.3.2005. Je teda zjavné, že navrhovateľ ako poistený nemohol porušiť svoje zákonné povinnosti tak, ako to namietal odporca. Odporca popri nedôvodnej argumentácii o porušení zákonnej povinnosti navrhovateľa namietal aj porušenie zmluvnej povinnosti navrhovateľa, ustanovenej v čl. VI Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie Eurokasko. Porušenie tejto povinnosti medzi účastníkmi konania sporné nebolo, odporca však netvrdil ani nepreukázal, ako ho porušenie tejto povinnosti oprávňovalo krátiť poistné plnenie.
Podľa § 799 ods. 1 OZ, poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. Podľa § 799 ods. 2 OZ, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. Podľa § 799 ods. 3 OZ, ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.
Dôsledky porušenia zmluvnej povinnosti navrhovateľa sú upravené v § 799 ods. 3 OZ. Sankciu vo forme oprávnenia znížiť poistné plnenie, upravenú v tomto ustanovení môže poistiteľ uplatniť, avšak iba pri súčasnom splnení nasledujúcich podmienok:
a) ide o vedomé porušenie povinností, ktoré poistenému vyplývajú z § 799 ods. 1 a 2 OZ),
b) porušenie uvedených povinností malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov (porušenie povinnosti malo rozhodujúci význam spomedzi príčin, ktoré spôsobili vznik poistnej udalosti a tým aj rozsah jej následkov),
c) medzi porušením uvedených povinností a vznikom poistnej udalosti (zväčšením rozsahu jej následkov) je daná príčinná súvislosť. Za vedomé porušenie povinností možno považovať, ak ten, komu je povinnosť uložená, túto povinnosť nesplní, hoci ju poznal alebo musel poznať, a nesplnil ju napriek tomu, že z okolností prípadu vyplýva, že ju splniť mohol. Splnenie podmienok na zníženie poistného plnenia musí preukázať poistiteľ. Pokiaľ vyššie uvedené okolnosti zistí, je oprávnený poistné plnenie primerane znížiť, a to v rozsahu, v akom malo porušenie povinnosti poisteným podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov. Súd konštatuje, že odporca si nesplnil povinnosť tvrdenia ani dôkaznú povinnosť vo vzťahu k splneniu predpokladov na uplatnenie krátenia poistného plnenia - vôbec netvrdil, či nesplnenie zmluvnej povinnosti navrhovateľa malo vplyv na vznik poistnej udalosti, prípadne na zväčšenie následkov poistnej udalosti, prečo bolo porušenie povinnosti podstatným kritériom pri vyvolaní takýchto následkov a netvrdil ani nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti navrhovateľa a vznikom poistnej udalosti resp. zväčšením rozsahu jej následkov. Z uvedeného dôvodu súd argumentáciu odporcu vyhodnotil ako nedostatočnú a nepreukázanú a návrhu navrhovateľa na zaplatenie istiny vyhovel v uplatnenom rozsahu.
Súd ako nedôvodnú vyhodnotil námietku premlčania, ktorú vzniesol odporca, a to s prihliadnutím na ustanovenie § 104 OZ.
Podľa § 104 OZ, pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti.
K poistnej udalosti došlo v dňoch 6.-7.11 2006. Podľa ustanovenia § 104 OZ premlčacia doba v danom prípade začala plynúť 7.11.2007, pričom návrh na začatie konania bol podaný dňa 07.07.2009, t.j. dvojročná subjektívna premlčacia doba podľa § 106 nemohla uplynúť skôr ako 7.11.2009, čo bolo neskôr ako bol návrh na začatie konania doručený súdu.
Podľa § 797 ods. 3 OZ, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. Podľa § 517 ods. 1, veta prvá, Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2, Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Zb. v znení účinnom do 31.12.2008, Výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.. Základná úroková sadzba NBS v období od 27.09.2006 do 27.03.2007 bola 4,75 %
Pretože odporca ukončil šetrenie Poistnej udalosti dňa 13.2.2007, podľa § 797 ods. 3 OZ bol povinný zaplatiť navrhovateľovi poistné plnenie do 28.2.2007; nasledujúcim dňom t.j. dňom 1.3.2007 sa dostal do omeškania. Súd priznal navrhovateľovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej resp. oneskorene zaplatenej istiny v súlade s § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Zb. v spojení s § 153 ods. 2 O.s.p. od prvého dňa omeškania (1.3.2007) a vo zvyšku uplatneného nároku na zaplatenie úroku z omeškania, t.j. úrok z omeškania za obdobie od 20.2.2007 do 28.2007, súd návrh zamietol, pretože v uvedenom období ešte odporca nebol v omeškaní.
Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 151 ods. 3 O.s.p. s prihliadnutím na zložitosť prejednávanej veci.
O lehote na splnenie povinnosti uloženej vo výrokovej časti rozsudku súd rozhodol podľa § 160 ods. 1, veta prvá pred bodkočiarkou O.s.p.. O povinnosti odporcu zaplatiť trovy konania právnemu zástupcovi navrhovateľa súd rozhodol podľa § 149 ods. 1 O.s.p..
Poučenie:
Účastník konania môže napadnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním.
Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, O.s.p.) V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. (§ 205 ods. 1, 2 O.s.p.) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.