Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

39C/157/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Janou Raganovou, v právnej veci žalobcu : G. X., Q..: XX.XX.XXXX, U. T. Č. X, XXX XX N., právne zastúpený advokátom JUDr. Ľubomírom Majerčíkom, AK Košice, ulica Mlynská 1 proti žalovanej : Univerzita Veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach, Komenského 73, 041 81 Košice, IČO: 00 39 74 74 v konaní o zaplatenie 1.500,- Eur s prísl. takto

rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II. O trovách konania bude rozhodnuté osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou zo dňa 06.06.2014 doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.06.2014 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1.500,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.500,- EUR od 16.07.2013 do zaplatenia.

Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná je užívateľom poľovného revíru v katastrálnom území Rozhanovce a zaplatenia sumy sa domáha titulom náhrady škody, ktorú mu na poľnohospodárskych plodinách pestovaných na pozemkoch v katastrálnom území Rozhanovce spôsobila lesná zver, prevažne diviačia a srnčia. Žalobca uviedol, že toto poškodenie zistil dňa 16.07.2013 a to v zemiakovom poraste, sadbe zeleniny a zrna, pričom poškodzovanie plodín prebiehalo aj počas mesiacov júl, august, september až do zberu plodín. Náhradu škody si uplatnil ústne a to komunikáciou so starostom obce Rozhanovce, ako aj s pánom Y., kompetentným zástupcom žalovanej. Vo veci náhrady škody komunikoval žalobca aj s pánom Y., resp. s paňou, ktorá preberala žiadosti, pričom obaja boli z účelového zariadenia žalovanej, kde boli vždy nahlásené dátum vzniku škody ako aj výška, pričom tieto osoby si aj dokumentovali tieto skutočnosti na svojich fotoaparátoch a mobilných telefónoch. Konania týchto osôb sa vo vzťahu k žalobcovi vždy javili ako konania kompetentných osôb, ktorých vyjadrenia boli pre žalobcu záväzné. Následne žalobca písomne požiadal o náhradu škody a to žiadosťou, ktorá bola adresovaná Lesnému hospodárstvu Poľovníckeho združenia Rozhanovce zo dňa 16.07.2013, ako aj listom zo dňa 16.07.2013 adresovanom Obvodnému lesnému úradu v Košiciach, ktorý vo veci zaujal stanovisko a to podaním zo dňa 12.07.2013, spisová značka 2013/00398, ktoré bolo zaslané aj žalovanej dňa 17.06.2013 v predmetnej veci žalobca podal trestné oznámenie na Obvodnom oddelení PZ Sever, pod číslom ČVS: ORP - 835 / BI - 2013. Žalovaná bola aj pozvaná starostom obce na stretnutie dňa 30.08.2013, ktorého cieľom bolo nájsť spôsob eliminácie škôd spôsobených zverou na majetku občanov obce. Žalobca uviedol, že chránil svoj majetok a to sadbu zemiakov, obilia a zeleniny ako aj kvetov ochrannými prostriedkami a to strašiakmi, ľudskými vlasmi, reprodukovanými zvukmi tranzistora ako aj sprejom proti zveri a v kritickom období dokonca aj strážením osobne. Podaním zo dňa 17.10.2013 žalobca zaslal žalovanej žiadosť o písomné vyjadrenie k žiadosti zo dňa 16.07.2013, na ktorú žalovaná odpovedala listom číslo 5564/2013 - práv. zo dňa 22.10.2013, teda viac ako po 90 dňoch od jej prijatia so žiadosťou o jej doplnenie. Odpoveď bola zamietavá a to po viac ako 120 dňoch od prijatia žiadosti a odškodnenia, teda žalovaná nekonala

včas a riadne. Nekonaním žalovanej vznikla žalobcovi škoda, ktorú si uplatňuje prostredníctvom tohto súdu. Podaním zo dňa 31.01.2014 žalobca zaslal žalovanej predžalobnú výzvu za účelom prehodnotenia negatívnej odpovede. Následne došlo k rokovaniu u žalovanej za účasti zamestnancov žalovanej a žalobcu a jeho právneho zástupcu avšak bez akéhokoľvek konečného výsledku.

Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 11.08.2014, ktoré bolo súdu doručené dňa 13.08.2014 uviedla, že vykonáva právo poľovníctva v poľovnom revíri samostatná Bažantnica Rozhanovce na základe Rozhodnutia Obvodného lesného úradu Košice číslo 2009/00324-2 zo dňa 14.07.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.08.2009. V zmysle tohto rozhodnutia plní uloženú povinnosť platiť nájomné a to obci Rozhanovce za poľovné pozemky a s ňou ako aj príslušnou vo vzťahu k žalobcovi uzatvorila Zmluvu číslo 101/2014/ UVLF zo dňa 02.07.2014 o spôsobe a forme minimalizácie škôd spôsobených zverou a na zveri. V tejto zmluve boli dohodnuté povinnosti žalovanej ako užívateľa poľovného revíru a povinnosti užívateľa poľovných pozemkov. Na základe tejto zmluvy sa na náhrade prípadných škôd spôsobených zverou a na zveri podieľa jednak užívateľ poľovného revíru, ako aj užívateľ poľovných pozemkov, pričom pomer náhrady škody je výsledkom vzájomnej dohody a vzhľadom k tomu, že s užívateľom poľovných pozemkov nebola doriešená náhrada škody požadovaná žalobcom, žalovaná ju prerokuje s obcou Rozhanovce v zmysle predmetnej zmluvy.

Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu k tomuto vyjadreniu žalovanej v podaní zo dňa 18.09.2014, ktoré bolo súdu doručené dňa 25.09.2014 uviedol, že žalovaná zavádzajúco interpretuje skutočnosti. Poukázal na to, že Zmluva o spôsobe minimalizácie škôd bola uzatvorená v roku 2014, avšak žalobca si uplatňuje škodu za obdobie 2013, kde žalovaná obštrukciou nenaplnila ustanovenia zákona 23/1992 Zb. o poľovníctve a to neúčasťou kompetentného zástupcu na stretnutí na obecnom úrade Rozhanovce dňa 30.08.2013, kde sa mal nájsť spôsob eliminácie škôd spôsobených zverou občanom obce. V čase požiadaviek žalobcu v roku 2013 nemala žalovaná uzavretú dohodu a podľa všetkých dokumentov je to zrejmé, že to bolo z dôvodu na strane žalovanej. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že na základe zmluvy o náhrade prípadných škôd spôsobených zverou a na zveri, ktorá bola uzavretá dňa 02.07.2014 sa podieľal jednak užívateľ poľovného revíru a jednak užívateľ poľovných pozemkov v pomere podľa vzájomnej dohody, takéto konanie je v rozpore so zákonom ak odporca neuzavrel dohodu v zmysle zákona a to konaním, resp. nekonaním na jeho strane v čase vzniku škody, resp. uzatvoril zmluvu s určitými podmienkami a to viac ako rok po vzniku škody. Neoznamuje súdu zavádzajúco kto je užívateľom poľovného revíru, kto je užívateľom poľovných pozemkov a neprikladá k vyjadreniu ani znenie zmluvy a dohody.

Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávania na ktorých vykonal dokazovanie a to listinami- žiadosťami o náhradu škody, fotodokumentáciou, odpoveďami na žiadosti o náhradu škody, informatívnym výpisom z katastra nehnuteľností vytvorený cez Katastrálny portál ku parcele č. XXXX/ X nachádzajúcej sa v katastrálnom území: Rozhanovce, Rozhodnutím Obvodného lesného úradu Košice zo dňa 14.07.2009 číslo : 2009/00324-2, Rozhodnutím Okresného úradu Košice - okolie, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva zo dňa 02.02.2001, číslo 2001/00128/PR, Rozhodnutím Lesného úradu Košice číslo : 1007/1994 zo dňa 30.12.1994, znaleckým posudkom číslo 29/2013 predloženým žalobcom, informatívnymi cenami plodín, výsluchom žalobcu, prednesom zástupkyne žalovanej a zástupcu žalovaného, výsluchom svedkov a zistil tento skutkový stav :

Žiadosť zo dňa 16.07.2013 adresovanou Lesnému hospodárstvu Poľovnícke združenie Rozhanovce, požiadal žalobca o náhradu škodu za zničenú úrodu na pozemku, ktorý sa nachádza v katastrálnom území obce Rozhanovce, na parcele číslo XXXX/X, podiel číslo 15 pričom uviedol, že výšku škody odhaduje na sumu 1.500,- EUR.

Predložená fotodokumentácia farebná ako aj čiernobiela zachytáva škody na poľnohospodárskych pozemkoch na ktorých je porast pšenice, kukurice a iné plodiny.

Zo žiadosti o náhradu škody zo dňa 16.07.2013 adresovanej žalobcom Lesnému hospodárstvu, ktorá bola na Obvodný lesný úrad doručená dňa 18.07.2013 je zrejmé, že žalobca požiadal Lesné hospodárstvo o náhradu škody na poľnohospodárskych plodinách, ktoré pestuje na pozemku, ktorý sa nachádza v katastrálnom území obce N., na parcele číslo XXXX/X podiel číslo 15, pričom výšku škody odhaduje na sumu 1.500,- EUR.

Z podania Obvodného lesného úradu v Košiciach zo dňa 12.07.2013 bolo zistené, že Obvodný lesný úrad oznámil žalobcovi, že užívateľom poľovného revíru Bažantnica Rozhanovce, ktorý je v predmetnej veci náhrady škody príslušný, je Univerzita Veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach.

Písomným podaním zo dňa 23.08.2013 pozval starosta obce Rozhanovce žalobcu na stretnutie určené na deň 30.08.2013, ktorého cieľom bolo nájsť spôsob eliminácie škôd spôsobených zverou občanov tejto obce.

Písomným podaním zo dňa 17.10.2013 požiadal žalobca Univerzitu Veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach o písomné vyjadrenie k zaslanej žiadosti o odškodnenie za zničenú úrodu divou zverou na jeho pozemku.

Podaním zo dňa 22.10.2013 vyzvala žalovaná žalobcu o doplnenie dátumu kedy škoda vznikla a dátumu kedy ju zistil, čo žalobca urobil písomným podaním zo dňa 06.11.2013, kde uviedol, že škoda vznikla v období od 10.07. až do 28.07.2013, pričom prvý vznik škody spozoroval 11.07.2013, ktorú škodu aj nahlásil a následne boli vykonať obhliadku pracovníci z Poľovného združenia Rozhanovce dňa 12.07.2013.

Písomným podaním zo dňa 28.11.2013 oznámila žalovaná žalobcovi, že nakoľko si žalobca neuplatnil žiadosť o náhradu škody v stanovených lehotách v zmysle ustanovenia § 70 odsek 1 písmeno a) zákona číslo 274/2009 Z. z. o poľovníctve a neuviedol opatrenia, ktoré vykonal na zabránenie škôd spôsobených zverou v zmysle ustanovenia § 70 odsek 2 zákona a nedohodol spôsob a formu minimalizácie škôd spôsobovaných zverou a na zveri, žalovaná nesúhlasí s náhradou ním požadovanej škody.

Predžalobnou výzvou zo dňa 31.01.2014 žalobca prostredníctvom svojho zástupcu vyzval žalovanú na úhradu vzniknutej škody na ktorej aj naďalej trvá. Žalovaná na to reagovala listom zo dňa 23.04.2014, ktorým oznámila, že nesúhlasí s náhradou požadovanej škody a trvá na ústnych a písomných vyjadreniach.

Výzvou zo dňa 30.05.2014 vyzval žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovanú na predostrenie návrhov na uzavretie konkrétnej dohody o spôsobe a forme minimalizácie škôd spôsobených poľovníctvom, zverou a na zveri, na čo reagovala žalovaná písomne podaním zo dňa 03.07.2014, ktorým právnemu zástupcovi starostu oznámila, že platí nájomné obci Rozhanovce za poľovné pozemky a s ňou ako aj príslušnou i vo vzťahu k žalobcovi uzatvorila Zmluvu o spôsobe a forme minimalizácie škôd spôsobovaných zverou a na zveri a to dňa 02.07.2014, ktorá bola uzavretá medzi užívateľom poľovného revíru, teda žalovanou a užívateľom poľovných pozemkov, ktorými je obec Rozhanovce. Z obsahu tejto zmluvy je zrejmé, že v nej boli stanovené povinnosti užívateľa poľovného revíru ako aj povinnosti užívateľa pozemku a takisto bola dohodnutá zodpovednosť a uplatnenie nároku na náhradu škody, ktorá je upravená v článku 5 v zmysle ktorého podľa odseku 1 miera zodpovednosti užívateľa poľovných pozemkov a užívateľa poľovného revíru za škody spôsobené zverou a na zveri sa posudzuje postupom podľa § 69 a § 70 zákona a prípadné škody spôsobené zverou a na zveri vzniknuté napriek aplikácii spôsobov a foriem minimalizácie škôd dohodnutých v tejto zmluve budú zmluvné strany riešiť predovšetkým dohodou. Táto zmluva bola zverejnená dňa 07.07.2014 a účinnosť nadobudla 08.07.2014 a platí do 11.08.2019.

Z informatívneho výpisu z katastra nehnuteľností vytvoreného prostredníctvom katastrálneho portálu Úradu geodézie, kartografie a katastra SR dňa 20.04.2015 je zrejmé, že parcela číslo XXXX/X nachádzajúca sa v katastrálnom území : Rozhanovce má výmeru 279785 m2 a ide o ornú pôdu, pričom tento pozemok je umiestnený mimo zastavaného územia obce.

Rozhodnutím Okresného úradu Košice - okolie, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva zo dňa 02.02.2001, číslo 2001/00128/PR bol schválený zjednodušený rozdeľovací plán a boli vytýčené náhradné pozemky, nachádzajúce sa v katastrálnom území Rozhanovce, parcela katastra nehnuteľností číslo XXXX/X, lokalita za STS-kou pre 30 užívateľov, medzi ktorými je aj žalobca, ktorému bola vyčlenená z tejto parcely orná pôda vo výmere 0,4856 ha a to z dôvodu, že sa ukázala potreba vyčlenenia týchto pozemkov z dôvodov, že im vlastnícky patriace pozemky sú v nájme poľnohospodárskeho podniku Agrodružstvo Rozhanovce, ku ktorým skončil nájomný vzťah ku

dňu 01.10.1997 a tieto sú neprístupné, a z toho dôvodu boli pre týchto užívateľov vytýčené náhradné pozemky a to na pozemkoch, ktoré sú v nájme poľnohospodárskeho podniku.

Rozhodnutím Lesného úradu Košice číslo : 1007/1994 zo dňa 30.12.1994 bola uznaná samostatná bažantnica s názvom „Bažantnica Rozhanovce“ pozostávajúca z pozemkov tam uvedených, ktorej výmera je 3.816 ha.

Rozhodnutím Obvodného lesného úradu Košice zo dňa 30.06.2008 číslo 2008/00356 bol zabezpečený výkon práva poľovníctva v samostatnej Bažantnici Rozhanovce tak, že ním bola poverená Univerzita veterinárneho lekárstva v Košiciach na dobu od doručenia tohto rozhodnutia do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o schválení zmlúv podľa § 16 odsek 1 zákona o poľovníctve, najdlhšie však na dobu 10 rokov od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rozhodnutie bolo doručené žalovanej dňa 14.07.2008.

Rozhodnutím Obvodného lesného úradu Košice zo dňa 14.07.2009 číslo 2009/00324-2 bola schválená zmluva o nájme výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíri samostatnej Bažantnici Rozhanovce, ktorá bola uznaná rozhodnutím Obvodného lesného úradu Košice číslo 2007/00282-1 zo dňa 09.08.2007 v znení rozhodnutia Krajského lesného úradu v Košiciach, číslo 2007 / 00211 zo dňa 08.10.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.10.2007 a to na dobu 10 rokov od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia uzavretej medzi Univerzitou Veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach a vlastníkmi, resp. nimi splnomocnenými osobami tam uvedenými. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.02.2009.

Žalobca počas priebehu celého konania zotrval na svojom podanom návrhu.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 09.06.2015 uviedol, že keďže škoda na plodinách bola spôsobená zverou diviačou a srnčou, žalobca sa obrátil na v tom čase majúc vedomosť o tom, tie organizácie, ktoré by podľa neho mohli zodpovedať za škodu. Vtedy prišiel na kontrolu pán Y., pán Y. a prišla tam ešte aj pani, ktorá mala na starosti administratívu bažantnice. Podľa toho teda ako mal žalobca vedomosti, tak adresoval aj listiny, ktorými sa dožadoval náhrady škody a to Okresnému úradu odboru lesného hospodárstva aj polícii aj priamo následne aj bažantnici. Na základe toho má za to, že si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody v zmysle zákona o poľovníctve. Uviedol, že žiadosť žalobca adresoval zástupcom v rámci Bažantnice a to že títo žiadosť nepostúpili ďalej, nemôže byť na ťarchu žalobcu. Následne žalobca komunikoval len s pánom Y., resp. s pani, ktorá preberala žiadosti z účelového zariadenia, kde vždy boli nahlásené dátumy vzniku škôd a ich výška. Podľa neho, keďže je bažantnica účelové zariadenie, tak bola kompetentná v tomto smere konať. Uviedol, že pokiaľ by obec mala zastupovať týchto drobných poľnohospodárov, tak obec ani nemala záujem riešiť túto problematiku a pokiaľ ide o samotnú Zmluvu o spôsobe a forme minimalizácie škôd, táto bola uzavretá až v roku 2014 a nemôže platiť spätne. Pokiaľ ide o opatrenia, aké žalobca vykonal vo vzťahu k zabráneniu vzniku škôd a tak boli to ľudské vlasy, vedro s rádiom, strašiaky, nočné stráženie aj sprej s tým, že ohradenie pozemkov nie je možné vzhľadom na ich charakter.

Zástupkyňa žalovanej na pojednávaní konanom dňa 09.06.2015 uviedla, že rozhodnutím Obvodného lesného úradu Košice bola vytvorená samostatná bažantnica a to v roku 2007 a následne v roku 2008 bol zabezpečený výkon práva poľovníctva pre žalovanú a v roku 2009 bola schválená zmluva o nájme výkonu práva poľovníctva v bažantnici Rozhanovce, ktorá bola uzavretá s 9 veľkými subjektmi, pričom objem pozemkov bol 3.358 ha a týchto 9 pozemkov malo v nájme tých 2.100 ha, čo je vlastne 62,54 % a toto rozhodnutie sa vzťahovalo aj na drobných poľnohospodárov majúcich v užívaní výmeru do tých 10 ha. Poukázala na ustanovenia § 25 a 26 zákona o poľovníctve, ktoré hovorí o povinnostiach užívateľa poľnohospodárskeho pozemku a poľnohospodárskeho revíru ako aj na ustanovenie § 69 o zodpovednosti užívateľa poľovného revíru za škodu. Uviedla, že v zmysle ustanovenia § 69 odsek 7 písmeno e) zákona o poľovníctve užívateľ poľovného revíru nie je povinný uhradiť škody spôsobené zverou, ktorej lov nemal povolený alebo schválený a pokiaľ ide o to, že škoda bola spôsobená diviakmi, v tom období keď škoda bola spôsobená žalobcovi nebol schválený odstrel diviačej zveri. Poukázal na to, že žalobca adresoval žiadosť o náhradu škody na rôzne organizácie aj na účelové zariadenie Rozhanovce, ktoré následne táto žiadosť bola doručená na správne pracovisko, avšak podľa nej táto žiadosť neobsahovala všetko, čo má obsahovať v zmysle ustanovenia § 70 odsek 2 zákona o poľovníctve. Má za to, že im nebolo oznámené aké opatrenia boli prijaté a uviedla, že sa nikdy nebránili

a ani nikdy nepopierali, že pokiaľ ide o pracovisko bažantnica, že by neboli kompetentní v tomto smere. Uviedla, že sa nikdy sa nebránili náhrade škody a je potrebné v tomto prípade aj posudzovať mieru spoluzavinenia. Pokiaľ ide o výšku škody, ktorú požaduje žalobca, podľa nej nepreukázal ďalšie zložky, na základe ktorých by bolo možné presne špecifikovať túto škodu.

Žalobca predložil v konaní znalecký posudok číslo 29/2013 vyhotovený znalcom v odbore : poľnohospodárstvo, ochrana životného prostredia odvetvie rastlinná produkcia (všeobecná aj špeciálna), živočíšna produkcia (všeobecná aj špeciálna), odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy, odhad škôd poľnohospodárskej pôdy, odhad škôd v životnom prostredí - Z.. S. W., Y. XX, R., okres Košice

- okolie, ktorého zadávateľom bol A. X., samostatne hospodáriaci roľník, objednávka zo dňa 05.06.2013, vo veci vyčíslenia strát na poľnohospodárskej plodine zemiakoch vzniknutých A. X. spôsobenej lesnou zverou - diviakmi. Zo záverov tohto znaleckého posudku vyplýva, že celková škoda spôsobená lesnou zverou na poľnohospodárskej pôde na zemiakoch pánovi A.X. X., samostatne hospodáriacemu roľníkovi Rozhanovce, činí 1 409,19 EUR.

Žalobca predložil súdu aj ceny zemiakov za roky 1998 - 2012 podľa správy Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra k 30.06.2014, ceny obilnín podľa správy Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva k 30.06.2014 za roky 2011 - 2014 ako aj cenník osiva kukurice za rok 2013 a Agrárne trhové informácie Slovenska číslo 25/2013 s cenami zeleniny a ovocia v 50. týždni v roku 2013 pričom v podaní zo dňa 23.09.2015 súdu uviedol, že primárne doklady preukazujúce náhradu spôsobenej škody žalobca nemá a nevie ich iným spôsobom zabezpečiť ani získať.

Na pojednávaní konanom dňa 05.10.2015 právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe, uviedol že súdu doložil vyššie uvedené doklady o výške náhrady škody, nakoľko primárne odklady žalobca nemá v držbe a preto sa ich snažil získať prostredníctvom dodávateľov u ktorých žalobca nakupoval predmetné plodiny, čo sa mu však nepodarilo a navrhol, aby k otázke výšky škody a k cenovým reláciám súd vypočul žalobcu.

Zástupkyňa žalovanej uviedla, že tieto doklady nemožno akceptovať, pretože pokiaľ ide o znalecký posudok, tento bol vypracovaný pre pán A.X. X. a nie pre žalobcu a nepremieta škodu, ktorá vznikla na pozemku, ktorá je vo vlastníctve žalobcu. Pokiaľ ide o výšku škody, namietala, že nebolo uvedené množstvo plodín, na ktorých vznikla škoda, ani ich druh, ďalej to, že pokiaľ ide o predmetný znalecký posudok, ktorý bol predložený, tak je z júna 2013, avšak škoda u žalobcu vznikla až v júli roku 2013. Pokiaľ žalobca v ohlásení uvádzal, že mu vznikla škoda na zemiakoch, zelenine a zrne, predložený znalecký posudok je len na zemiaky. Podľa nej žalobcovi zanikol nárok na náhradu škody, nakoľko v samotnom ohlásení vzniku škody neboli uvedené opatrenia, ktoré vykonal na eliminovanie škôd.

Žalobca pri svojom výsluchu na pojednávaní konanom dňa 05.10.2015 uviedol, že už v roku 2012 prvýkrát podal žiadosť o odškodnenie u žalovanej a následne keď mu vznikla škoda v roku 2013 podal žiadosť doporučene, avšak nikto sa mu neohlásil, išiel preto priamo za nimi, škoda mu vznikla na pozemku, čo je orná pôda po Vajkovskou cestou, ktoré užíva ako dočasný užívateľ za pôdu, ktorú nemôže užívať a ktorú užíva poľnohospodárske družstvo. V roku 2013 mal tam nasadené zemiaky, asi 30 árov, zeleninu, kukuricu, fazuľu a výmera pozemku je 54 árov. V roku 2013 mu vznikla škoda, pričom prvýkrát mu boli rozryté zemiaky len asi do výšky 15-20 cm porast zemiakov. Najprv bolo rozrytých 12 riadkov, 10 metrov od cesty a potom až po spodok - to bola prvá várka, druhá várka škody vznikla do dvoch týždňov a do jesene bola zničená aj kukurica a bol rozrytý celý pozemok. Uviedol, že pozemok nie je oplotený, lebo sa nedá oplotiť, je to náhradný pozemok a že má vedomosť o tom, že tento sa nachádza v poľnohospodárskom revíri. Pokiaľ ide o ním vykonané opatrenia, tak mal tam strašiaky, zberal aj ľudské vlasy, ktoré nosil na tú pôdu, avšak zabralo to len také 2-3 dni a potom púšťal tranzistor z auta a išlo to nonstop. Do jesene do zberu na tomto pozemku nebolo skoro nič, namiesto 50 vriec zemiakov zobral len 5 vriec a škoda mu vznikla nielen na zemiakoch ale aj na kukurici, fazuli, hrachu a uhorkách. Pokiaľ ide o výšku škody, ktorú si uplatňuje v tomto konaní, túto určil tak, že skoré zemiaky v tom čase predával za 70 - 80 centov za jeden kilogram a 50 centov za jeden kus kukurice a tak ďalej. Poukázal na to, že volal aj zástupcov od žalovanej, ktorí prišli a povedali mu že nemá žiadne opatrenia. Keď škoda vznikla, tak poslal doporučený list na veterinu s tým, že sa mu to vrátilo späť a on osobne bol potom za pánom Y.. Podľa neho škoda bola spôsobená diviačou zverou, čo je zrejmé podľa tých stôp. Uviedol, že škoda vznikala aj ostatným tak, ako tam majú pozemky. V noci chodieval pravidelne strážiť,

avšak po tom, čo sa tam strieľalo, už strážiť nebol. Pozemok sa nachádza od obce 150 m a od lesa 2 km alebo 1 km. Žalovaná mu ponúkla aj na odškodnenie diviaka avšak to na takúto dohodu nepristúpil.

Svedok J.. H. Y. na pojednávaní konanom dňa 05.10.2015 uviedol, že je zamestnaný na Univerzite Veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach. Pamätá sa na udalosť, keď žalobcovi vznikla škoda, pamätá si na to, že škoda vznikla aj jeho bratovi A. X.. Na tomto pozemku sa bol pozrieť spoločne s jeho kolegom Z.. Y. a následne sa k tomu aj vyjadrili. Svedok uviedol, že žalobca mal na tomto pozemku rôzne druhy kultúr a bolo zrejmé, že škodu mu spôsobila voľne žijúca zver, ktorá prišla na tento pozemok alebo ním prešla a následne poškodila, tam sa nachádzajúce plodiny. On aj požiadal žalobcu, aby vyčíslil výšku škody a ponúkol možnosti odškodnenia avšak tieto žalobca však neprijal a chcel namiesto toho obilniny, ktoré mu však žalovaná nemohol a ponúknuť, pretože žiadne obilie nepestujú, žalobca však ani napriek výzve nevyčíslil výšku škody. Svedok uviedol, že vysvetlil žalobcovi, že by bolo vyčíslenie najvhodnejšie cez súdno - znalecký posudok, ktorý si však žalobca nedal vyhotoviť, tento si dal vyhotoviť len jeho brat A. X.. Žalobca sa už pri prvej obhliadke nevedel vyjadriť aká bola výška škody a pri stretnutí so žalobcom mu svedok odporúčal, že by bolo vhodné využiť elektrický plot, čo je najlepší spôsob ochrany pred vznikom škôd na plodinách pestovaných na tomto pozemku. Pokiaľ ide o fotografie čiernobiele a farebné, ktoré žalobca predložil súdu do spisu, sám svedok uviedol, že nie je zrejmé z akého obdobia tieto fotografie pochádzajú, nie je zrejmé čo to je, ani kedy boli urobené. Svedok potvrdil, že v čase vzniku škôd nebola uzavretá zmluva o spôsobe a forme minimalizácie škôd. Pokiaľ ide o samostatnú bažantnicu, uviedol, že tento revír je hlavne určený pre lov a chov bažantov, teda drobnej zveri, diviačia zver tu nie je plánovaná, nie je plánovaný ani jej chov ani lov a nie je teda žiaduca. Revír má charakter poľovný a lov diviačej zveri sa tu uskutočňuje na základe výnimky, o ktorú musia žiadať Ministerstvo pôdohospodárstva. Zákon im ukladá povinnosti, ktoré musia zabezpečiť pre chov zveri a musia plniť schválený plán lovu a chovu. Pokiaľ ide o povolený odstrel diviakov, svedok uviedol, že v roku 2013 pokiaľ ide o dospelých diviakov bol povolený odstrel dvoch kusov dospelého samca, tri kusy dospelá samica, kategória prasa lanštiak bola stanovená neobmedzene. V súčasnosti vykonáva žalovaná tzv. odvádzacie prikrmovanie, keď od spoločnosti Agrotrade získali kukuricu a túto kukuricu v čase keď sú vysievané polia, aplikujú na určité oblasti, aby odvádzali diviačiu zver.

Svedok T. E. na pojednávaní konanom dňa 05.10.2015 uviedol, že ako starosta obce Rozhanovce zorganizoval stretnutia viacerých občanov, ktorým vznikli škody a na stretnutia boli aj pozvaní zástupcovia žalovanej, ktorí sa však na prvom stretnutí nezúčastnili. Pokiaľ ide o pána žalobcu, má vedomosť o tom, že tento vykonal viaceré opatrenia na zabránenie vzniku škôd, avšak táto nebola dostačujúca. Na obhliadke pozemku, na ktorom žalobca pestuje plodiny a kde mu vznikla škoda nebol, avšak následne bol žalobca za ním. Teda má vedomosť o tom, že aj iným užívateľom týchto pozemkov vznikli škody, avšak ostatní si to neuplatňovali cestou súdu a o výške škody nemá vedomosť.

Správou z Okresného úradu Košice - okolie, pozemkový a lesný odbor zo dňa 02.11.2015 bolo súdu oznámené, že v poľovnom revíri samostatná Bažantnica Rozhanovce diviačia zver nie je bonitovaná a odstrel a lov je iba na základe povolenia mimoriadneho lovu zveri, ktorá v tomto poľovnom revíri bola povolená od 01.01.2013 do 28.02.2013 v kategórii lanštiak a prasa, následne od 06.05. 2013 do konca roka 2013 v kategórii diviak, diviačica, lanštiak a prasa. Pokiaľ ide o srnčiu zver, táto je bonitovaná a jej lov sa vykonáva na základe schváleného plánu chovu a lovu zveri.

Súdom určené pojednávanie na deň 19.01.2016 bolo odročené za účelom uzavretia mimosúdnej dohody. Písomným podaním právneho zástupcu žalobcu zo dňa 01.03.2016 bolo súdu oznámené, že k mimosúdnej dohode nedošlo.

Na pojednávaní dňa 17.03.2016 zotrval žalobca na podanom návrhu a účastníci a zástupcovia zotrvali na všetkých doterajších prednesoch.

Právny zástupca žalobcu vo svojej záverečnej reči uviedol, že v čase vzniku škody neexistovala zmluva o spôsobe úhrady škôd spôsobených zverou a na lesnej zveri. Žalovaná nespolupracovala v zmysle ustanovenia § 69 odsek 1 a 2 zákona o poľovníctve s užívateľmi poľovného revíru a pozemkov a nevykonala opatrenia na zabránenie vzniku škôd spôsobených zverou. Žalobca oznámil kompetentným zamestnancom vznik škôd, čo vyplynulo aj zo samotného dokazovania a pokiaľ ide o samotnú výšku škody, táto bola preukazovaná priamo na mieste, že sa k nim žalobca nevyjadroval a očakával tieto vyjadrenia v písomnej forme. Pokiaľ ide o výšku škôd aj napriek tomu, že žalobca predmetnými listinami

o výške škody nedisponuje, z hľadiska spôsobu a možnosti výpočtu pokúsil sa súdu doložiť štatistické ukazovatele priemerných cien jednotlivých komodít, ktoré sú predmetom škody. Má za to, že je žaloba dôvodná a navrhuje, aby jej súd vyhovel.

Zástupkyňa žalovanej v záverečnej reči uviedla, že žiada žalobu zamietnuť, má za to, že žalobca nepreukázal aké opatrenia vykonal k zabráneniu vzniku škôd a v spojení s nahlásením vzniku škody tieto opatrenia nenahlásil čo znamená, že jeho nárok na náhradu škody z toho dôvodu zaniká. Pokiaľ ide o výšku škody ktorú žalovaná namieta, poukázala na to, že žalobca na preukázanie výšky škody použil znalecký posudok, ktorý sa týka iného sporu a v žalobcom predložených štatistických údajoch tam nie je presne rozpísané druh, cena a ďalšie položky, na základe ktorých by bolo možné vyčísliť aká škoda žalobcovi vznikla, na základe toho má za to, že neboli splnené podmienky pre uplatnenie náhrady škody. Poukázala na to, že aj keď bola zmluva o spôsobe a minimalizácie škôd spôsobených zverou zverou uzavretá až následne, je v nej uvedené, že akákoľvek škoda sa má riešiť dohodou a zo strany žalovanej bolo tých pokusov o dohodu vo vzťahu k žalobcovi viac.

Na základe takto zisteného, súd právne uzatvára:

Podľa ustanovenia § 69 odsek 1 zákona číslo 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov užívateľ poľovného revíru zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym užívaním poľovného revíru. Za nesprávne užívanie poľovného revíru na účely tohto zákona sa považuje poľovnícke hospodárenie, ktoré je v rozpore s § 26 odsek 1 písmeno a), c), d), f), h), i), l) a m).

Podľa ustanovenia § 69 odsek 2 zákona číslo 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov užívateľ poľovného revíru je povinný uhradiť škodu spôsobenú nesprávnym užívaním poľovného revíru na poľovných pozemkoch alebo na poľovných plodinách dosiaľ nezobratých, viniči alebo na lesných porastoch.

Podľa § 69 odsek 5 zákona číslo 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov je povinný urobiť primerané opatrenia na zabránenie vzniku škôd spôsobených zverou, pričom však nesmie zver zraňovať. Za primerané opatrenia sa považuje najmä výsev odpútavacích plodín a výsadba ohryzových plôch. Ak vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov takéto opatrenia neurobí, znáša škodu podľa miery jeho zavinenia.

Podľa ustanovenia § 69 odsek 6 zákona číslo 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov nevykonáva opatrenia potrebné na zabránenie vzniku škôd spôsobených zverou, môže tak urobiť užívateľ poľovného revíru, ak tým neobmedzuje užívanie poľovného pozemku na poľnohospodársku alebo lesnú výrobu a ak s tým užívateľ poľovného pozemku súhlasí.

Podľa ustanovenia § 69 odsek 7 písmeno e) zákona číslo 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov užívateľ poľovného revíru nie je povinný uhradiť škody spôsobené zverou, ktorej lov nemal povolený alebo schválený.

Podľa ustanovenia § 26 odsek 1 písmeno l zákona číslo 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov užívateľ poľovného revíru je povinný zabezpečiť celoročnú starostlivosť a ochranu zveri a poľovného revíru. Na ten účel najmä dohodnúť písomnú zmluvu s užívateľom poľovného pozemku, spôsob a formu minimalizácie škôd spôsobených zverou a na zveri.

Podľa ustanovenia § 70 odsek 1 písmeno a) zákona číslo 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym užívaním poľovného revíru si uplatní poškodený u užívateľa poľovného revíru pri škodách na poľnohospodárskych pozemkoch, poľných plodinách a poľnohospodárskych porastoch do 15 dní odo dňa keď škodu zistil, do dvoch mesiacov odo dňa, keď škoda vznikla. Podľa ustanovenia § 70 odsek 2 zákona číslo 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov súčasne s uplatnením nároku na náhradu škody

nesprávnym užívaním poľovného revíru uvedie poškodený výšku škody. Ak poškodený vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov v lehotách uvedených v odseku 1 vznik škody nenahlási a súčasne nenahlási požadovanú výšku náhrady a neuvedie opatrenia, ktoré vykonal na zabránenie škôd spôsobených zverou jeho nárok na náhradu škody zaniká. Ak bola škoda spôsobená na poľnohospodárskych plodinách a poľnohospodárskych porastoch a jej rozsah sa dá zistiť len v čase zberu, poškodený uvedie jej výšku do 15 dní po vykonaní zberu.

Podľa ustanovenia § 442 odsek 1, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení uhrádza sa skutočná škoda a to čo poškodenému ušlo. Škoda sa uhrádza v peniazoch ak však o to poškodený požiada, ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do pôvodného stavu.

Predmetom sporu je nárok na náhradu škody, ktorá žalobcovi vznikla na poľnohospodárskych plodinách pestovaných žalobcom na pozemku, ktorý sa nachádza v poľovnom revíri, ktorého užívateľom je žalovaná.

Ako vyplýva z vyššie citovaného ustanovenia § 69 zákona o poľovníctve zodpovednosť užívateľa poľovného revíru za škodu na poľovných pozemkoch alebo plodinách na takýchto pozemkoch vysadených spôsobenú užívaním poľovného revíru je podľa zákona o poľovníctve daná ako objektívna, čo znamená, že užívateľ poľovného revíru za vzniknutú škodu zodpovedá bez ohľadu na jeho zavinenie, teda aj vtedy, keď svojim konaním alebo opomenutím škodu nezavinil. Užívateľ poľovného revíru je teda povinný nahradiť škodu, ktorá bola v poľovnom revíri spôsobená výkonom práva poľovníctva na poľovných pozemkoch alebo na poľných plodinách, ktorú spôsobila zver, ktorej chov a lov bol v poľovnom revíri plánovaný alebo ktorej lov bol povolený. Postup užívateľa poľovných pozemkov pri uplatňovaní náhrady škody voči užívateľovi poľovného revíru upravuje citované ustanovenie § 70 zákona číslo 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov znení neskorších predpisov. Užívateľ poľovného pozemku je povinný prijať opatrenia na zabránenie škody spôsobenej zverou, pričom nesmie nimi zver zraňovať. Ak užívateľ takéto opatrenia neprijme, znižuje sa náhrada škody podľa miery zavinenia. Rovnaké opatrenia môže prijať užívateľ poľovného revíru.

Vykonaným dokazovaním zhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti má súd za to, že návrh žalobcu nie je dôvodný.

V konaní nebolo sporné to, že žalobca bol a aj v súčasnej dobe je užívateľom poľnohospodárskeho pozemku č. 3146/1 o výmere 48 árov v katastrálnom území obce Rozhanovce, ktorý mu bol pridelený Rozhodnutím Okresného úradu Košice - okolie číslo : 2001/00128/Pr. zo dňa 02.02.2001 ako náhradný pozemok za pozemok ktorý užíva poľnohospodárske družstvo. V konaní nebolo sporné ani to, že tento pozemok sa nachádza v poľovnom revíri - v samostatnej Bažantnici Rozhanovce, čo potvrdil sám žalobca pri svojej účastníckej výpovedi a žalovaná to v konaní nepopierala. V konaní nebolo takisto sporné ani to, že žalovaná je užívateľom poľovného revíru samostatná Bažantnica Rozhanovce, ktorý bol uznaný Rozhodnutím lesného úradu Košice zo dňa 30.12.1994 číslo 1007/1994. Spornou nebola ani tá skutočnosť, že žalovaná v tomto poľovnom revíri vykonáva právo poľovníctva na základe Rozhodnutia Obvodného lesného úradu Košice zo dňa 30.06.2008 číslo :2008/00356. Tieto skutočnosti potvrdila aj žalovaná prostredníctvom svojej zástupkyne na pojednávaní. V konaní nebolo sporné ani to, že žalobcovi vznikla na vyššie uvedenom pozemku ktorý užíva škoda, čo bolo zrejmé jednak z jeho účastníckej výpovede ako aj z listín predložených a to z výziev, ktorými si uplatňoval nárok na náhradu škody voči jednotlivým inštitúciám. Túto skutočnosť - vznik škody na predmetnom pozemku žalovaná nepopierala.

V konaní bolo sporné to, či si žalobca svoj nárok, teda nárok na náhradu škody uplatnil v zákonom stanovenej 15 - dňovej lehote v zmysle ustanovenia § 70 zákona o poľovníctve a ak áno, v akej výške je žalovaná povinná nahradiť žalobcovi vzniknutú škodu.

V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 70 zákona o poľovníctve je poškodený povinný uplatniť si svoj nárok na náhradu škody u užívateľa poľovného revíru v subjektívnej 15 dňovej lehote, avšak najneskôr v objektívnej lehote do 2 mesiacov odo dňa keď škoda vznikla. Súd tu poukazuje na to, že ustanovenie § 70 zákona o poľovníctve nestanovuje striktne, či si má poškodený tento uplatniť nárok písomne alebo

ústne. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na znenie ustanovenia § 19 odsek 1 zákona číslo 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov v zmysle ktorého podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice alebo elektronickým prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona a možno ho urobiť aj telegraficky alebo telefaxom, také podanie obsahujúce návrh alebo telefaxom, pričom použitie Správneho poriadku vo vzťahu k zákonu o poľovníctve je dané ustanovením § 79 odsek 1 zákona o poľovníctve, kde je uvedené, že na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní ak tento zákon neustanovuje inak. V konaní nebolo sporné to, že žalobca si písomne uplatnil nárok na náhradu škody a to na Obvodnom lesnom úrade ako aj na lesnom hospodárstve na poľovníckom združení Rozhanovce, čo žalobca aj súdu preukázal žiadosťami o náhradu škody. V konaní bolo preukázané a to výsluchom žalobcu, že si túto náhradu škody ústne uplatnil na účelovom zariadení pre chov a choroby zveri, rýb a včiel v Rozhanovciach, čo nepoprela ani zástupkyňa žalovanej vo svojich prednesoch na pojednávaní keď sama na pojednávaní konanom dňa 09.06.2015 že sa nikdy nebránili a ani nikdy nepopierali, že pokiaľ ide o pracovisko bažantnica, že by neboli kompetentní v tomto smere. Táto skutočnosť nepriamo vyplynula aj zo svedeckej výpovede J.. H. Y.. Vychádzajúc z tohto má súd za to, že k uplatneniu nároku na náhradu škody došlo na účelovom zariadení žalovanej a to ústne v zákonom stanovenej subjektívnej lehote.

Pokiaľ ide o náležitosti uplatnenej žiadosti o náhradu škody nemožno prisvedčiť žalovanej, že táto nemala zákonom stanovené náležitosti v zmysle ust. § 70 ods. 2 zákona o poľovníctve a teda že nárok žalobcu na náhradu škody zanikol. Pokiaľ aj žalobca neuviedol opatrenia, ktoré vykonal na zabránenie škôd spôsobených zverou, nesplnenie tejto povinnosti nemôže mať za následok zánik nároku na náhradu škody. Ustanovenie § 70 odsek 2 zákona o poľovníctve totiž pre vznik nároku na náhradu škody poškodeného zakotvuje tri podmienky, ktorými je nahlásenie škody v zákonnej lehote, nahlásenie požadovanej výšky náhrady a uvedenie opatrení vykonaných na zabránenie týchto škôd. Nesplnenie len jednej z týchto troch povinností nemôže byť dôvodom pre zánik nároku na náhradu škody opačný výklad by bol v rozpore s duchom zákona zohliadniac, že nevykonanie opatrení na zabránenie škody sa posudzuje aj z hľadiska spoluzodpovednosti za spôsobenú škodu v zmysle pravidiel Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z tohto mal súd teda za to, že žalobcovi prípadným neoznámením opatrení, ktoré vykonal na zabránenie vzniku škôd nezanikol nárok na náhradu škody. Súd však vychádzajúc z účastníckej výpovede žalobcu ako aj z výpovede svedka J.. Y. mal za to, že žiadosť o náhradu škody uplatnená ústne mala náležitosti stanovené zákonom.

Súd v konaní vychádzal z toho, že je daná objektívna zodpovednosť žalovanej za škodu spôsobenú na pozemkoch v poľovnom revíri v zmysle ustanovenia § 69 zákona o poľovníctve. Žalovaná svoju zodpovednosť za vzniknutú škodu nepopierala a dovolávala sa však spoluzodpovednosti žalobcu za spôsobenú škodu a teda poukázala na to, že je potrebné zohľadniť mieru spoluzavinenia z dôvodu, že žalobca nevykonal potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škôd. Voči tomuto sa žalobca bránil tým, že uviedol aké opatrenia vykonal na zabránenie vzniku škôd. K tomuto ešte považuje súd za potrebné uviesť, že pokiaľ sa chcela žalovaná so žalobcom dohodnúť a poukazovala na to, že bola v roku 2014 uzavretá Zmluva o spôsobe a forme minimalizácie škôd spôsobovaných zverou a na zveri, táto ju nezbavuje jej objektívnej zodpovednosti za škodu v zmysle zákona o poľovníctve avšak ani za takejto situácie keď škoda vznikla žalobcovi v roku 2013 jej nebránila so žalobcom sa dohodnúť na náhrade škody, čo aj žalovaná využila, avšak k uzavretiu dohody so žalobcom nedošlo.

V konaní bolo povinnosťou žalobcu v súvislosti s jeho tvrdením o vzniku škody uniesť dôkazné bremeno a preukázať výšku škody, ktorá mu na poľných plodinách vysadených na poľnohospodárskom pozemku ktorý užíva a ktorý sa nachádza v poľovnom revíri vznikla.

Po vykonanom dokazovaní má súd za to, že žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno a výšku škody vôbec nepreukázal. Súd v tomto poukazuje na jeho účastnícku výpoveď na pojednávaní dňa 05.10.2015, keď súdu vôbec nevedel presne uviesť na akých plodinách a v ktorom období mu táto škoda vznikla, nakoľko uviedol len to že to bolo v roku 2013 a začiatkom júna roku 2013 mu vznikla škoda a prvýkrát boli rozryté len zemiaky, kde síce špecifikoval do akej výšky porastu boli poškodené a približne na akej ploche a druhá várka škody vznikla behom ďalších dvoch týždňov, z tohto súdu vôbec nie je zrejmé, v akej výške táto škoda vznikla, kedy a ani na akých plodinách, keď sám žalobca len uviedol, že v roku 2013 tam mal zemiaky, zeleninu, kukuricu a fazuľu a následne pri výpovedi uviedol, že škoda vznikla aj na fazuli, hrachu a uhorkách. Pokiaľ ide o samotnú výšku škody 1.500,- EUR, žalobca vôbec súdu nešpecifikoval z čoho pozostáva táto suma a na základe čoho si túto výšku náhrady škody

uplatňuje. Vôbec súdu nešpecifikoval ako dospel k tejto výške škody na jednotlivých plodinách, uviedol len že pokiaľ ide o zemiaky použil cenu za akú predával tieto zemiaky a to isté pri kukurici a pri ostatných plodinách to vôbec súdu neuviedol, pričom ani ako je to zrejmé z jeho výpovede nebolo presne zrejmé na akých plodinách škoda vznikla, v akej výške porastu plodiny, na akej ploche poľnohospodárskej pôdy, aká bola nákupná cena a tieto údaje súd považoval za nedostačujúce vstupné údaje pre určenie výšky škody. Pri stanovení výšky škody pokiaľ ide o plochu a zároveň aj samotnú výšku škody nebolo možné vychádzať ani z predloženej fotodokumentácie, nakoľko z nej nie je zrejmé z akého obdobia je táto fotodokumentácia a či sa vôbec jedná o pozemok žalobcu. V tomto smere mal súd za teda to, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno. Pokiaľ súdu predložil znalecký posudok, ktorý si dal vypracovať jeho brat A. X., súd má za to, že tento nie je možné použiť na stanovenie výšky škody v tomto konaní pretože sa dotýka škody vzniknutej len na zemiakoch, ktorá škoda vznikla bratovi žalobcu v období pred vznikom škody u žalobcu a z tohto znaleckého posudku nie je možné ani presne špecifikovať na akej ploche, na akých plodinách v akej výmere a do akej výšky porastu vznikla na týchto plodinách škoda žalobcovi. Takisto by nebolo možné použiť ani štatistické ukazovatele predložené samotným žalobcom z dôvodu, že pre ich použitie chýbajú vstupné údaje pre stanovenie výšky škody a to druh plodiny, množstvo plodiny, výška porastu plodiny na ktorej vznikla škoda, presnú výmeru pozemku na ktorom vznikla na pestovaných plodinách škoda a nákupná cena týchto plodín. V tomto smere súd poukazuje pokiaľ ide o plodiny na ktorých žalobcovi vznikla škoda na rozporuplnú účastnícku výpoveď žalobcu na pojednávaní dňa 05.10.2015. Súd preto následne ani nezisťoval mieru spoluzavinenia žalobcu na vzniku škôd, teda to, či v dostatočnej miere vykonal potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škôd, nakoľko by to bolo za takto zisteného stavu nehospodárne a nadbytočné.

Vychádzajúc takto vykonaného dokazovania mal súd za to, že nárok žalobcu nie je dôvodný a preto o žalobe rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa ustanovenia § 151 ods.1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Keďže zákon dáva možnosť rozhodnúť o trovách konania aj osobitným uznesením, súd o trovách konania rozhodne až osobitným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I, do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2, 3 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).