Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6Sp-8-2016.pdf
PDF · 91.39 KB
Case nature
Area
Subarea
6Sp/8/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Juditou Jurákovou v právnej veci navrhovateľa: J. A., nar. XX.X.XXXX, štátna príslušnosť: W., bytom A., P. /trvalý pobyt/, bez cestovného dokladu, t.č. umiestnený v ÚPZC B., zastúpený: Centrum právnej pomoci, Námestie Slobody 12, Bratislava, IČO : 30798841, kancelária Košice, Moyzesova 18, Košice, proti odporcovi: Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Prešov, Oddelenie cudzineckej polície PZ Košice, Trieda SNP č. 35, Košice, o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. s. PPZ- HCP-PO6-ZVC-29-049/2016 zo dňa 19.2.2016, takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie odporcu č.s. PPZ-HCP-PO6-ZVC-29-049/2016 zo dňa 19.2.2016 podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c/, e/ O.s.p. a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie.
N a r i a ď u j e bezodkladné prepustenie prepustenie navrhovateľa zo zaistenia.
Účastníkom sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Rozhodnutím odporcu uvedenom v úvodnej časti tohto rozsudku bol navrhovateľ zaistený dňa 19.2.2016 o 13,50 hod. podľa ust. § 88 ods. 1 písm. b/ zákona č. 4042011 Z.z. o pobyte cudzincov, ďalej len „ZoPC“. Dĺžka zaistenia bola stanovená najviac na dobu do 16.8.2016 podľa ust. § 88 ods. 4 ZoPC, umiestnený bol do ÚPZC v B..
Z dôvodov rozhodnutia odporcu vyplýva, že prvýkrát bol navrhovateľ zaistený už dňa 5.2.2016, keď sa nachádzal v k.ú. B. na území Slovenskej republiky a pri kontrole pri vlakovej železničnej stanici sa nevedel preukázať hodnoverným dokladom totožnosti pri kontrole pracovníkmi Oddelenia cudzineckej polície PZ Košice. Dňa 6.2.2016 bolo vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení prostredníctvom readmisnej dohody medzi vládou Slovenskej republiky a Maďarskej republiky č. 30/2004. V rámci uvedeného konania, ako aj konania o zaistení, v ktorom bol stanovený termín prevzatia navrhovateľa na územie Maďarskej republiky do 5.3.2016 dňa 15.2.2016 bola opakovane požiadaná maďarská strana o prevzatie dvoch migrantov jedného z W. a jedného zo B.. Dňa 18.2.2015 bolo odporcovi oznámené, že readmisné konanie neprichádza do úvahy, keďže nebola jednoznačne preukázaná skutočnosť, že uvedené osoby vstúpili na územie Slovenskej republiky práve z Maďarska. Z uvedeného dôvodu správny orgán ďalšie zaistenie pokladal za neodôvodnené, ale následne dňa 19.2.2016 opakovane zaistil navrhovateľa z tých istých právnych dôvodov. Tvrdil, že je vykonateľné rozhodnutie o administratívnom vyhostení zo dňa 6.2.2016, vzhľadom na skutočnosť, že sa na území Slovenskej republiky uvedený migrant zdržiava neoprávnene, bez povolenia pobytu a cestovných dokladov. Nemá väzbu na území
Slovenskej republiky, žiadnych rodinných príslušníkov, nechcel ani požiadať o azyl, údajne nemal ani dostatok takých finančných prostriedkov, ktoré by vykryli jeho alternatívu podľa ust. § 89 ods. 1 písm. a/, b/ ZoPC, ale chcel sa vrátiť na územie Maďarskej republiky a tak ďalej sa dostať do Rakúska. V danom prípade nedošlo k porušeniu práv zaistenca z dôvodu čl. 8 Dohovoru o ľudských právach a základných slobôd, uverejneného v Zbierke zákonov č. 209/1992 Zb.
Uviedol ďalej, že sa zaoberal aj „Návratovou smernicou“, rešpektoval práva zaistenca a jeho zaobchádzanie nie je v rozpore s Chartou základných práv Európskej únie.
Podľa ust. § 88 ods. 3 ZoPC podanie žiadosti o udelenie azylu alebo požiadanie štátneho príslušníka tretej krajiny o asistovaný dobrovoľný návrat, nie je dôvodom na prepustenie zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny. Konanie nie je zaistením štátneho príslušníka tretej krajiny dotknuté.
Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu odporcu podal v zákonnej lehote opravný prostriedok navrhovateľ prostredníctvom centra právnej pomoci.
Dôvody opravného prostriedku :
- nedostatočne zistený skutkový stav a skutkové zistenia odporcu sú v rozpore s obsahom administratívneho spisu,
- rozhodnutie je zmätočné a nedostatočne odôvodnené.
Odporca v predošlom konaní o zaistení cudzinca - navrhovateľa podľa zákona o pobyte cudzincov rozhodnutím zo dňa 6.2.2016, č.s.: PPZ-HCP-PO6-ZVC-29-021/2016 v zmysle § 88 ods.1 písm.d) tohto zákona rozhodol o zaistení navrhovateľa dňom 6.2.2016 na čas nevyhnutne potrebný, najdlhšie však do 5.3.2016 na účel odovzdania podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarska o readmisii osôb na spoločnej hranici (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 30/2004 Z.z., Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 184/2015) a rozhodol o jeho umiestnení do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov B. a zároveň v rovnaký deň rozhodol rozhodnutím o administratívnom vyhostení navrhovateľa na územie Maďarska.
V preskúmavanom napadnutom rozhodnutí odporcu o zaistení navrhovateľa zo dňa 19.2.2016 odporca stále tvrdí, že podkladom pre toto rozhodnutie o zaistení jeho vykonateľné rozhodnutie o administratívnom vyhostení navrhovateľa č. PPZ-HCP-PO6-ZVC-29-021/2016 zo dňa 6.2.2016, a teda rozhodnutie o jeho administratívnom vyhostení z územia SR na územie Maďarska ako krajiny, ktorou navrhovateľ tranzitoval a do ktorej sa chce vrátiť.
Avšak dňa 18.2.2016 bola Slovensku písomne potvrdená skutočnosť, a to, že Maďarsko po posúdení predložených dokladov v žiadosti o readmisiu navrhovateľa jeho prijatie zamieta, nakoľko nie je jednoznačne preukázaná skutočnosť, že navrhovateľ nelegálne a bezprostredne vstúpil na územie Slovenskej republiky z územia Maďarska, kde by sa zdržiaval alebo tranzitoval. Na základe toho vydal dňa 19.2.2016 odporca príkaz na prepustenie navrhovateľa zo zariadenia pre cudzincov, nakoľko zanikol účel zaistenia. Účelom predošlého zaistenia navrhovateľa bol pritom návrat resp. odsun na územie Maďarska a síce formálne v readmisnom konaní, avšak na základe a za účelom vykonania toho istého rozhodnutia o administratívnom vyhostení navrhovateľa č. PPZ-HCP-PO6-ZVC-29-021/2016 zo dňa 6.2.2016 (ako je to citované v rozhodnutí o zaistení zo dňa 6.2.2016 a aj 19.2.2016).
Následný postup a rozhodovanie odporcu v predmetnej veci je nanajvýš svojvoľný, arbitrárny, zmätočný a nezákonný. Odporca následne po tom, ako zistil, že Maďarsko odmietlo prijať navrhovateľa na svoje územie ho síce čisto formálne prepustil zo zariadenia pre cudzincov, avšak v ten istý deň bol navrhovateľ rovno zo zariadenia pre cudzincov eskortovaný na Oddelenie cudzineckej polície PZ Košice, kde mu bolo vydané nové rozhodnutie o jeho zaistení, avšak znova za účelom jeho administratívneho vyhostenia a výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení č. PPZ-HCP-PO6-ZVC-29-021/2016 zo dňa 6.2.2016, teda na územie Maďarska.
Administratívne vyhostenie navrhovateľa na územie Maďarska nie je možné realizovať, nakoľko Maďarsko výslovne odmietlo jeho prijatie na svoje územie, pretože nie je preukázané, že tranzitoval jeho územím alebo vstúpil na územie Slovenska z jeho územia. Rovnako nie je možné vyhostiť
navrhovateľa ani do krajiny jeho pôvodu, W. (hoci o tom odporca doposiaľ nerozhodol) z dôvodu vážneho pretrvávajúceho ozbrojeného konfliktu a vojenskej blokády územia W. J. vojskami. Zaistenie navrhovateľa za účelom jeho administratívneho vyhostenia je preto neúčelné a neefektívne.
Zaistenie navrhovateľa na základe napadnutého rozhodnutia odporcu je preto v rozpore s čl. 5 ods.1 písm.f) Dohovoru. Navrhovateľ bol napadnutým rozhodnutím odporcu zbavený osobnej slobody iba nanajvýš formálne na účel síce deklarovaný v čl.5 ods.1 písm.f) Dohovoru, a to za účelom jeho vyhostenia, ktoré je avšak nerealizovateľné, nie je ani len potenciálne možné.
Odporca rozhodol napadnutým rozhodnutím o zaistení navrhovateľa dňom 19.2.2016 na čas nevyhnutne potrebný, najdlhšie však do 16.8.2016, a teda rozhodol o maximálnej dobe zaistenia navrhovateľa. Odporca v napadnutom rozhodnutí stanovenú dĺžku doby zaistenia navrhovateľa vôbec neodôvodnil, hoci rozhodol o jej maximálnej dĺžke.
Podľa bodu 16 Preambuly Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej len „tzv. návratová smernica“) využitie zaistenia na účely odsunu by malo byť s ohľadom na použité prostriedky a sledované ciele obmedzené a viazané na zásadu primeranosti. Zaistenie je oprávnené len na prípravu návratu alebo vykonanie procesu odsunu, a ak by uplatnenie miernejších donucovacích opatrení nebolo dostatočné.
Podľa čl.15 ods.1 druhá veta, tzv. návratovej smernice zaistenie sa vždy uskutočňuje na čo najkratšie obdobie, trvá len pokiaľ prebiehajú prípravy na odsun, a vykonáva sa s náležitou starostlivosťou.
Odporca je povinný zdôvodniť dĺžku doby zaistenia, najmä tiež pokiaľ využije maximálnu dobu zaistenia. Takéto pochybenie je podstatnou vadou, ovplyvňujúcou zákonnosť rozhodnutia ako celku, pretože doba zaistenia je esenciálnou zložkou inštitútu zaistenia.
Odporca sa navyše pri stanovení dĺžky doby zaistenia nevysporiadal ani so skutočnosťou, a to že navrhovateľ už bol na základe predošlého rozhodnutia o zaistení zaistený za rovnakým účelom, t.j. jeho odsunu v zmysle návratovej smernice, pričom celkový čas zaistenia navrhovateľa za účelom jeho návratu spolu s predošlou dobou zaistenia by presiahol maximálnu prípustnú dobu zaistenia cudzinca, t.j. 6. mesiacov v zmysle zákona o pobyte cudzincov ako aj návratovej smernice.
K opravnému prostriedku sa vyjadril odporca dňa 9.3.2016. Obsahom sa toto vyjadrenie stotožňuje s dôvodmi, ktoré tvorili podklad napadnutého rozhodnutia. V závere vyjadrenia dodal, že na základe žiadosti č. 42 spisového materiálu vykonal dotaz v ÚPZC, ktorý odpovedal, že je potrebné overiť totožnosť osôb v domovskej krajine a vybavenie náhradného cestovného dokladu. Predpokladaná dĺžka zaistenia uvedených štátnych príslušníkov sa bude odvíjať od toho, či štátny príslušník spolupracuje, vypíše žiadosť o NCD a z domovskej krajiny zabezpečí kópiu podporného dokladu. Doba vystavenia náhradného cestovného dokladu trvá tri až 6 mesiacov. V prípade, ak cudzinec nespolupracuje, je potrebné čakať na výsledky lustrácií, ktoré sú postupne dopĺňané k žiadosti o náhradný cestovný doklad, v takom prípade doba vystavenia takého dokladu môže byť dlhšia ako šesť mesiacov.
Súd v konaní podľa ust. § 250l a nasl. O.s.p., po preskúmaní administratívneho spisu a konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia odporcu zistil, že námietky uvedené v opravnom prostriedku boli spôsobilé na zrušenie rozhodnutia podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c/, e/, v nadväznosti na ust. § 250q ods. 2 prvá veta O.s.p. a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie.
V danom prípade ide o konanie o zaistení podľa ust. § 88 ZoPC. Právnym titulom na zaistenie navrhovateľa bola skutočnosť uvádzaná odporcom podľa ust. § 88 ods. 1 písm. b/ cit. zákona, teda, policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny, na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. Uvedený titul by bol splnený v konaní o zaistení iba v prípade, ak samotné administratívne vyhostenie je realizovateľné. Zistilo sa, že v čase, keď odporca rozhodoval o zaistení, nebol naplnený titul administratívneho vyhostenia z dôvodu, že Maďarská republika, ktorá bola požiadaná o prevzatie navrhovateľa na svoje územie, odoprela jeho prevzatie na základe readmisnej dohody č. 30/2004 Z.z.
V konaní o zaistení nebol správne zistený skutkový stav, pretože samotné administratívne konanie bolo sporné, ak nebolo preukázané, že navrhovateľ prešiel z územia Maďarska na územie Slovenskej republiky. Samotná komunikácia odporcu v rámci návratovej smernice nebola úplná, ak navrhovateľ do zápisnice o vyjadrení účastníka č.s. : PPZ-HCP-PO6-ZVC-29-009/2016 zo dňa 5.2.2016 uviedol, že sa nachádzal na území Maďarskej republiky, čo mali potvrdiť svedkovia, jeho spolucestujúci cez uvedené územie. Uvedená skutočnosť je dostatočným dôvodom na to, že títo utečenci mali byť vrátení na územie Maďarska v tom časovom horizonte, ktorý bol pôvodne určený v rozhodnutí o zaistení zo dňa 6.2.2016, bez ohľadu na to, či boli alebo neboli identifikovaní odtlačkami na území Maďarskej republiky.
Vyjadrenie Hraničnej a Štátnej polície v Budapešti adresované Oddeleniu cudzineckej polícii v Košiciach č. 1-0/169-3/2016 zo dňa 9.2.2016 má iba orientačný charakter, že nie je možné dostatočným spôsobom zistiť ilegálne prekročenie maďarsko-slovenskej hranice u navrhovateľa. Obdobne aj ďalšie oznámenie Cudzineckej polície z Budapešti pre správny orgán č. I-0/168-5/2016 zo dňa 18.6.2016 nemá vypovedaciu hodnotu, práve naopak, ničím nepreukazuje, že navrhovateľ neprekročil štátnu hranicu Maďarska, pretože uvedené sa dá iba predpokladať, keďže zadržanie nenastalo pri ukrajinských hraniciach, ani pri hranici Poľska, ale práve neďaleko maďarskej hranice. Uvedený predpoklad je preukázaný a nebol daný dôvod na ich neprijatie na územie Maďarskej republiky.
Teda pre nedostatočne zistený skutkový stav, tak ako to bolo uvedené v opravnom prostriedku je rozhodnutie odporcu spôsobilé na zrušenie.
Pokiaľ ide o namietanú dĺžku zaistenia, v rozhodnutí absentuje správna úvaha, prečo bolo zaistenie predlžované do 16.8.2016, teda v tomto rozsahu rozhodnutie odporcu trpí vadou, v tejto časti je aj absolútne nepreskúmateľné.
Inou vadou konania je to, že odporca zmätočne poukazuje na ust. § 90 ods. 1 písm. d/ ZoPC, keď nemal zistené, či navrhovateľ pochádza z W., P. alebo hociktorej inej krajiny, avšak na druhej strane poukazuje aj na ust. § 88 ods. 3 ZoPC, i keď navrhovateľ o azyl nepožiadal.
Z celého administratívneho konania je pre súd jednoznačne preukázané, že ide o mimoriadne ťažkú spoluprácu práve so štátmi W.Í., P. a i., ktoré pravdepodobne veľmi pomaly reagujú na medzinárodnú informáciu v otázke zisťovania totožnosti migrantov.
Bez ohľadu na vyššie uvedené skutkové a právne skutočnosti je na mieste pripomenúť, že i keď Európsky dohovor o ľudských právach ako aj Charta základných práv Európskej únie vo svojich ustanoveniach chránia tých utečencov z domovskej krajiny, ktorým hrozí neľudské zaobchádzanie, týranie, smrť a pod., v danom prípade uvedené preukázané nebolo, ale ide o organizovaný presun prostredníctvom pašerákov, v tomto prípade za 5 000 000 dinárov, čo v prepočte je cca 40.213, EUR, / zisťované k 18.3.2016/, čo nie je malá suma, preto nie je prípustné, aby sa cudzinec na území Slovenskej republiky nachádzal bez cestovných dokladov, pobytu, bez finančných prostriedkov a mal postavenie túlajúceho sa príslušníka tretej krajiny, bez akéhokoľvek právneho dôvodu, čo vo svojej podstate bolo aj potvrdené v zápisnici o vyjadrení tohto účastníka správneho konania. V dôsledku uvedeného, súd sa v časti odôvodnenia rozhodnutia odporcu stotožňuje, ale nestotožňuje sa s dôvodmi rozhodnutia, týkajúce sa návratovej smernice, keďže po doplnení dokazovania, je navrhovateľ spôsobilý k vráteniu na územie Maďarska. Do administratívneho spisu je potrebné tiež predložiť aj rozhodnutie o administratívnom vyhostení.
Podľa čl. 2 Dohody medzi vládou SR a Maďarska o readmisii osôb na spoločnej štátnej hranici, ak pri preukazovaní štátneho občianstva vznikne pochybnosť, diplomatické alebo konzulárne zastúpenie štátu požiadanej zmluvnej strany do troch pracovných dní od doručenia žiadosti osobu vypočuje. Po súhlase diplomatického alebo konzulárneho zastúpenia žiadajúca zmluvná strana zabezpečí vypočutie v čo najkratšom čase. Ak sa potvrdí, že osoba je občanom štátu požiadanej zmluvnej strany, diplomatické alebo konzulárne zastúpenie neodkladne vystaví náhradný cestovný doklad. Pod pojmom neodkladnosti treba rozumieť najviac 5 - 8 pracovných dní.
Podľa čl. 4 ods. 3 cit. dohody, zmluvné strany prijmú na základe žiadosti bez osobitných formalít späť občana tretieho štátu, ktorý bol zadržaný pri protiprávnom prekročení štátnych hraníc, a žiadajúca zmluvná strana požiada o readmisiu osoby do 48 hodín od protiprávneho vstupu na územie jej štátu.
Požiadaná zmluvná strana odpovie na žiadosť do 12 hodín a osobu prijme späť do 24 hodín od doručenia žiadosti.
Z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ak bol príslušník tretej krajiny zadržaný tesne pri hranici s Maďarskom, nie je na mieste sa domnievať, že k uvedenému prekročeniu hranice nedošlo a nie je potrebné vykonávať ďalšie zisťovanie, teda readmisia sa vykonáva bez ďalších formalít, ďalšie zisťovanie už neprichádza do úvahy.
Odporca ďalej v novom rozhodnutí doplní odôvodnenie o stanovenie dĺžky zaistenia, ktoré má byť primerané, ale súčasne aj verifikované, nielen paušálne konštatované, že vybavovanie cestovných dokladov trvá 3 - 6 mesiacov, bez uvedenia ďalších skutočností, v čom spočíva takáto dĺžka, pritom v administratívnom spise by o takejto korešpondencii mal byť aj záznam druhej strany /cudzieho štátu/.
Podľa ust. § 250r O.s.p., ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní viazaný právnym názorom súdu.
Trovy konania účastníkom nevznikli, preto súd účastníkom nepriznal právo na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie /§ 250s O.s.p./.