Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12CoP-48-2015.pdf
PDF · 86.84 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoP/48/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a sudcov Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci starostlivosti o maloletú T. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v J. J., dieťa rodičov - matky S. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XX, XXX XX J. J. a otca O. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX J. J., t.č. bytom D. XX, XXX XX J. J., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/346/2014-125 zo dňa 17. 09. 2015, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku o výživnom (druhý výrok) p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“, resp. „prvostupňový súd“) rozhodol na základe návrhov rodičov maloletej o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej rozsudkom zo dňa 17. 09. 2015 tak, že maloletú T. T., nar. XX. XX. XXXX (ďalej len „maloletá“) zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletú zastupovať, spravovať jej majetok v bežných veciach (prvý výrok). Otcovi maloletej (ďalej len „otec“) uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej s účinnosťou od 01. 10. 2015 výživným vo výške 370 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky (druhý výrok). Zároveň rozhodol, že Styk otca s maloletou sa neupravuje (tretí výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (štvrtý výrok). V odôvodnení rozhodnutia okresný súd konštatoval, že matka maloletej (ďalej len „matka“) sa návrhom podaným dňa 22. 12. 2014 domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej tak, aby bola zverená do jej osobnej starostlivosti s tým, že bude oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach, a otec bude povinný prispievať na jej výživu výživným vo výške 500 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám, počnúc dňom podania návrhu. Návrh odôvodnila tým, že maloletá pochádza z manželstva rodičov, ktoré trvá. S otcom nežijú v spoločnej domácnosti od 01. 10. 2014, kedy sa rozhodol osamostatniť a opustil spoločnú domácnosť. Od tohto obdobia sa osobne stará o maloletú. Od odchodu otca zo spoločnej domácnosti jej prispel v októbri 2014 sumou 200 Eur. Okresný súd ďalej poukázal na to, že dňa 15. 01. 2015 podal návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej i otec. Žiadal, aby maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky s tým, že jemu bude uložená povinnosť prispievať na jej výživu výživným vo výške 200 Eur mesačne. Zároveň žiadal upraviť styk s maloletou. Okresný súd konania o uvedených návrhoch rodičov spojil na spoločné konanie uznesením č. k. 32P/346/2014-37 zo dňa 21. 01. 2015, s tým, že uvedené spojené konania budú prejednané a rozhodnuté pod sp. zn. 32P/346/2014.
Rozhodnutie o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky odôvodnil okresný súd tým, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že maloletá pochádza z manželstva, ktoré doposiaľ trvá. Rodičia maloletej dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, spoločne nezabezpečujú chod domácnosti, výchovu a výživu maloletej, a otec vo výpovedi prejavoval nezáujem o obnovenie spolužitia. Ani počas prebiehajúceho konania rodičia spolužitie neobnovili. Preto mal preukázané splnenie podmienky v zmysle § 36 ods. Zákona o rodine a návrh matky ako aj návrh otca považoval za podaný dôvodne. Keďže vykonaným dokazovaním mal preukázané i to, že od doby ako rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje výlučne matka, ktorá starostlivosť zvláda, nemá výchovné problémy s maloletou a maloletá ju rešpektuje, a i otec potvrdil, že zo strany matky je o maloletú riadne postarané a nevzniesol žiadne výhrady voči osobnej starostlivosti matky o maloletú, rozhodol o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky, pričom de facto vychádzal i z dohody rodičov. V súvislosti s určením vyživovacej povinnosti otca k maloletej okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že: „Pri určovaní výšky výživného povinnému rodičovi, v danom prípade otcovi, súd vychádza z kritérií uvedených v ust. § 75 ods. 1, prvá veta Zákona o rodine, t. j. veku, odôvodnených potrieb maloletej a možností, schopností, majetkových pomerov otca. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že maloletá v súčasnosti má XX rokov, navštevuje X. ročník ZŠ, zatiaľ nemá žiadnu platenú činnosť. V rámci školy maloletá chce začať navštevovať E. krúžok za mesačný poplatok 20 Eur. Taktiež mala záujem navštevovať P. krúžok, na čo jej otec odmietol dať finančné prostriedky. Pre R. S. E. je maloletá vedená v T. ambulancii, kde sú výdavky na zakupovanie prostriedkov na ošetrovanie G. vo výške 5 - 7 Eur štvrťročne. Otec maloletej je zamestnaný ako E. S. v O. a v súčasnosti dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 1.823 Eur. Okrem maloletej inú ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Matka maloletej je riadne zamestnaná, dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 344,14 Eur, rovnako ako otec inú ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Súd na základe takto zisteného skutkového stavu v súlade s vyššie uvedenými zákonnými kritériami ustálil výšku výživného otcovi na maloletú v sume 370 Eur mesačne. Súd pri určovaní výšky výživného okrem vyššie uvedených zákonných kritérií zobral do úvahy ust. § 62 ods. 2, posledná veta Zákona o rodine, v zmysle ktorého má maloletá právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a taktiež ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že výživné je pravidelné opakujúce sa mesačné plnenie, z ktorého sa majú pokryť všetky potreby maloletého dieťaťa spojené s jeho bývaním, ošatením, obutím, krytím školských, športových a kultúrnych potrieb a zdravotným stavom.“ V súvislosti s výškou výživného navrhovaného matkou (500 Eur mesačne) uviedol, že „návrhu matky nevyhovel z dôvodu 1/ preukázaných odôvodnených potrieb maloletej, 2/ aj jej zákonnej vyživovacej povinnosti k maloletej, ktorú si môže plniť vzhľadom na svoj príjem.“ Zároveň však poukázal na to, že „nemožno od matky spravodlivo požadovať, aby zabezpečovala tak osobnú starostlivosť o maloletú, ako aj jej výživu v rovnakom rozsahu ako povinný rodič, t. j. otec.“ Poukázal i na to, že návrhu otca, ktorý navrhoval určiť výživné pre maloletú vo výške 200 Eur nevyhovel „z dôvodu 1/ jeho preukázaného príjmu, 2/ jeho samotného vyjadrenia, že mesačne, či už vo forme výživného alebo naturálnych plnení, prispieva na výživu maloletej sumou 370 Eur, čím súd mal preukázanú schopnosť otca v tejto výške si plniť vyživovaciu povinnosť“. V súvislosti s dobou účinnosti určenia výživného okresný súd uviedol, že túto „určil od 01. 10. 2015 z dôvodu, že zo zhodného vyjadrenia rodičov mal preukázané, že otec si dobrovoľne primerane svojim možnostiam a schopnostiam plnil vyživovaciu povinnosť, a to až do rozhodnutia súdu vo veci samej, a preto mu zročné výživné nevzniklo a súd nemal dôvod určovať výživné ku dňu podania návrhu, či už matky alebo otca.“ Výrok, ktorým okresný súd rozhodol, že styk otca s maloletou neupravuje (tretí výrok) odôvodnil tým, že tak rozhodol podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, pričom vychádzal z dohody rodičov a vyjadrenia kolízneho opatrovníka, že v súčasnosti úprava styku otca s maloletou nie je ani potrebná a zároveň ani možná vzhľadom na nepravidelné plnenie pracovných povinností otca v zahraničí. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku.
Proti uvedenému rozsudku podal otec v zákonnej lehote odvolanie, ktorým napadol výrok o určení výživného (druhý výrok). Žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu v tejto časti zmenil tak, že mu s účinnosťou od 01. 11. 2015 uloží povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 250 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky. V odôvodnení odvolania uviedol, že je pravdou, že pracuje v O., avšak tam sú náklady na život niekoľkonásobne vyššie ako na Slovensku, a preto má za to, že výživné v sume 370 Eur je nad rámec jeho finančných schopností. Z jemu „nepochopiteľných dôvodov sa okresný súd na pojednávaní samom nezaoberal
výškou oprávnených nákladov, ktoré ako osoba žijúca v zahraničí, denne cestujúca do práce a osoba pravidelne (niekoľkokrát do mesiaca) cestujúca na územie Slovenskej republiky vynakladá.“ Podľa jeho názoru sú uvedené skutočnosti z hľadiska určenia vyživovacej povinnosti podstatnými. Napriek tomu, že rozhodnutie pracovať v zahraničí bolo z jeho strany prijaté dobrovoľne, urobil tak najmä z toho dôvodu, aby dcéra (maloletá) mala k dispozícii všetky nevyhnutné prostriedky na riadny telesný a duševný vývin. V ďalšej časti odôvodnenia špecifikoval svoje výdavky, ktoré podľa neho predstavujú sumu 1.746,60 Eur. Výživné, „ktoré schválil prvostupňový súd“ však považuje za neprimerané vzhľadom k potrebám a k veku maloletej najmä vzhľadom na veľké životné náklady, ktoré má v O.. V závere odôvodnenia poukázal na to, že počas celého pojednávania sa súd vôbec nezaoberal otázkou, že okrem vyššie uvedených potrieb, ktoré je spolu s výživným povinný realizovať, musí myslieť aj na svoje potreby.
Kolízny opatrovník maloletej v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že „vzhľadom na zistené skutočnosti úrad odporúča rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť“.
Z obsahu vyjadrenia matky k odvolaniu otca možno vyvodiť, že žiadala, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku potvrdil. V súvislosti sa argumentáciou otca uvedenou v odvolaní, týkajúcou sa jeho výdavkov uviedla, že nemôže potvrdiť pravdivosť jeho tvrdení, ohľadom výšky jeho výdavkov, avšak vidí priestor na optimalizáciu výdavkov, ktoré sú z jej pohľadu vynakladané zbytočne len kvôli jeho osobnému komfortu. V tejto súvislosti poukázala na to, že sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti a prenajal si byt neďaleko spoločnej domácnosti, ktorý si musel kompletne zariadiť. Rovnako disponuje bytom v O., do jeho zariadenia tiež potreboval investovať finančné prostriedky, z čoho mu plynú zbytočné náklady na splátky pôžičiek. Ak by rozmýšľal ekonomicky, na čas jeho pobytu na Slovensku (cca 8 dní mesačne) mohol bývať v ich spoločnej domácnosti alebo u rodičov. On sa však rozhodol pre komfort samostatného bytu na Slovensku a tým si vedome zvyšuje náklady na pôžičky, internet, satelit, nájomné a elektroniku. Myslí si, že takýto komfort si môže dovoliť len dobre finančne zabezpečený človek. V súvislosti s argumentáciou otca, týkajúcou sa jeho cestovných nákladov na cestu z O. na Slovensko a späť uviedla, že dvakrát do mesiaca cestuje pravdepodobne kvôli styku s maloletou, avšak ostatné dva razy cestuje hlavne kvôli svojim osobným záležitostiam a ďalšej zárobkovej činnosti, ktorou je distribúcia a rozvoz hygienických potrieb. Touto činnosťou si mesačne privyrobí cca 350 Eur. V závere vyjadrenia poukázala i na to, že otec s ňou zotrváva v manželskom zväzku i napriek tomu, že nebýva v spoločnej domácnosti, hlavne z dôvodu, že v O. si uplatňuje na ňu a na maloletú rôzne úľavy a čerpá dotácie, z čoho mu plynú ďalšie príjmy. Výšku určenej vyživovacej povinnosti v sume 370 Eur považuje za adekvátnu potrebám maloletej a skutočnosti, že táto je stále vo vývoji.
Na základe podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších právnych predpisov - ďalej len „O. s. p.“), vec prejednal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 2 písm. a) O. s. p., bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. s použitím § 156 ods. 3 O. s. p. a rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti, t. j. vo výroku o určení výživného podľa § 219 ods. 1, 2 ako vecne správny potvrdil.
Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Po oboznámení sa s obsahom spisu a okresným súdom vykonanými dôkazmi odvolací súd konštatuje, že rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti, t. j. vo výroku, ktorým bola otcovi uložená vyživovacia povinnosť voči maloletej, je vecne správny. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 219 ods. 2 O. s. p.) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je jednak podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné a presvedčivé, a teda spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v ustanovení § 157 ods. 2 O. s. p.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že otec v odvolaní neuviedol, žiadne také okolnosti, ktoré by neboli predmetom prvostupňového konania, resp. ktoré by prvostupňový súd pri svojom rozhodnutí nezohľadnil. Otec nespochybnil výšku svojho príjmu, ktorý okresný súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval a z ktorého pri rozhodnutí o určení výšky jeho vyživovacej
povinnosti vychádzal. Pokiaľ v odvolaní namietal, že prvostupňový súd sa nedostatočne vysporiadal s jeho nákladmi a výdavkami a tieto nezohľadnil pri určovaní výšky jeho vyživovacej povinnosti voči maloletej, tak v tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že bezprostrednú nevyhnutnosť niektorých tvrdených nákladov žiadnym spôsobom nepreukázal. Len ako príklad možno uviesť, že žiadnym spôsobom nezdôvodnil, prečo je potrebné, aby platil nájomné za byt, ktorý má prenajatý na Slovensku, keď v dobe svojho pobytu na Slovensku má možnosť bývať v spoločnom byte s manželkou (matkou maloletej) a maloletou, prípadne u svojich rodičov. Ani z jeho výpovede v priebehu konania a ani z jeho odvolania a prípadne iných dôkazných prostriedkov nevyplýva, že by z nejakých závažných objektívne akceptovateľných dôvodov nemohol počas svojho pobytu na Slovensku bývať v spoločnom byte. Z týchto dôvodov preto považuje odvolací súd už len tieto samotné náklady navrhovateľa za nadbytočné a ako také nemôžu byť zohľadnené pri určovaní výšky výživného pre maloletú na jej ťarchu.
Vychádzajúc z okresným súdom konštatovaného mesačného príjmu otca (cca. 1.800 Eur) a zohľadňujúc skutočne oprávnené a odôvodnené náklady otca, možno dospieť k záveru, že okresným súdom určené výživné pre maloletú vo výške 370 Eur mesačne zodpovedá jeho aktuálnym možnostiam a schopnostiam, a zároveň zohľadňuje i zákonnú požiadavku, že oprávnená vyživovaná osoba sa má právo podieľať na životnej úrovni povinného rodiča.
Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že pri určení vyživovacej povinnosti otca súd vychádzal z jeho vyššie deklarovaného príjmu a neskúmal jeho ďalšie eventuálne príjmy na území Slovenskej republiky, na ktoré poukázala matka vo vyjadrení k odvolaniu.
Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku o výživnom podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.
Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 224 ods. 1, v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. a na základe toho rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože toto konanie mohlo začať i bez návrhu.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.