Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoP/2/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr.Moniky Juskovej v právnej veci starostlivo súdu o mal. D. C., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny R., a plnoletej G. C., nar. XX.XX.XXXX, za účasti otca G. C., trvale bytom S. XX, R., o návrhu matky Z. C., trvale bytom G. XX, R., zast. JUDr. Vladimírom Šatníkom, advokátom, Mierová 64/2, Humenné, o odvolaní otca mal. D. C. a plnoletej G. C. G. C. proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. -48 zo dňa 28.10.2015 takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu 1.stupňa vo výroku o udelení súhlasu matke vycestovať s mal. D. C., nar. XX.XX.XXXX do zahraničia a zmeniť obvyklý pobyt dieťaťa.

Vo vzťahu k plnoletej G. C., nar. XX.XX.XXXX z r u š u j e rozsudok súdu 1.stupňa a konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa udelil súhlas matke Z. C., nar. XX.XX.XXXX vycestovať s mal. G. C., nar. XX.XX.XXXX a s mal. D. C., nar. XX.XX.XXXX do zahraničia a zmeniť obvyklý pobyt detí.

Ďalším výrokom vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Právne odôvodnil svoje rozhodnutie súd prvého stupňa ust.§ 35 Zákona o rodine.

Po vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa dospel k záveru, že návrh matky je opodstatnený a v prospech maloletých detí. Matka maloletých detí v súčasnosti žije so svojim priateľom v Z., je zamestnaná a jej týždenný príjem je približne vo výške 270 libier, príjem jej priateľa je okolo 327 libier týždenne. Bývajú v prenajatom byte, kde majú k dispozícii 2 izby. Matka maloletých detí uviedla, že do zahraničia odišla za prácou preto, aby mohla finančne zabezpečiť maloleté deti, pretože zo zárobku, ktorý by mala na G. by to nezvládla, pretože otec maloletých detí na ich výživu v súčasnosti prispieva len minimálnym výživným 27,13 eur na každé dieťa mesačne. Maloleté deti boli vyššie citovaným rozsudkom zverené do osobnej starostlivosti matky a na jej strane neboli zistené žiadne nedostatky alebo také skutočnosti, ktoré by jej bránili postarať sa o ne aj v budúcnosti. Mal. deti sú na matku citovo naviazané, pri nej sa cítia bezpečne, chcú byť s ňou a ona zaručuje, že sa o dcéry bude plnohodnotne starať a že ju budú rešpektovať. Deti sú súdnym rozhodnutím zverené do jej osobnej starostlivosti a je len prirodzené, ak sa o ne bude aj fakticky starať, lebo ona je ich matkou a s ňou tvoria rodinu a je aj jej prirodzenou povinnosťou, aby deti vychovávala ona a bola s nimi denne, čo je viac v ich záujme ako doterajšie

riešenie, keď sú v starostlivosti jej sestry. Čo sa týka štúdia maloletých detí, mal. D. si povinnú školskú dochádzku môže plniť aj v Z.. Mal. G. bude mať podľa matky možnosť dokončiť štúdium na G. externou formou, preskúšaním raz za polrok. U mal. G. je potrebné prihliadať i na jej názor, keďže je vo veku blízkom plnoletosti, pričom pred psychologičkou jednoznačne prejavila túžbu odísť spolu s matkou do Z., inú možnosť si ani nepripúšťa.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bol súd prvého stupňa toho názoru, že obavy otca maloletých detí sú neopodstatnené a odopretie jeho súhlasu matke vycestovať spolu s maloletými deťmi do zahraničia a určiť im obvyklý pobyt je v rozpore so záujmom mal. G. a mal. D.. Súd má za preukázané, že v matka má spolu s jej priateľom pre maloleté deti vytvorené vhodné podmienky, preto návrhu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa ust.§ 146 ods.1 písm.a/ O.s.p., keďže ide o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie otec plnoletej G. a mal. D. C.. Žiadal, aby odvolací súd rozhodol tak, že zmení rozsudok súdu prvého stupňa a návrh matky Z. C. na udelenie súhlasu k vycestovaniu a zmenu obvyklého pobytu mal. G. C. a vtedy ešte mal. D. C. zamieta.

Právne odôvodnil svoje odvolanie ust.§ 205 ods.2 písm.d/ O.s.p., teda že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní dospel k nesprávnemu záveru a to, že je návrh matky opodstatnený a v prospech maloletých detí. Otec má za to, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočne zdôvodnené, pričom vychádza z nesprávneho skutkového zistenia a posúdenia veci, čo malo za následok vydanie vecne nesprávneho rozhodnutia. Poukázal na skutočnosť, že tvrdenia matky sú účelové a nepravdivé. S odchodom maloletých dcér do Z. otec nikdy nesúhlasil. O tom, že matka maloletých detí odišla do Z. sa nedozvedel vôbec, matka mu to tajila. Iba mesiac pred podaním návrhu mu maloleté dcéry oznámili, že matka žije v Z., pričom matka chce, aby odišli s ňou. Matka napriek nesúhlasu s odcestovaním a zmenou obvyklého pobytu do zahraničia odhlásila detí Zo škôl. Svoj odchod do zahraničia matka odôvodnila tak, že chcela lepšie finančne zabezpečiť maloleté deti, pretože zo zárobku, ktorý mala na G., ktorý sa pohyboval okolo 300,- Eur mesačne by to nezvládla. Matka maloletých detí ďalej uvádza, že spolu s priateľom dohromady v Z. zarábajú okolo 600 libier týždenne, pričom onedlho nastúpi na materskú dovolenku, kde jej bude štát, podľa jej tvrdení, počas 9 mesiacov platiť okolo 1.200 libier mesačne. Uvedené tvrdenia matky považuje otec za účelové a zavádzajúce, nakoľko podľa jeho získaných informácií sa v jej prípade výška materskej dovolenky v Z. bude pohybovať okolo 270 libier mesačne a nie 1.200 libier mesačne ako tvrdí matka. Matka pracuje v Z. od marca 2015 a jej týždenný príjem v čistom predstavuje 276 libier. Preto je nelogické tvrdenie, že materská bude vo výške 1.200 libier mesačne. Dcéry majú na G. vytvorené všetky materiálne podmienky pre ich výchovu a vzdelanie. Po rozvode im otec nechal slušne zariadený byt. Matka síce uvádza, že sa snaží nájsť si v Z. do prenájmu rodinný dom, avšak z jej skutočného príjmu z materskej dovolenky vo výške 270 libier mesačne a z príjmu jej priateľa, ktorý predstavuje okolo 326 libier sa to otcovi zdá nereálne. Zároveň poukázal na skutočnosť, že jej priateľ pracuje len v agentúre, teda nemá pracovnú zmluvu, a teda príjem nie je istý. Podmienky sa môžu kedykoľvek zmeniť a môže sa stať, že budú musieť po pár mesiacoch odísť. Matka maloletých detí nemá v zahraničí vytvorené žiadne stabilné zázemie a taktiež v súčasnosti nemá vytvorené ani materiálne podmienky na výchovu dcér v zahraničí. Z pohľadu otca by staršia dcéra G. mala najskôr ukončiť strednú školu a riadne na G. zmaturovať a potom následne sa sama rozhodnúť čo chce ďalej v živote robiť. Otec si myslí, že zo strany matky je prinajmenšom nezodpovedné takto hazardovať s budúcnosťou nedospelej dcéry. Mladšia dcéra D. neovláda anglický jazyk, je veľmi citlivá, stráni sa ľudí, a preto bude mať veľké problémy adaptovať sa v novom prostredí. Aj zo samotnej správy poradenskopsychologického procesu vyplýva, že mal. D. na začiatku konzultácie prejavuje neverbálne známky tenzie. Mal. D. mala v minulosti veľké problémy s adaptovaním sa v cudzom prostredí, hádzala sa na zem a plakala, že nechce chodiť alebo nebude chodiť do spoločnosti cudzích detí. Otec má obavu, že skutočnosť, že maloletá neovláda anglický jazyk jej proces adaptovania v cudzom prostredí ešte viac zhorší. Otec poukázal na ust.§ 24 ods.4 Zákona o rodine, kde súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a schopnosti rodiča

dohodnúť sa na výchove a na starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Na základe uvedených skutočností matka maloletých detí koná iba vo svojom záujme a nie v záujme maloletých detí. Otec má za to, že takto mu chce zabrániť styku s dcérami, keďže nemá toľko finančných prostriedkov, aby ich mohol navštevovať v zahraničí. V dôsledku odlúčenia od dcér najmä mladšia D. si zvykne žiť bez svojho otca. Matka maloletých dcér mu týmto konaním bezdôvodne opiera právo starať sa o dcéry, čo je v rozpore s ich záujmami. Preto navrhol rozsudok zmeniť.

K odvolaniu otca sa vyjadrila aj matka maloletých detí. Uviedla, že dôvody ktoré otec uviedol v odvolaní nie sú totožné z dôvodmi, ktoré použil na obranu v prvostupňovom konaní. Matka žije v Z. v 3-izbovom byte, 3 spálne, obývačka, kuchyňa, WC, kúpeľa so svojim priateľom. Mesačné nájomne platia spolu 700 libier. V prenajatom byte s nimi žije aj ich kamarátka, ktorá sa v krátkom čase sťahuje na G. a byt prenecháva matke a jej priateľovi. Okrem toho matka s priateľom uvažujú o prenajatí rodinného domu. Obaja sú zamestnaní. Týždenná mzda u každého z nich je cca 300 libier, t.j. 1.200 libier mesačne. Aj keď je matka tehotná, pracuje, ak jej to zdravotný stav nedovolí, tak jej zamestnávateľ jej bude platiť 90 % z platu do pôrodu a potom jej bude platiť štát 9 mesiacov materskú dovolenku. Okrem materskej dovolenky má matka v Z. nárok aj na ďalšie benefity ako sú ďalší prídavok od zamestnávateľa, materský prídavok, materská podpora a iné. Pokiaľ budú maloleté deti bývať s matkou, budú im priznané rodinné prídavky v Z.. Mal. G. bude študovať diaľkovo na G. kým neukončí stredoškolské vzdelanie, t.j. 2 roky. V Z. študovať na strednej škole nebude. G. bude navštevovať len jazykovú školu, aby sa mohla ešte viac zdokonaliť v anglištine. Mal. D. bude študovať aj v Z., aj na G., pričom bude na G. robiť rozdielové skúšky, jedenkrát za rok zo slovenského jazyka. D. má v škole vynikajúce výsledky, a preto si matka myslí, že to bez problémov zvládne. Keďže deti boli zverené do starostlivosti matky a na jej strane neboli zistené žiadne nedostatky alebo také, ktoré by jej bránili postarať sa o deti v budúcnosti, ako aj vzhľadom k tomu, že otec sa o maloleté deti doposiaľ nestaral, považuje matka jeho vyjadrenia za zavádzajúce a účelové. Súd rozhoduje na základe súčasného stavu a nemá možnosť predvídať do budúcnosti čo všetko by sa podľa vyjadrení otca mohlo udiať. V súvislosti s odvolacím dôvodom otca, že nemá toľko finančných prostriedkov, aby dcéry mohol navštevovať v zahraničí, matka poukazuje na to,že i počas toho ako matka pracuje a žije v zahraničí maloleté deti bývajú u matkinej sestry, otec o nich neprejavuje záujem a ani neprejavoval záujem, čo sa napríklad odzrkadlilo v platení formálneho výživného v minimálnej výške. Zároveň matka poukázala na vyjadrenie kolízneho opatrovníka, rozhodnutie riaditeľky školy, ako aj správu poradenskopsychologického procesu, oddelenia SPODaSK referát poradenskopsychologických služieb ÚPSVaR, ktoré navrhujú návrhu matky vyhovieť. Preto navrhla, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.

K odvolaniu otca sa vyjadril i kolízny opatrovník Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny R., odbor sociálnych vecí a rodiny. Navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Nesúhlasil s tým, že by rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzalo z nesprávneho skutkového zistenia a posúdenia veci. Matka doložila písomné dôkazy do spisu a odpovedala na všetky otázky položené súdom i ostatnými účastníkmi konania. Aj napriek tomu, že otec maloletých detí zastáva názor, že matka nemá v zahraničí vytvorené stabilné zázemie a že v súčasnosti nemá vytvorené podmienky na výchovu dcér v zahraničí, s týmto názorom kolízny opatrovník sa nestotožňuje. Rovnako nezdieľa otcov názor, že matka koná iba vo vlastnom záujme a nie v záujme maloletých detí a že mu tak chce zabrániť styku so G. a D.. Vo svojom odvolaní otec spochybňuje materiálne a finančné možnosti, ale aj stabilitu výchovného prostredia na strane matky s poukazom na to ako sa to môže v budúcnosti meniť. Rozhodnutie vychádza z preskúmania a orgán sociálnej ochrany detí a sociálnej kurately si dovoľuje tvrdiť, že z dostatočného preskúmania súčasnej matkinej životnej situácie s prihliadnutím na skutočnosť, že jej čoskoro pribudne ďalšia vyživovacia povinnosť. Nie je v možnostiach matky maloletých detí alebo kohokoľvek iného kto sa nachádza v rovnakej situácií dať súdu záruku stability a nemennosti životných podmienok na niekoľko rokov dopredu. Je však v jej možnostiach adekvátne sa prípadným zmenám prispôsobiť a následne konať v súlade s najlepším záujmom vlastných detí, napríklad sa v dôsledku zhoršenej finančnej situácie vrátiť s dcérami na G., kde sú podmienky pre ich život vhodné, dostatočné a slušné ako uvádza otec maloletých detí.

Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust.§ 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust.§ 214 ods.2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 11.03.2016 a zistil, že vo vzťahu k teraz už plnoletej G. je potrebné zrušiť rozsudok a konanie zastaviť a vo vzťahu k mal. D. nie je odvolanie dôvodné.

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že G. C. sa narodila XX.XX.XXXX, teda dňa XX.XX.XXXX dosiahla plnoletosť. Preto už nie je potrebné udeľovať súhlas matke Z. C. na vycestovanie s mal. G. C. do zahraničia, ani na zmenu obvyklého pobytu plnoletej G. C., ktorá sama sa rozhodne kde chce žiť a kde mať obvyklý pobyt (§ 221 ods.2 O.s.p.).

Preto odvolací súd zrušil rozsudok vo výroku o udelení súhlasu matke vycestovať s plnoletou G. C. a konanie vo vzťahu k nej zastavil.

Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmať rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o udelení súhlasu matke vycestovať s mal. D. C., nar. XX.XX.XXXX do zahraničia a zmeniť obvyklý pobyt dieťaťa.

Podľa ust. § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

Vo vzťahu k mal. D. súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec a správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako aj s dôvodmi tam uvedenými a k odvolacím námietkam otca len na doplnenie konštatuje.

Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. zo dňa 18.03.2014 súd zmenil vyššie citovaný rozsudok v časti výživného tak, že znížil výživné zo strany otca pre mal. G. zo sumy 100 eur mesačne na sumu 27,13 eur mesačne a pre mal. D. zo sumy 100 eur mesačne na sumu 27,13 mesačne s účinnosťou od 28.10.2013.

Z rozhodnutia riaditeľky Základnej školy G. zo dňa 12.06.2015 vyplýva, že mal. D. C. udelila povolenie plniť povinnú školskú dochádzku mimo územia G. M..

Oddelenie SPOD a SK - referát poradensko - psychologických služieb UPSVaR R. doručilo súdu prvého stupňa správu poradensko - psychologického procesu z ktorej vyplýva, že maloleté deti sa vyjadrili, že sa na pobyt v zahraničí tešia. Najmä mal. G. je psychicky nastavená na odchod, inú možnosť si ani nepripúšťa. Nerozumie konaniu otca, ktorý v jej ponímaní bráni v dosiahnutiu jej cieľa - žiť vo veľkom meste plnom možností. Mal. D. na začiatku konzultácie prejavuje neverbálne známky tenzie, ktoré sa postupom času zmieňujú. Adaptácia na pre ňu cudziu osobu psychológa prebehla primerane danej situácii, osmelila sa a bez ťažkostí odpovedala na kladené otázky. Pre deti vraj prostredie v Z. nie je nové, už tam vycestovali na určitý čas, údajne tam majú kamarátov. Obe maloleté deti tvrdia, že majú vytvorenú pozitívnu citovú väzbu k matke. Pokiaľ matka svojimi výchovnými postupmi deti neohrozuje, ale naopak uspokojuje ich potreby, môže byť pre ich vývin prospešné, aby sa o nich plnohodnotne starala. Ak ju navyše vnímajú ako osobu, ktorá im vie garantovať pocit bezpečia, ich adaptácia na zmenu prostredia by sa mala jej prítomnosťou uľahčiť.

K odvolacím námietkam otca odvolací súd uvádza, že tak ako správne konštatuje súd prvého stupňa na strane matky, ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky alebo také skutočnosti, ktoré by jej bránili postarať sa o ne aj v budúcnosti. Maloletá D., pretože predmetom odvolacieho konania už nie je plnoletá G., je na matku citovo naviazaná, cíti sa bezpečne, chce byť s ňou, čo zaručuje, že sa bude matka o ňu plnohodnotne starať a že maloletá ju bude rešpektovať. Čo sa týka štúdia maloletej D., táto si povinnú školskú dochádzku môže plniť aj v Z.. I odvolací súd má za to, že obavy otca maloletej D. sú neopodstatnené a odopretie jeho súhlasu matke vycestovať s mal. D. do zahraničia a určiť jej obvyklý pobyt je v rozpore so záujmom mal. D.. Matka má s priateľom pre maloletú vytvorené vhodné podmienky, preto súd správne rozhodol, pokiaľ návrhu vo vzťahu k mal. D. vyhovel.

Odvolací súd súhlasí s názorom kolízneho opatrovníka maloletej D., že nikto kto sa nachádza v rovnakej situácií ako matka s maloletou D. nemôže dať súdu záruku stability a nemennosti životných podmienok na niekoľko rokov dopredu.

Na jednej strane otec v odvolaní uvádza, že maloleté dcéry majú na G. vytvorené všetky materiálne podmienky pre výchovu a vzdelanie, nakoľko po rozvode im nechal slušne zariadený byt, žiadal o zníženie výživného pre D. zo sumy 100,- Eur mesačne na sumu 27,13 Eur mesačne s účinnosťou od 28.10.2013 a rozsudkom sp.zn. zo dňa 18.03.2014 mu bolo vyhovené. Súd znížil výživné i na teraz plnoletú G. zo sumy 100,- Eur mesačne na sumu 27,3 Eur mesačne. Z toho pohľadu je ťažko považovať tvrdenia matky, keď uvádza, že bude poberať materskú vo výške 90 % príjmu mesačne i rodinné prídavky pre maloleté deti za účelové a zavádzajúce.

Súd prvého stupňa vo vzťahu k mal. D. správne rozhodol, preto odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o udelení súhlasu matke vycestovať s mal. D. C., nar. XX.XX.XXXX do zahraničia a zmeniť obvyklý pobyt dieťaťa podľa ust.§ 219 O.s.p. ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust.§ 224 ods.1 O.s.p. v spojení s ust.§ 146 ods.1 písm.a/ O.s.p., pretože žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pokiaľ ide o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.