Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoE/419/2015

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Inšpektorát práce Košice, Masarykova 10, Košice, IČO: 00 166 383, proti povinnému: L. R., V., M.. XX.X.XXXX, J. XX, B., I.: XX XXX XXX, o vymoženie 663,87 eur s príslušenstvom, vedenej u súdnej exekútorky JUDr. Lýdie Bujňákovej, Exekútorský úrad Košice, Pražská 4, Košice, pod EX 125/2005, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I. zo dňa 5.6.2015 č.k. -29 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyhovel.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 27.4.2005 vydal poverenie na vykonanie exekúcie pre súdnu exekútorku JUDr. Lýdiu Bujňákovú. Dňa 17.12.2012 bol súdu doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko sa nachádza v zlej finančnej situácii, o čom predložil ako dôkaz rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 5. 11. 2012, č. KE1/2012/04331/8, ktorým rozhodol o tom, že jeho manželke priznal dávku a príspevky v sume 180,80 eur mesačne od 1. 10. 2012, nakoľko je občanom v hmotnej núdzi a spĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 57 ods. 1 písm. h/, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a uviedol, že návrhu povinného nie je možné vyhovieť z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že nemajetnosť povinného musí byť v konaní preukázaná dostatočným a hodnoverným spôsobom, pričom nepostačuje len vyhlásenie povinného, že sa nachádza v zlej finančnej situácií a priloženie potvrdenia úradu práce sociálnych vecí a rodiny o poberaní dávok v hmotnej núdzi, ktoré sa navyše netýkalo povinného, ale jeho manželky. Exekučný súd nie je oprávnený na to, aby vykonával šetrenie majetkových pomerov povinného. Nemajetnosť v exekučnom konaní musí byť preukázaná súdnym exekútorom, ktorú zistil šetrením v priebehu exekúcie. Z uvedených dôvodov nemal súd prvého stupňa za preukázané, že na strane povinného existuje dôvod na zastavenie exekúcie, preto návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyhovel.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie povinný. Navrhol zmeniť napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a exekučné konanie zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedol, že návrh na zastavenie exekúcie podal dôvodne, pretože je v hmotnej núdzi, je insolventný a súd mal vyzvať exekútora, aby počas exekúcie podal správu o lustrácii jeho majetkových pomerov. Zdôraznil, že bolo vydané uznesenie z ÚPSVaR, že sa s rodinou nachádza v

hmotnej núdzi a poberá dávku v hmotnej núdzi. Poukázal na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h/, § 154 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. a na Ústavu SR. Vzhľadom na uvedené považoval svoj návrh na zastavenie exekúcie za dôvodný.

Súdna exekútorka a oprávnený sa k odvolaniu povinného nevyjadrili, odvolanie bolo doručené súdnej exekútorke dňa 7.8.2015 a oprávnenému dňa 7.8.2015.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, ktorý oznámil, že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), preto odvolanie prejednal odvolací súd.

Odvolací súd prejednal odvolanie povinného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu povinného uvádza nasledovné:

V prejednávanej veci exekučné konanie bolo začaté dňa 18.4.2005, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Povinný doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie dňa 17.12.2012 z dôvodu, že sa nachádza s rodinou v hmotnej núdzi. Súd prvého stupňa návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyhovel.

Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Povinný svojimi tvrdeniami a dôkazmi predloženými súdu nepreukázal, že v prejednávanom exekučnom konaní boli dané dôvody na jeho zastavenie tak, ako to predpokladá ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Odvolanie povinného preto nie je dôvodné.

Na základe uvedeného odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa uvádza, že exekučný súd nie je oprávnený na to, aby vykonával šetrenie majetkových pomerov povinného. Nemajetnosť v exekučnom konaní musí byť preukázaná jedine súdnym exekútorom v priebehu exekúcie. Z obsahu spisu vyplýva, že súdna exekútorka JUDr. Lýdia Bujňáková nenavrhla zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa postupoval správne, ak návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyhovel, preto odvolací súd podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko povinný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov tohto konania a oprávnenému preukázateľne takéto trovy nevznikli, preto mu neboli priznané.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. účinný od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.