Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_19C-386-2015.pdf
PDF · 72.53 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/386/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci navrhovateľky: C. N., C.. K., W.. X.XX.XXXX, trvale bytom T., Y. X zast. JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom Prešov, Sládkovičova 8 proti odporcovi: X. N., W.. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., Y. X, o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov C. N., C.. K., W.. X.XX.XXXX a X. N., W.. XX.XX.XXXX, uzavreté X.X.XXXX pred bývalým Mestský národným výborom v T. zapísané v Knihe manželstiev Mestského národného výboru v T. vo zväzku XX, ročník XXXX, str. XX, por. číslo XX r o z v á d z a .
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom podaným na tunajšom súde dňa 23.9.2015 žiadala rozviesť manželstvo s odporcom z dôvodu, že vzťahy medzi nimi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené už asi 12 rokov, manželstvo neplní spoločenský účel a ani z jej ani zo strany odporcu nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Odporca vo vyjadrení k návrhu uviedol, že s dôvodmi, ktoré uviedla navrhovateľka v návrhu na rozvod manželstva v podstate súhlasí. Od roku 2006 sa dlhodobo zdržiava v Holandsku.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením návrhu, sobášneho listu účastníkov, potvrdenia o trvalom pobyte, vyjadrenie odporcu a ostatného spisového materiálu a zistil, že:
Účastníci uzavreli manželstvo dňa X.X.XXXX pred bývalým Mestským národným výborom v T. zapísané v Knihe manželstiev Mestského národného výboru v T. U. A. XX, C. XXXX, L.. XX, T.. Č. XX. U oboch účastníkov ide o prvé manželstvo. Z ich manželstva pochádzajú dve dospelé dcéry H., W.. XX. X. XXXX E. A., W.. XX.XX.XXXX. Obaja účastníci sú národnosti slovenskej, štátnej príslušnosti SR.
Účastníci uzavreli manželstvo asi po polročnej známosti z obojstrannej citovej náklonnosti. Po sobáši 3 roky bývali v 1-izbovom byte odporcu a následne sa presťahovali do 4-izbového bytu, kde bývajú dodnes. Spočiatku ich manželstvo bolo prakticky harmonické, postupne sa však vzťahy medzi účastníkmi zhoršovali. Obaja potvrdili, že v čase uzavretia manželstva obojstranná citová náklonnosť bola veľmi silná, a prvé roky manželstva označili obaja za relatívne pokojné. Odporca začal prevádzkovať hotel, na ktorý si vzali úver a kde navrhovateľka pracovala.
Podľa navrhovateľky prvé problémy začali v roku 2004, kedy bol incident s neznámou ženou, ktorá sa správala agresívne, vulgárne, kopala do dverí, bola pod vplyvom alkoholu, žiadala ju o rozvod
manželstva s odporcom s tým, že im bráni, že sa nemieni rozviesť. Túto ženu prvýkrát videla, nerozumela, čo sa vlastne deje. V podstate od toho incidentu prestali spolu intímne žiť. Odporca ju prestal brať ako manželku, fungovali ako brat a sestra. Odporca prispieval na domácnosť a na chod rodiny, ale spolu ako manželia intímne nežili a nijako nevidí, aby sa to zlepšovalo. Po tom, čo začal odporca pracovať v zahraničí, domov prichádzal len sporadicky. Navrhovateľka sa až po dlhej dobe rozhodla podať návrh na rozvod manželstva, pretože si našla známosť.
Odporca uviedol, že rozkol v manželstve spôsobila situácia, kedy navrhovateľka zobrala zmluvu o poskytnutí úveru na hotel, odišla sa poradiť s nejakým právnikom, tento namiesto toho, aby im poradil dobré riešenie, zatiahol ich do exekúcie. Vtedy prišli o hotel a on musel odísť do Holandska zarábať peniaze a navrhovateľka musela nastúpiť do práce. Myslel si, že keď odíde do zahraničia, ich vzťahy sa dajú do poriadku, ale práve opačne, prispelo to k vzájomnému citovému odcudzeniu.
Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Podľa § 18 Zákona o rodine (ďalej v texte len ZR), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 22 ZR, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods.1 ZR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 ZR, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Súd zistil, že počas celého rozvodového konania nedošlo k zmene postoja oboch účastníkov k rozvratu ich manželstva a k problémom v manželstve. Naďalej sa rozprávajú len o najnutnejších veciach, ale nemajú záujem riešiť problémy manželstva, ani otázky súvisiace s obnovením manželského spolužitia. V danom prípade bolo preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú natoľko rozvrátené, že niet predpokladu na to, aby manželstvo plnilo svoj spoločenský účel. Príčinou rozvratu manželstva sú rozdielne povahové vlastnosti účastníkov, ako aj názorové nezhody, ktoré nedokázali prekonať, v dôsledku čoho došlo k ich úplnému citovému odcudzeniu. Z vykonaného dokazovania súd dospel k presvedčeniu, že manželstvo účastníkov je už len formálne, nie je schopné plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie ich manželského spolužitia po všetkých stránkach. Z ich manželstva sa vytratili základné atribúty, ktoré by manželstvo malo mať a to vzájomné zdieľanie sa duchovné aj telesné, prejavy úcty a rešpektu, dôstojné spolunažívanie a komunikácia, spoločné trávenie voľného času s prihliadnutím na potreby a záľuby oboch a vytváranie zdravého rodinného prostredia.
Preto súd ich manželstvo rozviedol.
Podľa § 144 O.s.p., účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.