Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_17C-184-2015.pdf
PDF · 118.52 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/184/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci navrhovateľa: Quantum Credit a.s., so sídlom 821 09 Bratislava, Ružová dolina 25, IČO: 47 248 980, zast. PERSPECTA Legal, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom 821 09 Bratislava, Ružová dolina 25, IČO: 36 668 745, proti odporcovi: A. D., nar. X. X. XXXX, bytom XXX XX Š. č. XXX, o zaplatenie 511,94 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 511,94 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške:
- 9,5 % ročne zo sumy 17,66 eura od 18. 9. 2011 do zaplatenia,
- 9,5 % ročne zo sumy 27,46 eura od 18. 10. 2011 do zaplatenia,
- 9,25 % ročne zo sumy 23,96 eura od 18. 11. 2011 do zaplatenia,
- 9 % ročne zo sumy 23,96 eura od 18. 12. 2011 do zaplatenia,
- 9 % ročne zo sumy 418,90 eura od 18. 1. 2012 do zaplatenia a k rukám právneho zástupcu navrhovateľa náhradu trov konania vo výške 30,50 eura titulom súdneho poplatku a 102,96 eura titulom trov právneho zastúpenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 8. 9. 2014 domáhal vydania platobného rozkazu na zaplatenie sumy 511,94 eura spolu s úrokom z omeškania, zmluvnou pokutou a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa (spoločnosť Slovak Telekom, a.s.) a odporcom bola dňa 11. 7. 2011 uzavretá Zmluva o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytnutie služieb káblovej a satelitnej televízie, program Magio Sat Klasik v lehote viazanosti 24 mesiacov.
Právny predchodca navrhovateľa poskytoval odporcovi služby riadne a včas, za čo vystavil odporcovi faktúry, ktoré neboli uhradené riadne a včas. Tým odporca porušil svoju zmluvnú povinnosť, za čo mu následne vyplýva povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu na základe vystavenej faktúry č. XXXXXXXXXX, splatná 17. 1. 2012, na sumu 418,90 eura.
Za poskytnuté služby právny predchodca navrhovateľa vystavil odporcovi tieto faktúry: číslo XXXXXXXXXX, splatná 17. 9. 2011, na sumu 17,66 eura, číslo XXXXXXXXXX, splatná 17. 10. 2011, na sumu 27,46 eura, číslo XXXXXXXXXX, splatná 17. 11. 2011, na sumu 23,96 eura, číslo XXXXXXXXXX, splatná 17. 12. 2011, na sumu 23,96 eura,
Dlžná suma uhradená nebola, čím sa odporca dostal do omeškania.
Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom dňa 20. 11. 2013, bola pohľadávka voči odporcovi z titulu nezaplatených dlžných faktúr vo výške dlžnej istiny s príslušenstvom postúpená na navrhovateľa.
Uplatnený úrok z omeškania je v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR číslo 87/1995 Z.z.
Súd odporcovi doručil návrh s prílohami a výzvou, aby sa k nemu vyjadril, ktorá zásielka mu bola doručená dňa 31. 10. 2015. Odporca sa k návrhu nevyjadril.
Podľa § 101 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.
Ustanovenie ukladá účastníkovi tzv. povinnosť tvrdenia. Táto povinnosť však nie je súdom vynútiteľná. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, súd je povinný skúmať uzatvorenú zmluvu a chrániť práva spotrebiteľa, navyše sa jedná o návrhové konanie a navrhovateľ nesie dôkazné bremeno (bremeno tvrdenia aj bremeno dôkazu). Keďže navrhovateľ je v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo a súd z tohto faktu vychádza, musí poznať, aké náležitosti návrh musí obsahovať a rovnako musí vedieť, že k návrhu je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v návrhu. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na § 101, § 120 O.s.p. a dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti účastníkov konania) účastníka konania na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo účastník v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.
Prenesenie dôkazného bremena na odporcu by bolo porušením ustanovenia § 101 O.s.p., ktoré ukladá účastníkovi tzv. povinnosť tvrdenia. Táto povinnosť však nie je súdom vynútiteľná. V záujme hospodárnosti a rýchlosti konania sa umožňuje súdu, aby na pojednávaní prejednal vec v neprítomnosti účastníka. (S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013 súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání. Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na účastníkov sporu, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania.)
Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberá konkrétnou námietkou účastníkov konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
Súd dáva do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
Súd vo veci rozhodol podľa § 115a ods. 2 O.s.p.
Súd vykonal dokazovanie špecifikáciou pohľadávky, Zmluvou o pripojení, faktúrami, oznámením o postúpení pohľadávky a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Navrhovateľ podal návrh tak, ako bol vyššie popísaný a odôvodnený.
Právny predchodca navrhovateľa uzatvoril s odporcom zmluvu tak, ako to navrhovateľ popísal v návrhu.
Predmetom Zmluvy bolo poskytnutie služieb káblovej a satelitnej televízie, program Magio Sat Klasik v lehote viazanosti 24 mesiacov spolu s dvojmesačnou zľavou na program H BO + CINEMAX na základe zmluvy o poskytovaní služby a nájme KZ zo dňa 11. 7. 2011, pričom právny predchodca navrhovateľa služby riadne poskytol, za čo odporcovi vystavil tieto faktúry: číslo XXXXXXXXXX, splatná 17. 9. 2011, na sumu 17,66 eura, číslo XXXXXXXXXX, splatná 17. 10. 2011, na sumu 27,46 eura, číslo XXXXXXXXXX, splatná 17. 11. 2011, na sumu 23,96 eura, číslo XXXXXXXXXX, splatná 17. 12. 2011, na sumu 23,96 eura.
Na základe vystavenej faktúry č. XXXXXXXXXX, splatnej 17. 1. 2012, na sumu 418,90 eura, právny predchodca navrhovateľa žiadal zaplatiť zmluvnú pokutu.
Postúpenie pohľadávky vyplývajúce zo Zmlúv bolo odporcovi oznámené.
Navrhovateľova pohľadávka voči odporcovi teda pozostáva z neuhradených služieb, zo zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania.
Právny predchodca navrhovateľa na základe Zmluvy pripojil odporcu k verejnej telekomunikačnej sieti a zriadil mu službu programu Magio Sat klasik so zľavneným mesačným poplatkom 11,99 eura na obdobie 3 až 30 mesiacov za predpokladu dodržania lehoty viazanosti 24 mesiacov, prvé 2 mesiace boli zdarma. Okrem toho odporca mal službu HBO + ClNEMAX dva mesiace zdarma. Nezľavnená cena služby podľa cenníka bola mesačne 19,10 eura. Rozdiel v cene nezľavneného a zľavneného mesačného poplatku bol mesačne 7,11 eura (19,10 eura cenníková cena - 11,99 eura zľavnená cena), celkový rozdiel zľavnených mesačných poplatkov oproti nezľavneným poplatkom za obdobie lehoty viazanosti bola suma 170,64 eura.
Odporca k tejto službe obdržal satelitnú anténu, MAGIO Box, kartu k Magio boxu, diaľkový ovládač a príslušenstvo, ktoré tvorilo veci použité na zriadenie služby, najmä káble, spojky a konzoly zabezpečujúce upevnenie satelitnej antény a prepojenie satelitnej antény a Set-Top Boxu. Za porušenie lehoty viazanosti 24 mesiacov bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 199,- eur (pozri zmluva). Touto pokutou je zabezpečený záväzok vo výške 170,64 eura, čo predstavuje rozdiel v cenníkovej cene služby a v zľavnenej cene služby. Treba poukázať aj na to, že s lehotou viazanosti bol spojený aj bonus balíčka HBO + CINEMAX a zľava na mesačný paušál po dobu 30 mesiacov, pokiaľ bude dodržaná lehota viazanosti 24 mesiacov. Odporca neuhradil po uzatvorení zmluvy ani jedinú faktúru. Od augusta faktúru za službu neuhradil a neuhradil ani ďalšiu, na čo bol od služby odpojený a poskytovateľ služby od zmluvy odstúpil. Keďže odporca porušil svoju zmluvnú povinnosť, neuhrádzal cenu služby, v dôsledku čoho bol odpojený a následne došlo k zániku zmluvy, nedodržal lehotu viazanosti a nevrátil poskytnuté koncové zariadenia, vyúčtoval mu právny predchodca navrhovateľa zmluvnú pokutu tak, ako je špecifikované vo faktúre č. 6734996343. V žalobnom návrhu si navrhovateľ uplatňuje poplatky za využitie služby Magio a zmluvnú pokutu vo výške 418,90 eura podľa nasledovnej špecifikácie:
- 199,- eur zmluvná pokuta za nedodržanie lehoty viazanosti podľa zmluvy (str. 3),
- 150,- eur zmluvná pokuta v prípade nevrátenia prenajatého Magio Boxu (str. 2 zmluvy),
- 20,- eur zmluvná pokuta v prípade nevrátenia diaľkového ovládača k prenajatému Magio Boxu (str. 2 zmluvy),
- 19,95 eura zmluvná pokuta za kartu (Tarifa ST),
- 29,95 eura zmluvná pokuta za ostatné príslušenstvo (Tarifa ST).
Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, účinného k dátumu uzatvorenia Zmluvy, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. k/, ods. 10 OZ, (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. (10) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh je podaný dôvodne. Zmluva je zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 OZ. Právny predchodca navrhovateľa konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti. Odporca vystupuje ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatvorení zmluvy nekonala v rámci svojej obchodnej činnosti.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom vznikol záväzkový právny vzťah, a to nepomenovaná zmluva v zmysle § 51 OZ. Z pohľadu právnej kvalifikácie ide o zmluvu uzavretú v zák. č. 610/2003 Z.z. a zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 42 ods. 1 písm. a/, d/ bod 2, ods. 2 písm. a/, b/, ods. 4 písm. a/, b/ zák. č. 610/2003 Z.z., účinného k 11. 7. 2011, (1) Podnik má právo a) na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb, d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu 2. nezaplatenia splatnej ceny za verejnú službu v lehote upravenej vo všeobecných podmienkach, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o pripojení; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej telefónnej služby na pevnom mieste pripojenia k sieti možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí dodatočnej lehoty určenej na zaplatenie, upravenej vo všeobecných podmienkach. (2) Účastník má právo na a) uzavretie zmluvy s podnikom, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c), b) poskytnutie verejnej služby v rozsahu dohodnutom v zmluve a za cenu podľa tarify, (4) Účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami, b) platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 43 ods. 1, 2, 3 písm. c/, ods. 5 písm. b/, e/ cit. zák., (1) Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. (2) Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu. (3) Zmluva o pripojení zaniká c) odstúpením od zmluvy. (5) Podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti, e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.
Súd z predložených listinných dôkazov mal za preukázané, že odporca využil služby právneho predchodcu navrhovateľa v celkovej fakturovanej sume 93,04 eura, ktoré odporca nezaplatil.
Súd preto priznal navrhovateľovi zaplatenie tejto sumy, pričom navrhovateľ si uplatnil návrhom aj príslušenstvo - úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Omeškanie dlžníka je najčastejším porušením záväzku, hoci z hľadiska realizácie záväzku nejde o najzávažnejšie porušenie, a to z toho dôvodu, že ešte neznamená zmarenie záväzku. Ide tu o prípad, keď záväzok síce nebol splnený v dobe splatnosti, ale splnenie obligačnej povinnosti nie je vylúčené a predpokladá sa jej dodatočné splnenie. Je to samostatná forma nesplnenia v tom zmysle, že ide o nesplnenie dočasné. Omeškanie dlžníka sa nevzťahuje len na prípady nesplnenia záväzku včas, ale zahŕňa aj prípady, keď síce záväzok bol splnený včas, ale toto plnenie nemá náležitosti riadneho plnenia, t. j. plnenie je vadné. Na vadné plnenie sa teda hľadí ako na nesplnenie záväzku. Odporca podľa listinných dôkazov je v omeškaní tým, že neplnil riadne a včas (dostal sa do omeškania uplynutím času plnenia podľa jednotlivých faktúr); omeškanie teda spočíva v porušení záväzku vo vzťahu k času plnenia.
Nárok na úroky z omeškania vznikol odo dňa nasledujúcom po splatnosti jednotlivých faktúr a výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. účinný do 31. 1. 2013).
Podľa § 10c nar. vlády č. 87/1995 Z.z. v aktuálnom znení, Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola stanovená pre dané obdobie omeškania vo výške 1,5 % p.a. pre omeškanie od 18. 9. 2011 a 18. 10. 2011, potom úrok z omeškania je 9,5 % p.a. (faktúry č. XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX); vo výške 1,25 % p.a. pre omeškanie od 18. 11. 2011, potom úrok z omeškania je 9,25 % p.a. (faktúra č. XXXXXXXXXX); vo výške 1 % p.a. pre omeškanie od 18. 12. 2011, potom úrok z omeškania je 9 % p.a. (faktúra č. XXXXXXXXXX).
Vzhľadom na uvedené popri priznanej istine z titulu neuhradených služieb vo výške 93,04 eura potom súd priznal navrhovateľovi aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške, zo súm a odo dňa tak, ako to vyplýva z enunciátu rozsudku, teda plne v súlade s návrhom navrhovateľa.
V predmetnej veci je nepochybné, že predmetom konania je aj zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 418,90 eura. Hoci viaceré súdy Slovenskej republiky rozhodli o tom, že zmluvná pokuta je neprijateľná zmluvná podmienka, nie je možné tieto rozhodnutia paušalizovať na všetky uzatvorené zmluvy a je potrebné individuálne pristupovať k zmluvným dojednaniam.
Podľa § 544 ods. 1 OZ, Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Z vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že odporca si nesplnil svoju povinnosť
- zaplatiť za poskytnuté služby už hneď po uzatvorení Zmluvy o pripojení. Pri riadnom plnení si povinností by odporca zaplatil počas doby viazanosti, t. j. počas 24 mesiacov, sumu najmenej 24 x 11,99 eura + nájom 24 x 1,99 eura, t. j. spolu najmenej 335,52 eura. S poukazom na § 53 ods. 4 písm. k/ a ods. 10 Občianskeho zákonníka potom súd musí jednoznačne skonštatovať, že výška dohodnutej zmluvnej pokuty za nedodržanie lehoty viazanosti, t. j. 199,- eur, nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože takto dohodnutá zmluvná pokuta je pri porovnaní s riadne zaplatenými službami podstatne nižšia, a teda vzhľadom na sumu, ktorú odporca mal zaplatiť pri riadnom plnení si svojich povinností, je sumou prijateľnou, primeranou k výške plnenia za poskytnuté služby. Dôvodom neuznania nároku navrhovateľa na vyplatenie zmluvnej pokuty zo strany odporcu by bolo posúdenie, že platne dohodnutá
zmluvná pokuta je s ohľadom na druh a povahu zabezpečovaného záväzku neprijateľne vysoká. K takémuto záveru však súd nedospel.
K rovnakému záveru súd dospel aj v prípade dojednanej zmluvnej pokuty
- 150,- eur zmluvná pokuta v prípade nevrátenia prenajatého Magio Boxu (str. 2 zmluvy),
- 20,- eur zmluvná pokuta v prípade nevrátenia diaľkového ovládača k prenajatému Magio Boxu (str. 2 zmluvy),
- 19,95 eura zmluvná pokuta za kartu (Tarifa ST),
- 29,95 eura zmluvná pokuta za ostatné príslušenstvo (Tarifa ST).
Odporca si ponechal všetky zariadenia poskytnuté mu so službou MAGIO SAT teda - satelitnú anténu MAGIC SAT BOX, Kartu k Magio SAT Box, diaľkový ovládač, príslušenstvo, ktoré tvorilo veci použité na zriadenie služby, najmä káble, spojky a konzoly zabezpečujúce upevnenie satelitnej antény a prepojenie satelitnej antény a Set-Top Box, ktorých celková cena, spolu s cenou zriadenia služby, jej inštalácie a nenaplnených tržieb za využívanie služby, presahuje uplatnenú čiastku, nakoľko nedodržaním lehoty viazanosti 24 mesiacov sa poskytovateľovi služby nevrátilo kalkulované plnenie v podobe tržby za poskytnuté služby, keďže poskytovateľ služby vstupoval do zmluvného vzťahu s odporcom za predpokladu určitého očakávaného hospodárskeho výsledku, čo plne korešponduje s obsahom jeho podnikateľskej činnosti.
Odporca, hoci vystupuje ako spotrebiteľ, si musí byť vedomý svojich povinností, nakoľko zmluvu uzatvára sám po zvážení všetkých okolností cenovej výhodnosti, respektíve nevýhodnosti pri poskytovaných službách zo strany navrhovateľa. Takto dohodnutú zmluvnú pokutu súd nemôže považovať za neprijateľnú s poukazom na to, že aj odporca si musí byť vedomý plnenia svojich povinností a pri vyhlásení zmluvnej pokuty za neprijateľnú zmluvnú podmienku by súd neprimerane chránil práva spotrebiteľa a podporoval by spotrebiteľa v tom, aby si od začiatku uzatvorenia zmluvy o pripojení riadne neplnil svoje povinnosti. Konanie spotrebiteľa v rozpore s uzatvorenou zmluvou, ako aj v rozpore so zákonom, nemôže preto v danom prípade požívať zvýšenú ochranu na úkor navrhovateľa ako osoby, ktorá odporcovi poskytla služby, pričom odporca za tieto služby nezaplatil dohodnutú cenu. Súdy sú povinné všemožne chrániť práva spotrebiteľa, avšak nemôžu súdy podporovať ľahkovážne a lajdácke konanie spotrebiteľa na úkor navrhovateľa. Vzhľadom na všetky okolnosti uzatvorenia zmluvy o pripojení, vzhľadom k tomu, že odporca si svoje povinnosti neplnil už od začiatku uzatvorenia zmluvy o pripojení a vzhľadom tomu, že dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeraná, súd potom dospel k jednoznačnému záveru, že takto dojednaná zmluvná pokuta je v súlade so zákonom a preto je možné ju v plnej výške priznať tak, ako to navrhovateľ žiadal svojím návrhom.
V čase uzatvorenia zmluvy o pripojení už bolo účinné ust. § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, podľa ktorého za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve sa považuje aj také ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Takouto neprimerane vysokou sankciou za omeškanie môže byť dohodnutá výška úroku z omeškania, alebo dohodnutá výška zmluvnej pokuty, poprípade aj ich kombinácia. Zo žiadnych z ustanovení Občianskeho zákonníka, ale ani z ustanovení Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., či Zákona o spotrebiteľských úveroch č.258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy nie je možné vyvodiť, že by v spotrebiteľských zmluvách zmluvné strany neboli oprávnené dohodnúť zmluvnú pokutu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti spotrebiteľom. Jedinou podmienkou platnosti je primeranosť tejto sankcie v porovnaní so závažnosťou nesplnenia záväzku spotrebiteľom.
Pojem „neprimerane vysoká zmluvná pokuta“ obsahuje s účinnosťou od 1. 1. 2008 nielen § 301 Obchodného zákonníka, ale aj ust. § 545a Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k úprave stanovenej v § 54 ods. 1 vetá prvá Občianskeho zákonníka nesmú sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou odchýliť od úpravy uvedenej v Občianskom zákonníku v neprospech spotrebiteľa. Zmluvná pokuta je peňažitá čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, a to bez ohľadu na to, či porušením povinností vznikla veriteľovi škoda. Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Pokuta však plní aj funkciu paušalizovanej náhrady škody. Veriteľovi uľahčuje dôkaznú situáciu v tom, že nemusí preukazovať vznik škody, ani jej výšku. Stačí, aby v súdnom konaní preukázal porušenie zmluvnej povinnosti, ktorá podľa dohody zmluvných strán mala za následok vznik práva na zmluvnú pokutu. V
dôsledku toho je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť bez ohľadu na to, či veriteľovi vôbec nejaká škoda vznikla. Právo na zaplatenie zmluvnej pokuty preto vzniká aj v prípade, že spotrebiteľ poruší svoju zmluvnú povinnosť aj za posledný mesiac doby jeho viazanosti, teda aj v prípade, že dodávateľovi služby vznikne škoda v podstatne nižšej výške, než je výška zmluvnej pokuty. Pokiaľ má vymáhaná sankcia charakter zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej zmluve, je treba rozlišovať medzi neplatnosťou zmluvného dojednania o zmluvnej pokute podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi a jej neplatnosťou ako neprimeranej zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka pre „neprimerane vysokú sumu“ sankcie. Zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve môže byť neplatná ako neprimeraná zmluvná podmienka napriek tomu, že v prípade nespotrebiteľskej zmluvy by jej dojednanie bolo v súlade s dobrými mravmi. Primeranosť zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej zmluve sa skúma z hľadiska uhradzovacej a sankčnej funkcie. V spotrebiteľských zmluvách však môže byť dôvodom pre absolútnu neplatnosť zmluvného dojednania o zmluvnej pokute aj neprijateľnosť takejto zmluvnej podmienky v prípade, že požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku (§ 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka). Súd je toho názoru, že pokiaľ má byť sankciou preskúmavanou podľa uvedeného ustanovenia zmluvná pokuta, neobmedzuje sa súd len na preskúmavanie toho, či jej výška zodpovedá uhradzovanej - reparačnej funkcii, ale aj funkcii sankčnej. Vyplýva to aj z formulácie tohto ustanovenia, ktoré sa vzťahuje aj na zaplatenie „neprimerane vysokých súm ako sankcie“. Zmluvnú pokutu možno považovať za primerane vysokú sankciu, pokiaľ neprimerane neprekračuje tak výšku zabezpečovanej sumy (uhradzovacia funkcia), ako aj súhrn prípadných škôd, ktoré možno v konkrétnom prípade očakávať v prípade porušenia zmluvnej povinnosti (sankčná funkcia). Znamená to, že súd môže označiť takéto dojednanie v spotrebiteľskej zmluve za neprijateľné len vtedy, keď výška dohodnutej zmluvnej pokuty neprimerane presahuje plnenie, ktoré spotrebiteľ na základe zmluvy dostal, alebo by bol dostal, keby nedošlo k zániku zmluvy. Ak je zmluvná pokuta primeraná v čase uzavretia zmluvy, nemôže neskoršie porušenie zmluvnej povinnosti účastníkom zmluvy postihované zmluvnou pokutou spôsobiť neplatnosť dohody o zmluvnej pokute bez ohľadu na to, v ktorom časovom okamihu po uzavretí zmluvy k tomu došlo. V tejto súvislosti je treba poukázať aj na čl. 4 ods. 1 Smernice Rady (ES) 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorého nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. V podstate rovnaký obsah má ust. § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.3.2010. Podľa neho pri posudzovaní neprijateľnosti zmluvných podmienok sa nemá prihliadať len na samotný text zmluvy a všeobecných obchodných podmienok dodávateľa, ale aj na širšie súvislosti, ktoré charakterizujú samotné dojednanie spotrebiteľskej zmluvy a na obsah ostatných podmienok zmluvy. Pre záver o neprimeranosti (nekalosti) zmluvnej podmienky upravujúcej sankciu za nesplnenie záväzku spotrebiteľom nestačí len záver o tom, že táto zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná. Je vylúčené urobiť záver o neprimerane vysokej sankcii len po porovnaní s jednou z viacerých skutočností, za existencie ktorých bola zmluva uzavretá, a to v závislosti od času prípadného porušenia zmluvnej povinnosti v priebehu doby viazanosti spotrebiteľa.
Ak výška dojednanej zmluvnej pokuty v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy je primeraná výške zabezpečovanej sumy (napr. kúpna cena poskytnutého technického vybavenia), ako aj výške zodpovedajúcej súhrnu prípadných škôd, ktoré možno očakávať v prípade porušenia zmluvnej povinnosti (napr. úhrn minimálnych náhrad zo zmluvy o pripojení za celé obdobie viazanosti, ktorý nebol zaplatený), nie sú splnené podmienky pre záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. k/, ods. 5 Občianskeho zákonníka v teraz platnom znení.
Na základe uvedeného súd dospel k záveru o prijateľnosti zmluvného dojednania o zmluvnej pokute a preto návrhu aj v tejto časti vyhovel (popri neuhradených službách poskytnutých navrhovateľom) a zároveň priznal navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne s poukazom na už vyššie citované ustanovenia o úroku z omeškania, pričom splatnosť zmluvnej pokuty bola určená vo faktúre č. XXXXXXXXXX na deň 17. 1. 2012, a teda jej nezaplatením sa odporca dostal dňom 18. 1. 2012 do omeškania, keď k tomuto dňu bola platná základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 1 % p.a., čo o osem percentuálnych bodov viac predstavuje úrok z omeškania 9 % p.a.
Vzhľadom na uvedené skutkové a právne zistenia a zdôvodnenie súd preto vyhovel návrhu navrhovateľa v celom rozsahu čo sa týka uplatnenej istiny vo výške 511,94 eura s tým, že zároveň navrhovateľovi priznal aj úrok z omeškania ako je uvedené vyššie.
O trovách konania súd rozhodol súd v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 149 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 8 O.s.p.
Trovy konania si právny zástupca navrhovateľa vyčíslil za súdny poplatok vo výške 30,50 eura a trovy právneho zastúpenia vo výške 102,96 eura v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb nasledovne:
- 2 úkony právnej pomoci - § 13a ods. 1 písm. a/, c/ - po á 34,86 eura, spolu 69,72 eura
- 2x režijný paušál - § 16 ods. 3 - po á 8,04 eura, spolu 16,08 eura t .j. spolu 85,80 eura + 20 % DPH, spolu 102,96 eura.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.