Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8Cpr-4-2014.pdf
PDF · 117.92 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cpr/4/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci navrhovateľov: 1. Š. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W.. G. XXX/XX, XXX XX U., občan SR, 2. M. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, XXX XX U., občan SR proti odporcovi X. N. - X., N. S. K. N.V. XXXX, XXX XX E., zastúpenému JUDr. Miroslavom Červenkom, advokátom, KOMERCIA - Združenie advokátov so sídlom M. R. Štefánika 72, 962 12 Detva, o zaplatenie sumy po 4.420,- EUR za porušenie a nedodržanie pracovnej zmluvy a o zaplatenie po 1.000,- EUR ako nemajetkovú ujmu, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Súd o trovách konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovatelia sa svojím návrhom došlým Okresnému súdu vo Zvolene dňa 05. 09. 2014 po doplnení návrhu zo dňa 14. 10. 2014 a pripustení zmeny návrhu uznesením sp. zn. 8Cpr/4/2014-83 zo dňa 04. 11. 2015 domáhali, aby súd zaviazal odporcu, že je povinný zaplatiť navrhovateľom 1.a 2. po 4.420,- EUR za porušenie a nedodržanie pracovnej zmluvy čo predstavuje odškodné vo výške 10 mesačných platov a zároveň, že je povinný zaplatiť navrhovateľom v 1. a 2. rade po 1.000,- EUR ako nemajetkovú ujmu. Svoj návrh odôvodnili tým, že s odporcom ako bývalým zamestnávateľom uzatvorili pracovnú zmluvu. Navrhovatelia sú pracovníci, ktorí majú ZŤP preukaz a sú na invalidnom dôchodku. Kým nenastúpili k nemu do pracovného pomeru im odporca tvrdil, že budú vykonávať prácu v baliarni a budú baliť nejaké drevené výrobky. Prácu im predtým nechcel ukázať. Po príchode začali robiť celkom inú prácu. Čo sa týka navrhovateľky v 2. rade táto mala pracovať tým spôsobom, že šmirgľovala výrobky z dreva, pričom poukázala na to, že ona nie je spôsobilá robiť v takomto prachu, nakoľko má astmu. Na základe tohto ju odporca poslal rezať polystyrénové dosky, pričom z výparov, ktoré sa jej dostávali do pľúc jej bolo počas pracovnej doby zle. Neskôr jej z týchto výparov bolo zle aj doma. Pri rezaní polystyrénu za tepla vznikal jedovatý plyn styrém, ktorý vdychovala. Z tohto dôvodu musela navštíviť aj odbornú špecialistku, ktorá zistila, že z týchto výparov má nálet v hrdle a odporučila jej liečenie v Tatrách. Toto je doložené aj lekárskymi správami. Skutočnosť, že nenastúpila do zamestnania na výzvu odporcu bola dôsledkom jeho postoja k nej ako nedodržanie pracovnej zmluvy. Navrhovateľ v 1. rade zasa poukázal na to, že po nástupe do práce bol nútený obsluhovať obrábacie stroje, pričom sa k nemu pracovníci odporcu správali arogantne s posmeškami. Po ukončení prvej PN sa vrátil do zamestnania, pričom odporca ho dal rezať polystyrén a až vtedy zistil prečo sa odporkyňa v 2. rade sťažovala na prácu, ktorá jej poškodzovala zdravie. Pri rezaní polystyrénu sa mu tiež do pľúc dostalo veľké množstvo výparov a splodín. Skutočnosti, ktoré uvádzal odporca, že na odsávanie splodín je pod stropom odsávačka, táto však nebola zapnutá. Po druhom nútenom odchode zo zamestnania navrhovateľ musel volať o pomoc políciu, nakoľko odporca sa k nemu choval ako nepríčetný a mal obavu o svoj život. Toto poslal aj písomne odporcovi. Poukazujú na to, že nikdy žiadnu pracovnú náplň nepodpísali ani neobdržali. Podľa navrhovateľov odporca mal len dobre premyslený podvod ako ľahko prísť k peniazom, nakoľko on nikdy žiadnu chránenú dielňu nezriadil. Čo sa týka rezania polystyrénu všade všetky úrady uviedli, že je tam dostatočné odsávanie a vetranie, avšak na to, aby sa to mohlo posúdiť by si mali vyskúšať samotnú prácu na tvare miesta, aby aj oni podchytili koľko sa toho nadýchajú. V pracovnej zmluve sme nemali dohodnuté rezanie polystyrénu. Na základe týchto skutočností za porušenie a nedodržanie zmluvy, kde nám odporca sľuboval prácu v sklade a mali sme plniť krabice drevenými výrobkami nech nám zaplatí odstupné vo výške 10 mesačných platov čo je 4.420,- EUR pre navrhovateľa v 1. rade a tiež pre navrhovateľku v 2. rade, pričom výšku odstupného si určili v zmysle toho, že mali aj iné pracovné ponuky a po prepustení ostali bez práce, pričom odporca dostal za nich peniaze za výplaty po dobu 24 mesiacov a tiež žiadame, každý po 1.000,- EUR ako nemajetkovú ujmu z dôvodu, že sme museli po ukončení pracovného pomeru intenzívne navštevovať lekárov.
Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
Súd z pracovných zmlúv podpísaných navrhovateľom v 1. rade ako aj navrhovateľkou v 2. Rade (sú totožné) zistil, že títo dňa 01. 02. 2013 podpísali pracovnú zmluvu na dobu určitú s nástupom do práce od 06. 02. 2013 do 06. 02. 2015. Podľa bodu 4 mzdové podmienky boli vo výške základného platu 442,06 EUR. Podľa bodu 1 ako druh práce a opis pracovných činností bolo uvedené, pomocný pracovník vo výrobe - ručný balič, plnič. Podľa bodu 11 dohodnutý obsah tejto zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zmena sa musí vykonať písomne.
Súd poukazuje na to, že v uvedených zmluvách sa nikde neuvádza, že dodatkom resp. prílohou tejto zmluvy má byť osobitne spísaná pracovná náplň.
Súd zo zápočtového listu navrhovateľa v 1. rade zistil, že tento bol práce neschopný v období od 21. 02. 2013 do 24. 03. 2013 a v období od 27. 03. 2013 do 12. 05. 2013. Odpracoval celkovo 108 dní, pričom dôvod skončenia pracovného pomeru je § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.
Súd zo zápočtového listu navrhovateľky v 2. rade zistil, že táto bola práce neschopná v období od 18. 02. 2013 do 28. 03. 2013 a od 02. 04. 2013 do 07. 07. 2013. Odpracovala celkove 170 dní. Dôvod skončenia pracovného pomeru je podľa § 63 Zákonníka práce.
Na základe listu navrhovateľa v 1. rade adresovaného odporcovi zo dňa 17. 05. 2013 bolo zistené, že v tomto liste navrhovateľ poukazuje na to, že od začiatku boli prijatí ako pracovníci do chránenej dielni, avšak pracovali načierno. Zamestnanci odporcu sa ho pýtali čo tu robia, keďže ešte tri dni pred ich príchodom prepustil 20 zamestnancov, ktorí už boli zaučení. Za nás štyroch vám úrad priklepol 40.000,- EUR. Miesto toho, aby som pracoval ako pracovník so ZŤP a mal nejakú úľavu ste tam na mňa pokrikovali, preháňali ma. Vo februári 2013 som musel odísť z práce, nakoľko toto bolo neúnosné a ešte sa mi vďaka vašej firme vyskytli aj zdravotné problémy a bol som nútený vyhľadať zdravotnú pomoc. Keď som nastúpil opäť do práce 26. 03. 2013 v čase okolo 09.00 hod. ste prišli za mnou a toto všetko sa zopakovalo, začali ste mi nadávať aj s vašim otcom. Povedali ste, že ma nepustíte von, kým nepodpíšem výpoveď. Bol som nútený volať políciu a nakoniec som sa vonku dostal z toho dôvodu, že ku bráne prišlo dodávkové auto a ja som vtedy prešiel. Po tomto zážitku vy mi kľudne zašlete výzvu na nástup do práce. Ak sa chcete so mnou stretnúť, tak len niekde X..
Súd z listu Inšpektorátu práce Banská Bystrica zo dňa 26. 02. 2014 adresovaného navrhovateľovi v 1. rade zistil, že na strane 2 tohto listu sa poukazuje, že vzhľadom na druh práce dohodnutý v pracovnej zmluve pomocný pracovník vo výrobe - ručný balič, nie je rezanie polystyrénu na rozmer potrebný k zabaleniu dielcov prácou, ktorú by v zmysle uzatvorenej pracovnej zmluvy nemohol, resp. nemal zamestnanec ako ručný balič, plniť vykonávať. Uvedený list bol vypracovaný na základe postúpenia listu navrhovateľa v 1. rade z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen. Zároveň sa tu konštatuje, že bolo zistené zo strany zamestnávateľa (odporcu), že v pracovných zmluvách nebola dohodnutá podstatná náležitosť - stručná charakteristika druhu práce, čo je porušením § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 311/2001 Z. z. Vzhľadom na túto skutočnosť bolo odporcovi nariadené odstrániť zistený nedostatok. Súd zároveň poukazuje, že taký istý list bol zaslaný aj navrhovateľke v 2. rade.
Súd z listu adresovaného odporcom navrhovateľovi v 1. rade zo dňa 22. 05. 2013 zistil, že týmto listom mu bolo oznámené okamžité skončenie pracovného pomeru, ktorý vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 05. 02. 2013, kde mal pracovať ako pomocný pracovník vo výrobe - ručný balič, plnič. Dňa 13. 05. 2013 mu bola ukončená práce neschopnosť, pričom toto oznámenie bolo odporcovi po ukončení práce neschopnosti doručené 14. 05. 2013. Z dôvodu, že od tohto dátumu navrhovateľ nenastúpil do práce, napriek tomu, že mu to vyplýva z pracovnej zmluvy a listom zo dňa 14. 05. 2013 bol na to vyzvaný v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce odporca s navrhovateľom v 1. rade okamžite končí pracovný pomer. Zároveň bol vyzvaný na odovzdanie všetkých vecí.
Súd na základe listu odporcu adresovaného navrhovateľke v 2. rade zo dňa 23. 07. 2013 zistil, že týmto listom došlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru z dôvodu, že odporkyňa ukončila práce neschopnosť dňa 08. 07. 2013. Od tohto dátumu do 23. 07. 2013 nenastúpila do práce, napriek tomu, že jej to vyplýva z pracovnej zmluvy a že bola vyzvaná na nástup do práce listom zo dňa 18. 07. 2013. Keďže došlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce dochádza k okamžitému skončeniu pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvnou zo dňa 05. 02. 2013.
Súd z podacieho lístku Slovenskej pošty zistil, že dňa 22. 05. 2013 bol na poštu zaslaný list adresovaný do vlastných rúk, kde odosielateľom je odporca a adresátom navrhovateľ v 1. rade.
Súd z podacieho lístku Slovenskej pošty zistil, že dňa 23. 07. 2013 bol do vlastných rúk adresovaný navrhovateľke v 2. rade list, kde odosielateľom je odporca.
V písomnom vyjadrení právneho zástupcu odporcu doručeného súdu dňa 30. 03. 2015 sa uvádza, že odporca s navrhovateľmi skončil pracovný pomer, ktorý vznikol na základe pracovných zmlúv zo dňa 05. 02. 2013 pre porušovanie pracovnej disciplíny. Navrhovatelia vykonávali prácu, ktorú mali dohodnutú v pracovných zmluvách, teda pomocný robotník vo výrobe - ručný balič, plnič. Vo svojich žalobách uvádzajú zavádzajúce a mylné informácie. Zo strany odporcu nedošlo k porušeniu pracovno-právnych zmlúv a uplatňované nároky nemajú právny titul - považujeme žalobu za nedôvodnú a navrhujeme, aby ju súd zamietol.
Navrhovateľ v 1. rade na pojednávaniach uviedol, že oni nikdy nepodpisovali nejakú pracovnú náplň a poukazujú tiež na zlé zaobchádzanie zo strany zamestnancov odporcu voči nemu a navrhovateľke v 2. rade. Taktiež poukázal na to, že on nedostal oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru. Podľa neho zo strany odporcu bola porušená pracovná zmluva tým, že nikdy nedostali pracovnú náplň, túto ani nepodpísali a báli sa naďalej u odporcu pracovať. Čo sa týka náhrady škody, túto si uplatňujú za dobu desiatich mesiacov, kedy mohli pracovať a zarábať peniaze.
Súd z vyjadrenia navrhovateľky v 2. rade na pojednávaniach zistil, že táto taktiež nemala žiadnu pracovnú náplň a poukazuje tiež na zlé zaobchádzanie zo strany zamestnancov odporcu. Tiež neobdržala okamžité skončenie pracovného pomeru. Odporca im neprideľoval prácu takú, na akú ona bola dohodnutá, pričom ona je invalid a nemohla robiť v takom prašnom prostredí.
Súd z vyjadrenia odporcu zistil, že okamžité skončenia pracovného pomeru boli navrhovateľom doručované tak, ako to uviedol jeho právny zástupca a tieto doručí súdu.
Súd z vyjadrenia právneho zástupcu odporcu na pojednávaniach zistil, že nároky tak, ako si ich uplatňujú navrhovatelia v tomto konaní Zákonník práce nepripúšťa a z tohto dôvodu žiadajú, aby súd tento návrh zamietol. Súdu predkladajú v troch vyhotoveniach oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru zasielané odporcom v 1. a 2. rade. Zároveň poukazuje na to, že s odporcami bol riadne skončený pracovný pomer a Zákonník práce nepozná také pojmy ako odškodnenie resp. nemajetková ujma. Na základe týchto skutočností žiadajú, aby súd návrh zamietol a v prípade úspechu im priznal trovy konania.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. (ďalej len Zákonník práce) tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy.
Podľa § 1 ods. 3 Zákonníka práce závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.
Podľa § 1 ods. 5 Zákonníka práce pracovnoprávne vzťahy vznikajú najskôr od uzatvorenia pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 18 Zákonníka práce zmluva podľa tohto zákona alebo iných pracovnoprávnych predpisov je uzatvorená, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu.
Podľa § 42 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.
Podľa § 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou.
Podľa § 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.
Podľa § 47 ods. 3 písm. a) Zákonníka práce zamestnávateľ nesmie posudzovať ako nesplnenie povinnosti, ak zamestnanec odmietne vykonať prácu alebo splniť pokyn, ktoré sú v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo s dobrými mravmi.
Podľa § 47 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ nesmie posudzovať ako nesplnenie povinnosti, ak zamestnanec odmietne vykonať prácu alebo splniť pokyn, ktoré bezprostredne a vážne ohrozujú život alebo zdravie zamestnanca alebo iných osôb.
Podľa § 59 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce pracovný pomer možno skončiť okamžitým skončením.
Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.
Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
Podľa § 81 Zákonníka práce Zamestnanec je povinný najmä
a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu,
b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času,
c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený,
d) v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom,
e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa,
f) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám; povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti,
g) písomne oznamovať zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu všetky zmeny, ktoré sa týkajú pracovného pomeru a súvisia s jeho osobou, najmä zmenu jeho mena, priezviska, trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, adresy na doručovanie písomností, zdravotnej poisťovne, a ak sa so súhlasom zamestnanca poukazuje výplata na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, aj zmenu bankového spojenia.
Podľa § 120 ods. 1 O. s. p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že návrh navrhovateľov nie je dôvodný a preto tento v celom rozsahu zamietol. Predovšetkým súd s poukazom na § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku poukazuje na tú skutočnosť, že účastník, aby mohol byť v spore úspešný musí svoje tvrdenia preukázať a podložiť hodnovernými dôkazmi s tým, že súd môže vychádzať len z tých dôkazov, ktoré boli priamo súdu preukázané.
Čo sa týka vzťahu medzi účastníkmi tento súd podriadil pod ustanovenia Zákonníka práce (zák. č. 311/2001 Z. z. ), kde v zmysle § 1 ods. 1 sa priamo uvádza, že tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a pracovnoprávne vzťahy. Z tohto súd v nadväznosti na § 18 poukazuje, že medzi navrhovateľmi a odporcom došlo k uzatvoreniu zmluvy v zmysle tohto zákona, pričom predmetná zmluva bola uzatvorená podľa § 42 ods. 1 Zákonníka práce. Založenie pracovného pomeru pracovnou zmluvou je výlučným spôsobom možností vzťahu zamestnanca a zamestnávateľa. V rámci zmlúv v pracovnom práve sú pracovnoprávne predpisy zásadne kogentnej povahy t. z., že účastníci takýchto pracovnoprávnych vzťahov (t. j. aj vzťahov založených na základe pracovných zmlúv) sa riadia pracovnoprávnymi predpismi a ich zmluvná voľnosť nie je možná na základe iného zákona. Kogentná povaha pracovnoprávnych predpisov je založená na princípe čo nie je dovolené je zakázané. Na uvedené súd poukazuje z toho dôvodu, že tak ako poučil účastníkov v zmysle § 118 a § 101 Občianskeho súdneho poriadku súd môže rozhodovať len o tých právach a povinnostiach v rámci pracovnoprávnych vzťahov, na ktoré Zákonník práce poukazuje. Z tohto je teda zrejmé, že v Zákonníku práce sa taká kvalifikácia resp. použitie pojmov ako odškodné v kontexte návrhu navrhovateľov nevyskytuje. Navrhovatelia ako odškodné si žiadali doplatiť mzdu, ktorú by mali dostať od odporcu v prípade, že by došlo k naplneniu pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi nimi a odporcom počas celej pracovnej doby tak ako si to oni dohodli.
V zmysle § 47 ods. 1 Zákonníka práce podľa písm. a) je zamestnávateľ povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky... . V zmysle uvedeného súd má za to, že dňom uzatvorenia zmluvy bol odporca povinný navrhovateľom prideľovať prácu v zmysle pracovnej zmluvy a títo zasa mali nárok a právo dostávať za prácu mzdu. Pracovný pomer teda vzniká odo dňa, keď bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce. Zároveň však súd poukazuje na to, že neprideľovanie práce podľa pracovnej zmluvy v pracovnom pomere spôsobuje, že zamestnávateľ je povinný poskytovať náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku aj bez toho, aby zamestnávateľovi bránila v prideľovaní práce niektorá zo zákonných prekážok. Na uvedené súd poukazuje z toho dôvodu, že navrhovatelia majú nárok na mzdu len v prípade, ak ich pracovný pomer trvá. Pri skončení pracovného pomeru tento nárok nemajú a Zákonník práce v prípade, ak dôjde k skončeniu pracovného pomeru nemá ustanovenia, podľa ktorých by mohol priznať náhradu za porušenie pracovnej zmluvy navrhovateľom. Toto znamená, že poukazovanie na to, že navrhovateľom nebola prideľovaná práca podľa pracovnej zmluvy a túto nemohli vykonávať nemá vplyv a povinnosť odporcu platiť im aj vtedy, ak medzi navrhovateľmi a odporcom už netrvá pracovnoprávny vzťah. V tomto prípade navrhovatelia, ak im nebola podľa nich prideľovaná práca odporcom v zmysle pracovnej zmluvy mali povinnosť toto odporcovi oznámiť a vyzvať ho, že v prípade, ak im práca nebude prideľovaná v súlade s pracovnou zmluvou nebudú prideľovanú prácu vykonávať a aj ak by ju nevykonávali by bol odporca povinný im až do doby, kedy by im prideľoval prácu podľa pracovnej zmluvy povinný platiť mzdu. Toto, ako súd vyššie uviedol neplatí v prípade, ak došlo k skončeniu pracovného pomeru.
Čo sa týka skončenia pracovného pomeru súd tu poukazuje na to, že hoci navrhovatelia s odporcom uzatvorili v zmysle pracovnej zmluvy pracovný pomer na dobu určitú od 06. 02. 2013 do 06. 02. 2015 podľa § 59 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce možno pracovný pomer skončiť aj okamžitým skončením pracovného pomeru, pričom bližšie podmienky, kedy možno okamžitým skončením pracovného pomeru skončiť pracovný pomer tak ako to bolo aj v tomto prípade, upravuje § 68 ods. 1 písm. b), kde sa uvádza, že zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. Súd na základe vyššie uvedených skutočností a dôkazov mal preukázané, že zo strany odporcu došlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru a to na základe listov, jednak listu zo dňa 22. 05. 2013, ktorý sa týkal navrhovateľa v 1. rade, kde mu odporca oznámil, že s ním okamžite končí pracovný pomer založený pracovnou zmluvou, pričom súdu bolo predložené, že tento list mu doručoval doporučene prostredníctvom Slovenskej pošty, tak ako to zákon vyžaduje, pričom súd mal preukázané, že list bol doručovaný na adresu, ktorá sa zhoduje s adresou uvedenou v pracovnej zmluve. Zároveň súd mal preukázané, že čo sa týka navrhovateľky v 2. rade tejto bol zaslaný list o okamžitom skončení pracovného pomeru z 23. 07. 2013 a taktiež mal súd preukázané, že na adresu uvedenú v pracovnej zmluve bola doporučeným listom doručovaná zásielka. Tie skutočnosti, že navrhovatelia v 1. a 2. rade uviedli, že takýto list oni nedostali sú právne bezvýznamné, nakoľko odporca v zmysle právnych predpisov im zasielal uvedené okamžité skončenie pracovného pomeru na adresy, ktoré boli uvedené v pracovnej zmluve, pričom súd nemal preukázanú tú skutočnosť, že by tak navrhovateľ v 1. rade ako aj navrhovateľka v 2. rade odporcovi oznámili zmenu adresy, na ktorú by mal im zasielať prípadnú poštovú korešpondenciu. V zmysle vyššie uvedeného teda súd mal preukázané, že pracovný pomer medzi navrhovateľom v 1. rade a navrhovateľkou v 2. rade a odporcom zanikol na základe okamžitého skončenia pracovného pomeru. Na základe týchto skutočností teda navrhovateľom nevyplýva žiadne právo na zaplatenie súm za porušenie a nedodržanie pracovnej zmluvy. Tak, ako aj z vyjadrení navrhovateľov vyplývalo, oni si uvedené porušenie pracovnej zmluvy odvodzujú od toho, že im nebola prideľovaná práca v súlade s pracovnou zmluvou a teda preto neboli ďalej v pracovnom pomere s odporcom. Tak, ako súd vyššie uviedol Zákonník práce jednoznačne a kogentne ustanovuje povinnosti zamestnávateľa, tak ako na to súd poukázal v § 47 ods. 1 písm. a), b) Zákonníka práce, pričom tak ako súd uviedol v prípade, že zamestnávateľ neprideľuje zamestnancovi dohodnutú prácu tento prácu, ktorú nemá dohodnutú nemusí vykonávať a zamestnávateľ mu je povinný za čas trvania pracovného pomeru platiť mzdu aj v prípade, ak nevykonáva prácu, ktorá nie je v súlade s dohodnutou pracovnou zmluvou. Uvedené však nie je možné priznať po skončení pracovného pomeru, ale iba počas trvania pracovného pomeru, keďže len počas trvania pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný zamestnancovi platiť mzdu.
Súd okrajovo musí poukázať aj na § 77 Zákonníka práce, že v prípade aj keby navrhovatelia mali za to, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné, takéto neplatné skončenie pracovného pomeru by museli napadnúť žalobou v lehote dvoch mesiacov od kedy sa mal uvedený pracovný pomer skončiť. Keďže súd nemal preukázané, že by navrhovatelia podali žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru má za to, že došlo k platnému skončeniu pracovného pomeru a to na základe listov o okamžitom skončení pracovného pomeru ako na to súd vyššie poukázal. Iná by bola situácia, ak by odporca s navrhovateľmi neplatne skončil pracovný pomer v zmysle § 79 ods. 1 Zákonníka práce, pretože v tomto prípade sa má za to, že pracovný pomer by trval aj naďalej a navrhovatelia by mali právo na mzdu, ktorú by im musel odporca platiť. Keďže však v dvojmesačnej lehote uvedené okamžité skončenie neplatnosti pracovného pomeru nebolo napadnuté súd má za to, že došlo k platnému skončeniu pracovného pomeru.
Tak ako súd vyššie poukázal ustanovenia Zákonníka práce sú prísne kogentného charakteru a súd sa od týchto nemôže odchýliť a môže rozhodovať len na základe ustanovení, ktoré sa v Zákonníku práce nachádzajú. Žiadne z ustanovení Zákonníka práce neustanovuje, že v prípade porušenia a nedodržania pracovnej zmluvy už po skončení pracovného pomeru, že by zamestnávateľ mal zamestnancovi doplatiť mzdu, ktorá by mu patrila v prípade, ak by pracovný pomer trval dovtedy tak ako si to dohodli zamestnávateľ so zamestnancami. Z tohto dôvodu súd teda nemohol v žiadnom prípade zaviazať odporcu na zaplatenie sumy vo výške 4.420,- EUR.
Taktiež čo sa týka aj tej skutočnosti, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľom aj nemajetkovú ujmu po 1.000,- EUR zo žiadnych ustanovení Zákonníka práce takáto povinnosť odporcovi nevyplýva. Navrhovatelia žiadnym spôsobom skutkovo ani právne nepoukázali z akých ustanovení by súd mal v tomto prípade vychádzať. Poukazovanie na tú skutočnosť, že sa nemohli zamestnať súd nepovažuje za dôvodnú, pretože tak ako uviedol, navrhovatelia mali možnosť napadnúť okamžité skončenie pracovného pomeru ako neplatné, v prípade ak majú za to, že im odporca neprideľoval prácu podľa pracovnej zmluvy a oni by mu oznámili, že dovtedy kým táto práca nebude prideľovaná v súlade s pracovnou zmluvou nebudú vykonávať prácu, ktorá je v rozpore s pracovnou zmluvou hoci by aj nepracovali by im odporca bol povinný platiť mzdu. Avšak po skončení pracovného pomeru nemajú nárok na platenie mzdy resp. akejsi nemajetkovej ujmy.
Súd len okrajovo musí poukázať aj na rozporné tvrdenie, či už navrhovateľa v 1. rade resp. navrhovateľky v 2. rade a to v tom, že sa nemohli nikde zamestnať. Tieto skutočnosti sú v rozpore s ich tvrdeniami a to na základe toho, že súd pri rozhodovaní o oslobodení od platenia súdnych poplatkov navrhovateľom v 1. a 2. rade zisťoval či títo a kde pracovali s tým, že navrhovateľ v 1. rade po skončení pracovného pomeru pracoval od 19. 06. 2013 do 30. 06. 2013 pre spoločnosť F. N. N.. V. . Q.. G., potom od 01. 07. 2013 do 31. 07. 2013 v tej istej spoločnosti, od 15. 08. 2013 do 07. 04. 2014 v spoločnosti X. M. N.. V.. Q.. H., od 08. 04. 2014 do 03. 11. 2014 v spoločnosti D., N.. N. V.. Q.. X., od 09. 02. 2015 do 14. 02. 2015 v spoločnosti W. K. N..V.. Q.. G. a od 16. 03. 2015 pracoval v spoločnosti K. N. - N. N.. V.. Q.. Čo sa týka navrhovateľky v 2. rade táto po skončení pracovného pomeru s odporcom pracovala tiež a to od 11. 07. 2013 do 20. 03. 2014 v spoločnosti E. S., N.. V.. Q.. X., od 08. 04. 2014 do 16. 05. 2014 v spoločnosti B. N., N.. V.. Q.. X. a od 17. 05. 2014 do 30. 06. 2014 tiež v spoločnosti B. N., N.. V.. Q.. Z tohto tiež súd teda má za to, že nie je pravdou, že by navrhovatelia po skončení pracovného pomeru nikde nepracovali.
Podľa § 151 ods. 3 O. s. p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
§ 1 ods. 1, 3, 5 zák. č. 311/2001 Z. z. § 18 zák. č. 311/2001 Z. z. § 42 ods. 1 zák.č. 311/2001 Z. z. . § 47 ods. 1 písm. a), b) zák. č. 311/2001 Z. z. § 47 ods. 3 písm. a), b) zák. č. 311/2001 Z. z. § 59 ods. 1 písm. c) zák. č. 311/2001 Z. z. § 68 ods. 1 písm. b) zák. č. 311/2001 Z. z. § 77 zák. č. 311/2001 Z. z. § 79 ods. 1 zák.č. 311/2001 Z. z. § 81 zák. č. 311/2001 Z. z. § 120 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. § 151 ods. 3 zák. č. 99/1963 Zb.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10. bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).