Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_6S-24-2014.pdf
PDF · 95.72 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/24/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej a členov senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Evy Baranovej, v právnej veci žalobcu: H.. Ľ. D. C. K. D. N. Z. C., bytom R. Č.. XXX/X, XXX XX R. X. Y., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
- Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát, Kuzmányho 8, 041 02 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: KRPZ-KE-KDI2-1/2014-P zo dňa 17.01.2014, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca podanou žalobou žiadal preskúmať rozhodnutie žalovaného, ktorým podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi č. ORPZ-SN- ODI2-93/2013-P zo 04.12.2013 a odvolanie Ľ. D. zamietol.
Uviedol, že pri rozhodovaní vychádzal zo správy o výsledku objasňovania priestupku z 10.04.2013, záznamu o priestupku z 10.04.2013, úradného záznamu z 10.04.2013, fotodokumentácie, evidenčnej karty vodiča Ľ. D., vyjadrenia ODI OR PZ Spišská Nová Ves ku komunikácii z 26.04.2013, vyjadrenia Obce R. z 03.06.2013, výpisu z katastra nehnuteľností z 23.07.2013, územného plánu, zápisnice z ústneho pojednávania z 03.07.2013 a 16.08.2013, rozhodnutia o priestupku zo 16.08.2013, odvolania odvolateľa, stanoviska prvostupňového správneho orgánu k odvolaniu, rozhodnutia o odvolaní z 24.09.2013, fotodokumentácie, náčrtu zápisnice o podaní výpovede svedka Y. V. z 23.10.2013, zápisnice o podaní výpovede svedka Ing. H. F. a H. J. z 25.11.2013, odpovede Obce R. zo 04.09.2013, zápisnice z ústneho pojednávania zo 04.12.2013, rozhodnutie o priestupku zo 04.12.2013, odvolania odvolateľa z 30.12.2013 a stanoviská prvostupňového správneho orgánu. Zistil, že z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že žalobca 10.04.2013 v čase o 14:30 hod. stál s motorovým vozidlom továrenskej značky Y. D., EČ: R.-XXX L. na miestnej komunikácii v Obci R., časť H. pred rodinným domom s popisným číslom XX, kde státie môže ohroziť bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky alebo obmedziť jazdu vozidiel. Uvedeným konaním porušil § 25 ods. 1 písm. u) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Uznáva sa vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov za porušenie povinnosti stanovenej v § 25 ods. 1 písm. u) zákona č. 8/2009 Z. z., v zmysle ktorého vodič nesmie zastaviť a stáť na iných miestach, kde zastavenie alebo státie môže ohroziť bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky alebo obmedziť jazdu vozidiel osobitne na miestach vjazdov alebo výjazdov z pozemkov, vjazdov a výjazdov z objektov určených na zásobovanie alebo parkovacích
miest, za čo mu bola uložená pokuta podľa § 22 ods. 2 písm. e) zákona č. 372/1990 Zb. vo výške 50,00 Eur. Zároveň mu bola uložená povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16,00 Eur.
K námietke, že miestna komunikácia je v katastri vedená pod parc. č. XXXXX/X, ide o ornú pôdu a parc. č. XXXXX je vedená ako aj trvalý trávnatý porast a na tomto mieste zastavil, že obec má vo vlastníctve iba časť uvedených parciel. Žalovaný uviedol, že z výpisu katastra, ako aj z listín z Obce R. je zrejmé, že vlastníkom priestoru pred rodinným domom je Obec R. a z definície ustanovenia § 25 ods. 1 písm. u) zákona č. 8/2009 Z. z. jasne vyplýva, že bez ohľadu na majetkové pomery vlastníkov sa zakazuje na tomto mieste státie. Z náčrtu a výpovedí príslušníkov Mestskej polície R. je zrejmé, že miesto spáchania skutku sa nachádza na vozovke o šírke 2,7 m, že je zakázané zastavenie a státie na miestach, kde to môže ohroziť bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a následne z tohto ustanovenia vyplýva aj pojem osobitne definuje konkrétne miesta kde je zastavenie a státie zakázané. Žalobca nie vlastníkom miesta, na ktorom vozidlom zastavil a stál, a preto ho neoprávňuje nakladať s ním akoby bol jeho vlastníkom.
K námietke, že k nehnuteľnosti rodinnému domu č. XX nevedie iná prístupová cesta, ktorá je udržiavaná uviedol, že z fotodokumentácie je zrejmé, že k rodinnému domu č. 39 je možné sa dostať aj po inej komunikácii, vojsť vozidlom na svoj pozemok po vstupe cez bránu alebo vozidlom stáť na miesta tak, aby sa nedopustil priestupku.
K námietke, že žalobca 10.04.2013 urobil nákup svojej mame a zároveň vlastníčke nehnuteľnosti a s vozidlom zastavil pred domom za účelom naloženia a vyloženia nákladu, pričom neohrozil BaPCP a že miesto spáchania skutku nie je označené dopravnou značkou upravujúcou podmienky prejazdu vozidiel. Uviedol, že z ustanovenia § 25 ods. 1 písm. u) zákona č. 8/2009 Z. z. vyplýva, že vodič nesmie zastaviť a stáť na iných miestach, kde zastavenie alebo státie môže ohroziť bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky alebo obmedziť jazdu vozidiel.
K námietke, že pri prejednaní priestupku žalovaní nezobrali v úvahu jeho námietky ako neexistencie miestnej komunikácie, nebolo mu dovolené preštudovať materiál, že v spisovom materiály v čase prejednania priestupku neboli zápisnice o podaní vysvetlenia svedkov, na ktoré sa v odôvodnení poukazuje žalovaný uviedol, že v spise je založený výpis z listu vlastníctva, z ktorého vyplýva, že parcela č. XXXXX je vo vlastníctve Obce R. a slúži ako účelová komunikácia. Ďalej uviedol, že v rozhodnutí o prerušení konania z 22.11.2013 ako dôvod bolo uvedené, že je potrebné vykonať výsluch svedkov
- príslušníkov obecnej polície, ako aj H. J.. Rozhodnutie o prerušení konania žalobcovi bolo riadne doručené. Po uplynutí lehoty na prerušenie konania, resp. dňom pominutia prekážky, bol prvostupňový správny orgán povinný vo veci ďalej konať, čoho dôkazom bolo predvolanie na pojednávanie 04.12.2013, ktorého sa žalobca osobne zúčastnil a počas študovania spisového materiálu na ústnom pojednávaní o priestupku nedotazoval sa na predmetné výpovede svedkov.
K námietke, že podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci, čo mu v rozhodnutí absentuje, žalovaný uviedol, že ako odvolací orgán má za, že prvostupňový správny orgán sa vecou dôsledne zaoberal a spisový materiál doplnil o dôkazy, teda výpovede svedkov, aj konkretizoval miesto spáchania priestupku.
K námietke žalobcu kde žiada o vysvetlenie ako je možné, že vo výrokovej časti rozhodnutia o priestupku zo 04.12.2013 je uvedené: „podľa § 22 ods. 2 písm. e) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov sa obvinenému Ľ. D. ukladá: pokuta vo výške 50,00 Eur“ a on bol prejednaný za údajný priestupok podľa § 22 ods. 2 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb. žalovaný uviedol, že osobitnú pozornosť venoval pri ukladaní sankcie za spáchaný priestupok. Prvostupňový správny orgán správne posúdil závažnosť priestupku v zmysle § 12 zákona 372/1990 Zb.. Sankcia bola uložená v súlade s ustanovením § 22 ods. 2 písm. e) zákona č. 372/1990 Zb.. Za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb. je možné v správnom konaní uložiť sankciu do 100,00 Eur. Pri ukladaní pokuty zobral do úvahy najmä spôsob spáchania priestupku, následky priestupku, okolností, za ktorých bol priestupok spáchaný, kedy ide o subjektívne a objektívne okolností, ktoré závažnosť priestupku znižujú alebo zvyšujú mieru zavinenia a osobu páchateľa.
Žalobca vo včas podanej žalobe uviedol, že má zákonné právo podať opravný prostriedok, svoje právo využíva a podáva žiadosť o preskúmanie rozhodnutia o odvolaní č. KRPZ-KE-KDI2-1/2014-P zo 17.01.2014. Navrhuje preskúmať zákonnosť pri objasňovaní a prejednávaní priestupku a tiež všetky
rozhodnutia Okresného dopravného inšpektorátu v Spišskej Novej Vsi, ako aj rozhodnutie Krajského dopravného inšpektorátu v Košiciach zrušiť a vyhlásiť ho za nevinného.
Žalobu odôvodnil týmito skutočnosťami:
- uvedená miesta komunikácia, ako je uvedené v spisovom materiáli, je v katastri vedená pod parcelou č. XXXXX/X na liste vlastníctva č. XXXX, je definovaná ako orná pôda a parc. č. XXXXX na liste vlastníctva č. XXXX je definovaná ako trvalý trávnatý porast. Na uvedenej ornej pôde a trvalom trávnatom poraste zastavil. Uvedenú parcelu iba sčasti vlastní Obecný úrad R.,
- pri prejednaní priestupku neboli zobraté do úvahy jeho námietky týkajúce sa neexistujúcej miestnej komunikácie, nebolo mu dovolené preštudovať celý spisový materiál, pričom zistil, že v spisovom materiáli v čase prejednania priestupku neboli zápisnice o podaní vysvetlenia svedkov a v rozhodnutí o priestupku vychádzal prvostupňový správny orgán z dôkazných materiálov a to zo zápisníc o podaní vysvetlenia svedkov,
- keďže na uvedených parcelách sa nenachádza žiadna cesta, nemohol teda spáchať ani priestupok na úseku BaPCP v zmysle platnej legislatívy SR,
- podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci, čo v tomto konaní absentuje,
- je toho názoru, že správny orgán, hoci je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný, § 59 ods. 3 Zákona o správnom konaní, tak v zmysle zákona nekonal.
Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
Uviedol, že zo spisového materiálu jasne vyplýva, že miestom spáchania skutku je pozemok vo vlastníctve Obce R.. Vzhľadom k tomu, že podľa § 3 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy, dňa 25.11.2013 starosta Obce R. v zápisnice o podaní výsluchu svedka uviedol, že predmetná komunikácia je evidovaná ako miestna komunikácia. V tejto súvislosti poukazuje aj na územný plán Obce R.. V rozhodnutí o prerušení konania zo dňa 22.11.2013 ako dôvod je uvedená skutočnosť, že je potrebné vykonať výsluch svedkov a to príslušníkov obecnej polície, ako aj H. J.. Toto rozhodnutie žalobcovi bolo riadne doručené. Len čo pominú prekážky, pre ktoré sa konanie prerušilo, prípadne po uplynutí lehoty, je správny orgán povinný ďalej konať. Prvostupňový správny orgán konal, čoho dôkazom je predvolanie z 25.11.2013 na deň 04.12.2013, ktorého sa žalobca osobne zúčastnil. Má za to, že odporuje logike, ak prvostupňový správny orgán prejednal priestupok vydal rozhodnutie, by konal bez toho aby disponoval vykonanými úkonmi, ktoré boli dôvodom prerušenia konania. Žalobca počas študovania spisového materiálu na ústnom pojednávaní o priestupku 04.12.2013 sa nedotazoval na predmetné výpovede svedkov, najmä ak 04.12.2012 požiadal aj o vyhotovenie fotokópií zo spisového materiálu.
K námietke, že žalobca nedodržal ustanovenie § 59 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. uviedol, že prvostupňový správny orgán odstránil nedostatky, ktoré mu boli vytýkané v rozhodnutí o odvolaní z 24.09.2013 č. KRPZ-KE-KDI2-114/2013-P a to spôsobom, že doplnil spisový materiál o potrebné dôkazy na naplnenie skutkovej podstaty predmetného priestupku.
Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O. s. p. na nariadenom pojednávaní oboznámil sa s preskúmavaným rozhodnutím žalovaného, obsahom žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, administratívnym spisom žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku v § 247 a nasl. O. s. p. je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotno-právnymi ako aj procesno-právnymi
predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.
Z obsahu pripojených administratívnych spisov súd zistil, že žalobca bol obvinený z priestupku, pretože dňa 10.04.2013 v čase o 14:30 hod. stál s motorovým vozidlom továrenskej značky Y. D., EČ: R.-XXX L. na miestnej komunikácii v Obci R., časť H. pred rodinným domom s popisným číslom XX, kde státie môže ohroziť bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky alebo obmedziť jazdu vozidiel. Týmto konaním porušil § 25 ods. 1 písm. u) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona SNR č. 372/1990 Zb., za čo mu bola uložená pokuta vo výške 50,00 Eur podľa § 22 ods. 2 písm. e) zákona č. 372/1990 Zb.. Na základe podaného odvolania žalobcom, žalovaný rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil a odvolanie žalobcu odmietol.
Skutočnosť, že žalobca porušil ustanovenie § 25 ods. 1 písm. u) zákona č. 8/2009 Z. z. bola preukázaná výsluchom svedka H. F., príslušníka obecnej polície, Y. V., príslušníka obecnej polície, náčrtok z miesta dopravného priestupku, fotodokumentáciou vyhotovenou príslušníkmi miestnej polície, správou o výsledku objasňovania priestupku, záznamom o priestupku, geometrickými plánmi s vyznačením parciel, kde sa nachádza miestna komunikácia a nehnuteľnosť - rodinný dom, súpisné č. XX, výsluchom svedka H. J., starostu Obce R. Ing. H. F., správou Obce R. ku komunikácii z 03.06.2013, LV č. XXXX kat. úz. R. a evidenčnou kartou žalovaného.
K námietke žalobcu, že parc. č. XXXXX/X je vedená ako orná pôda a parc. č. XXXXX je vedená ako trvalý trávnatý porast a nie je vo výlučnom vlastníctve Obce R., súd poukazuje na výpis z listu vlastníctva č. XXXX, kde je zapísaná parcela č. XXXXX druh pozemku - trvalý trávnatý porast, výlučným vlastníkom je Obec R. a podľa odpovede Obce R. zo dňa 03.06.2013 ku komunikácií obec uvádza, že predmetná komunikácia pred domom č. XX je evidovaná ako miestna komunikácia, ktorá účelovo slúži na prístup k rodinným domom a je vo výlučnom vlastníctve obce. Zároveň súd poukazuje aj na výpoveď svedka H. J., ktorý uviedol, že s p. D., t. j. žalobcom máme takú dohodu, nakoľko po tej ceste, ktorá je za našimi domami pod lesom nikto nechodí, že tam môže stáť tak, aby sme sa navzájom neblokovali. Táto cesta je úzka, čiže keď tam odstaví auto, druhé auto okolo neho už neprejde. Žalobca má na príjazdovej ceste z prednej časti domu prístrešok na auto, ale pri zadnej ceste pod lesom žiadnu odstavnú plochu na auto, ani prístrešok nemá. Starosta obce A.. H. F. pri výsluchu uviedol, že cesta aj za domom č. XX je odhrňovaná traktorom, ktorý vlastne odhŕňa cesty v Obci R.. Táto cesta je evidovaná a ako miestna komunikácia, ktorá účelovo slúži na prístup k rodinným domom. Preto súd námietku žalobcu, že nejde o miestnu komunikáciu a táto nie je vo vlastníctva Obce R. považuje za neopodstatnenú.
Taktiež súd považuje za neopodstatnenú námietku, že správne orgány nebrali do úvahy jeho námietky týkajúce sa neexistujúcej miestnej komunikácii, pretože tak, ako už bolo vyššie uvedené, z listinných dôkazov ako aj výpovede uvedených svedkov jednoznačne vyplýva, že ide o miestnu komunikáciu, ktorá slúži účelovo na prístup k rodinným domom. Taktiež súd nepovažuje za opodstatnenú námietku, že žalobcovi nebolo dovolené preštudovať spisový materiál, nakoľko v spise sa nachádza žiadosť žalobcu na obstaranie priepisov kópií spisov a ich častí zo dňa 19.08.2013. Zo zápisnice o pojednávaní zo 04.12.2013, kedy bol prejednávaný priestupok so žalobcom, ktorého ústneho pojednávania žalobca sa osobne zúčastnil a podpísal, že bol oboznámený s obsahom spisového materiálu týkajúceho sa priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, a preto súd nemôže považovať jeho námietku za opodstatnenú, že neboli v administratívnom spise všetky zápisnice o výsluchu svedkov preto, že svedok A.. H. F., starosta obce bol vypočutý 25.11.2013, svedok H. J. 25.11.2013, príslušník obecnej polície H. F. 25.10.2013 a príslušník obecnej polície Y. V. tiež 23.10.2013, teda pred tým, než bol priestupok na ústnom pojednávaní prejednaný.
Súd za neopodstatnenú považuje aj námietku žalobcu, že na mieste kde stál sa nenachádza žiadna cesta, pretože ako už bolo uvedené parcela č. XXXXX síce v LV je vyznačený druh pozemku trvalý trávnatý porast, ale podľa ďalších dôkazov výpovede starostu Obce R., vyjadrenia Obce R., ako aj z výpovede svedka J. vyplýva, že ide o miestnu komunikáciu, ktorá slúži za účelom prístupu k rodinným domom.
Súd má za to, že správne orgány zistili dostatočne skutkový stav, aby mohli posúdiť, či žalobca porušil ustanovenie § 25 ods. 1 písm. u) zákona č. 8/2009 Z. z. a tým sa dopustil priestupku podľa § 22 ods.
1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb., preto jeho námietka, že vo veci nebol dostatočne zistený skutkový stav, je neopodstatnená.
Podľa § 25 ods. 1 písm. u) zákona č. 8/2009 Z. z. vodič nesmie zastaviť a stáť na iných miestach, kde zastavenie alebo státie môže ohroziť bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky alebo obmedziť jazdu vozidiel; osobitne na miestach vjazdov alebo výjazdov z pozemkov, vjazdov a výjazdov z objektov určených na zásobovanie alebo parkovacích miestach.
Z uvedeného ustanovenia teda jednoznačne vyplýva, na ktorých miestach nesmie vodič zastaviť alebo stáť, v danom prípade ako vyplýva z obsahu pripojených spisov, žalobca dňa 10.04.2013 v čase okolo 14:30 hod. stál so svojím motorovým vozidlom na miestnej komunikácii, ktorá môže mať šírku 2,7 m a ako to potvrdil aj svedok J., ak tam stojí jedno auto popri aute má problémy prejsť ďalšie auto, pretože miestna účelová komunikácia je úzka. Preto možno konštatovať, že žalobca porušil hore citované ustanovenie.
Podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb. priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten kto iným konaním ako sa uvádza v písmenách a) až j) poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
Žalobca porušil ustanovenie § 25 ods. 1 písm. u) zákona č. 8/2009 Z. z. tým, že stál na miestne, kde mohol ohroziť bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, teda dopustil sa priestupku podľa citovaného ustanovenia § 22 ods. 1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb..
Z ustanovenia § 22 ods. 2 písm. e) účinného ku dňu spáchania priestupku, t. j. 10.04.2013 za priestupok podľa ods. 1 písm. k) možno uložiť pokutu do 100,00 Eur. Z citovaného ustanovenia teda vyplýva, že žalobcovi bola uložená pokuta vo výške 50,00 Eur, teda v medziach citovaného ustanovenia.
Pri určení výšky pokuty správne orgány zobrali do úvahy spôsob spáchania priestupku, následky priestupku a zohľadnili aj to, že v sledovanom období dvoch rokov pred spáchaním tohto priestupku žalobca má opakovaný záznam v evidencii vodiča pre porušenie zákona č. 8/2009 Z. z., a preto výšku pokuty stanovil v jej strede.
Po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe súd dospel k záveru, že rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby bol v súlade so zákonom č. 8/2009 Z. z. a zákonom č. 372/1990 Zb., a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O. s. p. zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O. s. p. a žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania, lebo v konaní úspešný nebol a žalovaný nemá právo na ich náhradu.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v platnom znení).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.