Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/486/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III samosudkyňou JUDr. Tatianou Buchvaldovou, v právnej veci navrhovateľa: Uppsala, s.r.o., Tamaškovičova 17, Trnava, IČO: 46 612 700, zast. advokátom Mgr. Ivan Petkov, Advokátska kancelária STRELÁK & PETKOV, so sídlom Na vŕšku 12, Bratislava, proti odporkyni: I. K., nar. XX.XX.XXXX,občan SR, naposledy bytom C. XX, D., toho času na neznámom mieste zastúpený opatrovníčkou A. C., súdnou tajomníčkou tunajšieho súdu o zaplatenie 359,88 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Súd odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.07.2015 domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť sumu 359,88 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% p.a. zo sumy vo výške 359,88 eur od podania tohto návrhu na súd do zaplatenia, ako aj nahradila mu trovy konania, titulom zaplatenia ceny za poskytnuté služby, ktorým bolo využívanie služieb navrhovateľa v tzv. fitnes zariadení prevádzkovaným navrhovateľom a s tým súvisiacich služieb VIP navrhovateľa za dohodnutú cenu. Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ uzavrel s odporkyňou Zmluvu o poskytovaní služieb, predmetom ktorej bolo poskytovanie bolo využívanie služieb navrhovateľa v tzv. fitnes zariadení prevádzkovaným navrhovateľom a s tým súvisiacich služieb VIP za dohodnutú cenu vo forme mesačného poplatku vo výške 29,99 eur, splatného vždy k 15. dňu príslušného mesiaca.. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú s možnosťou jej výpovede tak, že v prvom roku trvania Zmluvy bola dvojmesačná pred uplynutím prvého roku jej trvania s výpovednou dobou do konca tohto prvého roka a v nasledujúcom období vždy najneskôr dva mesiace pred uplynutím nasledujúceho polroka s výpovednou dobou do konca tohto polroka. Navrhovateľ poskytoval služby odporkyni, avšak odporkyňa podstatným spôsobom porušila Zmluvu tým, že bola v omeškaní so splnením svojho záväzku platiť poplatok za služby viac ako 60 dní a to aj napriek tomu, že zo strany navrhovateľa bola upomínaná. Keďže odporkyňa si svoju povinnosť nesplnila navrhovateľ využil svoje právo a od Zmluvy odstúpil, v dôsledku čoho mu vzniklo okrem zaplatenia za poskytnuté služby aj právo na zmluvnú pokutu vo výške ceny služieb. Povinnosť zaplatenia zmluvnej pokuty by na strane odporkyne vznikla i v prípade ak by Zmluvu ukončila výpoveďou ku dňu odstúpenia od Zmluvy navrhovateľom teda ku dňu 31.05.2014. Výška uplatňovanej zmluvnej pokuty vo výške 359,88 eur je znížená o sumu za nezaplatené členské, ktorou bola odporkyňa v omeškaní ku dňu odstúpenia od Zmluvy. Navrhovateľ uviedol, že bez ohľadu na platnosť alebo neplatnosť odstúpenia od Zmluvy a teda vzniku nároku na zmluvnú pokutu vznikol by mu potom nárok na zaplatenie žalovanej sumy z titulu omeškaného plnenia za poskytnuté služby ku dňu 31.05.2014 . Navrhovateľ k podanému návrhu priložil iba Zmluvu o poskytovaní služieb uzatvorenú 11.05.2013.

Súd vo veci rozhodol v skrátenom konaní platobným rozkazom č. -19 zo dňa 24.08.2015 , ktorý však následne v zmysle § 173 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku pre jeho nedoručenie do vlastných rúk odporcovi uznesením č. -24 zo dňa 28.10.2015 zrušil.

Vzhľadom na tú skutočnosť, že i napriek opakovanému šetreniu sa nepodarilo zistiť pobyt odporkyne, v Registri obyvateľov SR Banská Bystrica, má odporkyňa naposledy vedený trvalý pobyt na adrese C. č. XX, D., kde sa však nezdržiava, šetrením pobytu prostredníctvom Okresného riaditeľstvo PZ v Bratislave III bolo súdu oznámené, že správca ubytovne na C. XX, D. uviedol, že po jej odsťahovaní v roku 2014 pobyt odporkyne nepozná, a na adrese trvalého pobytu sa nezdržiava. Lustráciou v evidencii obyvateľstva bolo zistené, že odporkyňa nemá zmenený trvalý pobyt D., C.Á. XX, na ktorom sa nezdržiava, iný prechodný pobyt nemá nahlásený, na základe lustrácie v Sociálnej poisťovni súd zistil, že odporkyňa nie je zamestnaná. Keďže odporkyňa sa v mieste svojho trvalého bydliska nezdržuje, jej bydlisko sa súdu nepodarilo zistiť, preto jej ustanovil pre toto konanie opatrovníka podľa § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku uznesením č. -23 zo dňa 26.10.2015.

Súd nariadil vo veci pojednávanie na ktoré predvolal účastníkov konania. Opatrovník odporkyne sa na pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť ospravedlnil, predvolanie mu bolo riadne doručené, preto súd pojednával v jeho neprítomnosti v zmysle §101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaní dňa 23.02.2016 a oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a to Zmluvou o poskytovaní služieb uzatvorenú dňa 11.05.2013 a predloženými listinnými dôkazmi právnym zástupcom navrhovateľa na pojednávaní dňa 23.02.2016 a to Upomienkou č. 2 zo dňa 24.07.2013 na zaplatenie za služby za obdobie od 01.06.2013 do 31.07.2013 vo výške 59,98 eur, výzvou k úhrade zo dňa 30.04.2014 na zaplatenie sumy za poskytnuté služby vo výške 329,89 eur, a vrátenými poštovými zásielkami ako dôkazom o doručení výziev na zaplatenie a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.

Z prednesu právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaní dňa 23.02.2016 súd zistil, že navrhovateľ uzatvoril s odporkyňou dňa 11.05.2013 zmluvu o poskytnutí služieb. Predmetom zmluvy bola možnosť neobmedzeného užívania športových zariadení prevádzkovaných navrhovateľom odporkyňou. Odporkyňa sa zmluvou mala zaviazať za poskytnuté služby platiť k 15- dňu v mesiaci sumu vo výške 29,99 eur prostredníctvom INKASA zo svojho bankového účtu číslo: XXXXXXXXXX/XXXX. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú, v časti ukončenia zmluvy si zmluvné strany dojednali že „zmluva môže byť ukončená výlučne nasledujúcimi spôsobmi: 1. písomnou dohodou zmluvných strán 2. písomnou výpoveďou zo strany užívateľa bez ohľadu na dôvod za podmienok uvedených v zmluve 3. písomným odstúpením zo strany poskytovateľa z dôvodu podstatného porušenia zmluvy za podmienok uvedených v zmluve Výpovedná doba bola dohodnutá v dĺžke dva mesiace pred uplynutím prvého roka doby trvania zmluvy a po uplynutí prvého roka bola výpovedná doba v dĺžke dva mesiace pred uplynutím polroka doby trvania zmluvy. Uviedol, že k odstúpeniu od zmluvy došlo ku dňu 31.05.2014, čo znamená, že zmluva zanikla ku dňu 31.05.2014, nakoľko odporkyňa neuhradila ani jedinú mesačnú platbu dohodnutú v stanovenej výške. Od zmluvy neodstúpili skôr a to aj napriek tomu, že odporkyňa od počiatku neplnila svoje povinnosti, pretože to je podľa jeho názoru v podstate za jedno a pretože podľa zmluvy sa účastníci dohodli, že ak z takéhoto dôvodu dôjde k odstúpeniu zmluvy vzniká navrhovateľovi nárok na zmluvnú pokutu, ktorú si účastníci dohodli. Pred súdom uviedol, že odstúpením od zmluvy nedisponuje, disponuje iba výzvami na zaplatenie poplatkov. Predmetom tohto konania je zmluvná pokuta vo výške ceny za služby za obdobie odstúpenia od zmluvy do jej najbližšieho možného skončenia výpoveďou. Prvý krát mohol navrhovateľ využiť ukončenie zmluvy výpoveďou dva mesiace pred uplynutím prvého kalendárneho roku, t.j. 31.03.2014. Nepoprel, že Zmluva o poskytovaní služieb uzatvorenú dňa 11.05.2013 je formulárová zmluva, podľa jeho názoru v čitateľnej podobe, v ktorej odporkyňa nemohla ovplyvniť jednotlivé ustanovenia tejto zmluvy. Výška zmluvnej pokuty bola stanovená vo výške rovnajúcej sa sumy za služby a to za obdobie od uzatvorenia zmluvy až do dňa kedy mohlo prvý krát dôjsť k zániku zmluvy výpoveďou, t.j. po uplynutí prvého kalendárneho roka, teda je to súčet dohodnutej mesačnej splátky ku koncu prvého kalendárneho roka.

K výzvam doručeným odporkyni na úhradu pohľadávky odkázal na všeobecné zmluvné podmienky, ktorými sú vlastne body na Zmluve nazvané „doba trvania zmluvy“ avšak ako všeobecné zmluvné podmienky označené nie sú. Právny zástupca navrhovateľa pred súdom nevedel odôvodniť o aký bod všeobecných zmluvných podmienok označených ako zmluvná pokuta v liste zo dňa 30.04.2013 opiera svoj nárok na jej vznik a teda aj zaplatenie. Uviedol že v prípade, ak by súd mal za to, že v konaní nebol preukázaný nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty má za to, že z predložených listinných dôkazov nepochybne vyplýva, že medzi účastníkmi konania vznikol zmluvný vzťah obsahom, ktorého bol záväzok odporkyne platiť mesačnú platbu vo výške 29,99 eur. Prihliadnuc na zásadu formálnej pravdy má za to, že bolo nepochybne preukázané, že vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou vznikol, odporkyňa nerozporovala skutočnosť, či k uzatvoreniu zmluvy došlo alebo nedošlo a keďže súd pri rozhodovaní musí vychádzať zo všetkých skutočností ktoré za konania vyšli najavo a podľa preukazných skutočností v konaní posúdiť či nárok vznikol a z akého titulu a preto je toho názoru, že návrh uplatnený navrhovateľom je dôvodný v celej výške a žiadal odporkyňu zaviazať na zaplatenie sumy v celkovej výške 359,88 eur spolu úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 359,88 eur odo dňa podania tohto návrhu na súd až do zaplatenia a zaplatiť trovy konania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom Zmluvy o poskytovaní služieb uzatvorenej dňa 11.05.2013, ktorá mu bola doručená a z ktorej mal možnosť zistiť iba jej označenie „ Zmluva o poskytovaní služieb“ meno a osobné údaje odporkyne, číslo účtu, a zrejme sumu 20,32 eur, dátum jej uzatvorenia a podpis odporkyne a zástupcu navrhovateľa.

Z upomienky č. 2 zo dňa 24.07.2014 navrhovateľ vyzval odporkyňu na zaplatenie úhrady za služby vo výške 59,98 eur za obdobie od 01.06.2013 do 31.07.2013 ako aj sumy vo výške 7 eur za náklady spojené s upomienkou v zmysle Zmluvy.

Z výzvy na úhradu zo dňa 30.04.2014 súd zistil, že touto bola odporkyňa vyzvaná na zaplatenie sumy v celkovej výške 329,89 eura to za obdobie 11 mesiacov. Navrhovateľ výzvu označil ako tzv. upomienku v súlade s bodom 4 Všeobecných zmluvných podmienok a to pod hrozbou zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % denne v zmysle bodu 5 Všeobecných zmluvných podmienok a poplatku vo výške 7 eur v zmysle bodu 4 Všeobecných zmluvných podmienok a úrokov z omeškania.

Z pripojených doručeniek súd zistil, že iba jednu možno považovať za súvisiacou s prejednávanou vecou a to doručenku danou na poštovú prepravu dňa 19.05.2014.

Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53c Občianskeho zákonníka ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch, ktoré so spotrebiteľskou zmluvou súvisia, nesmú byť uvedené pre spotrebiteľa nečitateľným a menším písmom, ako ustanoví vykonávací predpis. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka si môžu zmluvné strany dohodnúť pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu. Účastník, ktorý túto povinnosť poruší, je zaviazaný pokutu zaplatiť.

Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.) sú účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Súd z vykonaného dokazovania zhodnotiac dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný a je potrebné ho zamietnuť z nasledovným dôvodov:

Je nesporné, že navrhovateľ ako osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a odporkyňa ako spotrebiteľ ako fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti uzatvorili Zmluvu o poskytovaní služieb dňa 11.05.2013 ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Z vykonaného dokazovania oboznámením sa s obsahom Zmluvy o poskytovaní služieb uzatvorenej dňa 11.05.2013, ktorá bola doručená mal možnosť súd zistiť iba jej označenie ako „ Zmluva o poskytovaní služieb“ meno a osobné údaje odporkyne, číslo účtu, a zrejme sumu služieb vo výške 20,32 eur, dátum jej uzatvorenia a podpis odporkyne a zástupcu navrhovateľa.

Navrhovateľom predložená Zmluva sa nachádza na formulárovom tlačive navrhovateľa so silnou modrou podtlačou kde aj pri „najväčšom úsilí a snahe“ súdu nebolo možné sa s jej obsahom oboznámiť a vykonať tak dokazovanie k uplatnenému nároku navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty v žalovanej výške. Z takto predloženej zmluvy nebolo možné ustáliť práva a povinnosti z nej vyplývajúce na ktoré sa navrhovateľ odvoláva. Nebolo možné zistiť ani navrhovateľom tvrdená dohodnutá cena za poskytnuté služby, doba jej trvania, jej ukončenia a v neposlednom rade aj sankcie z nej vyplývajúce. Tvrdenia právneho zástupcu navrhovateľa pred súdom, že táto zmluva obsahovala aj Všeobecné obchodné podmienky na ktoré sa v konaní odvolával pri uplatňovaní svojho nároku, nebolo preukázané práve pre jej absolútnu nečitateľnosť. Súd preto túto zmluvu obsahujúcu podľa tvrdenia navrhovateľa Všeobecné obchodné podmienky v zmysle § 53c Občianskeho zákonníka vyhodnotil ako neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, teda ako úkon, ktorý svojím obsahom odporuje zákonu.

Navrhovateľ sa v konaní dovolával zaplatenia žalovanej sumy titulom uplatnenej zmluvnej pokuty v dôsledku odstúpenia od zmluvy. Navrhovateľ však v konaní predovšetkým nepreukázal pravdivosť svojho tvrdenia, nepredložil žiadny dôkaz o tom, že od zmluvy vôbec odstúpil a že odstúpenie od zmluvy doručil odporkyni. Odstúpenie od zmluvy je jednostranný adresovaný právny úkon, ktorého účinky nastávajú jeho doručením do dispozičnej sféry druhej zmluvnej strany pričom platne odstúpiť od zmluvy možno za splnenia zákonného predpokladu a to aby právny úkon teda zmluva bola platná.

Súd považuje za potrebné uviesť, že navrhovateľ sa prvotne domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty v dôsledku zániku zmluvy z dôvodu jeho odstúpenia od zmluvy, čo však nepreukázal. Napriek tomu je potrebné poukázať na skutočnosť, že zmluvná pokuta je zabezpečovací prostriedok plnenia zmluvných povinností podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že zmluvnú pokutu možno viazať len na prípad porušenia zmluvnej povinnosti. Zákon upravuje možnosť odstúpenia od zmluvy ako sankciu, napr. pri omeškaní dlžníka (§ 517 , v niektorých prípadoch vadného plnenia (§ 623 ods. 1), ale aj pri zmluve uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok (§ 49 atď. Odstúpenie od zmluvy je výkon práva opierajúci sa buď o zákon, alebo o zmluvu. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak by si zmluvné strany dohodli zmluvnú pokutu pre prípad odstúpenia od zmluvy, musí byť takáto dohoda neplatná, pretože neviaže zmluvnú pokutu na porušenie zmluvnej povinnosti, ale na výkon práva. Dôvodom neplatnosti je rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Dôvodné odstúpenie od zmluvy nie je porušením zmluvnej povinnosti, ale výkonom práva, ktoré vyplýva zo zákona, alebo zo zmluvy. Ak účastníci zmluvy dohodli zmluvnú pokutu pre prípad odstúpenia od zmluvy, je zmluva v tejto časti neplatná pre rozpor so zákonom.

Podľa písomného návrhu navrhovateľa si však zmluvné strany v žalovanej výške dohodli zmluvnú pokutu iba v prípade odstúpenia od zmluvy, teda neplatne v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka, dôkazom čoho je potom aj tvrdenie navrhovateľa v písomnom návrhu, že výška uplatňovanej zmluvnej pokuty vo výške 359,88 eur je znížená údajne o sumu za nezaplatené členské, ktorou bola odporkyňa v omeškaní ku dňu odstúpenia od Zmluvy. Súd preto návrh uplatnený titulom zmluvnej pokuty vzhľadom na vyššie uvedené ako nedôvodný zamietol.

Navrhovateľ v písomnom návrhu uviedol, že bez ohľadu na platnosť alebo neplatnosť odstúpenia od Zmluvy a teda vzniku nároku na zmluvnú pokutu vznikol by mu potom nárok na zaplatenie žalovanej sumy z titulu omeškaného plnenia za poskytnuté služby ku dňu 31.05.2014 v rovnakej výške .

Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom spočíva na účastníkovi konania bez ohľadu na jeho procesné postavenie, predovšetkým na účastníkovi tvrdiacom, že stav zakladajúci jeho právo nastal, t.j. navrhovateľovi. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých dôkazov. V tomto smere však navrhovateľ taktiež neprodukoval žiadne dôkazy. V konaní z dôvodu nečitateľnosti samotnej Zmluvy o poskytovaní služieb a nepredloženia iných dôkazov nebola preukázaná účastníkmi dohodnutá výška sumy dohodnutého plnenia za poskytnuté služby, výška omeškaného plnenia za poskytnuté služby, prípadne výška členského alebo výška príslušenstva pohľadávky. Možno sa len domnievať aká by výška plnenia za poskytnuté služby bola a aká bola na súde skutočne uplatnená, pričom by súd posudzoval platnosť zmluvy, s tým spojený právny základ uplatneného nároku, čas jeho uplatnenia na súde s prihliadnutím na charakter zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi ako zmluvy spotrebiteľskej. Navrhovateľ však v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Navrhovateľ bol v konaní od začiatku zastúpený advokátom, súd preto nemal v zmysle § 5 ods. 2 O.s.p. povinnosť poučiť ho podľa § 120 ods. 4 O.s.p., a ktorý napriek právnemu zastúpeniu zostal v konaní úplne nečinný a povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o porušení povinnosti zaplatiť za poskytnuté služby odporkyňou si nesplnil. Preto súd aj návrh na začatie konania o zaplatenie žalovanej sumy z titulu omeškaného plnenia za poskytnuté služby ku dňu 31.05.2014 ako nedôvodne podaný v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., úspešnej odporkyni však náhradu trov konania nepriznal, keď táto si uvedenú náhradu trov konania neuplatnila riadnym návrhom v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 O.s.p., resp. mu v tomto konaní trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním (§ 201 O.s.p.).

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, O.s.p.) V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne neplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.