Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_18C-10-2015.pdf
PDF · 82.8 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/10/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci navrhovateľa V., štátneho občana SR, zastúpeného Advokátska kancelária Mojžiš a Partneri, s. r. o., so sídlom Sasinkova 10, Bratislava, IČO 35892994 proti odporcovi NP COMPANY, s. r. o., so sídlom Košariská 170, IČO 45542104, o zaplatenie 5.000 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 5.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.000 eur od 11.12.2011 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 2.000 eur od 01.01.2012 do zaplatenia, zo sumy 1.000 eur od 01.02.2012 do zaplatenia a zo sumy 1.000 eur od 01.03.2012 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % denne zo sumy 1.000 eur od 11.12.2011 do zaplatenia, zo sumy 2.000 eur od 01.01.2012 do zaplatenia, zo sumy 1.000 eur od 01.02.2012 do zaplatenia a zo sumy 1.000 eur od 01.03.2012 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti sa návrh z a m i e t a .
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 300 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 453,53 eur prostredníctvom právneho zástupcu navrhovateľa, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporcu zaplatenia sumy 5.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,5 % denne zo sumy 1.000 eur od 11.12.2011 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 2.000 eur od 01.01.2012 do zaplatenia, zo sumy 1.000 eur od 01.02.2012 do zaplatenia a zo sumy 1.000 eur od 01.03.2012 do zaplatenia, zmluvnou pokutou vo výške 0,2 % denne zo sumy 1.000 eur od 11.12.2011 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 2.000 eur od 01.01.2012 do zaplatenia, zo sumy 1.000 eur od 01.02.2012 do zaplatenia a zo sumy 1.000 eur od 01.03.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 29.11.2011 uzavrel s odporcom ako dlžníkom zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 5.000 eur v hotovosti dlžníkovi, ktorý predmetnú čiastku prevzal v deň podpisu zmluvy a taktiež sa zaviazal poskytnuté prostriedky vrátiť, a to 1.000 eur do 10.12.2011, 2.000 eur do 31.12.2011, 1.000 eur do 31.01.2012 a 1.000 eur do 29. 02.2012. Keďže odporca očakával veľa objednávok a rýchle otočenie tovaru, sám navrhol pomerne rýchlu splatnosť danej pôžičky. Prvú splátku mu v termíne splatnosti neuhradili s odôvodnením, že nemajú finančné prostriedky a túto mu zaplatia spolu s druhou splátkou. Ani k tejto úhrade však nedošlo. Stretol sa s nimi v januári, kde mu opäť povedali, že finančné prostriedky nemajú. Rovnaká odpoveď bola aj v marci r. 2012. Odporca teda v dohodnutých termínoch k zaplateniu
predmetnej čiastky nepristúpil. Neurobil tak ani na jeho ústnu výzvu. Následne odporcovi zaslal písomnú výzvu, v ktorej ho požiadal o zaplatenie predmetného dlhu v lehote desiatich dní od doručenia výzvy. Odporca svoj dlh však doposiaľ nesplnil. Poznamenal, že úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne si uplatňuje na základe článku V. zmluvy o pôžičke. Rovnako tak si uplatňuje i zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % denne. Upresnil, že celkom na začiatku kupoval výživové doplnky od p. Y.. Neskôr sa táto dohodla s p. D., že založia veľkosklad výživových doplnkov a jeho oslovili, či by im s tým nepomohol. Súhlasil, že im pomôžem vytvoriť veľkosklad s výživovými doplnkami. Jedinú výhodu, ktorú z toho mohol mať, bola výrazná zľava na tento tovar.
Odporca sa k návrhu nevyjadril. Na pojednávanie dňa 17.03.2016 sa bez ospravedlnenia nedostavil, hoci mal predvolanie riadne a včas doručené. O odročenie pojednávania nepožiadal, a preto súd podľa § 101 ods. 2 O. s. p. prejednal vec v jeho neprítomnosti, pričom prihliadol na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a oboznámením zmluvy o pôžičke zo dňa 29.11.2011 a výzvy na zaplatenie zo dňa 08.04.2014 a zistil nasledovný skutkový stav:
Účastníci dňa 29.11.2011 medzi sebou uzavreli zmluvu o pôžičke, na základe ktorej navrhovateľ ako veriteľ poskytol odporcovi ako dlžníkovi pôžičku vo výške 5.000 eur, ktorej prevzatie odporca podpisom zmluvy potvrdil. Odporca sa zaviazal pôžičku vrátiť v hotovosti, a to 1.000 eur do 10.12.2011, 2.000 eur do 31.12.2011, 1.000 eur do 31.01.2012 a 1.000 eur do 29.02.2012. Súčasne si pre prípad, že dlžník pôžičku nevráti, dohodli zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % denne z dlžnej sumy a úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy až do zaplatenia.
Výzvou zo dňa 08.04.2014 vyzval navrhovateľ odporcu na úhradu dlhu v celkovej výške 5.000 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 2.062,5 eur a zmluvnou pokutou vo výške 8.250 eur.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlh musí byť splnený riadne a včas.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Na základe vykonaného dokazovania má súd za to, že návrh navrhovateľa je prevažne dôvodný. Ako vyplýva z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia, zmluva o pôžičke je zmluvou, ktorou jedna strana (veriteľ) prenecháva druhej strane (dlžníkovi) veci určené podľa druhu, a táto druhá strana sa zaväzuje vrátiť po čase veci rovnakého druhu. Jej podstata spočíva v tom, že na jej základe prenecháva veriteľ dlžníkovi určité množstvo druhovo určených vecí na voľné nakladanie, resp. spotrebovanie. Ďalším charakteristickým znakom zmluvy o pôžičke je, že má reálnu povahu. Na vznik záväzkového vzťahu nestačí uzavretie zmluvy, ale vyžaduje sa aj reálne odovzdanie dlžníkovi. Účastníci teda dňa 29.11.2011 medzi sebou uzavreli zmluvu o pôžičke, na základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal požičať odporcovi sumu 5.000 eur a odporca sa zaviazal požičanú sumu vrátiť v hotovosti, a to 1.000 eur do 10.12.2011, 2.000 eur do 31.12.2011, 1.000 eur do 31.01.2012 a 1.000 eur do 29.02.2012. Navrhovateľ si svoju povinnosť vyplývajúcu mu z predmetnej zmluvy splnil, keď odporcovi sumu 5.000 eur odovzdal, čo vyplynulo priamo z ustanovení predmetnej zmluvy. Odporca si však svoju povinnosť vrátiť požičanú sumu peňazí nesplnil, keď túto navrhovateľovi nevrátil, čo mal súd preukázané najmä z tvrdení navrhovateľa, o ktorých nemal dôvod pochybovať. S poukazom na uvedené súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 5.000 eur titulom nesplatenej pôžičky.
Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Navrhovateľ si svojim návrhom uplatnil tiež nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,2 % denne z dlžnej sumy až do zaplatenia v prípade, ak dlžník pôžičku v stanovených termínoch nevráti. Pri posudzovaní nároku na zmluvnú pokutu sa súd zaoberal predovšetkým jej náležitosťami. V zmysle citovaného ustanovenia § 544 ods. 1, 2 OZ zmluvná pokuta musí byť dojednaná písomne a musí byť určená jej výška alebo určený spôsob jej určenia, inak by bola neplatná. Na tomto mieste súd konštatuje, že všetky predpísané náležitosti boli dodržané a zmluvná pokuta bola platne dojednaná. Povinnosťou, ktorú zmluvná pokuta zabezpečovala, bolo riadne a včasné splatenie pôžičky. Keďže odporca túto svoju povinnosť porušil a pôžičku v stanovených termínoch navrhovateľovi neuhradil, vznikol navrhovateľovi nárok na zmluvnú pokutu v dojednanej výške, ktorý mu súd priznal vo výške 0,2 % denne zo sumy 1.000 eur od 11.12.2011 do zaplatenia, zo sumy 2.000 eur od 01.01.2012 do zaplatenia, zo sumy 1.000 eur od 01.02.2012 do zaplatenia a zo sumy 1.000 eur od 01.03.2012 do zaplatenia, pričom deň, od ktorého je odporca zmluvnú pokutu povinný platiť, je vždy dňom nasledujúcim po splatnosti tej ktorej splátky.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z.
Keďže odporca nesplnil svoj záväzok včas a riadne, dostal sa do omeškania, v dôsledku čoho vznikol navrhovateľovi nárok na úrok z omeškania, ktorý mu súd priznal v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.000 eur od 11.12.2011 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 2.000 eur od 01.01.2012 do zaplatenia, zo sumy 1.000 eur od 01.02.2012 do zaplatenia a zo sumy 1.000 eur od 01.03.2012 do zaplatenia, pričom deň, od ktorého je odporca povinný úrok z omeškania platiť, je vždy dňom nasledujúcim po splatnosti tej ktorej splátky. Navrhovateľ však požadoval úroky z omeškania vo výške 0,05 % denne (18,25 % ročne) zo sumy 1.000 eur od 11.12.2011 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 2.000 eur od 01.01.2012 do zaplatenia, zo sumy 1.000 eur od 01.02.2012 do zaplatenia a zo sumy 1.000 eur od 01.03.2012 do zaplatenia. Na tomto mieste treba uviesť, že výška úrokov z omeškania je stanovená vyššie uvedeným zákonným ustanovením, resp. ustanovením vykonávacieho predpisu, pričom toto ustanovenie nemá dispozitívny charakter, t. z., že účastníci zmluvného vzťahu sa na výške úrokov z omeškania nemôžu dohodnúť. Veriteľovi preto patria úroky z omeškania len vo výške stanovenej vykonávacím predpisom. S poukazom na uvedené súd navrhovateľovi priznal úroky z omeškania len v zákonnej výške odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej ktorej splátky a v prevyšujúcej časti ich ako nedôvodné zamietol.
Podľa § 142 ods. 3 O. s. p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
V danom prípade mal navrhovateľ vo veci len nepatrný neúspech, preto mu súd v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia priznal plnú náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 300 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 453,53 eur (2x úkon právnej služby po 180,93 eur, 2x režijný paušál po 8,04 eur, spolu 377,94 eur, k tomu 20 % DPH vo výške 75,59 eur, celkom teda 453,53 eur).
Lehotu na splnenie povinnosti, 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, určil súd podľa § 160 ods. 1 O.s.p. s tým, že takto stanovenú lehotu považuje za primeranú vzhľadom na výšku plnenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku účastníci výslovne nevzdali.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.