Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoP/5/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú E. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88, Nitra ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: C. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. T., E. XXX/X a C. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., P. XXXX/XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 26. októbra 2015 č. k. -71 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na maloletú E. J., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 30 eur na sumu 120 eur mesačne od 01. 10. 2015 do 29. 02. 2016 a v časti zročného výživného p o t v r d z u j e a v časti zvýšenia vyživovacej povinnosti otca od 01. 03. 2016 a vo výroku o trovách konania rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok OS Nitra č. k. -9 zo dňa 25. 03. 2010 v časti vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa tak, že vyživovaciu povinnosť otca na maloletú E. J., nar. XX. XX. XXXX zvýšil zo sumy 30 eur mesačne na sumu 120 eur mesačne a to od 01. 10. 2015, pričom otec dieťaťa je povinný platiť výživné k rukám matky dieťaťa vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred. Zročné výživné zo strany otca pre maloletú E. J. za obdobie od 01. 10. 2015 do 31. 10. 2015 predstavuje sumu 90 eur, ktorú sumu súd zaviazal otca zaplatiť k rukám matky dieťaťa do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj vykonaným dokazovaním. Dospel k záveru, že na stranách oboch rodičov maloletého dieťaťa, ako i maloletého dieťaťa sa v porovnaní s ich stavom v čase poslednej úpravy výživného z obdobia spred 5 rokov podstatným spôsobom zmenili pomery. Maloletá E. je v porovnaní so stavom v roku 2010 staršia, navštevuje materskú školu. Výdavky na ňu sú vyššie, keďže hradí výdavky na jej bežné potreby na stravu, ošatenie, obuv a potreby do školy. Platené aktivity si matka nemôže dovoliť hradiť, takže dieťa žiadne výdavky v uvedenom smere nemá. Matka dieťaťa sa zamestnala a namiesto rodičovského príspevku, ktorý poberala v roku 2010, v súčasnej dobe dosahuje príjem z výkonu práce v priemernej sume 351,07 eura mesačne. Otec dieťaťa zo stavu, kedy v čase poslednej úpravy výživného poberal ako nezamestnaný dávku v hmotnej núdzi, v súčasnej dobe pracuje vo Švajčiarsku, kde dosahuje príjem 2.000 eur mesačne. Okrem toho poberá i prídavok na druhé dieťa a to na dcéru P. 180 až 200 eur mesačne. Vo Švajčiarsku si hradí zdravotné poistenie v sume 237 švajčiarskych frankov, čo je 220,10 eura. Je vlastníkom viacerých motorových vozidiel, striedavo žije na Slovensku a vo Švajčiarsku a to i so svojou manželkou a ich spoločnou dcérou. Napriek tomu, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej P. a má tiež vyživovaciu povinnosť voči svojej manželke, súd hodnotil stav pomerov na jeho strane tak, že je v jeho možnostiach a schopnostiach

daným i jeho príjmom a majetkovými pomermi, aby sa na výžive maloletej E. podieľal od mesiaca október 2015 vo vyššom ako doteraz stanovenom rozsahu. Jeho pomery sa totiž v porovnaní s poslednou úpravou výživného rovnako podstatne zmenili. Na životnej úrovni otca sa má právo podieľať i maloletá E.. Matka dieťaťa sa o dieťa osobne stará, čím vyvažuje v prevažnej miere vyživovaciu povinnosť, ktorú i ona má k maloletej E. a časť odôvodnených potrieb maloletej je krytá i prídavkom na dieťa. Rovnako časť odôvodnených potrieb otcovej dcéry z jeho súčasného manželstva je krytá prídavkom na dieťa, ktoré otec poberá vo Švajčiarsku a jeho výška je neporovnateľne vyššia ako štátna dávka, ktorú na maloletú E. poberá matka na Slovensku. Zdôraznil, že prvoradým záväzkom na stranách oboch rodičov dieťaťa je práve ich záväzok z titulu existencie vyživovacej povinnosti k maloletým nezaopatreným deťom a všetky ostatné finančné záväzky rodičov majú už druhoradý charakter. Súd sa nemohol stotožniť s návrhom otca, ktorým otec dieťaťa pripúšťal stav, že by mohol súhlasiť s úpravou výživného na maloletú E. zo sumy 30 eur mesačne na sumu 40 eur mesačne. Považoval za dôvodnú úpravu výšky výživného v tom rozsahu, ako uviedol vo svojej výrokovej časti. Má za to, že takýmto spôsobom bude aj zo strany otca s prihliadnutím na jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery v dostatočnej miere pokryté a odôvodnené potreby maloletej E.. Vzhľadom k stavu, že súd zvýšil otcovi dieťaťa výživné od 01. 10. 2015 zo sumy 30 eur mesačne na sumu 120 eur mesačne, vzniklo mu za obdobie od 01. 10. 2015 do 31. 10. 2015 zročné výživné v sume 90 eur. Túto sumu zročného výživného súd zaviazal otca zaplatiť matke maloletého dieťaťa do troch dní od právoplatnosti rozsudku podľa § 160 ods. 1 OSP. O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním otec maloletého dieťaťa, ktorý sa domáhal jeho zmeny a zníženia vyživovacej povinnosti, nakoľko nesúhlasí so zvýšeným výživným. Uviedol, že sú tu ďalšie skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli z jeho strany na súde prvého stupňa predložené. Listom zo dňa 10. 02. 2016 doplnil svoje odvolanie, v ktorom uviedol, že so stanoveným výživným vo výške 120 eur nesúhlasí, pretože táto suma je pre neho privysoká. Matka sa ohradzovala pôžičkou, ktorá pre ňu slúži ako zámienka na zvýšenie výživného, nakoľko si ju zobrala len minulý rok a do tej doby bolo výživné dostačujúce. Pripomenul, že matka už bola stíhaná na sociálnom úrade starostlivosti o dieťa za zanedbanie starostlivosti o maloletú. Zároveň pripojil doklad o svojej nezamestnanosti s tým, že jeho pracovný pomer mu končí 29. 02. 2016.

K podanému odvolaniu sa vyjadrila matka maloletej E., ktorá nesúhlasila s podaným odvolaním otca. Uviedla, že sa zmenili pomery na strane maloletého dieťaťa v tom, že maloletá začala navštevovať materskú školu, rastie a treba jej kúpiť nové oblečenie, topánky a iné veci. Ona je momentálne nezamestnaná, evidovaná na úrade práce, nakoľko musela dať výpoveď, lebo už nemôže pracovať na 3 zmeny a hľadá si prácu na 1 zmenu.

K podanému odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v plnom rozsahu potvrdiť. Poukázal na to, že za dobu 5 rokov od poslednej úpravy výživného v roku 2010 sa pomery na strane maloletého dieťaťa zmenili, keď maloletá navštevuje materskú školu, čím sa výdavky na dieťa podstatne zvýšili. Otec dieťaťa je zamestnaný vo Švajčiarsku, kde dosahuje príjem okolo 2.000 eur mesačne, pričom v čase poslednej úpravy výživného bol nezamestnaný. Stanovené výživné je v príjmových a majetkových možnostiach a schopnostiach otca.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 212 ods. 2 písm. a) a § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti zvýšenia vyživovacej povinnosti otca a v časti zročného výživného je potrebné ako vecne správne do 29. 02. 2016 potvrdiť podľa § 219 ods. 1 OSP a v časti zvýšenia vyživovacej povinnosti otca za obdobie od 01. 03. 2016 naďalej, ako aj vo výroku o trovách konania bolo potrebné rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 OSP zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Predmetom konania bol návrh matky doručený súdu prvého stupňa dňa 29. 01. 2014, ktorým sa domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na maloletú E. J., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 30 eur na sumu 100 eur mesačne a tým aj zmeny rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. -9 zo dňa 25. 03. 2010. Dôvodila tým, že maloletá E. od septembra 2012 začala navštevovať materskú školu a doposiaľ stanovené výživné nie je postačujúce na jej výživu, ale i ďalšie potreby.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že naposledy bola vyživovacia povinnosť otca k maloletej E. J., nar. XX. XX. XXXX stanovená rozsudkom OS Nitra č. k. -9 zo dňa 25. 03. 2010. Uvedeným

rozsudkom bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a výživné na maloletú zo strany otca bolo určené sumou 30 eur mesačne, počnúc od 01. 01. 2010. V čase poslednej úpravy rodičia maloletej spolu nežili, matka bola v tom čase na materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok 164,22 eura a prídavky na 2 deti. Otec dieťaťa bol v tom čase slobodný a mal iba jednu vyživovaciu povinnosť, pričom bol nezamestnaný a evidovaný na úrade práce, pričom poberal dávky v hmotnej núdzi 62,50 eura. V súčasnej dobe je matka naďalej rozvedená. V čase rozhodovania súdu prvého stupňa bola zamestnaná u zamestnávateľa SEZAMA PLAST, s. r. o. ako robotníčka, kde dosahovala priemerný čistý mesačný zárobok 351,07 eura mesačne a poberala rodinné prídavky na maloletú v sume 23,53 eura. Matka mala zvýšené výdavky na maloletú s návštevou materskej školy, kde platila za stravu 20 eur, ako i ďalšie výdavky spojené so stravou, oblečením, obuvou a potrieb do školy. Maloletá nemala platené aktivity, pretože matka si ich nemohla dovoliť. Matka býva v nájomnom obecnom byte, v ktorom býva aj jej staršia dcéra, ktorá skončila štúdium. Matka má ďalšie náklady spojené s bývaním v nájomnom byte vo K. T., kde platí za elektriku 20 eur mesačne, plyn 16 eur štvrťročne a nájomné 200 eur mesačne, v ktorom je zahrnutá aj spotreba vody. Spláca v Z. banke, a. s. úver mesačnou splátkou 50 eur, keď matka bola nútená si zobrať pôžičku na kúpu TV, chladničky, váľandy a bežných vecí pre potreby detí. Otec v súčasnej dobe je ženatý, má vyživovaciu povinnosť k dieťaťu pochádzajúceho z terajšieho manželstva

- P. J., nar. XX. XX. XXXX, ako aj k manželke, ktorá je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok 203, 20 eura. Otec žije vo Švajčiarsku, pričom chodieva i na Slovensko, kde poberá prídavok na dieťa 200 švajčiarskych frankov, čo je 185,74 eura a u zamestnávateľa dosahuje priemerný čistý mesačný príjem okolo 2.000 eur. Pracuje ako skenerista pre poštovú firmu vo Švajčiarsku, obýva 2- izbový byt, ktorý má prenajatý za 720 eur. V tomto byte s ním býva manželka s dcérou, keď sú vo Švajčiarsku a na Slovensku obývajú 3-izbový byt vo K.. Byt je vo vlastníctve jeho matky, pričom poplatky spojené s užívaním tohto bytu platia na polovicu. Otec na Slovensku má evidované motorové vozidlá: BMW, rok výroby 2001 a Peugeot, rok výroby 1997, vo Švajčiarsku vlastní auto Renault trafic, rok výroby 2008 a Peugeot 2006, rok výroby 2004.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú E., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 30 eur mesačne na sumu 120 eur mesačne od 01. 10. 2015 a vyčíslil zročné výživné za obdobie od 01. 10. 2015 do 31. 10. 2015 na sumu 90 eur, ktoré zročné výživné otca zaviazal zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Podľa § 219 odsek 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (odsek 2 citovaného §-u).

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav, vec správne posúdil po právnej stránke. Jeho rozhodnutie je dostatočným logickým a zrozumiteľným spôsobom odôvodnené v zmysle ust. § 157 ods. 2 OSP, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti zvýšenej vyživovacej povinnosti otca na maloletú E. zo sumy 30 eur na sumu 120 eur mesačne od 01. 10. 2015 do 29. 02. 2016, ako aj v časti výroku o zročnom výživnom ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na podrobné dôvody uvedené súdom prvého stupňa, ktoré považuje za svoje vlastné. V konaní bolo nesporne preukázané, že od poslednej úpravy výživného, ktorá bola realizovaná rozsudkom OS Nitra č. k. -9 zo dňa 25. marca 2010 došlo k podstatnej zmene pomerov tak na strane oboch rodičov, ako aj na strane maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa je vekovo, ako aj fyzicky staršie, navštevuje materskú školu, čím matke vznikli výdavky spojené s platením stravy, ako aj ďalšie náklady spojené s návštevou materskej školy, potrebou zabezpečenia ošatenia, obuvi, potrieb do škôlky, ako aj stravy. Matka dosahuje priemerný mesačný príjem 351,07 eura mesačne, pričom v plnom rozsahu zabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa a tým i vyvažuje vyživovaciu povinnosť k nemu, preto vo väčšom rozsahu je potrebné, aby pristúpila vyživovacia povinnosť zo strany otca, ktorý maloletú nemá v starostlivosti a stretáva sa s ňou raz za polroka. Bolo preukázané, že od poslednej úpravy výživného, kedy otec bol nezamestnaný a poberal iba dávku v hmotnej núdzi 62,50 eura a v súčasnej dobe dosahoval do 29. 02. 2016 preukázateľne príjem 2.000 eur mesačne je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu mal. E. sumou 120 eur, tak ako výživné zvýšil súd prvého stupňa. Uvedené výživné otec je schopný platiť bez ohrozenia vlastnej výživy, ako aj výživy dieťaťa, ktoré sa narodilo z jeho terajšieho manželstva. Vzhľadom na zárobkové pomery otca, ale aj

majetkové pomery, keď je vlastníkom viacerých motorových vozidiel, je nesporné, že na jeho životnej úrovni má právo podieľať sa i maloletá E.. Zaplatením výživného zo strany otca, ako aj rodinnými prídavkami, budú pokryté odôvodnené potreby maloletej a zvýši im na ďalšie aktivity, ktoré si matka doposiaľ nemohla u maloletej dovoliť. Súd prvého stupňa správne vyčíslil i zročné výživné od 01. 10. 2015 do 31. 10. 2015, keď otec poukazoval na výživu maloletej 30 eur mesačne, preto súd prvého stupňa správne stanovil nedoplatok na výživnom vo výške 90 eur a správne stanovil i lehotu, v ktorej zaviazal otca zaplatiť toto zročné výživné.

Odvolací súd, vzhľadom na zmenu pomerov na strane oboch rodičov zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v časti zvýšenia vyživovacej povinnosti otca od 01. 03. 2016, keď nemal podmienky pre rozhodnutie o zvýšenom výživnom pre zmenené pomery oboch rodičov, pričom tieto nové skutočnosti vyvstali až v konaní pred odvolacím súdom. Otec v priebehu odvolacieho konania k doplneniu svojho odvolania pripojil doklad o svojej nezamestnanosti a uviedol, že dňa 29. 02. 2016 mu skončil pracovný pomer. Nová skutočnosť vyvstala i na strane matky, ktorá v podanom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla novú skutočnosť, ktorá nebola v čase rozhodovania súdu prvého stupňa známa a to, že momentálne je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce.

Keďže odvolací súd nemal podmienky pre zmenu pomerov na strane oboch rodičov na rozhodnutie vo veci od 01. 03. 2016, nezostávalo mu nič iné, len zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Povinnosťou súdu prvého stupňa bude doplniť dokazovanie so zameraním na zmenu pomerov oboch rodičov od 01. 03. 2016 a od tohto termínu rozhodnúť opätovne o výške vyživovacej povinnosti otca.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.