Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_17C-15-2014.pdf
PDF · 94.35 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/15/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Pajštúnska 5, IČO: 35724803, zastúpený zástupcom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Pajštúnska 5, proti odporcom: 1. T. K., bytom C., ul. M. N. XX/XXX, zastúpený zástupcom: CHARGE DAVOUÉ UJJ s.r.o., so sídlom v Trenčíne, ul. Legionárska 14, 2. K. K., bytom D., ul. D. XXX, o zaplatenie 185,82 eur s príslušenstvom, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a .
II. Súd odporcovi v 1. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
III. Súd odporcovi v 2. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresnému súdu Trenčín bol dňa 25.11.2008 doručený návrh pôvodného navrhovateľa, obchodnej spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, a.s., ktorým sa pôvodne proti štyrom odporcom domáhal, aby súd rozhodol o splnení povinnosti odporcov zaplatiť navrhovateľovi sumu 5.598,-Sk spoločne a nerozdielne. V priebehu konania pôvodný navrhovateľ vzal návrh voči odporcom v 2. až 4. rade späť, v dôsledku čoho bolo konanie voči nim zastavené uznesením súdu zo dňa 14.10.2010. Súd na základe návrhu navrhovateľa vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal odporca v 1. rade riadny odpor. V ďalšom priebehu konania na základe návrhu pôvodného navrhovateľa a uznesenia súdu zo dňa 26.08.2013, súd pripustil vstup odporcu v 2. rade do konania. Uznesením súdu zo dňa 28.11.2013 súd pripustil zmenu účastníkov na strane navrhovateľa tak, že namiesto pôvodného navrhovateľa do konania vstúpil ako navrhovateľ obchodná spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava. Svoj návrh súčasný navrhovateľ neodôvodňuje žiadnymi inými relevantnými skutočnosťami ako tými, ktoré uviedol pôvodný navrhovateľ, a to obchodná spoločnosť Slovenský plynárenský priemysel, a.s.. Pôvodný navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že odberateľovi vyúčtoval 4 faktúrami zo dňa 14.09.2005, 25.10.2005, 26.01.2006 a 07.09.2006 dodávky zemného plynu na odbernom mieste Trenčín v celkovej čiastke 5.598,-Sk. Tieto faktúry boli vystavené na meno odberateľa Helena Kaliková. Táto zomrela v roku 2003. Odporcovia na uvedenom odbernom mieste bývali a plyn odoberali bez zmluvy. Na základe upomienky zo dňa 08.10.2008 odporca (zrejme odporcovia) predmetné faktúry nezaplatil.
Odporca v 1. rade sa k návrhu písomne vyjadril v odpore proti platobnému rozkazu, v ktorom uviedol, že ako jediný má trvalé bydlisko na nehnuteľnosti evidovanej na LV č. 3202 v katastrálnom území Trenčín, avšak táto nehnuteľnosť je rozdelená na dve bytové jednotky, z ktorých on so svojou rodinou obýva jednu bytovú jednotku. V nej má samostatný plynový okruh a prípojku so samostatným plynomerom na základe osobitnej zmluvy s navrhovateľom, pričom platby za odber plynu riadne uhrádza a nemá žiaden nedoplatok. Druhá bytová jednotka je úplne samostatná a bola obývaná matkou odporcov, pani Helenou
Kalikovou, a to až do jej smrti dňa 15.12.2003. Od jej smrti v uvedenej nehnuteľnosti nikto nebýval, neužíval ju. Pokiaľ po smrti Heleny Kalikovej vznikol nedoplatok na spotrebe plynu, mali by to znášať všetci dedičia rovným dielom.
Odporca v 2. rade sa k návrhu písomne vyjadril v podaní zo dňa 24.02.2014, v ktorom uviedol, že z priložených faktúr a z podanej žaloby vyplýva, že navrhovateľ vymáha dlžnú sumu za odber plynu za obdobie od 01.09.2004 do 29.08.2006. Bolo to obdobie po smrti ich matky Heleny Kalikovej, pričom v tomto období on predmetnú nehnuteľnosť neužíval ani nenavštevoval. Je pravda, že je jedným zo spoluvlastníkov nehnuteľnosti, avšak túto v dotknutom období neužíval. Odporca v 1. rade je jeho brat a ten jemu a ich sestre, ktorá zomrela navrhol, že v bytovej jednotke po ich matke nebude zrušená dodávka plynu a naďalej bude platiť zálohové platby, aby sa v nehnuteľnosti aspoň temperovalo. Tieto úhrady mal vykonávať on sám, pričom ich chcel pokryť z preplatku, ktorý mal vzniknúť na zálohových platbách za obdobie 2003/2004. O žiadnych nedoplatkoch nemal vedomosť. Faktúry za plyn boli zasielané na jeho meno a na jeho adresu. On býva na adrese trvalého bydliska už od roku 1996. Z dôvodu právnej istoty uplatňuje aj námietku premlčania, pretože účastníkom konania o podanej žalobe sa stal až na základe právoplatného uznesenia z 26.08.2013. Pokiaľ by aj mal niečo platiť, trvá na tom, aby navrhovateľ riadne zdokladoval a preukázal, kedy a na základe čoho dospel k vyúčtovanej spotrebe.
Právny zástupca odporcu v 1. rade uviedol, že Helena Kaliková bola jedinou účastníčkou zmluvy o dodávky plynu, ktorú uzatvoril pôvodný navrhovateľ s Helenou Kalikovou. Fakturačná adresa bola uvedená ako adresa bydliska odporcu v 1. rade. Pôvodný navrhovateľ sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy zo zmluvy o dodávke plynu, a to nie proti pasívne legitimovaným osobám, pretože títo neboli účastníkmi zmluvy o dodávke plynu. Následne v priebehu konania pôvodný navrhovateľ uzavrel so súčasným navrhovateľom zmluvu o postúpení svojich pohľadávok, a to pohľadávok zo zmluvy o dodávke plynu. Dlžník má právo vznášať všetky námietky proti súčasnému veriteľovi, a ktoré mal voči pôvodnému navrhovateľovi ako pôvodnému veriteľovi. Odporcovia neboli účastníkmi zmluvy o dodávke plynu, a teda z takejto zmluvy im nevznikla žiadna zmluvná povinnosť. Tým teda nemajú povinnosť platiť žalovanú sumu. Súčasný navrhovateľ, ktorý sa stal novým veriteľom na základe cesie, ktorá je neplatná z dôvodu, že nemôže byť postúpená pohľadávka zo zmluvy, ktorá neexistuje, nemá právo na žalovanú sumu voči žalovaným odporcom. Musí byť na škodu súčasného navrhovateľa, že k tomuto došlo na základe takejto zmluvy o postúpení pohľadávok. V zmysle Občianskeho zákonníka zmluva o postúpení pohľadávky musí obsahovať právny dôvod pohľadávky. Zmluva o postúpení pohľadávok, na základe ktorej mal navrhovateľ nadobudnúť aktívnu legitimáciu v tomto konaní, obsahuje právny dôvod vzniku postupovaných pohľadávok, ktorým je zmluvný záväzok zo zmluvy o dodávke plynu. Vzhľadom k tomu, že odporca v 1. rade nebol účastníkom zmluvy o dodávke plynu, pohľadávka pôvodného navrhovateľa nemohla vzniknúť ani nevznikla a preto nemohla byť ani postúpená na súčasného navrhovateľa, tak ako sa uvádza v zmluve o postúpení pohľadávok.
Súd o návrhu navrhovateľa rozhodol pôvodne rozsudkom zo dňa 17.06.2014 tak, že ho zamietol. Na základe odvolania navrhovateľa, odvolací súd tento rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. V zrušujúcom uznesení odvolací súd uviedol, že v danej veci je potrebné si ujasniť otázku vecnej legitimácie. V prípade, ak návrh podáva účastník, ktorý v skutočnosti nie je účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, takémuto návrhu nie je možné vyhovieť a bez skúmania ďalších skutočností je potrebné návrh zamietnuť. Vecná legitimácia vyplýva z hmotného práva; má ju ten, kto je podľa hmotného práva nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti. Účastníci konania nie sú povinní uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu navrhovateľom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo návrhu vyhovené. Ak účastník uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú. Úlohou súdu je posúdiť, či navrhovateľom tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu právnej normy upravujúcej vzťah, vyplývajúci zo spôsobenej škody tak, aby z dispozície tejto normy bolo možné vyvodiť plnenie alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby návrhu bolo vyhovené.
Po zrušení pôvodného rozsudku súd opätovne nariadil vo veci pojednávanie, ktorého sa zúčastnili právni zástupcovia navrhovateľa a odporcu v 1. rade. Odporca v 2. rade sa pojednávania bez ospravedlnenia nezúčastnil.
Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že navrhovateľ zotrváva na svojom návrhu, pričom si uplatňuje právo na splnenie zmluvnej povinnosti. Zároveň uviedol, že výšku škody v súčasnosti vyčísluje v takej výške ako bola fakturovaná. Pôvodný dodávateľ nemohol vedieť o úmrtí pôvodnej odberateľky plynu, nakoľko túto skutočnosť mu odporcovia neoznámili. Výšku škody podľa vyhlášky navrhovateľ vyčíslenú nemá, a v prípade potreby je možné ju vyčísliť. Navrhovateľ má zato, že nárok premlčaný nie je, nakoľko splatnosť prvej faktúry bola dňa 31.12.2005, a návrh bol podaný na súd dňa 25.11.2008. Doplnenie dokazovania nenavrhol.
Právny zástupca odporcu v 1. rade uviedol, že pre prípad, že by súd ustálil povinnosť odporcov na náhradu škody v dôsledku neoprávneného odberu plynu, namieta nedostatok aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa, nakoľko dodávateľ plynu nepreviedol na navrhovateľa pohľadávku z neoprávneného odberu plynu, teda mimozmluvnej povinnosti, ale previedol na neho pohľadávku zo zmluvy. Ak by súd bol opačného názoru, poukazuje na to, že nebolo preukázané, že došlo k neoprávnenému odberu, takisto ako aj výška škody, ktorá bola spôsobená týmto neoprávneným odberom. Rovnako nebol preukázaný žiadny zodpovedný škodca a nebola preukázaná ani existencia príčinnej súvislosti medzi konaním škodcu a spôsobením škody.
Súd v konaní vykonal dokazovanie, ktoré spočívalo v oboznámení sa s listinnými dôkazmi, a to kópiami faktúr na č.l. 4 až 7, žiadosťou o ukončenie odberu, Zmluvou o dodávke plynu zo dňa 14.09.2001, Obchodnými podmienkami, potvrdením Mestského úradu v Trenčíne, predžalobnou upomienkou, osvedčením o dedičstve a Zmluvou o postúpení pohľadávok.
Po takto vykonanom dokazovaní a oboznámení sa s návrhom súd zistil tento pre rozhodnutie o návrhu podstatný skutkový stav:
Pôvodný navrhovateľ, obchodná spoločnosť Slovenský plynárenský priemysel, a.s., dňa 14.09.2001 uzatvoril s S. K. Zmluvu o dodávke plynu pre odberateľov kategórie domácnosť. Odberné miesto sa nachádzalo v rodinnom dome v Trenčíne na ulici M. N. XX. S. K. bola matkou odporcov, pričom zomrela dňa 15.12.2003. Dňa 14.09.2005 vystavil pôvodný navrhovateľ faktúru odberateľke S. K. za obdobie 01/2004 až 12/2004 v sume 199 Sk. Dňa 25.10.2005 vystavil pôvodný navrhovateľ faktúru odberateľke S. K. za obdobie 01/2005 až 09/2005 v sume 1.216 Sk. Dňa 26.01.2006 vystavil pôvodný navrhovateľ faktúru platiteľke S. K. za obdobie 10/2005 až 18.01.2006 v sume 260 Sk. Dňa 07.09.2006 vystavil pôvodný navrhovateľ faktúru platiteľke S. K. za obdobie 19.01.2006 až 29.08.2006 v sume 3.923 Sk. Dedičmi po poručiteľke S. K. boli odporcovia a Eva Bratková, ich sestra.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
Podľa § 59 ods.1 písm.a/, ods.2, ods.3 zák.č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, v znení účinnom do 31.03.2008, neoprávneným odberom plynu je odber bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete. Spôsob výpočtu škody neoprávneným odberom plynu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
Navrhovateľ sa pôvodne proti odporcom domáhal žalovanej sumy z dôvodu, že títo bývali na odbernom mieste a odoberali plyn bez zmluvy. Žalovaná suma pozostáva z vyfakturovanej ceny za odber plynu za obdobie od januára 2004 do 29.08.2006. Na pojednávaní konanom dňa 17.03.2016, potom, čo odvolací súd zrušil pôvodný rozsudok súdu právny zástupca navrhovateľa uviedol, že navrhovateľ sa proti odporcom domáha práva na splnenie zmluvnej povinnosti.
Súd zistil, že na odbernom mieste bola pôvodne uzatvorená zmluva o dodávke plynu s odberateľkou, matkou odporcov, ktorá zomrela dňa 15.12.2003. Navrhovateľ v konaní žiadnym dôkazným prostriedkom nepreukázal, že je v zmluvnom vzťahu s odporcami, teda nepreukázal riadne uzatvorenú zmluvu o dodávke plynu, ktorú by uzatvoril s odporcami, a na základe ktorej by im vznikla nejaká zmluvná povinnosť. Ako nakoniec uviedol aj samotný navrhovateľ, odporcovia mali odoberať plyn bez uzatvorenej zmluvy o dodávke plynu. Ak sa teda navrhovateľ domáhal zmluvného plnenia (čo vyslovene uviedol jeho právny zástupca) súd nemohol jeho návrhu vyhovieť. Argumentácia právneho zástupcu odporcu v 1. rade v tomto smere je preto dôvodná.
Súd sa vzhľadom na právny názor odvolacieho súdu zaoberal aj dôvodnosťou návrhu navrhovateľa pre prípad zodpovednosti odporcov na náhradu škody.
Postup v prípade, že niekto odoberá plyn od dodávateľa bez riadne uzatvorenej zmluvy, upravuje, resp. v rozhodnom čase (január 2004 až 29.08.2006) upravoval § 59 zák. č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, v znení účinnom do 31.03.2008. V zmysle tohto ustanovenia je odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete. Spôsob výpočtu škody neoprávneným odberom plynu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
Z uvedeného je zrejmé, že dodávateľ plynu, má proti odberateľovi, ktorý neoprávnene odoberal plyn, právo na náhradu škody a ušlého zisku. Pritom spôsob výpočtu škody neoprávneným odberom plynu ustanovoval všeobecne záväzný právny predpis. Týmto predpisom bola vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 155/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu.
Navrhovateľ mal pohľadávku proti odporcom nadobudnúť na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok s ev.č. 183/11/CEZ. Podľa čl. III bod 1 tejto zmluvy vznikli postupované pohľadávky postupcu (teda SPP a.s.) voči dlžníkom na základe zmlúv za opakované dodávky plynu. Ako je zrejmé z tohto ustanovenia, predmetom postúpenia teda neboli pohľadávky vzniknuté titulom spôsobenej škody, resp. neoprávneného odberu. Preto súd konštatuje, že navrhovateľ na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok s ev.č. 183/11/CEZ nemohol ani hypoteticky nadobudnúť pohľadávku na náhradu škody, čím nie je daná ani jeho prípadná aktívna vecná legitimácia v tomto konaní.
Nad rámec potreby tohto rozhodnutia súd uvádza aj to, že navrhovateľ v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že si voči odporcom uplatnil náhradu škody, riadne vyčíslenej podľa uvedenej vyhlášky. Faktúry vystavené odberateľovi, resp. platiteľovi Helene Kalikovej, nemajú pre prípadné konštatovanie zodpovednosti odporcov na náhradu škody a na rozhodnutie o splnení ich povinnosti na jej náhradu, žiadny význam, teda sú irelevantné. Ak teda mal pôvodný navrhovateľ vedomosť o tom, že došlo k neoprávnenému odberu plynu, mal postupovať podľa § 59 zákona o energetike, v znení účinnom do 31.03.2008 a vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 155/2005 Z.z., teda škodu riadne vyčísliť a uplatniť si právo na jej náhradu voči tomu, kto plyn neoprávnene odoberal. Samotná skutočnosť, že niekto je vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej došlo k neoprávnenému odberu plynu nezakladá zodpovednosť za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu. (Navyše odporcovia nie sú jedinými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, na ktorej sa nachádzalo odberné miesto). Za túto škodu bol v zmysle vtedajšej právnej úpravy zodpovedný ten, kto plyn v skutočnosti odoberal. Okolnosť, že navrhovateľ, resp. jeho pôvodný navrhovateľ niekedy odporcov vyzval k náhrade škody, nebola v konaní preukázaná, pričom navrhovateľ na preukázanie tejto skutočnosti ani žiadny dôkaz neoznačil.
Vzhľadom k tomu, že nebola preukázaná aktívna vecná legitimácia navrhovateľa a ani pasívna vecná legitimácia odporcov, súd sa z dôvodu nadbytočnosti nezaoberal okolnosťami významnými pre
premlčanie práva. K premlčania práva môže dôjsť iba v prípade, že právo existuje, nie ak neexistuje. V tomto konaní navrhovateľ nepreukázal žiadne svoje právo voči odporcom, resp. žiadnu povinnosť odporcov voči nemu, ktorú si nesplnili.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Odporcovia boli v konaní plne úspešní, pretože návrh navrhovateľa bol v celom rozsahu zamietnutý. Avšak z dôvodu, že odporcovi v 2. rade v konaní žiadne trovy nevznikli a ani nebol podaný ani návrh na priznanie náhrady trov konania, súd odporcovi v 2. rade náhradu trov konania nepriznal. Odporcovi v 1. rade súd náhradu trov konania pri vyhlásení rozsudku priznal, pretože bol v konaní právne zastúpený a právo na náhradu trov konania si riadne uplatnil. V lehote troch dní odo dňa vyhlásenia rozsudku si však trovy právneho zastúpenia nevyčíslil. Vzhľadom k tomu, že z obsahu spisu odporcovi v 1. rade žiadne iné trovy ako trovy právneho zastúpenia nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania nepriznal, neviazaný v zmysle § 151 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania v rozsudku, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že : a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.