Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-94-2013.pdf
PDF · 121 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-4C/94/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske samosudkyňou JUDr. Boženou Brinčíkovou v právnej veci žalobcu S. H., nar. XX.X.XXXX, bytom J., A. E. XX, Č. S., zastúpeného JUDr. Ivanou Magdolenovou Joríkovou, advokátkou v Partizánskom, Hrnčírikova 1/B proti žalovanej L. W., nar. X.X.XXXX, bytom H., J. XXX/XX, zastúpenej O.. O. J., nar. XX.X.XXXX, bytom H., R. Z. XXXX/XX, o neúčinnosť právneho úkonu, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že kúpna zmluva o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam uzavretá dňa 27.09.2012 medzi predávajúcim R. W., rodeným W., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., J. XXX/XX, SR a žalovanou L. W., rodenou Š., nar. XX.XX.XXXX,bytom H., J. XXX/XX, SR ako kupujúcou , na základe ktorej nehnuteľnosti v okrese H., obec H., katastrálne územie H., zapísané Okresným úradom , katastrálnym odborom Partizánske na LV č. XXXX ako byt č. XX vo vchode XX, na X.p. v bytovom dome súpisné číslo XXX, postavenom na parcele registra „C“ parc.č. XXXX, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 5910/212550-ín a spoluvlastnícky podiel k pozemku parc.č. XXXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 792 m2 vo veľkosti 5910/212550-ín nadobudla do svojho výlučného vlastníctva žalovaná a na základe ktorej bol rozhodnutím Správy katastra Partizánske zo dňa 15.10.2012, č. vkladu R. XXXX/XX povolený vklad vlastníckeho práva je voči žalobcovi právne neúčinná.
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 99,50 € pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáha proti žalovanej určenia neúčinnosti právneho úkonu - zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pod vkladom R. XXXX/XX-XXXX/XX, uzavretej medzi R. W., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, ako prevádzajúcim a L. W., rod. Š., nar. X.X.XXXX, obaja bytom J. XXX/XX, XXX XX H., J., ktorou nehnuteľnosti - byt č. XX, nachádzajúci sa v bytovom dome so súpis. č. XXX, postavenom na parcele registra „C“, parc. č. XXXX, a spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu so súpis. č. XXX, o veľkosti 5910/21250, a spoluvlastnícky podiel k pozemku parcely registra „C“, parc. č. XXXX o veľkosti 5910/21250, všetko nachádzajúce sa v okrese H., obec H., katastrálne územie H., zapísané na LV č. XXXX, evidované na Katastrálnom odbore Okresného úradu Partizánske, nadobudla do svojho výlučného vlastníctva L. W., rod. Š.. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 5.2.2010 v T. došlo medzi žalobcom ako predávajúcim a R. W. ako kupujúcim k odplatnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - bytu č. XX, nachádzajúcemu sa v bytovom dome so súpis. č. XXX, postavenom na parcele registra „C“, parc. č. XXXX, a spoluvlastníckeho podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu so súpis č. XXX o veľkosti 5910/21250, a spoluvlastníckeho podielu k pozemku parcely registra „C“, parc. č. XXXX o veľkosti 5910/21250, všetko nachádzajúce sa v okrese H., obec H., katastrálne územie H., zapísané na LV č. XXXX, evidované na Katastrálnom odbore Okresného úradu Partizánske. Uvedená kúpna zmluva bola podpísaná oboma zmluvnými stranami pred Obecným úradom T., podľa osvedčovacej knihy
pod č. XX/XXXX a XX/XXXX. Zmluva bola predložená príslušnej správe katastra nehnuteľností, ktorá uvedený vklad vlastníckeho práva povolila pod R. XXX/XXXX. V predmetnej kúpnej zmluve úhrada kúpnej ceny vo výške 34 000 € bola určená nasledovne: 1. časť kúpnej ceny vo výške 23 067,40 € mala byť uhradená z úverových prostriedkov poskytnutých Prvou stavebnou sporiteľňou a.s., 2. časť kúpnej ceny vo výške 10 932,60 € mala byť uhradená do 3 dní od poukázania 1. časti kúpnej ceny na účet žalobcu ako predávajúceho. Dlžník neuhradil 2. časť kúpnej ceny riadne, uhradil len časť vo výške 630 €. Zvyšok kúpnej ceny vo výške 10 302,60 € dlžník žalobcovi neuhradil. Na základe uvedených skutočností podal žalobca dňa 14.5.2012 návrh na vydanie platobného rozkazu na Okresný súd Partizánske. Dňa 2.7.2012 vydal Okresný súd Partizánske platobný rozkaz č.k. 20Ro/195/2012-21, voči ktorému podal dlžník odpor, pričom po prejednaní veci v rámci nariadeného pojednávania a po vykonanom dokazovaní vydal Okresný súd Partizánske dňa 6.8.2013 rozsudok č.k. 6C/52/2012-99, ktorým uložil dlžníkovi povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10 320,60 € s príslušenstvom. Voči uvedenému rozsudku sa dlžník odvolal dňa 22.10.2013 a rozhodovanie o veci je zverené Krajskému súdu v Trenčíne ako odvolaciemu súdu. Počas nariadeného pojednávania zo dňa 6.8.2013 v právnej veci o zaplatenie, vedenej na Okresnom súde Partizánske pod sp. zn. 6C/52/2012 dlžník uviedol, že na kúpu nehnuteľnosti potreboval úver od Prvej stavebnej sporiteľne, a.s., pretože v čase kúpy v roku 2010 nedisponoval dostatočným objemom finančných prostriedkov. Lustráciou majetkových pomerov dlžníka prostredníctvom katastrálneho portálu sa zistilo, že nehnuteľnosť nadobudla do svojho výlučného vlastníctva odporkyňa, a to na základe Zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnosti, pod vkladom R. XXXX/XX-XXXX/XX. Žalobca je presvedčený, že k prevodu došlo účelovo, s cieľom ukrátiť uspokojenie vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu. Jeho názor je podporený vyjadreniami dlžníka i žalovanej. Žalovaná je manželkou dlžníka. V rámci výpovede ako svedkyne na predmetnom pojednávaní uviedla, prečo bol byt na ňu predpísaný v roku 2012: „Aby som aj ja niečo mala. Nikdy som nič nemala, len som trpela.“ Inými slovami, žalovaná uvedeným vyjadrením skonštatovala, že pred a v čase rozhodnom pre prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nič nemala - teda žiaden hnuteľný resp. nehnuteľný majetok väčšej hodnoty. Je možné skonštatovať, že žalobca má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku vo výške 10 302,60 € s príslušenstvom. Napádaným právnym úkonom - Zmluvou o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti, pod vkladom R. XXXX/XX- XXXX/XX, došlo k zmenšeniu majetku dlžníka s následkom, že prípadné právoplatné ukončenie právnej veci o zaplatenie vedenej pod sp. zn. 6C/52/2012 by podstatne sťažilo uspokojenie pohľadávky žalobcu. Žalobca je toho názoru, že dlžník toho času nemá taký majetok, ktorý by stačil k tomu, aby sa z jeho majetku žalobca ako veriteľ uspokojil. Žalovaná je manželkou dlžníka, a teda je blízkou osobou dlžníka v zmysle ustanovenia § 116 OZ. Úmysel dlžníka ukrátiť žalobcu sa prezumuje. Na základe informácie, že dlžník a žalovaná sú manželmi, je žalobca toho názoru, že dlžník predmetným právnym úkonom chcel úmyselne ukrátiť uspokojenie žalobcu ako veriteľa. Inými slovami, dlžník svojim právnym úkonom úmyselne nastolil taký právny stav, ktorý žalobcovi znemožňuje alebo sťažuje uspokojenie jeho pohľadávky z majetku dlžníka. Okrem toho je nepochybné, že žalovaná musela poznať úmysel svojho manžela, s ktorým žije v spoločnej domácnosti, a to v byte, ktorý bol predmetom prevodu vlastníckeho práva medzi žalobcom a dlžníkom a následne medzi dlžníkom a žalovanou.
Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že dňa 3.2.2010 bola vypracovaná advokátom blízkym k navrhovateľovi kúpna zmluva. Táto zmluva bola podpísaná a overená na matrike Partizánske dňa 4.2.2010. Dňa 4.2.2010 navrhovateľ podal vklad na kataster Partizánske v prospech jej terajšieho manžela. Dňa 5.2.2010 bolo v maximálnej, nadštandardnej krátkej dobe vydané rozhodnutie o tom, že jej terajší manžel sa stal vlastníkom predmetného bytu. Dňa 5.2.2010 po vydaní rozhodnutia o prevode vlastníckeho práva požiadal navrhovateľ jej terajšieho manžela o podpísanie novej zmluvy, kde v článku VII. „Kúpna cena“ upravil platobné podmienky. Zmluvu znovu podpísali a overili na matrike obce Bošany. Túto zmluvu navrhovateľ znovu zaniesol na kataster a vymenil ju za pôvodnú zmluvu. Následne bol vypracovaný Dodatok č. 2 k predmetnej kúpnej zmluve, kde bola uvedená kúpna cena 23 067 €. Navrhovateľ však povedal manželovi, že ho podpíše až keď si z bytu odnesie nejaké veci. Do dnešného dňa ho však nepodpísal. Dohodnutá kúpna suma 23 067 € bola jej manželom navrhovateľovi vyplatená v termíne 60 dní od podpísania úverovej zmluvy. Dňa 27.9.2012 ona kúpnou zmluvou od terajšieho manžela odkúpila predmetný byt. Dňa 15.10.2012 bolo vydané rozhodnutie katastra, v ktorom potvrdzuje jej vlastnícke právo k predmetnému bytu. Toto všetko sa uskutočnilo v dobe, keď ona a R. W. neboli manželia. Medzi ňou a navrhovateľom neexistuje žiadny právny vzťah. Neexistujú žiadne spoločenské vzťahy regulované právnymi normami, v ktorých ich účastníci navzájom vystupujú ako nositelia oprávnení a právnych povinností. Pohľadávka, jej vznik, ktorú si navrhovateľ uplatňuje v spore 6C/52/2012 voči jej manželovi nespadá do obdobia trvania manželstva, preto požiadavka nemôže
byť uspokojená z majetku, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve oboch manželov. Vie o tom, že dohodnutá predajná cena predmetného bytu v roku 2010 medzi jej manželom a navrhovateľom bola 23 067 €. Navrhovateľ prehovoril jej manžela, aby do zmluvy uviedli vyššiu cenu, z toho dôvodu, aby dostal úver 23 000 €, nakoľko banka nedáva sto percent hodnoty z ručeného domu. Ubezpečil ho o tom, že po vyplatení úveru podpíšu dodatok, v ktorom bude kúpna cena len 23 067 €. Za tým účelom bol tento dodatok napísaný, nebol však navrhovateľom podpísaný, lebo to stále z rôznych dôvodov odkladal. Zmluvy a všetky dokumenty boli napísané u známeho advokáta navrhovateľa. Zmluvy boli niekoľkokrát opravované. Dve tieto rôzne zmluvy má ako dôkazový materiál. Jedna bola podpísaná a overená na matrike dňa 4.2.2010 a druhá bola podpísaná a overená na matrike v obci T. dňa 5.2.2010, t.j. až potom, ako sa jej manžel stal vlastníkom predmetného bytu. Okrem toho má nepodpísaný dodatok k predmetnej zmluve, kde je uvedená kúpna cena 23 000 €. Prevod vlastníctva predmetného bytu sa uskutočnil na jej manžela vkladom dňa 5.2.2010 na základe žiadosti o povolenie vkladu zo dňa 4.2.2010. Tento vklad bol uskutočnený ešte pred účinnosťou kúpnej zmluvy, ktorá mala vzniknúť nadobudnutím vkladu do katastra. Teda ešte pred začiatkom účinnosti kúpnej zmluvy sa stal jej terajší manžel vlastníkom predmetného bytu a tiež pred podpísaním kúpnej zmluvy, ktorá sa nachádza v súdnych spisoch. Od samého začiatku účinnosti kúpnej zmluvy nebol navrhovateľ vlastníkom predmetného bytu a preto nemôže vystupovať v pozícii veriteľa. Z predmetnej zmluvy jej manželovi nevyplývajú žiadne záväzky, nakoľko už pred vznikom účinnosti kúpnej zmluvy nebol navrhovateľ vlastníkom predmetného bytu. Vzhľadom na to, že zmluva z 5.5.2010, ktorá bola podpísaná až potom, ako sa jej manžel stal vlastníkom predmetného bytu, nemôže navrhovateľ vystupovať ako majiteľ predmetného bytu a neskôr v súdnom spore ako veriteľ, lebo nie je to pravda. Je to podvod.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, právnej zástupkyne žalobcu, výsluchom žalovanej, svedka R. W., oboznámením obsahu spisu, najmä žaloby, kúpnej zmluvy zo dňa 03.02.2010, platobného rozkazu, rozsudku, výpisu z listu vlastníctva, žaloby o zaplatenie 10 302,60 € s príslušenstvom, vyjadrenia žalovanej, kúpnej zmluvy, dodatku č. 2, rozhodnutia Správy katastra Partizánske, výpisu z listu vlastníctva, kópie spisu Okresného úradu Partizánske, katastrálneho odboru, znaleckých posudkov predložených žalovanou, oznámenia Okresného úradu, katastrálneho odboru s prílohami - kópiou návrhu na povolenie vkladu a kúpnymi zmluvami, správy Prvej stavebnej sporiteľne, zmluvy o zriadení záložného práva, obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 6C/52/2012 a zistil, že žalobca ako predávajúci a R. W. ako kupujúci uzavreli dňa 3.2.2010 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, bytu č. XX nachádzajúcemu sa v bytovom dome súp. č. XXX, postavenou na parcele registra „C“ parc. č. XXXX a spoluvlastníckeho podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu so súp. č. XXX o veľkosti 5910/212550 a spoluvlastníckeho podielu k pozemku parc. reg. „C“ parc. č. XXXX vo veľkosti 5910/212550, nachádzajúcich sa v katastrálnom území H., evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX. Vklad vlastníckeho práva bol na základe zmluvy povolený Správou katastra Partizánske s účinnosťou ku dňu 5.2.2010.
Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 6C/52/2012 vyplýva, že kupujúci R. W. nezaplatil žalobcovi ako predávajúcemu časť kúpnej ceny vo výške 10 302,60 €. Rozsudkom zo dňa 6.8.2013 č.k. 6C/52/2012-99 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 16.4.2014 č.k. 5Co/463/2013-120 bol R. W. zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 10 320,60 € s príslušenstvom a nahradiť trovy konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 5.5.2014 a vykonateľnosť čo do povinnosti zaplatiť istinu s príslušenstvom dňa 5.6.2014 a čo do povinnosti zaplatiť náhradu trov konania dňa 10.5.2014. Dovolacie konanie na dovolanie R. W. proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne bolo uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.7.2015 č.k. 4Cdo 441/2014-129 zastavené. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.10.2015.
Rozhodnutím Správy katastra Partizánske zo dňa 15.10.2012 č. R. XXXX/XX bol povolený vklad vlastníckeho práva k bytu číslo XX vo vchode XX na X. p. stavby súp. č. XXX na pozemku registra C KN XXXX a spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 5910/212550 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku registra C KN s parc. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 792 m2 v prospech žalovanej na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi R. W. ako predávajúcim a žalovanou ako kupujúcou Právne účinky vkladu nastali dňa 15.10.2012. Z obsahu spisu Okresného úradu Partizánske, odboru katastrálneho vyplýva, že vklad bol povolený na základe kúpnej zmluvy datovanej dňom 27.9.2012, podpisy účastníkov na zmluve boli osvedčené notárom dňa 10.10.2012. Záložný veriteľ Prvá stavebná sporiteľňa a.s. súhlasil s prevodom vlastníckeho práva k predmetnému bytu. Návrh na vklad bol Správe katastra Partizánske doručený dňa 10.10.2012 o 15:30 hod.
Rozhodnutím Správy katastra Partizánske zo dňa 5.2.2010 č. R. XXX/XX bol povolený vklad vlastníckeho práva k tomu istému bytu v prospech R. W. na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom ako predávajúcim a R. W. ako kupujúcim. Právne účinky vkladu nastali dňa 5.2.2010. Z obsahu spisu Okresného úradu Partizánske, odboru katastrálneho vyplýva, že vklad bol povolený na základe kúpnej zmluvy datovanej dňom 3.2.2010, podpisy účastníkov na zmluve boli osvedčené obcou T. dňa 5.2.2010. Návrh na vklad bol doručený Správe katastra Partizánske dňa 4.2.2010 o 15:00 hod.
Z výpovede žalovanej vyplýva, že v čase uzavretia zmluvy medzi R. W. a ňou ešte neboli manželia. Žili spolu po dobu XX rokov ako druh a družka na rôznych miestach. V byte na ulici J. žili v nájme u žalobcu asi od roku 2010. Potom žalobca na nich tlačil, aby byt kúpili, sľúbil im vybaviť hypotéku. V kúpnej zmluve bola kúpna cena 34 000 €, išli ju podpísať na obecný úrad do T.. Oni boli dohodnutí na cene 22 000 € aj niečo. Žalobca od nich pýtal aj sumu viac ako 10 000 €, hoci im pred rodičmi odprisahal, že takú sumu nikdy pýtať nebude. Kúpna cena bola vyplatená hypotekárnym úverom a sumu 10 932,60 € mu nevyplatili, keď ich oklamal. V byte nechal sporák, umývadlo so skrinkou, šatník, za čo mu zaplatili 630 €. Nakoniec prišiel a zobral aj tieto veci. Oni mu ich dali pod podmienkou, že na druhý deň príde a podpíše, že sumu 10 000 € od nich žiadať nebude. Následne žiadal vyplatenie 10 000 €. Dôvodom uzavretia zmluvy medzi ňou a R. W. bolo, že žalobca sa vyjadril pred ňou, aby si byt dala prepísať na seba, lebo jej manžela oberie o všetko. Byt kúpila za kúpnu cenu 22 000 €, nevie, či taká suma bola v zmluve. Časť kúpnej ceny vo výške 3000 € mu mala zaplatiť v hotovosti a zvyšok v sume 300 € každý mesiac na účet. Vedela o tom, že vznikol rozdiel medzi zaplatenou kúpnou cenou a dohodnutou kúpnou cenou, ktorú jej manžel žalobcovi nezaplatil. Manželstvo uzavreli dňa 22.6.2013. S určením zmluvy za právne neúčinnú voči žalobcovi nesúhlasí, pretože bolo vo veci vydané právoplatné rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva v jej prospech. Žiada žalobu žalobcu zamietnuť v celom rozsahu.
Z výpovede svedka R. W. vyplýva, že v dobe začiatku účinnosti zmluvy už bol vlastníkom bytu a že pre neho zo zmluvy nevyplývali žiadne záväzky. Až potom, ako sa stal vlastníkom bytu ho požiadal navrhovateľ, aby podpísal dňa 5.2.2010 zmluvu s navýšenou sumou, aby dostal väčší úver, ktorý mu on vybavoval. Celá kúpna cena 34 000 € mala byť hradená z úveru, ale boli dohodnutí so žalobcom, že mu dá v skutočnosti 23 200 €. O dva dni mu doniesol druhú zmluvu, kde bola uvedená kúpna cena 34 000 €, ale bolo uvedené, že sumu 23 067,40 € zaplatí z úveru a zvyšok že mu podpíše dodatok k zmluve a že sú vyrovnaní. On si zmluvu riadne neprečítal a podpísal ju. Bol žalobcom podvedený. V roku 2012 od neho žalobca začal vymáhať 10 000 €. On v čase, keď ešte neboli manželia, predal žalovanej byt, a to kvôli tomu, že mal ísť robiť do zahraničia a potreboval, aby v byte niekto býval, aby zaň niekto platil a udržiaval ho. Sumu 630 € dal žalobcovi za chladničku, elektrický sporák a vybavenie kúpeľne. On si dal vypracovať znalecký posudok, ktorý dokazuje, že kúpna cena 34 000 € je nadhodnotená. Zo zvyšku kúpnej ceny nezaplatil žalobcovi nič.
Z výpovede žalobcu vyplýva, že bol vlastníkom bytu, ktorý predal svedkovi W. za cenu 34 000 €. Vyhotovenie zmluvy zabezpečoval JUDr. Valjent, svedok W. bol u neho, vyhotovenú zmluvu si bral domov. Kúpna cena bola stanovená podľa znaleckého posudku. Peniaze, cez 20 000 € mala poskytnúť svedkovi sporiteľňa a zvyšok mal dostať od rodičov zo J.O.. V splátkach mu dal 500 - 600 €, má mu dať ešte asi 10 000 €. Keď volal svedkovi, tak mu povedal, že mu to nemá z čoho zaplatiť. Nie je pravda, že mal na správe katastra zariadiť výmenu zmluvy za zmluvu s vyššou kúpnou cenou, v oboch vyhotoveniach zmluvy bola uvedená tá istá suma 34 000 €, rozdielny bol len spôsob splatnosti kúpnej ceny. Tvrdenie o dohode o kúpnej cene vo výške 23 067,40 € je nezmysel, pretože byt mal vyššiu hodnotu. Svedok W. súhlasil s kúpnou cenou 34 000 € a podpísal to.
Zo znaleckého posudku zo dňa 5.2.2010 vyplýva, že všeobecná hodnota predmetného bytu bola ku dňu 3.2.2010 vo výške 34 200,- €. Zo znaleckého posudku zo dňa 26.9.2012 vyplýva, že všeobecná hodnota predmetného bytu bola ku dňu 26.9.2012 vo výške 22 200,- €.
Súd nevykonal dôkaz výsluchom zamestnanca Okresného úradu, katastrálneho odboru Partizánske, pretože zamestnanec okresného úradu mal objasniť okolnosti vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech dlžníka R. W., avšak predmetom tohto konania nie je určenie vlastníckeho práva ani popretie účinnosti prevodu vlastníckeho práva zo žalobcu na R. W. / prípadne neplatnosť zmluvy o prevode/, ale neúčinnosť následného prevodu vlastníckeho práva R. W. na žalovanú. Skutočnosť, že k prevodu vlastníckeho práva na R. W. došlo, ani skutočnosť, že došlo k následnému prevodu vlastníckeho práva
na žalovanú, nie je v konaní sporná. V tejto súvislosti nebol výsluch svedka, ktorý mal objasniť okolnosti vkladu vlastníckeho práva v prospech dlžníka R. W. pre rozhodnutie v tejto veci potrebný.
Podľa § 42a ods. 1 až ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a a) osobou jemu blízkou (§ 116 a 117), b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
Podľa § 42b ods. 1 až ods. 4 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi. Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.
Podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
Súd na podklade výsledkov vykonaného dokazovania a po ich zhodnotení dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že R. W. bola právoplatným rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 6.8.2013 č.k. 6C/52/2012-99 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 16.4.2014 č.k. 5Co/463/2013-120 uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10 302,90 € s príslušenstvom.
R. W. bol od 5.2.2010 vlastníkom bytu č. XX na X.p. bytového domu súp. č. XXX vo vchode č. XX na ulici J. v H. a príslušného podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a pozemku, na ktorom je bytový dom postavený. Kúpnou zmluvou zo dňa 27.09.2012, ktorej účinky nastali vkladom do katastra nehnuteľností dňa 15.10.2012, teda po tom, čo mu bola doručená žaloba vo veci sp. zn. 6C/52/2012, ktorou sa žalobca voči nemu domáhal zaplatenia 10.302,60 € s príslušenstvom, previedol svoje vlastnícke právo na žalovanú. Žalovaná bola v čase prevodu vlastníckeho práva družkou R. W., teda bola jeho blízkou osobou v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka. Skutočnosť, že žalovaná bola v roku 2012 blízkou osobou R. W. vyplýva z toho, že v roku 2012 žili v spoločnej domácnosti, boli 16 rokov druhom a družkou. Boli teda vo vzťahu obdobnom ako rodinnom a ujmu, ktorú by utrpel jeden z nich, by druhý z nich dôvodne pociťoval ako ujmu vlastnú.
Žalobca bol v čase, keď R. W. previedol vlastnícke právo k bytu na žalovanú, veriteľom R. W.. Vyplýva to z rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 6.8.2013 č.k. 6C/52/2012-99 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 16.4.2014 č.k. 5Co/463/2013-120. Žalobcovi bol R. W. povinný zaplatiť dlh vo výške 10 302,60 €. Prevod vlastníckeho práva k bytu teda ukrátil uspokojenie žalobcovej vymáhateľnej pohľadávky. Právny úkon, ktorý ukrátil uspokojenie žalobcovej vymáhateľnej pohľadávky bol urobený
dňa 27.09.2012. Žaloba o určenie neúčinnosti právneho úkonu bola podaná dňa 16.12.2013, zákonná trojročná lehota podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka teda bola zachovaná.
Súd pri rozhodnutí vychádzal z toho, že odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak je tento úmysel druhej strane právneho úkonu známy. V prípade, ak bol právny úkon urobený medzi dlžníkom a jeho blízkou osobou, úmysel ukrátiť veriteľa sa prezumuje (predpokladá). Druhá strana právneho úkonu musí preukázať, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. V posudzovanej veci bolo preukázané, že dlžník R. W. previedol vlastnícke právo k bytu na žalovanú, pričom účelom prevodu bolo podľa výpovede žalovanej zabrániť tomu, aby v dôsledku dlhu voči žalobcovi dlžník R. W. „prišiel o všetko“. V konaní teda bolo nepochybne preukázané, že žalovanej bol známy úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa prevodom vlastníckeho práva k bytu na ňu.
Na tvrdenie svedka W., že byt previedol na žalovanú preto, že odchádzal do zahraničia a potreboval, aby v byte niekto býval, aby zaň niekto platil a udržiaval ho, súd nemohol prihliadnuť, pretože ide o účelové tvrdenie. Svedok a žalovaná v tom čase dlhodobo bývali v spoločnej domácnosti, na to, aby žalovaná v byte mohla bývať, platiť zaň a udržiavať ho , nebolo nutné prevádzať na ňu vlastnícke právo k bytu. Z výpovede žalovanej jednoznačne vyplýva, že účelom prevodu bytu bolo zabránenie žalobcovi, aby vymohol jeho pohľadávku na doplatenie zvyšku kúpnej ceny za byt. V konaní bolo teda nepochybne preukázané, že dlžník mal úmysel ukrátiť svojho veriteľa - žalobcu a aj to, že druhá strana právneho úkonu , ktorou bola žalovaná, vedela o tomto úmysle.
Podanou žalobou bolo právo odporovať právnemu úkonu uplatnené proti tomu, kto mal z odporovateľného úkonu dlžníka prospech. Prospech z právneho úkonu mala žalovaná, ktorá nadobudla vlastnícke právo k prevedenému bytu. Žalovaná teda je ako účastníčka konania pasívne vecne legitimovaná v tejto veci.
Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, že právny úkon, ktorým došlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetnému bytu z dlžníka R. W. na žalovanú, je voči žalobcovi právne neúčinný. Žalobca ako veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z majetku R. W. , ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech (§ 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka).
Na skutočnosť, že vznik pohľadávky žalobcu voči R. W. nastal ešte pred vznikom manželstva medzi R. W. a žalovanou nebolo možné pri rozhodnutí prihliadnuť, pretože z výpovede žalovanej nepochybne vyplýva, že s R. W. žili v družskom vzťahu po dobu 16 rokov, sú a boli teda blízkymi osobami v zmysle Občianskeho zákonníka už pred uzavretím manželstva. Za blízke osoby sa považujú nielen manželia, ale aj iné osoby v obdobnom ako rodinnom pomere, ak by ujmu, ktorú by utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako ujmu vlastnú. Blízkymi osobami sú teda aj druh a družka.
Žalovaná vo výpovedi jednoznačne uviedla, že dôvodom uzavretia kúpnej zmluvy, na podklade ktorej nadobudla vlastnícke právo k bytu bolo zabrániť, aby žalobca jej manžela obral o všetko. Uviedla tiež, že vedela o tom, že je spor medzi žalobcom a R. W. o zaplatenie časti kúpnej ceny.
Skutočnosť, že bolo vydané právoplatné rozhodnutie o povolení vkladu, na podklade ktorého nadobudla vlastnícke právo k bytu, nie je právne podstatná. V konaní nejde o určenie neplatnosti právneho úkonu, na podklade ktorého vlastnícke právo nadobudla, ani o určenie vlastníckeho práva. Skutočnosť, že sa odporkyňa stala vlastníčkou bytu nie je medzi účastníkmi sporná. Sporná nie je ani skutočnosť, že jej právny predchodca R. W. bol vlastníkom predmetného bytu (tvrdenia o účinnosti kúpnej zmluvy ešte pred vkladom do katastra sú preto právne bezvýznamné). V konaní ide o určenie neúčinnosti právneho úkonu urobeného medzi R. W. a žalovanou voči žalobcovi. Žalobca nepopiera, že R. W. sa vlastníkom sporného bytu stal, nepopiera ani platnosť prevodu vlastníckeho práva na žalovanú, domáha sa len určenia neúčinnosti tohto prevodu vo vzťahu k sebe ako veriteľovi predávajúceho R. W..
Súd pri rozhodnutí vychádzal aj z toho, že skutočnosť, či pre R. W. vyplývali alebo nevyplývali z kúpnej zmluvy uzavretej so žalobcom nejaké záväzky už bola skúmaná v konaní tunajšieho súdu sp. zn. 6C/52/2012. V uvedenej veci bolo súdom právoplatne rozhodnuté, že R. W. má povinnosť zaplatiť na
podklade kúpnej zmluvy žalobcovi sumu 10 302,60 € s príslušenstvom. Z uvedeného právoplatného rozhodnutia vyplýva, že dlžníkom žalobcu v čase uzavretia kúpnej zmluvy medzi ním a žalovanou bol.
Skutočnosť, že existuje druhý veriteľ, Prvá stavebná sporiteľňa a.s. (v skutočnosti záložný veriteľ, pričom zálohom je predmetný byt) nie je pre posúdenie účinnosti alebo neúčinnosti posudzovaného právneho úkonu právne podstatná. Do právneho postavenia záložného veriteľa v dôsledku rozhodnutia v tejto veci zasiahnuté nebude, záložné právo ostáva zachované aj v prípade neúčinnosti prevodu vlastníckeho práva voči žalobcovi. Irelevantný je aj spôsob splatnosti kúpnej ceny dohodnutý v zmluve medzi žalobcom a R. W.. Pre posúdenie účinnosti zmluvy uzavretej medzi R. W. a žalovanou to nemá žiaden právny význam. Posudzovanie povinnosti R. W. na plnenie voči žalobcovi bolo už predmetom iného súdneho konania, v ktorom bolo o jeho povinnosti zaplatiť časť kúpnej ceny právoplatne rozhodnuté. Toto právoplatné rozhodnutie je súd povinný pri rozhodnutí akceptovať. Predmetom tohto konania nie je posudzovanie jeho právneho vzťahu so žalobcom. Predmetom konania nie je „zmena vlastníka na p. W.“ ale len určenie neúčinnosti právneho úkonu vo vzťahu k žalobcovi. Vlastníctvo žalovanej k predmetnému bytu ostáva aj v prípade určenia neúčinnosti právneho úkonu vo vzťahu k žalobcovi zachované.
R. W. nie je účastníkom tohto konania, preto súd nemôže voči nemu žalobu zamietnuť tak, ako sa domáha právny zástupca žalovanej .
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Žalobca mal v konaní vo veci plný úspech, preto mu súd priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie jeho práva voči žalovanej. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo výške 99,50 €.
Podľa § 151 ods. 1, ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Žalobca si trovy konania nevyčíslil do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (rozhodnutie bolo vydané dňa 17.3.2016, trojdňová lehota uplynula dňa 22.3.2016), preto súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania v rozsudku vyhlásenom dňa 17.3.2016. Súd priznal žalobcovi náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia. Zo spisu vyplýva, že žalobca zaplatil súdny poplatok za žalobu v sume 99,50 € (č.l. 26 spisu), preto mu súd priznal náhradu trov konania vo výške 99,50 €. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je žalovaná povinná zaplatiť náhradu trov konania k rukám právnej zástupkyne žalobcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne v troch vyhotoveniach. Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha). Podľa § 205 ods. 2 Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, g) rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. (§ 251 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).