Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Co-108-2015.pdf
PDF · 103.68 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/108/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Evy Feťkovej a sudcov JUDr. Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej, v právnej veci navrhovateľa W. W., B.. XX.X.XXXX, X. P. W., V.W. Č.. XX, zastúpeného JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom so sídlom v Košiciach, Floriánska 16, proti odporcovi Slovenskej republike, za ktorú koná Generálna prokuratúra SR so sídlom v Bratislave, Štúrova ul.č. 2 (adresa na doručovanie Krajská prokuratúra Košice, Mojmírova 5, v konaní o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 24C 19/2011-171 zo dňa 18.9.2014 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti odporcu Slovenskej republiky zastúpenej Generálnou prokuratúrou SR zaplatiť navrhovateľovi sumu 936,79 eur s úrokom z omeškania 9 % ročne od 10.12.2011 do zaplatenia a vo výroku o trovách konania.
Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania v sume 71,81 eur na účet advokáta JUDr. Miroslava Katunského do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Okresný súd Košice I ( ďalej iba súd prvého stupňa) rozsudkom zo dňa 28.9.2014 uložil odporcovi v 3.rade Slovenskej republike, zastúpenej Generálnou prokuratúrou SR zaplatiť navrhovateľovi sumu 936,79 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 10.12.2011 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Vo vzťahu medzi navrhovateľom a Slovenskou republikou, zastúpenou Generálnou prokuratúrou SR priznal navrhovateľovi právo na náhradu trov konania proti odporcovi vo výške 355,38 eura, ktorú odporcovi uložil zaplatiť k rukám právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Miroslava Katunského, advokáta v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh vo vzťah k odporcom v 1. a 2.rade Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti a Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom vnútra zamietol. Vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporcami v 1.a 2.rade (Slovenskou republikou, zastúpenou Ministerstvom spravodlivosti a Slovenskou republikou, zastúpenou Ministerstvom vnútra SR) náhradu trov konania proti navrhovateľovi nepriznal.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 31.1.2011 domáhal pôvodne voči Slovenskej republike s označeným zástupcom Ministerstvo spravodlivosti SR (odporcovi v 1.rade), aby mu zaplatil škodu 974,43 eura spolu s príslušenstvom pohľadávky a trovami konania. Podaním zo dňa 4.10.2013 oznámil súdu, že z dôvodu právnej istoty spôsobenej samotnou činnosťou štátnych orgánov, povinných zastupovať Slovenskú republiku navrhovateľ vedie konanie pre Okresným súdom Košice I pod sp.zn. 10C 17/2012 voči Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom vnútra SR a Generálnou prokuratúrou. Navrhol preto, aby súd spojil vec vedenú pod sp.zn. 2C 19/2011 s vecou vedenou pod sp. zn. 10C 17/2012 z dôvodu hospodárnosti konania. Súd prvého stupňa tieto konania
spojil na spoločné konanie a pripustil vyššiu uvedenú zmenu návrhu v súlade s podaním navrhovateľa zo dňa 2. 10.2013 uznesením č.k. 24C 19/2011-120 zo dňa 19.12.2013. V danom prípade bola medzi účastníkmi konania sporná otázka orgánu príslušného konať v mene štátu, lebo ani jeden z označených orgánov štátu sa za takýto orgán nepovažoval. Vzhľadom na dikciu ust. § 4 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z., ktoré diferencuje viacero orgánov konajúcich v mene štátu sa súd prvého stupňa primárne zaoberal otázkou, či v danom prípade je orgánom konajúcim v mene štátu Ministerstvo vnútra SR, Generálna prokuratúra SR alebo Ministerstvo spravodlivosti SR. Pretože v priebehu konania s účinnosťou od 1.1.2013 bolo ustanovenie § 4 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci novelizované zákonom č. 412/2012 Z.z. a citovaná novela vo vzťahu k ustanoveniu § 4 ods. 1 rieši procesné zastúpenie štátu, pretože neobsahuje interterporálne ustanovenia, ktoré slúžia k tomu, aby ozrejmili vzťah novely na konania začaté (ani skončené) pred jej účinnosťou, dospel k záveru, že súd je povinný aplikovať ustanovenia tejto novely aj na konania, ktoré sa začali pred jej účinnosťou. Na tomto závere podľa záveru súdu prvého stupňa nič nemení ani to, že účastník konania pôvodne podal žiadosť na inom orgáne, resp. že súd konal od počiatku s iným orgánom, ktorý bol v tom čase orgánom oprávneným podľa zákona konať za štát.
Z obsahu trestného spisu 3T 101/2006 vrátane vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach II, Úradu justičnej a kriminálnej polície súd prvého stupňa zistil, že dňa 5.12.2005 navrhovateľ udelil plnomocenstvo na zastupovanie v trestnom konaní JUDr. Miroslavovi Katunskému.
Uznesenie vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach zo dňa 23.11.2005, ktorým bolo vznesené obvinenie voči navrhovateľovi, mu bolo doručené dňa 12.12.2005. Právny zástupca navrhovateľa JUDr.Miroslav Katunský podal voči tomuto uzneseniu dňa 14.12.2005 sťažnosť, ktorá bola uznesením Krajského riaditeľstva PZ SR v Košiciach č.k.KpT/1080/06-3 zo dňa 7.2.2006 zamietnutá.
Na základe návrhu vyšetrovateľa na podanie obžaloby zo dňa 18.9.2006 okresný prokurátor dňa 4.10.2006 podal na navrhovateľa obžalobu.
Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k.8To 28/2009-378 zo dňa 15.6.2009 bol navrhovateľ oslobodený spod obžaloby okresného prokuratúra z dôvodu, že skutok nie je trestným činom.
Zhrnúc uvedený postup v trestnom konaní súd prvého stupňa uzavrel, že orgánom konajúcim v mene štátu podľa vyššie citovanej novely nie je Ministerstvo spravodlivosti SR, ani Ministerstvo vnútra SR, ale Generálna prokuratúra SR (§ 4 ods. 1 písm. f/ citovanej novely). Z uvedeného dôvodu návrh voči odporcom, ktorí boli označené ako orgány konajúce za štátu Ministerstvo spravodlivosti SR a Ministerstvo vnútra SR zamietol. Po právnom posúdení veci podľa § 1, § 2, § 3 ods. 1,2 § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, § 15 ods. 1,2, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, § 18 ods. 1,3 a § 27 ods. 1 konštatoval, že finančné prostriedky, ktoré navrhovateľ zaplatil titulom trov obhajoby v rozsahu, v akom došlo k zmenšeniu jeho majetku, predstavujú jeho škodu. O tom, že navrhovateľom zvolený obhajca JUDr. Miroslav Katunský prijal titulom odmeny za jeho obhajobu v trestnom konaní dňa 21.12.2009 sumu 974,43 eura svedčí príjmový pokladničný doklad vystavený obhajcom. Súd prvého stupňa preskúmal rozsah vykonaných úkonov obhajoby, oboznámením obsahu trestného spisu a konštatoval, že všetky sú v príčinnej súvislosti s uznesením o vznesení obvinení, ako aj ďalšími rozhodnutiami, resp. postupom orgánov činných v trestnom konaní, učinené v súvislosti s odvrátením nepriaznivých dôsledkov pre obvineného navrhovateľa, v súlade s ust. § 41 ods. 1 ako aj s ust. § 41 ods. 2 Trestného poriadku. Ako vyplynulo z obsahu trestného spisu úkony obhajcu navrhovateľa pri jeho obhajobe spočívali v podávaní sťažnosti proti uzneseniu, jeho účasti na vyšetrovacích úkonoch, výsluchoch obvinených. Pred podaním návrhu na podanie obžaloby v preštudovaní vyšetrovacieho spisu, v konaní pred súdom v účasti na hlavných pojednávaniach, v podaní odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, účasti na verejných zasadnutiach odvolacieho súdu ako aj návrhoch na vykonanie a doplnenie dokazovania. Porovnaním jednotlivých úkonov obhajoby v zmysle oboznámeného trestného spisu a jednotlivých úkonov v zmysle vyúčtovania súd prvého stupňa zistil, že bolo osvedčené vykonanie všetkých úkonov právnej služby, ktoré boli vyúčtované. Právny zástupca navrhovateľa si niektoré úkony právnej služby, ktoré v zmysle trestného spisu reálne poskytol, nevyúčtoval (napríklad preštudovanie vyšetrovacieho spisu zo dňa 9.3.2006).
Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že výpočet tarifnej odmeny za jednotlivé úkony právnych služieb v zmysle vyúčtovania JUDr.Miroslava Katunského je takmer v celom rozsahu (vyjmúc jeden úkon) v súlade s vyhláškou MS SR č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení neskorších zmien ( úkony vykonané od 5.12.2005 do 15.6.2009 ).
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ bol obvinený z trestného činu, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje 5 rokov a teda, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vykonaný počas celého obdobia trestného konania podľa písm.a/ podľa § 12 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z. činí 1/12 výpočtového základu (ktorým sa rozumie priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka) a teda, za úkony vykonané v roku 2005 bola základná sadzba tarifnej odmeny vo výške 1.251,-Sk (41,53 EUR), za úkony vykonané v roku 2006 vo výške 1.365,-Sk (45,31 EUR), za úkony vykonané v roku 2007 vo výške 1.485 Sk (49,29 EUR), za úkony vykonané v roku 2008 vo výške 1.587,-Sk (52,68 EUR) a za úkony vykonané v roku 2009 vo výške 57,95 EUR.
K námietkam zástupcov odporcu vo vzťahu k výške účtovanej odmeny, že obhajca navrhovateľa zároveň zastupoval pri obhajobe v predmetnej trestnej veci aj ďalších spoluobžalovaných a z uvedeného dôvodu bolo potrebné pri vyúčtovaní odmeny základnú sadzbu tarifnej odmeny v prípade spoločných úkonov podľa ust. § 13 cit.vyhlášky znížiť o 20 %, súd prvého stupňa dospel k záveru, že obhajca navrhovateľa správne aplikoval citované ustanovenie pri účtovaní odmeny, keď okrem dvoch úkonov a to účasť na výsluchu dňa 8.6.2006 a štúdium spisu -oboznámenie sa s výsledkami vyšetrovania dňa 12.9.2006, neúčtoval celú odmenu vo výške základnej sadzby, ale odmenu zníženú o 20 %, t.j. za úkony v roku 2005 odmenu vo výške 33,22 EUR, za úkony v roku 2006 vo výške 36,25 EUR, za úkony v roku 2007 vo výške 39,57 EUR, za úkony v roku 2008 vo výške 42,17 EUR a za úkony v roku 2009 vo výške 46,36 EUR. Čo sa týka uvedených dvoch úkonov, súd mal za preukázané, že výsluch obvineného navrhovateľa dňa 8.6.2006 bol v rámci vyšetrovania vykonaný ako samostatný úkon a rovnako štúdium vyšetrovacieho spisu dňa 12.9.2006 bol vykonaný samostatne vo vzťahu ku každému z obvinených (u navrhovateľa zvlášť od 12,00 hod. do 12,15 hod., u obv.Bezáka od 11,45 hod. do 12,00 hod. a u obv.Urama od 11,30 hod. do 11,45 hod.) a takto je zaprotokolovaný aj v spise. Za tieto dva úkony vykonané v roku 2006 teda obhajcovi patrí celá, neznížená odmena vo výške 45,31 EUR.
K ďalšej námietke zástupcov odporcu, že v dňoch 11.8.2008, 2.9.2008 a 30.12.2008 došlo k odročeniu verejného zasadnutia, prípadne hlavného pojednávania bez prejednania veci, kedy môže byť dôvodný nárok obhajcu iba na štvrtinu odmeny podľa vyššie citovaného ustanovenia súd prvého stupňa uviedol, že oboznámením dotknutých úkonov z trestného spisu zistil, že uvedená námietka je dôvodná len vo vzťahu k úkonu účasti na verejnom zasadnutí dňa 11.8.2008, na ktorom nedošlo k prejednaniu veci. Vzhľadom k tomu, že obhajca navrhovateľa si za tento úkon vyúčtoval celú odmenu vo výške 42,17 EUR, konštatoval, že mu patrí štvrtina odmeny podľa ust. § 14 ods.4 cit.vyhlášky vo výške 10,54 EUR. Vo vzťahu k ďalším dvom namietaným úkonom právnej služby súd prvého stupňa zistil, že pri týchto sa pojednávanie uskutočnilo, vec sama bola prejednávaná či už vyjadreniami zúčastnených strán k veci samej, navrhovaním dôkazov alebo samotným vykonávaním dokazovania. Za tieto úkony teda obhajcovi patrí odmena tak, ako ju účtoval. Za účasť na hlavnom pojednávaní dňa 10.12.2007 si obhajca správne vyúčtoval len štvrtinu odmeny vo výške 9,89 EUR, pretože pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci.
Správne bol vyúčtovaný aj režijný paušál, ktorý zásadne patrí zvlášť za každý úkon právnej služby aj v prípade, že ide o úkony pri zastupovaní viacerých osôb, ako aj zvýšenie odmeny o daň z pridanej hodnoty vo výške 19 %podľa ust. § 18 ods.3 citovanej vyhlášky, keďže právny zástupca preukázal, že je (resp. v období vyúčtovania v r.2009 bol) platiteľom uvedenej dane.
Súd prvého stupňa preto dospel k záveru, že celková odmena za právne zastúpenie navrhovateľa v trestnom konaní predstavuje 936,79 eur z toho tarifná odmena 679,06 eur, režijný paušál 108,16 eur a DPH 149,57 eur a zaviazal odporcu zastúpeného Generálnou prokuratúrou SR na zaplatenie uvedenej sumy a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Návrh zamietol aj vo vzťahu k odporcovi zastúpenému Ministerstvom spravodlivosti SR a Ministerstvom vnútra SR, keďže nejde o orgány oprávnené konať v mene štátu. Výrok o príslušenstve pohľadávky odôvodnil súd prvého stupňa ust. § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 OZ a ustanovením § 3 nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. v znení zmien a doplnkov.
Pretože omeškanie sa odvíja od splatnosti dlhu, vychádzal z ust. § 16 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. kde mal preukázané, že navrhovateľ požiadal o predbežné prerokovanie nároku listom zo dňa 28.12.2008. Skutočnosť, že táto žiadosť bola adresovanú Ministerstvu spravodlivosti SR a súd v tomto konaní vzhľadom na zmenu právnej úpravy za príslušný orgán konajúci za štát určil Generálnu prokuratúru SR, nemá na účinky podanej žiadosti vplyv. 6-mesačná lehota stanovená zákonom na prerokovanie žiadosti uplynula 28.11.2010. Pokiaľ sa teda navrhovateľ domáha priznania úrokov z omeškania až od 10.12.2011, tento nárok je dôvodný. Výrok o trovách konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom Slovenskou republikou, zastúpenou Generálnou prokuratúrou SR odôvodnil ust. § 142 ods. 3 O.s.p. majúc za to, že navrhovateľ mal neúspech v nepatrnej časti návrhu o zaplatenie sumy 36,64 eur, preto mu priznal plnú náhradu trov konania 355,38 eura a zaviazal odporcu priznané trovy konania zaplatiť k rukám právneho zástupcu navrhovateľa. Výrok o trovách konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a zástupcami Slovenskej republiky a Ministerstvom spravodlivosti a Ministerstvom vnútra odôvodnil ust. § 150 ods. 1 O.s.p.. Dôvod hodný osobitného zreteľa vzhliadol v osobitosti procesnej situácie, keď návrh na začatie konania navrhovateľ podal proti štátu ako vecne pasívne legitimovanému subjektu.
Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie Generálna prokuratúra SR z dôvodu, že nie je oprávnená konať v mene štátu v tomto súdnom konaní, argumentujúc, že podľa § 4 ods. 1 písm. m/ citovaného zákona konať v mene štátu malo Ministerstvo spravodlivosti SR, pretože Ministerstvo spravodlivosti SR predbežne prerokovalo s navrhovateľom jeho nárok, žiadosť nepostúpilo inému orgánu, čím sa podľa § 4 ods. 1 písm. m/ zák.č. 514/2003 Z.z. stalo orgánom, ktorý má konať v mene štátu v tomto súdnom konaní. Na tejto námietke nedostatku oprávnenia konať v mene štátu naďalej Generálna prokuratúra trvá v celom rozsahu. Uplatnil odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., teda že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil.
Pokiaľ súd prvého stupňa priznal aj navrhovateľovi príslušenstvo pohľadávky argumentoval odvolateľ tým, že nemôže obstáť nárok na príslušenstvo pohľadávky ak navrhovateľ nárok na náhradu škody prerokoval s iným orgánom štátu s Ministerstvom spravodlivosti SR a až počas prebiehajúceho súdneho konania požiadal navrhovateľ Generálnu prokuratúru SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Do omeškania sa preto mohlo dostať nanajvýš Ministerstvo spravodlivosti SR, preto Generálna prokuratúra sa nemohla dostať do omeškania s peňažným plnením a nemohla navrhovateľovi vzniknúť pohľadávka voči Generálnej prokuratúre. Na podporu svojich tvrdení poukázal odvolateľ na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 5Co 167/2007 z 13.2.2008 a rozsudok Okresného súdu v Trenčíne sp.zn. 15C 121/2006 z 3.6.2010. Preto navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok Okresného súdu Košice I tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a neúspešného navrhovateľa zaviaže na náhradu trov konania, alternatívne navrhol zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Navrhovateľ vo vyjadrení sa k odvolaniu Slovenskej republiky, zastúpenej Generálnou prokuratúrou SR navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 71,81 eur za úkon právnej služby vyjadrenie k odvolaniu. Navrhovateľ má za to, že odvolateľ vo svojom odvolaní neuviedol ani jednu relevantnú skutočnosť, pre ktorú by bolo možné rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť, alternatívne zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa správne aplikoval pre zastúpenie Slovenskej republiky Generálnou prokuratúrou procesnoprávnu novelu zák.č. 514/2003 Z.z. a to zákon č. 412/2012 Z.z. vo vzťahu k ust. § 4 ods. 1. K tvrdeniam odvolateľa ohľadne príslušenstva pohľadávky uviedol, že považuje tieto odvolacie námietky za nedôvodné, nakoľko nárok navrhovateľa bol prerokovaný aj s odporcom v 3.rade a tento nárok navrhovateľa neoprávnene zamietol.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal odporca Slovenská republika, za ktorú koná Generálna prokuratúra SR v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p. ) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. v jeho napadnutej vyhovujúcej časti, ako aj vo výroku o trovách konania podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p., ako aj konanie mu predchádzajúce bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok verejne vyhlásil v súlade s ust. § 156 ods. 1 O.s.p. potom, čo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§ 156 ods. 3 O.s.p.).
Odvolací súd po preskúmaní rozsudku vo výroku, ktorým súd zaviazal Slovenskú republiku za ktorú koná Generálna prokuratúra SR zaplatiť navrhovateľovi sumu 936,79 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9% ročne od 10.12.2011 do zaplatenia a vo výroku o trovách konania ako vecne správny v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Odvolacia námietka odvolateľa, že Generálna prokuratúra nie je oprávnená konať v mene štátu z dôvodu, že v súlade s ust. § 4 ods. 1 písm. m/ O.s.p. sa Ministerstvo spravodlivosti SR stalo orgánom, ktorý má konať v mene štátu v tomto súdnom konaní, pretože prerokovalo s navrhovateľom jeho nárok, žiadosť nepostúpilo inému orgánu, čím sa podľa § 4 ods. 1 písm. m/ zákona č. 514/2003 stalo orgánom, ktorý má konať v mene štátu neobstojí. Uvedené ustanovenie rieši prípad vzniku škody v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci. V takomto prípade pre určenie príslušného orgánu, konajúceho v mene štátu bolo do 31.12.2012 rozhodujúce, na ktorom z nich bola podaná žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Pred novelou vykonanou zákonom č. 412/2012 išlo o ustanovenie § 4 ods. 1 písm. l/. Ak žiadosť bola podaná na oboch uvedených orgánoch, bol príslušný ten z nich, ktorý začal vo veci konať ako prvý. Stav, že oblasť verejnej moci, v ktorej ku škode došlo, patrilo do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci sa vyskytoval na úseku trestného konania, ktorý začínal vydaním uznesenia po začatí trestného stíhania a bol zavŕšený podaním obžaloby. V takomto prípade ako orgán konajúci v mene štátu prichádzalo do úvahy tak Ministerstvo vnútra SR, ako aj Generálna prokuratúra SR (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 194/2010 z 30.3.2011). Tento stav však trval len do 31.12.2012, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 412/2012 Z.z. ktorý zmenil ust. § 4 ods. 1 písm. b/, ktoré určovalo Ministerstvo vnútra SR ako orgán konajúci v mene štátu v prípadoch, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru, takže vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo vnútra SR, ak v trestom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník policajného zboru a prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru, alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu, alebo vyšetrovateľ Policajného zboru, alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora. Nové ustanovenie teda určuje Ministerstvo vnútra SR za orgán konajúci v mene štátu len vtedy, ak sú kumulatívne splnené podmienky, že v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru, alebo poverený príslušník Policajného zboru a prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušník Policajného a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu. Ak prokurátor zamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru a podal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu, aká bola procesná situácia v danej veci, vo veci náhrady škody, ktorú spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v trestnom konaní koná v mene štátu Generálna prokuratúra SR ( § 4 ods. 1 písm. f/ zákona č. 514/2003 Z.z.). Správny je aj záver súdu prvého stupňa, že na zmenu štátneho orgánu oprávneného konať za štát prihliadne súd z úradnej povinnosti, keďže na procesné úkony v súdnom konaní sa aplikuje procesné právo platné a účinné v čase uskutočňovania procesného úkonu. Odvolací súd zároveň poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR 8Cdo 289/2014 zo 14.10.2015 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR 1/2016 pod číslom 6 a jeho právnu vetu „Ak v trestnom konaní, ktoré sa neskončilo právoplatným odsúdením obžalovaného, prokurátor zamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a podal v trestnej veci obžalobcu príslušnému súdu, orgánom konajúcim v mene štátu vo veci náhrady škody podľa § 4 ods. 1 písm. f/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 412/2012 Z.z. je od 1.januára 2013 Generálna prokuratúra SR. Na prípadnú zmenu orgánu konajúceho v mene štátu prihliadne v takomto konaní súd z úradnej povinnosti“. Z vyššie uvedených dôvodov rovnako nemôže obstáť odvolacia námietka odvolateľa, že Slovenská republika ako zodpovedný subjekt nie je v omeškaní z dôvodu neplnenia peňažného dlhu riadne a včas.
Odvolací súd zároveň udáva, že navrhovateľ uplatňuje nárok na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Podľa ust. § 3 tohto zákona za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci zodpovedá štát za podmienok ustanovených týmto zákonom. To znamená, že jediným pasívne legitimovaným subjektom pri uplatňovaní nárokov podľa citovaného zákona je Slovenská republika.
V oblasti súkromného práva je štát (Slovenská republika) právnickou osobou, ak je účastníkom občianskoprávnych vzťahov (§ 21 OZ) Je to spravidla vtedy, ak právne predpisy ustanovujú, že je nositeľom určitých práv alebo povinností hmotnoprávneho charakteru. Tak je tomu aj v prípade osobitného zákona č. 514/2003 Z.z.
V prípadoch, ak je účastníkom občianskoprávneho vzťahu štát, je oprávnený vystupovať v konaniach pred súdom ako účastník na strane žalobcu alebo žalovaného. Ak v konaní ako účastník konania vystupuje štát, v spojení s ust. § 21 ods. 4 O.s.p. za neho pred súdom koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu.
Označenie správneho štátneho orgánu v žalobe, ktorý koná za štát v rozsahu svojej pôsobností nie je otázkou pasívnej legitimácie štátu. V prípade, že navrhovateľ štátny orgán, ktorý má za štát konať, označí ale uplatnený nárok do pôsobnosti tohto štátneho orgánu nepatrí, súd je povinný bez zreteľa na označenie obsiahnuté v návrhu (§ 21 ods. 4 veta prvá O.s.p.) zabezpečiť, aby za štát pred súdom konal štátny orgánu v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi a konať len s takýmto oprávneným subjektom. Preto odvolací súd v záhlaví rozsudku označil žalovaného Slovenskú republiku za ktorú koná Generálna prokuratúra SR.
Ako vecne správny (§ 214 ods. 1 O.s.p.) odvolací súd potvrdil i rozsudok vo výroku o trovách konania.
Výrok o trovách odvolacieho konania je odôvodnený ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 24 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p.. Odvolací súd preto zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania v sume 71,81 eur pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za vyjadrenie k odvolaniu 51,45 eur, režijný paušál 8,39 eur + DPH 11,97 eur (§ 10, §14 ods. 2 a § 15 vyhl.č. 655/2004 Z.z.)
Generálna prokuratúra SR podaním zo dňa 4.4.2016 adresovaným Krajskému súdu v Košiciach 7.4.2016 oznámila, že na základe opatrenia Generálneho prokurátora SR s poukazom na ust. § 49 ods. 2 O.s.p. žiada o doručovania všetkých písomností súvisiacich s uvedeným konaním na adresu Krajská prokuratúra Košice. Bude preto úlohou súdu prvého stupňa rozsudok Krajského súdu v Košiciach doručiť Krajskej prokuratúre v Košiciach.
Uvedené rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0(§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.)
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.